Otázka života človeka u seniorov: Štúdia sociálno-ekonomických aspektov kvality života na Slovensku

Abstrakt

Predkladaný článok sa zaoberá starnutím populácie a kvalitou života seniorov, s dôrazom na jej sociálno-ekonomickú rovinu. Jeho hlavným cieľom je zmapovanie prostredia sociálnych služieb v oblasti starostlivosti o seniorov na Slovensku. Úvod článku tvoria teoretické východiská skúmanej problematiky, prostredníctvom ktorých autor charakterizuje obdobie staroby a vymedzuje také pojmy ako starnutie populácie, kvalita života, ale aj pojem ageizmus a ďalšie. Zároveň popisuje sociálne služby a zdravotnú starostlivosť o seniorov na Slovensku, vrátane inštitucionálnej starostlivosti a zaoberá sa odchodom do dôchodku, resp. systémom dôchodkového zabezpečenia. Následne prechádza k výskumnej časti, v ktorej si ako hlavný cieľ stanovuje analyzovať a porovnať výsledné hodnoty sociálno-ekonomickej dimenzie kvality života seniorov, žijúcich v prostredí vlastného domova a kvality života seniorov, ktorí sú klientmi zariadení sociálnych služieb. Jeho ďalším cieľom je zistiť mieru skúseností seniorov s diskrimináciou na základe veku a túto taktiež porovnať v závislosti od toho, či senior je alebo nie je klientom zariadenia sociálnych služieb. Výskum má charakter kvantitatívnej analýzy. Z toho dôvodu autor volí na zber dát dotazník a na vyhodnotenie zozbieraných údajov matematicko-štatistické metódy. Výskumnú vzorku tvoria slovenskí seniori vo veku 62 a viac rokov. Počet respondentov je 224, z toho 95 (42,4 %) v inštitucionálnej starostlivosti a 129 (57,6 %) respondentov sú seniori žijúci v prostredí vlastného domova.

Kľúčové slová: Starnutie populácie. Seniori. Kvalita života. Sociálno-ekonomické aspekty kvality života. Ageizmus.

Úvod

Predkladaný odborný článok sa zaoberá analýzou sociálno-ekonomických aspektov postavenia seniorov v súčasnej spoločnosti. Jeho cieľom je priniesť nové poznatky o kvalite života a postavení starších ľudí na Slovensku na základe analýzy tejto problematiky. Publikácia si kladie za cieľ objasniť problematiku kvality života starších ľudí ako celospoločenského problému s jeho ukotvením na poli spoločenských vied, prevažne psychologických a sociálnych vied. Osobitne pristupujeme ku kvalite života starších ľudí z hľadiska historického, sociálneho, filozofického, interpersonálneho a subjektívneho, ďalej fenomenologického, konceptuálneho a multidisciplinárneho.

Na rozdiel od narodenia človeka je starší vek ľudí vnímaný v pochmúrnejších sociálnych súvislostiach a to ako z pohľadu verejnej mienky i subjektívneho pohľadu osôb v staršom veku. V uvedenom kontexte je publikácia M. Hrozenskej, v ktorej sa zaoberá výskumom kvality života starších ľudí, jednoznačným a významným prínosom.

Starnutie populácie a jeho dôsledky

Starnutie populácie je možné vo všeobecnosti definovať ako rýchly nárast relatívneho počtu starších skupín obyvateľstva v spoločnosti. Tento fenomén sledujeme prostredníctvom troch ukazovateľov, a to indexu starnutia, priemerného veku obyvateľstva a strednej dĺžky života, t. j. priemerného počtu rokov dožitia u osôb oboch pohlaví a veku za predpokladu, že nedôjde k zmenám úmrtnostných pomerov (Štatistický úrad SR, 2014).

