Osobný bankrot z pohľadu veriteľov: Skúsenosti a dopady

Osobný bankrot, hovorovo nazývaný aj oddlženie, predstavuje inštitút, ktorý umožňuje fyzickým osobám zbaviť sa svojich dlhov. Táto možnosť, hoci dáva dlžníkom šancu na nový začiatok, má významný dopad na veriteľov. Cieľom tohto článku je komplexne preskúmať osobný bankrot z pohľadu veriteľov, jeho podmienky, dôsledky a zmeny, ktoré prináša legislatíva.

Úvod do problematiky osobného bankrotu

Právna úprava inštitútu zbavenia sa dlhov fyzických osôb, ktorí nie sú podnikateľmi - osobného bankrotu sa nachádza v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v účinnom znení (ďalej len „ZKR“), ktorý je základným prameňom slovenského insolvenčného práva. Zákon ale pojem osobný bankrot vôbec nepoužíva. Pojem osobný bankrot je ale v praxi pomerne zaužívaný a označujú sa ním obidve fázy procesu zbavenia sa dlhov fyzických osôb, ktorými sú: 1. konkurzné konanie (v prípade fyzických osôb - nepodnikateľov označovaný ako „malý konkurz“) a 2. oddlženie. Do nášho právneho poriadku bol inštitút osobného bankrotu zavedený 01.01.2006, keď vstúpil do účinnosti nový zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Dovtedy slovenský právny poriadok neobsahoval žiadny právny inštitút, ktorý by umožňoval predĺženým fyzickým osobám - nepodnikateľom zbaviť sa svojich záväzkov v prípade predĺženia. Inštitút osobného bankrotu, hovorovo nazvaný aj osobný bankrot, je spôsob, ako dosiahnuť oddlženie u fyzickej osoby. Ide o zákonný proces, ktorý prešiel v roku 2017 výraznou zmenou a aj vďaka tomu má oveľa prijateľnejšie a dostupnejšie podmienky pre verejnosť. Aké sú s ním skúsenosti, ako prebieha a čo po ňom, to sa dočítate práve tu. Definícia hovorí, že osobný bankrot je riadený proces oddlženia, ktorý sa týka fyzických osôb. Môže ísť o fyzické osoby podnikateľov aj nepodnikateľov, čiže zamestnancov. Tento inštitút nie je určený pre právnické osoby, čiže obchodné spoločnosti. Ide o proces, ktorým je možné dosiahnuť úplné oddlženie a zbavenie sa pohľadávok zo strany veriteľov. Takýmto spôsobom je možné zbaviť sa štandardných dlhov a pohľadávok v rámci Slovenska aj ostatných krajín Európskej únie. Oddlžiť sa nedá napríklad od výživného a od nepeňažného dlhu, ale ani od peňažného trestu podľa Trestného zákona.

Na začiatok je potrebné uvedomiť si, že osobný bankrot prináša pre fyzické osoby možnosť začať odznova s čistým štítom bez dlhov. V prípade využitia tohto inštitútu je teda vždy na jednej strane fyzická osoba, ktorá síce získa novú šancu na život bez dlhov, no na druhej strane sú vždy fyzické či právnické osoby, ktoré v prípade, ak ich dlžník využije inštitút osobného bankrotu, prichádzajú o majetok, ktorý im inak právom patrí. Inštitút osobného bankrotu teda vždy predstavuje aj zásah do vlastníckych a iných práv veriteľov dlžníka. Pri posudzovaní náročnosti splnenia podmienok na vyhlásenie osobného bankrotu je preto potrebné uvedomiť si aj právne následky tohto inštitútu na veriteľov dlžníka, ktorý vyhlási osobný bankrot. Pri stanovovaní podmienok na vyhlásenie bankrotu je nutné zohľadňovať záujmy tak dlžníka ako aj jeho veriteľov.

