Dedenie zo Zákona: Podmienky a Pravidlá pre Nadobudnutie Majetku

Dedenie je proces prechodu majetku po smrti osoby (poručiteľa) na jej dedičov. Na Slovensku je najrozšírenejším spôsobom prechodu majetku z poručiteľa na dedičov dedenie zo zákona. Dedičské právo upravuje zákon č. 40/1964 Z. z.

Zákon pri dedení rozlišuje dva dedičské tituly (právne dôvody, resp. spôsoby) podľa ktorých je možné dediť, a to dedenie zo závetu a dedenie zo zákona. Závet má prednosť pred zákonom, preto ak poručiteľ spísal závet, ktorý obsahuje zákonné náležitosti, dedí sa podľa neho. Dedenie zo zákona prichádza do úvahy pokiaľ neexistuje platný závet. Uvedené nastane najmä vtedy, ak poručiteľ síce zanechal závet vzťahujúci sa na poručiteľov majetok v celku, ale niektorý zo závetných dedičov nededí. V danom prípade vznikne situácia, v ktorej je potrebné na jeho uvoľnený dedičský podiel aplikovať dedenie zo zákona. Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa zo závetu dedí len časť dedičstva, zvyšok sa dedí zo zákona - bol zanechaný neplatný závet (napr.

Princípy Dedenia zo Zákona

Dedenie zo zákona je možné v štyroch dedičských skupinách. Okruh osôb, ktoré do spomenutých skupín patria, presne definuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 473 až 475a OZ. Zákon do dedičských skupín rozdelil prípadných dedičov tak, aby rozdelenie zodpovedalo najmä rodinným a spoločenským vzťahom poručiteľa. Dedenie v jednej skupine, vylučuje možnosť dediť v ktorejkoľvek inej skupine z nižšie uvedených štyroch skupín. Ak neprichádza do úvahy dedenie podľa skoršej skupiny, skúmať sa budú podmienky podľa ďalšej. Nie je možné kombinovať pravidlá dedenia rôznych skupín.

Základom pre usporiadanie je rodičovský systém, na ktorý nadväzuje tzv. princíp reprezentácie. Princíp reprezentácie znamená, že na miesto, ktoré sa uvoľní po niektorom zo zákonných dedičov, bližšom potomkovi poručiteľa, nastupujú jeho dedičia. Platí premisa, že ak poručiteľove deti nededia, nadobudnú ich dedičské podiely rovnakým dielom ich deti - vnuci/čky poručiteľa. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom potomkovia vnukov a vnučiek poručiteľa.

Prvá Dedičská Skupina

V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. V prvej dedičskej skupine platí pravidlo: poručiteľove deti môžu byť samostatnými dedičmi. Poručiteľov manžel však nemôže dediť samostatne v prvej skupine.

Prečítajte si tiež: História dedičského práva na Slovensku

Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Zákon nerozlišuje medzi tým, či dieťa je manželské, alebo nie, či je osvojené. Dokonca môže dediť aj nasciturus (dieťa počaté za života poručiteľa), pokiaľ sa narodí živé. V prípade, ak by manžel nededil (napr. by odmietol dedičstvo) jeho dedičský podiel „prirastá“ k dedičskému podielu ostatných dedičov. Ak by išlo o opačnú situáciu, teda by nededilo niektoré dieťa, tak sa najskôr uplatní právo reprezentácie (dedia deti dieťaťa, resp. ak nededia deti dieťaťa, tak dedia ich potomkovia). Nemôžu dediť viac, než bol dedičský podiel ich predka (dieťaťa poručiteľa). Deti môžu v 1. dedičskej skupine dediť aj samostatne. Manžel nie.

Predpokladom dedenia pozostalého manžela je existencia platného manželstva v čase smrti poručiteľa. Podmienkou však nie je, aby manželia spolu žili. Manželstvo zaniká právoplatnosťou rozvodového rozsudku. Pozostalý manžel dedí, ak manžel zomrie počas konania o rozvode manželstva. Ak nededí dieťa poručiteľa, k dedeniu sú povolané jeho deti v rozsahu jeho podielu. Ak nededia ani tieto deti (t. j. vnuci poručiteľa), sú k dedeniu ich podielov povolaní ďalší potomkovia.

Ak nededí manžel alebo niektoré z detí poručiteľa, dochádza k prirastaniu podielu tohto dediča v prospech podielu zostávajúcich zákonných dedičov prvej skupiny. Táto zásada je však modifikovaná tak, že ak nenadobudne dedičský podiel dieťa poručiteľa, dochádza ku zväčšeniu podielu ostatných dedičov z tohto prírastku len vtedy, ak nedediaci dedič nemá potomkov, ktorí by inak nastúpili na jeho miesto. Ak však dieťa zomrelo až po poručiteľovi, stalo sa dedičom podielu, ktorý naň pripadá. Tento podiel sa stáva časťou dedičstva po tomto dieťati.

