Osobný Mzdový Bod, Výpočet, Dohoda a Zmluva: Komplexný Priehľad do Slovenského Sociálneho Systému

Úvod

Slovenský systém sociálneho zabezpečenia je rozsiahly a komplexný, pričom zahŕňa rôzne aspekty, ako sú nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, úrazové poistenie a ďalšie. Osobný mzdový bod (POMB) je kľúčovým prvkom pri výpočte dôchodku a jeho výška závisí od rôznych faktorov, vrátane príjmu a obdobia poistenia. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o výpočte osobného mzdového bodu, dohodách, zmluvách a súvisiacich aspektoch v slovenskom kontexte.

Všeobecný Vymeriavací Základ a Jeho Význam

Všeobecný vymeriavací základ (VVZ) je dôležitý pre výpočet dôchodkových dávok. Sumy VVZ za príslušný kalendárny rok z obdobia pred rokom 2003 sú uvedené v prílohe č. 3 k zákonu č. 461/2003 Z. z. Sumy VVZ za kalendárne roky od roku 2002 do roku 2013 stanovilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky opatrením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Po roku 2013 ich stanovuje Sociálna poisťovňa, ktorá ich vždy do 30. apríla kalendárneho roka nasledujúceho po príslušnom kalendárnom roku zverejní na svojom webovom sídle.

Pri výpočte sumy dôchodku sa ako VVZ v poslednom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia (t. j. v kalendárnom roku, ktorý predchádza roku, v ktorom vznikol nárok na dôchodok) použije VVZ za predposledný kalendárny rok tohto obdobia. To znamená, že VVZ posledných dvoch kalendárnych rokov rozhodujúceho obdobia budú totožné.

Zamestnanec a Jeho Postavenie v Sociálnom Poistení

Zamestnanec je na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti definovaný ako fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 1.Zákon rozlišuje rôzne typy zamestnancov:

  • Zamestnanec v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 1.
  • Zamestnanec na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2.
  • Zamestnanec na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, ak je fyzickou osobou uvedenou v odseku 1 písm. c).
  • Zamestnanec v právnom vzťahu na základe dohody o zaradení do operačných záloh, dohody o zaradení do pohotovostných záloh a dohody o zaradení na výcvik branných záloh podľa osobitného predpisu, ktorý jej zakladá právo na príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods.
  • Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je aj fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, ktorý jej zakladá právo na príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3. Na zamestnanca podľa prvej vety sa § 4 ods.

Maximálna suma mesačného príjmu a maximálna suma priemerného mesačného príjmu podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa modernizuje služby pre občanov

Samostatne Zárobkovo Činná Osoba (SZČO)

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 alebo podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods.Poistenec podľa tohto zákona je na účely dôchodkového poistenia aj fyzická osoba, ktorá získala obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods.

Zamestnávateľ a Jeho Povinnosti

Zamestnávateľ je definovaný ako:

  • Fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods.
  • Právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods.
  • Pre fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 1. fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2. právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods.

Choroba z Povolania a Úrazy v Súvislosti s Výkonom Činnosti

Choroba z povolania je choroba uznaná príslušným špecializovaným pracoviskom podľa osobitného predpisu, zaradená do zoznamu chorôb z povolania uvedeného v prílohe č.V priamej súvislosti s činnosťou fyzických osôb uvedených v § 17 ods. 2 sú úkony potrebné na výkon tejto činnosti a zvyčajné úkony počas tejto činnosti; odsek 5 písm. 1. 2. pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č.

Dôchodkový Vek a Sústavná Príprava na Povolanie

Sústavná príprava na povolanie podľa § 9 ods. 1 písm.Všeobecné vymeriavacie základy v kalendárnych rokoch pred rokom 2003 sú uvedené v prílohe č.

Úrazové Poistenie

Povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, v štátnozamestnaneckom pomere, v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu, v služobnom pomere okrem fyzickej osoby, ktorá je sudca alebo prokurátor alebo ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť, ktorou je výkon verejnej funkcie podľa osobitných predpisov. Povinne úrazovo poistený je aj ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody, ktoré plnia povinnosti zamestnávateľa podľa osobitného predpisu pre fyzickú osobu vo výkone väzby a pre fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce.

Prečítajte si tiež: Dôchodcovské cestovné vlakom

Vznik a Zánik Poistenia

Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 a § 4b a povinné dôchodkové poistenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak.

Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm.Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého samostatne zárobkovo činná osoba je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ak tento zákon neustanovuje inak. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods.

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto zárobkovej činnosti. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods.

Ak v druhej vete nie je ustanovené inak, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá je opätovne v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby, vzniká odo dňa, od ktorého je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 alebo od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia začala vykonávať zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni; to neplatí, ak od zániku posledného oprávnenia na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 alebo ukončenia vykonávania poslednej zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu, uplynulo viac ako 60 mesiacov.