Podmienky vyhlásenia osobného bankrotu

Dlžníci, ktorí uvažujú o vyhlásení osobného bankrotu, by predovšetkým mali vedieť, že na to, aby vôbec mohli začať proces osobného bankrotu, musia spĺňať zákonom stanovené podmienky. Medzi tieto podmienky patrí:

• Dlžník musí v prvom rade zaplatiť sumu 663,88 € na účet súdu, a to ešte pred podaním samotného návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorým sa vlastne začína proces osobného bankrotu.
• Ďalšou podmienkou je, že dlžník musí byť v úpadku. Dlžník je v úpadku vtedy, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Fyzická osoba - nepodnikateľ môže splniť podmienku úpadku len tak, že je platobne neschopný. Platobne neschopným je ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. To znamená, že ak je dlžník v omeškaní viac ako 30 dní s platením aspoň dvoch peňažných záväzkov aspoň dvom veriteľom (napr.
• Treťou základnou podmienku na začatie procesu vyhlásenia osobného bankrotu je, že majetok dlžníka musí mať hodnotu najmenej 1.659,70 €. V prípade, ak by totiž majetok dlžníka nedosiahol aspoň túto hodnotu, súd je podľa ZKR povinný zastaviť konkurzné konanie pre nedostatok majetku. To, či majetok dlžníka dosahuje uvedenú hodnotu súd posúdi najmä podľa zoznamu majetku, ktorý súdu predloží dlžník, ďalej podľa vyjadrenia súdom ustanoveného predbežného správcu alebo aj dôkazov predložených účastníkmi konkurzného konania. Na rozdiel od sumy 663,88 €, ktorou musí dlžník disponovať v peniazoch (či už v hotovosti alebo uložených na bankovom účte, pričom ale táto suma na bankovom účte nemôže byť zablokovaná napríklad súdnym exekútorom a pod.) a uhradiť na účet súdu, splnenie podmienky hodnoty majetku najmenej vo výške 1.659,70 € sa posudzuje podľa všetkého majetku dlžníka (vecí hnuteľných - napr. motorové vozidlo i nehnuteľných - byt, dom, pozemok a pod.).

Ako vyplýva z uvedených podmienok, napriek tomu, že dlžník je v úpadku pre svoju platobnú neschopnosť, musí ešte pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu uhradiť na účet súdu preddavok vo výške 663,88 €. Práve táto podmienka je v súčasnosti najviac kritizovaná (v spojení s podmienkou výšky majetok, ktorý dlžník musí mať), keďže väčšina dlžníkov takouto sumou nedisponuje a nie sú preto schopný splniť podmienky na to, aby mohol byť vyhlásený konkurz na ich majetok.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa modernizuje služby pre občanov

Osobný bankrot má svoje pevne stanovené podmienky a parametre. Tie sú ustanovené v zákone č. 7/2005 Z.z., konkrétne v paragrafe 166. V ňom sú upravené proces podania žiadosti, podmienky pre akceptovanie žiadosti aj spôsob bankrotu. Tu sú hlavné podmienky, aby bolo možné bankrot začať:

• fyzická osoba, ktorá žiada o oddlženie, nesmie byť vo výkone trestu odňatia slobody a počas posledných 10 rokov neabsolvoval iné oddlženie
• osoba sa musí nachádzať v stave platobnej neschopnosti, čo znamená, že má aspoň jednu peňažnú pohľadávku po dobe splatnosti dlhšej ako 180 dní
• ak sa bude realizovať oddlženie konkurzom, je nevyhnutné, aby sa exekúcia voči dlžníkovi viedla aspoň jeden rok, nesmie to byť kratšie obdobie
• v prípade, že bude osobný bankrot realizovaný cez inštitút splátkového kalendára, nie je podmienku spomínaného obdobia potrebné naplniť

Pokiaľ ide o pohľadávky uspokojované bankrotom, môže ísť o pohľadávky vzniknuté pred mesiacom, kedy sa o bankrot požiadalo, ale aj o budúca. To platí, ak ide o pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom. Čo sa týka vylúčených pohľadávok, nepatria sem napríklad:

• príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky
• príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni
• pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom
• peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom

Osobným bankrotom nie sú dotknuté pohľadávky typu výživné, pracovnoprávne nároky, zabezpečené pohľadávky podľa zákona aj nepeňažné pohľadávky. Do úvahy sa berie aj nepostihnuteľná hodnota obydlia. Ak je obydlie zaťažené zabezpečovacím právom, má toto právo prednosť pred nepostihnuteľnou hodnotou obydlia dlžníka v bankrote.

Podmienky osobného bankrotu na Slovensku v skratke sú nasledovné:

• Dlžník musí byť fyzická osoba vrátane živnostníkov, ktorá je platobne neschopná, to znamená, že aspoň jeden jej peňažný záväzok je po lehote splatnosti minimálne 180 dní.
• Musí byť voči dlžníkovi vedené exekučné alebo iné vymáhacie konanie.
• Dlžník má trvalý pobyt na území Slovenska.
• Dlžník musí preukázať, že nemá reálnu schopnosť svoje dlhy splácať.
• Je potrebné mať poctivý zámer splatiť dlhy, čo znamená spoluprácu v procese oddlženia, snahu o zabezpečenie príjmov a úprimnú snahu o vyriešenie situácie bez zbytočných obštrukcií.