Prečítajte si tiež: Zdravotná starostlivosť – maturitná otázka

V dôsledku starnutia populácie dochádza v spoločnosti obvykle k mnohým výrazným zmenám. Ide o zmeny obsahu politických programov - s výraznou zmenou vekovej štruktúry obyvateľstva sa kľúčovým stáva politický názor starších voličov, ďalej o zmeny v sociálnom systéme, ale napríklad aj o zmenu vnímania zmyslu a potreby celoživotného vzdelávania a pod. S rýchlym nárastom počtu starších obyvateľov v dôchodkovom veku sa automaticky spájajú vyššie náklady na služby v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Z ekonomického hľadiska vyvstáva zas potreba reštrukturalizácie a sústavného zvyšovania dôchodkového veku, ako i dôchodkového zabezpečenia. Do popredia sa tak v kontexte s danou problematikou dostávajú otázky ekonomického, sociálneho, medicínskeho, ale aj psychologického, či politického charakteru.

V porovnaní s inými európskymi krajinami, patrí Slovensko zatiaľ k tým menej „starým“. V Národnom programe aktívneho starnutia na roky 2014 - 2020 sa uvádza, že kým v rámci EÚ bude v dôsledku starnutia populácie v roku 2050 chýbať 15 % pracovnej sily, na Slovensku to bude pravdepodobne až 21 %. Slovensko tak bude nielen staršie, ale keďže je menej početné, predpokladá sa, že bude aj etnicky chudobnejšie. Pri zachovaní súčasnej intenzity pôrodnosti, je dokonca prognóza, že v druhej polovici 21. storočia budeme tvoriť jednu z najstarších európskych populácií.

Typické pre budúci demografický vývoj na Slovensku bude pokles počtu obyvateľov. Podľa najpravdepodobnejšieho variantu by mal do roku 2050 klesnúť počet obyvateľov SR pod hranicu 5 miliónov osôb. Prirodzený prírastok by mal rásť zhruba do roku 2010 (1). Pokles prirodzeného prírastku sa zrýchli hlavne v období 2025 až 2040. Ku koncu roku 2050 sa pokles prirodzeného prírastku obyvateľstva výrazne spomalí (Vaňo (Ed.), Jurčová, Mészáros a kol., 2002, s. 12-13). Starnutie obyvateľstva bude popri úbytku obyvateľstva druhou významnou črtou budúceho vývoja obyvateľstva na Slovensku. Spoločenská aktuálnosť témy však úzko súvisí aj s celosvetovými demografickými trendmi. Nastolená problematika vytvára priestor pre viaceré sociálno-politické i sociologické prístupy. Toto dielo je vyjadrením snahy obohatiť túto problematiku o široko koncipovaný prístup ku kvalite života seniorov (2), ako aj k štúdiu starnutia a staroby ako špecifického životného obdobia. Autorka se v literárně přehledové části opírá o výbornou znalost slovenské, české i světové odborné literatury a předkládá čtenáři současné pojetí kvality života v sociálních vědách. Vyhýbá se tradovaným trivialitám o kvalitě života - zabývá se tématem do hloubky a pohlíží na něj z různých perspektiv. Připomíná filosofické kořeny pojmu, které jsou stále přítomny v hédonistickém a eudaimonickém přístupu k chápání subjektivní pohody, která bývá považována za jeden z indikátorů kvality života. Autorka v této souvislosti uvažuje o tom, že by se studium kvality života, které se v posledních desetiletích vyvinulo v samostatnou mezioborovou disciplínu, mohlo stát zdrojem pro teorii sociální práce. Tuto myšlenku považuji za inspirující a užitečnou pro další vývoj teorie a výzkumu v sociální práci - kvalita života má k sociální práci úzký vztah; ve své praktické aplikaci bývá považována za cíl intervencí a způsob hodnocení jejich efektivity, na teoretické rovině nastoluje otázky týkající se individuální a společenské prosperity a odpovědnosti za tuto prosperitu.

