Výživné: Povinnosti a Práva Rodičov a Detí

Článok sa zaoberá problematikou výživného na Slovensku, pričom vysvetľuje, čo výživné je, komu vzniká vyživovacia povinnosť, ako sa určuje výška výživného a ako postupovať v prípade, ak povinná osoba neplatí výživné.

Čo je to výživné?

Výživné je pravidelne sa opakujúca platba, ktorou povinná osoba prispieva na výživu oprávnenej osobe, ak táto nie je schopná sa živiť sama. Výživné sa platí vždy na mesiac dopredu. Právna úprava je obsiahnutá v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine.

Komu vzniká vyživovacia povinnosť?

Vyživovacia povinnosť vyplýva zo zákona a vzniká medzi:

• Rodičmi a deťmi
• Deťmi a rodičmi
• Ostatnými príbuznými
• Manželmi
• Rozvedenými manželmi
• Voči nevydatej matke

Výživné na dieťa

Výživné na dieťa sú peniaze určené pre dieťa. Platí ich obvykle jeden rodič druhému, ktorý má dieťa vo svojej osobnej starostlivosti. Sú to vlastne mesačne sa opakujúce sumy, ktoré sa platia mesačne vopred a slúžia na zabezpečenie základných životných potrieb dieťaťa, na rozvoj jeho schopností a pod. Rodičom vyplýva zo zákona vyživovacia povinnosť voči svojim deťom až do chvíle, kedy sú deti schopné živiť sa sami. Podieľať sa musia obidvaja rodičia podľa svojich možností a majetkových pomerov, minimálne však vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa.

Zjednodušene povedané, momentálne musí rodič, ktorý s dieťaťom nežije, prispievať rodičovi, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti minimálne sumu vo výške 29,42 Eur. Túto sumu je povinný platiť každý a to bez ohľadu na to, či ide o rodiča bez príjmu, na jeho schopnosti, majetkové pomery. Maximálne výživné zákon nepozná. Pri určovaní výšky výživného sa zákon riadi určitými zásadami. Jednou je fakt, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. To znamená, že ak je rodič veľmi dobre situovaný, tak aj dieťa má právo na výživné v takej výške, aby malo rovnakú životnú úroveň ako rodič.

Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok: Ako na to?

Ak sa rodičia nevedia dohodnúť

V prípade, ak rodičia spolu nežijú a nevedia sa na výživnom dohodnúť, jedinou možnou cestou je súd. Je potrebné na súd podať návrh na určenie výživného. Je s tým spojené určenie súdu, kto má dieťa v osobnej starostlivosti - návrh na určenie rodičovských práv a povinností maloletému dieťaťu. Skôr ako sa obrátite na súd, môžete vyskúšať využiť služby tzv. mediátora, ktorý môže zrealizovať mediáciu ohľadom výšky výživného, s cieľom dospieť medzi rodičmi k nejakej dohode. Ďalšou možnosťou je využitie služieb advokáta, ktorý vie sprostredkovať a lepšie vysvetliť právne možnosti rodičov, akým zásadami sa určovanie výšky výživného spravuje. Súd by mal byť až tou poslednou možnosťou.

V prípade súdneho konania sa výška výživného stanovuje na základe určitých postupov. Súd zaujímajú majetkové pomery rodičov, či vlastnia nehnuteľnosť, autá, či chodia na dovolenky, platia hypotéky, aké majú náklady na svoj život. Zohľadňuje sa to, kto sa o dieťa stará a v akom rozsahu. Súd bude zisťovať, kde je rodič zamestnaný, aký má príjem v čistom za posledných 12 mesiacov. Ak rodič podniká, predkladá posledné daňové priznanie. Súd zohľadňuje možnosti rodiča. Neakcueptuje, aby mal rodič málo platenú prácu, pričom je v jeho možnostiach aj na základe dosiahnutého vzdelania, profesie, zabezpečiť si vyšší príjem.

Ďalšou zásadou je, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodiča, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je potrebné nevyhnutne vynaložiť. Nie je možné, aby si rodič platil hypotéku na luxusnú nehnuteľnosť, či splácal auto, ktoré vyslovene nepotrebuje a nebude mať na výživné na dieťa. Súd tieto výdavky, ktoré rodič má, nemusí zohľadniť. Ak si rodičia dohodnú striedavú starostlivosť, môžu sa dohodnúť, že sa výživné nebude určovať alebo sa určí podľa dĺžky striedavej starostlivosti každého rodiča. Ak má rodič príjmy iné ako zo závislej činnosti, je povinný súdu predložiť doklady na zistenie príjmu, ak tak neurobí, za jeho priemerný mesačný príjem sa považuje 20-násobok sumy životného minima

Ak to umožnia majetkové pomery rodiča, do výživného sa zahrnie aj suma určená na tvorbu úspor pre dieťa, táto suma sa bude poukazovať na osobitný účet. Súd určuje výšku výživného v prípade, že rodičia dieťaťa spolu nežijú alebo ak spolu žijú, ale jeden z rodičov si svoju vyživovaciu povinnosť neplní.