Osobný bankrot možno využiť iba raz za 10 rokov a existuje nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka stanovená na 10 000 eur.

Prečítajte si tiež: Dôchodcovské cestovné vlakom

Jednou z podmienok oddlženia (osobného bankrotu) podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii je, že dlžník musí byť platobne neschopný a musí mať minimálne jednu exekúciu trvajúcu dlhšie ako jeden rok, musí mať poctivý zámer a musí mať centrum hlavných záujmov v Slovenskej republike.

Formy osobného bankrotu a ich dopad na veriteľov

Oddlženie cez osobný bankrot je možné realizovať dvoma formami: konkurz a splátkový kalendár.

Osobný bankrot formou konkurzu

Pri konkurze síce prídete ako dlžník o doterajší majetok, ale na druhú stranu, zostane vám majetok nadobudnutý v budúcnosti aj všetky príjmy, ktoré ešte len zarobíte. Ak sa rozhodnete pre konkurz, platia tu tieto podmienky:

• Návrh: Návrh na vyhlásenie konkurzu musí obsahovať váš životopis, opis aktuálnej situácie, zoznam veriteľov a spriaznených osôb, zoznam majetku a niektoré iné náležitosti. Ak sú splnené podmienky, súd vyhlási konkurz a ustanoví správcu konkurzu. Potom je možné zastaviť všetky exekúcie a konania a veritelia môžu prihlásiť pohľadávky.
• Speňaženie majetku: Na uspokojenie pohľadávok vykoná správca konkurzu súpis všetkého majetku, hnuteľného, nehnuteľného aj nemajetkových hodnôt. Odpočíta od nich nepostihnuteľnú hodnotu, výživné a iné zákonné nároky a majetok speňaží. Podľa druhu majetku to môže byť dražbou, ponukovým konaním alebo inou formou.
• Vykúpenie majetku: Blízke osoby k dlžníkovi majú počas konkurzu a speňažovania majetku právo na jeho vykúpenie. Platí to pre rodičov, deti, manžela, manželku alebo pre súrodencov. Podmienkou je súhlas dlžníka. Tieto osoby potom môžu majetok vykúpiť na základe posudku alebo objektívnych podmienok, konkrétne podľa podmienok veriteľa.
• Ukončenie oddlženia: Po speňažení majetku a uspokojení všetkých nárokov, pohľadávok a záväzkov sa považuje oddlženie konkurzom za ukončené. Platí to bez ohľadu na to, aká časť nárokov bola uspokojená. Správca musí dbať na to, aby boli veritelia uspokojení čo najviac a v súlade so zákonom. Všetky nároky sú tým považované za uspokojené.

Osobný bankrot formou splátkového kalendára

Pri ňom síce neprídete o svoj majetok, ako je tomu pri konkurze, ale sú tu iné podmienky. Budete musieť splácať dlhy vopred určenú dobu a do určitej sumy záväzkov. Osobný bankrot cez splátkový kalendár má tieto vlastnosti:

• Návrh: Ak sa rozhodnete pre bankrot splátkovým kalendárom, návrh musí obsahovať životopis, aktuálnu situáciu, zoznam spriaznených osôb, zoznam aktuálneho majetku aj majetku väčšej hodnoty, ktorý ste vlastnili posledné 3 roky. Pripojiť musíte aj zoznam záväzkov, prehľad príjmov a výdavkov posledných 5 rokov aj výhľad do budúcnosti.
• Ochrana a zostavenie splátkového kalendára: Najneskôr do 15 dní súd ustanoví ochranu pred veriteľmi, ak návrh splní všetky náležitosti. Odkladajú sa tak všetky exekúcie a správca oddlženia zostaví návrh splátkového kalendára. Pri jeho tvorbe prihliadne na okolnosti, záväzky, majetok, príjmové možnosti a iné. Návrh musí schváliť súd.
• Splácanie dlhov: Po schválení návrhu môže začať splácanie dlhov. Tu je podmienka, aby ste vy ako dlžník uspokojili veriteľov cez splátkový kalendár aspoň o 10 % viac, ako by tomu bolo pri predaji všetkého majetku. Podľa dlžnej sumy zákon ustanovuje podmienky pre splácanie jednotlivých pohľadávok. Stihnúť to musíte najneskôr do 5 rokov.
• Ukončenie oddlženia: Ak prišlo k naplneniu zákonných podmienok, čiže bolo uspokojených minimálne 30 % objemu dlhov v dobe do 5 rokov, nastáva ukončenie oddlženia. Po splatení všetkých splátok zo splátkového kalendáru, ktorý predtým schválil súd, dochádza k zbaveniu sa všetkých zvyšných dlhov a nároky veriteľov sú považované za uspokojené.