(1) V prvom štvrťroku 2011 pokračoval trend zvyšovania prirodzeného prírastku obyvateľstva ďalej. Prirodzený prírastok obyvateľstva vzrástol o 65 na 1140 osôb. Zahraničnou migráciou získala Slovenská republika 713 osôb (prisťahovalo sa 1112 a vysťahovalo sa 399 osôb). Celkový prírastok obyvateľstva sa zvýšil o 133 na 1853. (Počet obyvateľov SR k 31.

Kvalita života seniorov a jej dimenzie

Kvalita života seniorov odráža, okrem zdravia, psychického a emocionálneho prežívania, viaceré variabilné faktory. Ide napríklad o schopnosť adaptácie, participáciu na spoločenskom živote, spôsob trávenia voľného času, či o sociálne prostredie, resp. kvalitu sociálnych vzťahov a pod. Sociálno-ekonomická dimenzia kvality života seniorov zahŕňa všetky aspekty súvisiace so sociálnym prostredím, ďalej finančné a materiálne zabezpečenie, dopravu, bezpečnosť, zdravotnú starostlivosť a sociálne služby, ako aj prístup k informáciám a ďalším zdrojom, ktorými spoločnosť disponuje. Táto dimenzia sa monitoruje pomocou takých ukazovateľov, ako je hrubý domáci produkt, stredná dĺžka života a gramotnosť obyvateľstva.

Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o povinnom poistení ako dôchodca

Na Slovensku je stredná dĺžka života 76,7 roka, pričom však pretrvávajú veľké rozdiely medzi pohlaviami. Kým muži sa dožívajú v priemere 73,1 roka, u žien je to 80,2 roka. Rozdiely sú aj v súvislosti so sociálno-ekonomickými skupinami obyvateľstva. Osoby s nízkou úrovňou vzdelania žijú v priemere o desať rokov kratšie ako osoby s vysokoškolským vzdelaním (OECD, 2017).

Sociálna staroba je charakteristická zmenou sociálnych úloh, životného štýlu a tiež ekonomického zabezpečenia. Zahŕňa viaceré negatívne aspekty, pričom ide napríklad o sociálnu exklúziu, predsudky a vekovú diskrimináciu, generačnú intoleranciu, segregáciu, ale aj vyššiu chorobnosť, či atypický priebeh chorôb, pokles schopnosti signalizovať vlastné potreby, stratu orientácie v sociálnom dianí v dôsledku rýchleho napredovania technológií a pod. Okrem toho môže zahŕňať zmeny ohľadom bydliska, obmedzenie či stratu sociálnych kontaktov, oslabenie interakcií, alebo tiež osamelosť.

Ageizmus a postavenie seniorov v spoločnosti

Seniori tvoria skupinu obyvateľstva, ktorá je do značnej miery ohrozená aj diskrimináciou na základe veku - tzv. ageizmom. Daný jav je manifestovaný širokým spektrom fenoménov na individuálnej, aj inštitucionálnej úrovni. Postoje k jeho pochopeniu zahŕňajú dve roviny. Prvou je diskriminácia, predsudky a systematické uplatňovanie stereotypov, vychádzajúce zvyčajne z nesprávneho chápania kvalitatívnych nerovností jednotlivých fáz ľudského života a značne subjektívneho vnímania seniorskej populácie. Druhá rovina predstavuje pocit diskriminácie samotných seniorov, ktorý je založený na nerešpektovaní vlastného ega, príp. negatívnych postojov voči starobe ako takej (Nelson, 2017). Ako je z praxe známe, ľudské práva starších ľudí nie sú prostredníctvom súčasného právneho systému dostatočne zabezpečené. Jednotlivé štátne politiky zlyhali v adekvátnej implementácii a včleňovaní práv seniorských občanov do zákonov, rozpočtov a programových vyhlásení, čo dokazuje aj práve nezmenšujúca sa miera ageizmu v spoločnosti.