Príbuzenský vzťah sa tu však chápe v právnom zmysle (nie v biologickom). Dedičom tak môže byť i osoba osvojená či osoba narodená na základe umelého oplodnenia a pod.

Druhá Dedičská Skupina

Ak neprichádza do úvahy dedenie podľa 1. dedičskej skupiny, môžeme sa presunúť do 2. dedičskej skupiny. K dedeniu v druhej skupine dochádza vtedy, ak poručiteľ nezanechal žiadneho potomka, alebo ak potomkovia nededia. V druhej dedičskej skupine dedia manžel, rodičia poručiteľa a tzv. spolužijúce osoby. Ak dedí manžel sám, zdedí celý poručiteľov majetok. Pozostalý manžel môže byť teda v druhej skupine aj samostatným dedičom.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty dedenia

Spolužijúcimi osobami sú tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Spolužijúca osoba však nie je hocikto. Nepostačuje len zdieľanie spoločného priestoru, napr.

Predpokladá sa skutočné a trvalé spolužitie dvoch alebo viacerých ľudí tak, ako by boli členmi rodiny, teda ľudí, ktorí nemajú inú domácnosť. Hoci sa spoločné bývanie predpokladá, nemusí to byť vždy splnené. Na druhej strane iba samo spolužitie osoby v domácnosti poručiteľa, t. j. bývanie v spoločnom bytom, nezakladá dedičský nárok takejto osoby. Ďalším znakom spoločnej domácnosti je jej trvalosť. Spolužitie uvedených osôb s poručiteľom v spoločnej domácnosti musí existovať v čase smrti poručiteľa. Zákon vyžaduje minimálne jednoročnú trvácnosť domácnosti, pričom jeden rok musel uplynúť už v čase smrti poručiteľa. Doba jedného roka starostlivosti o spoločnú domácnosť sa počíta spätne odo dňa smrti poručiteľa a je potrebné, aby v čase poručiteľovej smrti uvedené spolužitie trvalo.

Pre naplnenie obsahu pojmu spolužijúca osoba sú dôležité faktické spolužitie v spoločnej domácnosti alebo starostlivosť o túto domácnosť, alebo odkázanosť výživou na poručiteľa. Osobou odkázanou na výživu poručiteľa je aj osoba, ktorá nemala vlastný zdroj príjmov na úhradu svojich osobných potrieb a nemala voči nikomu nárok na ich úhradu. Avšak poručiteľ jej dobrovoľne a bezplatne toto plnenie poskytoval. Týmito osobami sú väčšinou príbuzní v pobočnej línii, ale aj známi, či priatelia. Patria sem aj osoby zverené poručiteľovi do pestúnskej starostlivosti, prípadne pestún, o ktorého sa poručiteľ staral.

Spolužijúce osoby nemôžu v 2. dedičskej skupine dediť samostatne. To môžu len rodičia, alebo manžel poručiteľa. Ak by mala dediť len spolužijúca osoba, táto by nededila v 2. dedičskej skupine, ale prešla do 3. Matkou poručiteľa je žena, ktorá poručiteľa porodila (§ 82 ZR). Rovnako ako rodič dedí po poručiteľovi aj osvojiteľ (osvojitelia).

Tretia Dedičská Skupina

Ak nie je dedenie možné ani podľa 2. skupiny presunieme sa do 3. dedičskej skupiny. V tretej dedičskej skupine dedia rovnakým dielom súrodenci poručiteľa (brat a sestra) a tzv. spolužijúce osoby. Pri súrodencoch pritom nezáleží na tom, či mali s poručiteľom spoločných oboch rodičov alebo len jedného rodiča. K dedeniu v tretej skupine dochádza vtedy, ak nededia potomkovia, manžel ani rodičia poručiteľa.

Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?

Dedičia tretej skupiny zákonných dedičov dedia rovnakým dielom, každý z nich môže dediť aj samostatne. Aj medzi dedičmi tretej skupiny platí zásada akrescencie, t. j. prirastania podielu. V prípade ak nededí niektorí z týchto dedičov, prirastá jeho uvoľnený podiel ostatným dedičom tretej skupiny. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobudnú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti (t. j. synovci a netere poručiteľa). Súrodenci majú aspoň jedného spoločného bezprostredného predka. Preto dedí po poručiteľovi nielen ten, ktorý mal s ním spoločných oboch rodičov, ale aj ten, kto mal s ním spoločného iba jedného rodiča.