Osobný bankrot môže byť vyhlásený dvomi spôsobmi, konkurzom (predaj majetku a odpustenie zvyšných dlhov) alebo splátkovým kalendárom (splácanie časti dlhov).

Prečítajte si tiež: Nový začiatok po bankrote

Práva a povinnosti veriteľov v procese osobného bankrotu

V prípade, ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu (čím sa vlastne začína proces osobného bankrotu ako celok) a súd zistí, že sú splnené všetky ZKR stanovené podmienky, vyhlási konkurz a určí správcu. Správca určí výšku majetku dlžníka, speňažuje ho (napr. predajom na dražbe a pod.) a výťažok zo speňaženia prerozdelí medzi veriteľov.

Veriteľ má právo domáhať sa zrušenia oddlženia voči dlžníkovi do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer.

Ak váš známy podá návrh na oddlženie a súd mu ho povolí, vaše právo na vymáhanie dlhu sa zásadne obmedzí. Pohľadávku musíte prihlásiť do konkurzného konania v stanovenej lehote. Ak to neurobíte, pohľadávka zanikne voči dlžníkovi.

Možnosť zrušenia osobného bankrotu z pohľadu veriteľa

Za určitých okolností sa môžu veritelia domáhať zrušenia osobného bankrotu. O toto zrušenie môžu požiadať do 6 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára. Predpokladom je preukázanie, že dlžník nemal pri bankrote poctivý zámer. Medzi prípady, ktorých sa toto týka, patria situácie, ak:

• v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti o tom musel mať vedomosť
• v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel
• v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo vôbec neuviedol nejakú dôležitú informáciu
• v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť

K ďalším prípadom, kedy je možné hovoriť o nepoctivom zámere, patria situácie neplnenia súdom určeného splátkového kalendára alebo neplatenie výživného. Nepoctivým zámerom sa označuje aj to, ak sa zo správania dlžníka pred podaním návrhu dalo usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom. To isté platí, ak sa zo správania dlžníka pred podaním návrhu dalo usudzovať, že mal snahu poškodiť alebo zvýhodniť veriteľa.

Ak bude návrh úspešný a oddlženie sa zruší, splatné budú opäť všetky dlhy voči všetkým veriteľom, a teda nielen záväzky voči sťažovateľovi. Aby sa tak ale stalo, musí sa preukázať, že dlžník nemal poctivý zámer, ktorý sa definuje ako úprimná snaha riešiť svoj dlh v medziach svojich schopností a možností. Znamená to napríklad, že dlžník úmyselne neuviedol časť svojho majetku, vedome zamlčal dôležité informácie alebo niektorého z veriteľov, či sa dokonca do platobnej neschopnosti cielene priviedol.

Súd potom na základe podnetu bude rozhodovať o tom, či bol alebo nebol naplnený stav nepoctivého zámeru. Pri rozhodovaní sa má prihliadať na vek, vzdelanie, skúsenosti dlžníka z minulosti, zdravotné ťažkosti alebo rôzne negatívne životné udalosti.

Novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii a jej dopad na veriteľov

Rezort spravodlivosti chystá zmeny v osobných bankrotoch. Jednou z nich je napr. to, že sa v ZKR majú explicitne ustanoviť niektoré pohľadávky, ktoré sa ani po oddlžení dlžníka nestanú voči nemu nevymáhateľnými v plnej výške tak, ako je to za súčasnej právnej úpravy. V súčasnosti sa totiž ukončením procesu osobného bankrotu všetky predchádzajúce dlhy fyzickej osoby stávajú nevymáhateľné. Podľa navrhovanej novely sa niektoré predchádzajúce dlhy fyzickej osoby nestanú nevymáhateľné - má isť napr. o pohľadávky maloletého dieťaťa na výživné, pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví či o pohľadávku spočívajúcu v uloženom peňažnom treste. Podľa navrhovateľa totiž pri týchto pohľadávkach neexistuje žiadny dôvod takéto pohľadávky odpúšťať. Práve pohľadávky maloletého dieťaťa na výživnom sú pritom pomerne častým predmetom aj súdnych exekúcií, pričom v niektorých prípadoch dlžníci tieto pohľadávky neplatia práve pre nedostatok majetku.