Postavenie seniorov na trhu práce predstavuje jeden z kľúčových faktorov ovplyvňujúcich budúci vývoj slovenskej spoločnosti, pričom práve občania v preddôchodkovom veku patria medzi najviac ohrozené skupiny na trhu práce. Je dôležité uvedomiť si, že vzhľadom na starnutie populácie bude táto skupina v pracovnej sile stále početnejšia. Z toho dôvodu by opatrenia na trhu práce vyvolané starnutím pracovnej sily mali brať do úvahy v prvom rade vývoj v tejto skupine osôb. Všeobecnú mieru ekonomickej aktivity, ako aj mieru zamestnanosti, ovplyvňuje do určitej miery ako veková štruktúra obyvateľstva, tak aj možnosť nadobudnúť určité vzdelanie. Ako vyplýva z prieskumu agentúry TASR, v súčasnosti zamestnáva seniorov na Slovensku len 30 % všetkých firiem, resp. malých a stredných podnikateľov s obratom vyšším ako 200 000 Eur. Väčšina seniorov pracuje v týchto firmách na plný pracovný úväzok. Len 27 % firiem uviedlo, že skrátený úväzok má maximálne polovica u nich zamestnaných seniorov a len pätina firiem uviedla, že viac ako polovica u nich zamestnaných seniorov má skrátený úväzok. V priemere do mesiaca 52 % starších zamestnancov odpracuje 40 až 160 hodín a približne 28 % zamestnaných seniorov odpracuje dokonca viac ako 160 hodín mesačne. Uplatnenie seniorov na pracovných pozíciách je rôzne. Do ich pracovnej náplne najčastejšie patria administratívne a účtovnícke práce, odborné referentské práce, údržba či stráženie objektov a pod.

V súvislosti s trhom práce je narastajúci počet starších osôb v spoločnosti vnímaný skôr negatívne, resp. ako príťaž pre mladých, zamestnaných ľudí. Očakáva sa totiž, že rovnako ako ľudia žijú dlhšie, tak budú aj rovnako dlhšie pracovať. Je však potrebné si uvedomiť, že súčasní seniori sú v porovnaní s minulosťou na tom po viacerých stránkach, predovšetkým však zdravotne, oveľa lepšie. Okrem toho disponujú cennými skúsenosťami a zručnosťami, ktoré môžu mladším ročníkom odovzdávať.

Prečítajte si tiež: Život seniorov a jeho kvalita

Dôchodkové zabezpečenie a ekonomická situácia seniorov

Výrazná zmena nastáva v súvislosti s odchodom seniora do dôchodku, v dôsledku čoho sa mení nielen jeho ekonomická, resp. finančná situácia, ktorá sa spravidla zhoršuje, ale taktiež celý predošlý spôsob života. Seniori tvoria spotrebiteľskú skupinu obyvateľstva so špecifickými požiadavkami a potrebami, pričom najväčšia časť ich ekonomickej sily pochádza z ich dôchodkového zabezpečenia. V štátoch s vyššími príjmami sú špecifiká seniorov, ako spotrebiteľov, zohľadňované a to zväčša zo strany podnikateľských subjektov a poskytovateľov služieb. Tým dochádza k vytváraniu značnej kúpnej sily. Menej bohaté štáty sa však v súvislosti s pomocou seniorom viac spoliehajú na rodiny a zdôrazňujú finančné plánovanie a aktívnu prípravu na dôchodok.