Ak sa fyzická osoba uvedená v § 15 ods. 1 písm. c) druhom bode a písm. d), e), h) a i) odhlásila z povinného dôchodkového poistenia, povinné dôchodkové poistenie z toho istého dôvodu jej vzniká odo dňa prihlásenia sa na dôchodkové poistenie, najskôr odo dňa, v ktorom jej zaniklo povinné dôchodkové poistenie, ak spĺňa podmienky podľa § 15 ods. 1 písm. c) druhého bodu a písm.

Prečítajte si tiež: Nový začiatok po bankrote

Ak sa o dieťa uvedené v § 15 ods. 1 písm. c) druhom bode v tom istom období riadne stará viac fyzických osôb uvedených v § 15 ods.Ak sa o dieťa uvedené v § 15 ods. 1 písm. d) v tom istom období riadne stará viac fyzických osôb uvedených v § 15 ods.

Dobrovoľné Poistenie

Dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti vzniká odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky, a zaniká dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky.

Prerušenie Poistenia

Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť, a v období, v ktorom je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone detencie; časť vety za bodkočiarkou v odseku 1 písm.od 15. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) prvom bode alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm.od 91. dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm.od 15. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) prvom bode alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm.od 91. dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm.

Spôsobilosť na Právne Úkony a Lehoty

Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať v právnych vzťahoch sociálneho poistenia práva a brať na seba povinnosti vzniká dovŕšením 15.Ak posledný deň lehoty ustanovenej v konaní vo veciach sociálneho poistenia podľa tretej časti pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, je posledný deň lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Nárok na Nemocenské Dávky

Ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky v kalendárnom mesiaci, v ktorom povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe prvýkrát vzniklo nemocenské poistenie, vznikne nárok na nemocenskú dávku, ak za tento mesiac zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie. Na splnenie podmienky zaplatenia poistného odsek 1 písm.

Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku aj vtedy, ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky po zániku ich nemocenského poistenia v ochrannej lehote a za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do zániku ich nemocenského poistenia, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie, zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného za kalendárny mesiac, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie. Na splnenie podmienky zaplatenia poistného odsek 1 písm.

Ak poistencovi vznikne nemocenské poistenie v ochrannej lehote, počet dní ochrannej lehoty získaný z nového nemocenského poistenia sa pripočíta k nevyčerpanému počtu dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského poistenia.Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím 52.

Predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti sa nezapočítavajú do podporného obdobia, ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej dočasnej pracovnej neschopnosti a poistencovi počas tohto obdobia nemocenského poistenia nevznikla dočasná pracovná neschopnosť. Poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu.

Nárok na Ošetrovné

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na ošetrovné, ak vznikla potreba osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 písm. a) alebo potreba osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v odseku 1 písm.

Ak v tom istom prípade dôjde k opätovnému prevzatiu ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 písm. a) druhom bode tým istým poistencom, podmienky nároku na ošetrovné podľa odseku 1 písm. a) druhého bodu sa posudzujú ku dňu prvého prevzatia. Poistenec môže prevziať ošetrovanie fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 písm. a) druhom bode v tom istom prípade od iného poistenca najskôr po uplynutí 30 dní od predchádzajúceho prevzatia; to neplatí, ak poistenec nemôže pokračovať v ošetrovaní fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 písm.

Poistencovi vzniká nárok na ošetrovné od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b). Nárok na ošetrovné zaniká dňom skončenia potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm.

Vysielanie Zamestnancov a Voľný Pohyb Služieb

Zákon 351/2015 Z.z. upravuje cezhraničnú spoluprácu pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb. Zamestnávateľ môže zamestnanca vyslať na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca na nevyhnutne potrebné obdobie len s jeho súhlasom. To neplatí, ak vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce alebo ak možnosť vyslania na pracovnú cestu je dohodnutá v pracovnej zmluve.

Pri dočasnom pridelení poskytnúť zamestnancovi náhrady najviac v rozsahu a do výšky ako pri pracovnej ceste. Pracovné podmienky a podmienky zamestnávania domáceho zamestnanca sa spravujú právom štátu, na ktorého územie je domáci zamestnanec vyslaný. Hosťujúci zamestnanec, ktorému hosťujúci zamestnávateľ pri vyslaní podľa § 5 ods. 4 písm. a) nevyplatí mzdu, má právo domáhať sa ich vyplatenia u fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá je dodávateľom služby na území Slovenskej republiky, ktorej priamym subdodávateľom je hosťujúci zamestnávateľ.

Sociálne Zabezpečenie v Rámci EÚ

Princíp aplikácie legislatívy jedného štátu hovorí, že jedna osoba by mala podliehať právnym predpisom jedného štátu. Vyslaný zamestnanec, resp. SZČO musí disponovať dokladom PD A1, ktorý slúži na účely kontrol. Občan členských štátov, podlieha legislatíve štátu, v ktorom má bydlisko. Bydlisko nie je miesto trvalého pobytu, ale miesto, kde sa občan obvykle zdržiava, kde má rodinu, majetok, atď. Ak SZČO vykonáva podstatnú časť činnosti v štáte bydliska (najmenej 25% prac. času, resp. 25% celkovej odmeny), tak nepotrebuje žiadne povolenie.