Veľmi pozitívne ale možno vnímať navrhované ustanovenie ZKR, podľa ktorého sa bude môcť dlžník domáhať oddlženia len raz za 10 rokov. A ako tretiu najväčšiu navrhovanú zmenu možno uviesť zavedenie novej alternatívy (1.) fázy procesu osobného bankrotu, ktorým je v súčasnosti len konkurz. Návrh novely obsahuje zavedenie novej alternatívy tejto prvej fáze osobného bankrotu nazvanou ako splátkový kalendár. Táto alternatíva spočíva v tom, že dlžník si ponechá časť majetku (v prípade konkurzu sa speňažuje celý majetok) ale bude povinný v stanovenom období vyplácať súdom určenú sumu. Napríklad súd môže určiť, že dlžník bude povinný zaplatiť 30%. Zvyšných 70% príslušného dlhu sa po ukončení osobného bankrotu stane nevymáhateľným. Okrem uvedených príkladov najvýznamnejších zmien je potrebné uviesť, že navrhovateľ novely navrhuje upraviť aj základné podmienky pre začatie procesu osobného bankrotu (napr.

Skúsenosti s osobným bankrotom a čo po ňom

Inštitút osobného bankrotu má veľký zmysel pre ľudí, ktorí sa ocitli v dlhovej špirále a nevedia z nej von. Ak už neviete svoje záväzky a pohľadávky splácať a začala sa u vás exekúcia, oddlženie cez osobný bankrot je stabilné a jasné riešenie. Menšou nevýhodou je, že musíte čakať minimálne rok, presne toľko totiž musí byť vedená exekúcia na váš majetok. Ak však splníte všetky podmienky, môžete dosiahnuť oddlženie a začať takpovediac svoj život nanovo. Nemusíte pri tom nevyhnutne prísť ani o svoj majetok, vďaka splátkovému kalendáru si viete dlhy dobre rozložiť v čase. To, pre ktorý spôsob sa rozhodnete, vám poradí Centrum právnej pomoci. Veľa závisí aj od toho, aký majetok máte a aké sú predpokladané príjmy v budúcnosti.

Absolvovanie osobného bankrotu nie je problémom ani z pohľadu ďalšej zárobkovej činnosti. Či už budete chcieť pracovať alebo podnikať, osobný bankrot nebude na príťaž. Druhou otázkou je, ako to bude s pôžičkami a úvermi a posúdením vašej bonity.

Osobný bankrot je zákonné riešenie, ktoré pomáha fyzickým osobám zbaviť sa dlhov a začať nový finančný život. Naša advokátska kancelária Lexante sa špecializuje na kompletné vybavenie osobného bankrotu, od nezáväznej právnej konzultácie, cez podanie návrhu, až po úspešné oddlženie. Zabezpečíme, aby ste prešli celým procesom rýchlo, legálne a bez zbytočného stresu. Obráťte sa na odborníkov a získajte druhú šancu bez dlhov.

Alternatívy k osobnému bankrotu

Medzi takéto iné spôsoby, ktorý dlžníci najčastejšie využívajú, patrí uzatváranie dohôd s veriteľmi (v ktorých si zmluvné strany dohodnú buď splácanie dlhu v splátkach alebo predĺžia lehotu splatnosti a pod.). Nevýhodou takýchto dohôd ale je, že veritelia dlžníkov sa snažia v takýchto prípadoch čo najlepšie právne zabezpečiť svoje pohľadávky, a to tak, že napríklad dohodu o splácaní dlhu uzatvoria s dlžníkmi vo forme notárskej zápisnice s tým, že ak dlžník nedodrží čo i len jednu splátku, môže celý zostatok dlhu vymáhať súdny exekútor. Je preto dôležité aby pri uzatváraní takýchto dohôd boli dlžníci veľmi obozretný a v ideálnom prípade skonzultovali takúto možnosť s advokátom. Samozrejme takýto spôsob riešenia nepriaznivej finančnej situácie má svoje opodstatnenie v prípadoch, ak má dlžník napríklad len jeden vyšší dlh, ktorý nezvláda splácať a jeho nepriaznivá finančná situácia má len dočasný, krátkodobý charakter.