Dôchodky predstavujú v súčasnosti obrovský a stále narastajúci podiel verejných výdavkov, tvoriaci v priemere viac ako 10 % HDP. Z toho dôvodu sa otázky ohľadom dôchodkového zabezpečenia týkajú rovnako všetkých občanov. Základná a zároveň najvýznamnejšia dôchodková dávka je starobný dôchodok. Starobný dôchodok je dôchodková dávka, za podmienok ustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, poskytovaná zo starobného poistenia, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa. Nárok na starobný dôchodok má poistenec, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je v súčasnosti stanovený na 62 rokov. Čo sa týka konkrétne Slovenska, podľa najnovších informácií, dôchodkové dávky sa v roku 2019 zvýšia buď o 2,6 %, alebo o minimálnu valorizačnú pevnú sumu daného druhu dôchodku - podľa toho, čo bude pre dôchodcu výhodnejšie. Seniorom, ktorých starobný dôchodok je nižší ako 334,70 €, sa dôchodková dávka zvýši o sumu 8,70 €. V prípade poberania predčasného starobného dôchodku, pôjde o sumu 8,30 €. Zvýšenie sa bude týkať všetkých seniorov, ktorí poberajú penziu zvýšenú na sumu minimálneho dôchodku. Sociálna poisťovňa k 1. januáru 2019 zároveň prehodnotí trvanie nároku na minimálny dôchodok z úradnej moci v súvislosti so zmenou životného minima, pričom o prehodnotenie uvedeného nebudú musieť starší ľudia žiadať (Višváder; Rodinová, 2018).

Výskum sociálno-ekonomických aspektov kvality života seniorov na Slovensku

Hlavným cieľom realizovaného výskumu bola analýza a komparácia výsledných hodnôt sociálno-ekonomických aspektov kvality života seniorov, žijúcich v prostredí vlastného domova a kvality života seniorov, ktorí sú klientmi zariadení sociálnych služieb na Slovensku. K sociálno-ekonomickým aspektom kvality života patrí predovšetkým finančné a materiálne zabezpečenie, bezpečnosť, možnosť v živote ďalej napredovať, stupeň participácie na spoločenskom dianí, prístup k informáciám a ďalším zdrojom, ktorými spoločnosť disponuje, ale taktiež kvalita sociálnych vzťahov, podpora blízkeho okolia, možnosti ďalšieho vzdelávania a pod.

Na začiatku výskumného projektu sme si položili niekoľko otázok. K hlavným patrila, o. i., otázka ohľadom faktorov ovplyvňujúcich kvalitu života seniorov na Slovensku, a to predovšetkým jej sociálno-ekonomickú rovinu. Aby sme však na danú otázku našli odpoveď, bolo potrebné skúmať nielen jednu (sociálno-ekonomickú), ale všetky dimenzie, resp. roviny kvality života starších občanov.

Empirický výskum mal charakter kvantitatívnej analýzy. Na zber dát bola použitá upravená a skrátená verzia dotazníka WHOQL-Old, obsahujúca 15 otázok. Túto sme doplnili o otázky zamerané na zistenie demografických údajov od respondentov (vek, bydlisko, vzdelanie a status klienta sociálnych služieb, resp. inštitucionálnej starostlivosti) a o otázku, týkajúcu sa vekovej diskriminácie. Pomocou nej sme sa seniorov pýtali konkrétne na to, či sa oni osobne stretli s diskrimináciou na základe veku. Na vyhodnotenie zozbieraných údajov sme použili deskriptívnu analýzu, kontingenčné tabuľky, grafy a pod. Na overenie hypotéz neparametrický chí-kvadrát.

Výskumnú vzorku tvoril súbor 224 respondentov - seniorov vo veku 62 a viac rokov. V čase nášho skúmania sa z tohto počtu 42,4 % respondentov nachádzalo v inštitucionálnej starostlivosti, pričom zvyšných 57,6 % respondentov tvorili seniori žijúci v prostredí vlastného domova. V súbore sa nachádzalo 65,6 % žien a 34,4 % mužov.

V nasledujúcej časti textu prinášame výsledky sociálno-ekonomických aspektov, resp. oblasti kvality života seniorov na Slovensku, ako aj ich porovnanie v závislosti od toho či je senior alebo nie je klientom zariadenia sociálnych služieb. Pobyt v zariadení môže byť pre seniorov spúšťačom takých negatívnych emócií, ako je napríklad úzkosť, bezvýznamnosť, či stres, ku ktorým mimochodom môžu viesť aj anonymita a uniformita daných inštitúcií. Spoločnosť totiž môže seniorom poskytnúť služby, resp. stravu, ubytovanie, či lekársku starostlivosť, avšak nedokáže vždy zabezpečiť ich emocionálne a psychické potreby.