Štvrtá Dedičská Skupina

Vo štvrtej dedičskej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa (starí rodičia) a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, t.j. K dedeniu vo štvrtej skupine dochádza vtedy, ak nededia dedičia z tretej dedičskej skupiny, teda súrodenci, ich deti ani spolužijúce osoby.

Vo štvrtej dedičskej skupine môže byť každá osoba samostatným dedičom. V tejto skupine platí, že je vylúčené, aby dedičstvo nadobudlo dieťa prarodiča, ak je tu aspoň jeden prarodič z akejkoľvek strany, ktorý dedí. Pod pojmom „prarodičia“ v zmysle § 475a OZ sa myslí vždy príslušný pár prarodičov poručiteľa, teda na jednej strane rodičov otca a na druhej strane rodičov matky. Každý pár má nárok na polovicu dedičstva. Ak nededí žiadny z príslušného páru prarodičov, nadobúdajú ich polovicu dedičstva rovnakým dielom deti týchto nedediacich prarodičov. Ak nededí niektorý pár prarodičov a nededia ani ich deti, uplatní sa prirastanie podielu. Prarodičia poručiteľa sú vlastne rodičia jeho rodičov (dedo a babka).

Dedičské Konanie a Jeho Priebeh

Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Príslušná matrika po úmrtí poručiteľa oznámi jeho úmrtie súdu, ktorý ustanoví notára. V rámci dedičského konania súdom ustanovený notár v prvom rade zistí, či poručiteľ nezanechal nejaký závet, zistí okruh možných dedičov ako aj samotný majetok (aktíva a pasíva) poručiteľa.

Zisťovanie Majetku a Dedičov

Na začiatku notár zisťuje, či po zosnulom existuje závet alebo listina o vydedení a či sú tieto dokumenty platné. Následne vyhľadáva všetok majetok aj prípadné dlhy zosnulého. Informácie si vyžiada z bánk, katastra nehnuteľností, obchodného registra, a tiež od osoby, ktorá zabezpečila pohreb. Cieľom je zostaviť kompletný súpis aktív aj pasív.V prípade, že majetok je minimálny alebo žiadny, dedičské konanie môže byť v tejto fáze zastavené. Vtedy súd rozhodne, že majetok pripadne osobe, ktorá uhradila pohreb.

Prejednanie Dedičstva

Notár oficiálne informuje všetkých potenciálnych dedičov, že sa začalo dedičské konanie. Dedič má možnosť dedičstvo prijať alebo odmietnuť. Táto informácia mu príde buď ústne - zapísaná do zápisnice počas pojednávania - alebo písomne, doručená do vlastných rúk.Ak sa rozhodneš dedičstvo odmietnuť, máš na to zákonnú lehotu jeden mesiac od doručenia upovedomenia. Dôvod, prečo sa ho vzdávaš, nikto skúmať nebude - najčastejšie ide o situácie, keď je dedičstvo zadlžené. Dôležité však je vedieť, že dedičstvo sa odmieta ako celok. Nemôžeš si nechať dom a odmietnuť dlhy. Prijímaš alebo odmietaš všetko naraz. Po odmietnutí tvoje miesto v poradí zaujmú tvoji potomkovia.Rozhodnutie odmietnuť je definitívne. Dedič sa nemusí zúčastňovať konania osobne. Môže si zvoliť splnomocnenca - právnika alebo inú dôveryhodnú osobu. Plnomocenstvo musí byť písomné s presne určeným rozsahom právomocí a úradne overeným podpisom.

Rozhodnutie Súdu

Po tom, ako sa overí všetok majetok a stanoví sa, kto má na dedičstvo nárok, súd vydá rozhodnutie - tzv. uznesenie o dedičstve. V ňom potvrdí, komu majetok pripadne. Môže ísť o jediného dediča, viac dedičov, alebo aj o štát, ak nikto nededí.Ak sa medzi dedičmi podarí dosiahnuť dohodu, súd ju schváli a podľa nej rozdelí majetok. Ak sa však dedičia nedohodnú, súd potvrdí ich podiely podľa zákona. V komplikovaných prípadoch, napríklad ak ide o veľký majetok alebo napäté rodinné vzťahy, môže súd rozhodnúť autoritatívne - pridelí jednotlivé veci konkrétnym dedičom a určí aj prípadné vyrovnávacie doplatky.Rozhodnutie nadobúda právoplatnosť buď po uplynutí 15 dní od jeho doručenia, alebo okamžite, ak sa všetci účastníci vzdajú práva na odvolanie už na pojednávaní.

Dedičské Konanie a Dlhy

Dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou, len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. Ak je dedičstvo predlžené, môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov.

tags: #dedenie #podľa #zákona #podmienky