Druhým častým spôsobom riešenia finančnej tiesne dlžníkov je branie úverov za účelom refinancovania predchádzajúcich dlhov (pôžičiek, rôznych druhov úverov - hypotekárnych, spotrebných, príp. aj iných dlhov). V prípade tohto spôsobu riešenia finančnej tiesne ale nikdy nedochádza k zníženiu dlhov, pretože nový refinancujúci úver je vlastne vždy vo výške súčtu všetkých predchádzajúcich dlhov dlžníka, ktoré banka z refinancujúceho úveru vypláca. Tento spôsob je teda taktiež len dočasným riešením pre dlžníka, poskytujúceho mu dlhšiu lehotu na splatenie dlhu voči ďalšiemu veriteľovi - refinancujúcej banke. Rovnako ako v predchádzajúcom prípade, ak dlžník vie, že ani refinancujúci úver nebude môcť splácať je preňho výhodnejšie rovno začať vyhlásiť osobný bankrot - teda podať návrh na vyhlásenie konkurzu na súd.

Slovenský a český model osobného bankrotu - porovnanie z pohľadu veriteľov

Pravidelná konferencia Veritelia | Inkaso | Pohľadávky, ktorú organizuje Asociácia slovenských inkasných spoločností (ASINS) priniesla aj panel, kde sa porovnávali skúsenosti s osobným bankrotom v oboch krajinách. Aké sú rozdiely medzi slovenským a českým modelom osobného bankrotu?

Na Slovensku môže osobný bankrot vyhlásiť každý, kto je platobne neschopný, čo znamená, že nie je schopný splácať aspoň jeden zo svojich dlhov po dobu viac ako 180 dní. Taktiež musí mať aspoň jednu exekúciu, ktorá trvá dlhšie ako rok a zároveň žije alebo má rodinné väzby na Slovensku. Z hľadiska úspešného splatenia dlhu je najdôležitejšou podmienkou poctivý zámer dlžníka. Poctivý zámer dlžníka znamená, že sa dlžník snaží riešiť svoju situáciu - hľadá si prácu, pracuje, alebo má iné príjmy. Problémom je, že v celom procese chýba väčšia kontrola a pre dlžníkov je tak veľmi jednoduché neplatiť svoje dlhy. Na Slovensku dlžníkovi stačí podať prehlásenie o poctivom zámere. „Ako najväčší problém vnímame fakt, že momentálne dlžník nemusí preukazovať ochotu aktívne riešiť svoje dlhy. Väčšina dlžníkov si pri osobnom bankrote vyberie riešenie prostredníctvom konkurzu. Ak dlžník v konkurze nedisponuje žiadnym majetkom, veriteľ nedostane nič. Riešením by bolo primárne využívanie splátkového kalendára, pri ktorom je potrebné uhradiť minimálne 30 % z dlhu. „Slovenský model je veľmi benevolentný. Umožňuje oddlženie takmer pre každého bez dôkladného preverenia príjmu alebo splácania.

Osobný bankrot v Českej republike môže využiť osoba, ktorá má aspoň dvoch veriteľov s nesplatenými dlhmi a nie je schopná tieto dlhy vyrovnať po dobu dlhšiu ako 30 dní. Na rozdiel od Slovenska, v Českej republike sa poctivý zámer dlžníka skutočne skúma. Počas osobného bankrotu tak musí dlžník vynaložiť všetko úsilie na splácanie svojich dlhov. Dlžník je tiež chránený prostredníctvom nezabaviteľného minima, alebo sumy, na ktorú sa mu nemôže siahnuť. Podstatným rozdielom medzi krajinami je priebežná kontrola poctivého zámeru dlžníka. Je však dôležité dodať, že aj v Česku boli postupne zavedené zmeny, ktoré sú v prospech dlžníkov. 1.10. bola schválená novela, ktorá skracuje dĺžku oddlženia z doterajších 5 rokov na 3 roky a ruší povinnosť dlžníka splatiť minimálne 30 % z celkového dlhu. „V Česku sa pri osobnom bankrote vyžaduje trojročné skúšobné obdobie, počas ktorého je potrebné preukázať poctivý zámer a ochotu uhradiť aspoň časť svojich dlhov. Dlžník je počas tohto obdobia priebežne kontrolovaný a každých 6 mesiacov vykazuje prehľad svojich príjmov.

#

tags: #osobný #bankrot #skúsenosti #veriteľov