Sociálna práca a kvalita života seniorov

Starnutie populácie so sebou prináša nové požiadavky na výkon sociálnej práce, a teda aj na vzdelávanie v sociálnej práci. Sociálna práca ako spoločensko-vedná disciplína reaguje na potreby spoločnosti a na procesy a zmeny, ktoré ju charakterizujú. V 21. storočí k nim patrí aj celosvetový fenomén - demografické starnutie populácie.

Jeden zo znakov starnutia populácie je nárast percentuálneho podielu staršieho obyvateľstva na celkovej populácii. Je zrejmé, že práca s človekom vo vyššom veku nie je vôbec jednoduchá. Situácia sa navyše komplikuje tým, že nie každý človek sa v priebehu života rovnako pripravuje na starobu a vstúpi do nej s pocitmi záťaže. Možno povedať, že prirodzená úloha starnutia v priebehu ľudského života je akceptácia ireverzibilných zmien a obmedzení jednotlivcom, spôsobom vedúcim k zachovaniu aktivity, schopnosti akceptovať nové snahy v súlade s individuálnymi schopnosťami a zachovaním si vlastnej individuálnej kontinuity. Napriek mnohým involučným procesom a zmenám sa veľa starších ľudí vyrovnáva s procesom starnutia a staroby s ľahkosťou. Neskoršie dekády života človeka sa tak stanú pre neho zmysluplným a prirodzeným zavŕšením individuálnej udalosti. Jedným zo spôsobov pochopenia problémov starnutia môže byť dimenzia kvality života prežívaná konkrétnym jednotlivcom.

Pokiaľ budeme vychádzať z premisy, že kvalita života predstavuje rôzne veci pre rôznych ľudí, budeme sa opierať o fakt, že v subjektívnom hodnotení kvality života vnímanie aspektov každodennej existencie zohráva významnejšiu úlohu ako samotné objektívne podmienky života. Avšak problémy súvisiace s kvalitou života môžu mať značný sociálny dopad. Riešenie takýchto situácií je aj predmetom záujmu sociálnej práce. Z pohľadu existujúcich výskumov kvality života záujem o túto tému je často smerovaný na populačné skupiny, ktoré sú charakterizované nejakými obmedzeniami v ich životných podmienkach. Či už ide o osoby s telesným postihnutím, etnické menšiny, ale aj o osoby vyššieho veku. Starnúca populácia čelí špecifickým problémom, ktoré sú spojené s nárastom negatívnych ireverzibilných zmien v ich živote. Tento fakt si zaslúži profesionálnu pozornosť nielen z etického uhla pohľadu, ale stále viac z uhla pragmatického a najmä ekonomického. Domnievame sa, že základnou podmienkou bezproblémového starnutia a dôstojnej kvality života je akceptovanie reality so zmenami a obmedzeniami, ktoré z vyššieho veku vyplývajú, spolu so schopnosťou udržať si aktívny spôsob života. Hlavne posledné desaťročia sú poznamenané neobyčajne vysokou dynamikou spoločenských zmien. Slovník bežného človeka sa „obohatil“ novými pojmami, medzi ktoré patrí aj „kvalita života“. Adekvátne chápanie kvality života vyžaduje konkretizáciu jej modelu na základe stanovenia ukazovateľov a faktov. Modely a výskumné projekty, ktoré vznikali v minulosti, zdôrazňovali, že kvalitný život je možné skôr zachytiť a vysvetliť vtedy, keď si ľudia uvedomia a zhodnotia svoj vlastný život a jeho aspekty, než spôsobom, ktorý preferuje objektívnu kvalitu rozličných aspektov života. Reflektovali tak problematiku psychológie ľudských potrieb, hierarchiu hodnôt i teóriu samoregulácie.

tags: #otazka #zivota #cloveka #u #seniorov #studie