Zdravotná Starostlivosť v EÚ

Potrebná zdravotná starostlivosť nie je taká, za ktorou by osoba cielene vycestovala. Potrebná zdravotná starostlivosť sa líši vzhľadom na dĺžku pobytu. Potrebná zdravotná starostlivosť zahŕňa aj starostlivosť pri chronických ochoreniach, zdravotnú starostlivosť v tehotenstve, materstve, pôrod.

Materská Dovolenka a Rodičovský Príspevok

Žiadosť o materské poskytne otcovi SP. Počas poberania materského sa dá prihláška neda sa podať spätne. Ak otec nepoberá materské, ale stará sa o dieťa, štát platí poistné na dôchodkové poistenie iba v prípade, že sa na toto dôchodkové poistenie otec prihlási.

Živnosť vs. Zamestnanie

Živnosť môže priniesť vyšší príjem, ale aj nižší dôchodok. Ak niekto pracuje podľa pokynov nadriadeného, používa firemné prostriedky a vykonáva činnosť v určenom pracovnom čase, ide o závislú prácu. V takom prípade musí byť uzatvorená pracovná zmluva alebo dohoda podľa Zákonníka práce. Ak sa takáto činnosť zastiera živnosťou, hovoríme o nelegálnom „švarc systéme“.

Pri porovnaní preto treba zvážiť nielen čísla, ale aj istoty a stabilitu. Zamestnanci majú väčšiu ochranu zo zákona, ich práva a povinnosti sú presne definované v Zákonníku práce. V prípade živnostníkov je všetko vecou dohody medzi dodávateľom a odberateľom. Kľúčovým dokumentom pri spolupráci na živnosť je práve zmluva podľa Obchodného zákonníka.

Výpočet Dôchodku

Vzorec na výpočet penzie je pomerne technický, no jeho logika je jasná. Výsledná suma sa počíta podľa schémy: dôchodok = POMB × ODP × ADH. Skratky znamenajú: osobný mzdový bod (POMB), obdobie dôchodkového poistenia (ODP, teda počet odpracovaných rokov) a aktuálna dôchodková hodnota (ADH), ktorú každoročne určuje štát.

Kľúčom je osobný mzdový bod - inými slovami, aký bol váš vymeriavací základ v porovnaní s priemernou mzdou. Ak mal niekto v roku zamestnanecký príjem okolo 1 000 eur, jeho mzdový bod sa pohyboval tesne pod hodnotou 1. U živnostníka, ktorý odvádzal z polovice priemernej mzdy, sa tento bod pohybuje len okolo 0,5. Z dôvodu solidarity v systéme sa mu ešte navyšuje o 20 percent, čiže reálne je 0,6. Rozdiel je však aj tak markantný.

Legislatívne Zmeny a Novinky

Podľa zákona o minimálnej mzde, minimálna mzda na rok bude určená v súlade s § 8 zákona č. 663/2007 Z. z. Minimálne mzdové nároky pre rok sa určujú ako sumy pre rok navýšené o sumu, o ktorú sa v roku oproti roku navýšila minimálna mzda. Zamestnávatelia nad 49 zamestnancov sú povinní prispievať na športovú činnosť dieťaťa zamestnanca (príspevok je vo výške 55 % preukázaných výdavkov, najviac suma 275 € za rok pri plnom úväzku).

Daňové Aspekty

Sadzba dane zo základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 je 15 % zo základu dane zníženého o daňovú stratu, ak daňovník dosiahol za zdaňovacie obdobie príjmy (výnosy) podľa § 6 ods. V roku sú 60 % z príjmov SZČO, súčasne max. Maximálna možná suma daňového bonusu (29 % až 64 % čiastkového základu dane) sa určí podľa počtu vyživovaných detí.

Vymeriavacie Základy

Maximálny vymeriavací základ na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, garančné poistenie a do rezervného fondu je 15730 € (11 x priemerná mzda zistená za rok 2023). Od 1.7. (od 1.10. v prípade podania DP za rok po 31.3.) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods.

Podpora Zamestnávania Občanov so Zdravotným Postihnutím

Ustanovenia viacerých zákonov podporujú snahu občanov so zdravotným postihnutím zapájať sa do pracovného procesu v čo najširšej miere. Zamestnávateľ je povinný plniť povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva 20 a viac zamestnancov.

Invalidný Dôchodok

Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku.

Chránené Dielne a Pracoviská

Chránená dielňa alebo chránené pracovisko môžu byť zriadené právnickou alebo fyzickou osobou, sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách. Pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon sú prispôsobené zdravotnému stavu občanov.

tags: #osobný #mzdový #bod #výpočet #dohoda #zmluva