Ak rodič neplatí výživné

Rodič, ktorému výživné na dieťa nie je platené, by mal písomne vyzvať druhého rodiča, aby mu prispieval na výživu dieťaťa určitou konkrétnou sumou. Môže uviesť bankový účet a dokedy peniaze očakáva. Môže spomenúť, aké má náklady dieťaťa. V prípade, že sa napriek tomu nevedia dohodnúť a nájsť kompromis, je potrebné, aby rodič dal návrh na súd, na určenie výživného a rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu. Ak sa neviete na výživnom dohodnúť, bude potrebné preukázať, aké má dieťa náklady - koľko platíte škôlku, krúžky,… Je dobré si postupne odkladať takého dôkazy v prípade budúceho súdneho konania, aby ste mohli dokázať, prečo žiadate takú sumu, akú žiadate.

Prečítajte si tiež: Emocionálna sila otca pri pôrode

Ak vám druhý rodič neplatí na dieťa výživné, nečakajte príliš dlho. Súd prizná výživné od začiatku konania, teda odkedy vy podáte návrh na súd. Keď sa s druhým rodičom dohadujete niekoľko mesiacov a čakáte s podaním návrhu na súd, je možné, že o to výživné prichádzate. Pretože iba z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré nie sú v Zákone o rodine presne zadefinované, môže súd priznať výživné spätne a to až 3 roky pred podaním návrhu. Súdy k tomu však pristupujú veľmi zriedka, v osobitých prípadoch (napríklad bola mamička v nemocnici a nemohla návrh o výživné podať a pod.).

Ak si rodič neplní vyživovaciu povinnosť, môžete podať návrh na príslušný súd na určenie výživného, aj počas trvania manželstva. Ak plánujete podať návrh na rozvod manželstva, a ak sú Vaše deti ešte maloleté, tak potom súčasťou návrhu na rozvod manželstva je potrebné navrhnúť súdu, aby rozhodol aj o výživnom v mesačnej sume na každé dieťa zvlášť. Spolu s návrhom na rozvod manželstva, z ktorého sú maloleté deti, súd rozhoduje aj o iných otázkach, ako je zverenie deti do starostlivosti (či budú deti zverené Vám alebo ich otcovi) a úprava styku s maloletými (ak budú bývať deti s Vami, tak súd na Váš návrh rozhodne, ako často sa bude môcť otec stretnúť s deťmi).

Podľa § 24 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov.

Vyživovacia povinnosť detí k rodičom

Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú, v rámci svojich možností a majetkových pomerov.

Ak rodič trpí závislosťou od alkoholu, v dôsledku častého pitia a neužívania liekov má opakované epileptické záchvaty, ktoré končia hospitalizáciou v nemocnici a po prepustení následne potrebuje starostlivosť, žije s druhým rodičom, ktorý vzhľadom na svoj vek a vlastné zdravotné problémy nie je schopný mu potrebnú starostlivosť poskytnúť, zákon neukladá deťom povinnosť ukončiť pracovný pomer alebo sa vzdať zamestnania, aby sa osobne starali o rodiča. Ak rodič nie je schopný sa o seba postarať, je možné obrátiť sa na obec alebo mesto, ktoré má podľa zákona o sociálnych službách povinnosť zabezpečiť sociálne služby osobám, ktoré to potrebujú a nemajú nikoho, kto by im túto starostlivosť poskytol.

Prečítajte si tiež: Úmrtie blízkeho a ZŤP

Ak Vám na úrade práce povedali, že sa musíte o rodiča postarať ako rodina, ide skôr o morálnu výzvu než o právnu povinnosť. Právne ste povinní prispievať na výživu na základe súdneho rozhodnutia, nie poskytovať osobnú starostlivosť na úkor vlastného života a zamestnania. Ak by ste sa rozhodli o rodiča starať, môžete požiadať o príspevok na opatrovanie, avšak nie ste povinní dať výpoveď v práci.

V prípade, že rodič svojím konaním (alkoholizmom, neužívaním liekov) sám spôsobuje svoj zdravotný stav, je možné, že by súd pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol aj na túto skutočnosť a mohol by ju primerane znížiť alebo dokonca vylúčiť, ak by išlo o hrubé zavinenie zo strany rodiča.

Odporúčam obrátiť sa na obecný úrad alebo úrad práce so žiadosťou o zabezpečenie sociálnych služieb pre rodiča (napr. opatrovateľská služba, domov sociálnych služieb). Ak by ste boli vyzvaní na plnenie vyživovacej povinnosti, môžete ju plniť finančne, nie osobne. Ak by došlo k súdnemu sporu, môžete sa brániť tým, že osobná starostlivosť nie je Vašou zákonnou povinnosťou a že rodič svoj stav zavinil vlastným konaním.

Záverom, nie ste povinní dať výpoveď v práci ani osobne sa starať o rodiča na úkor svojho zamestnania. Vaša povinnosť je len vyživovacia, a aj tá môže byť v prípade hrubého zavinenia rodiča obmedzená alebo vylúčená.

Ako súd vypočíta výšku výživného?

Pre mnohých zainteresovaných je sklamaním, že je proces stanovenia výšky výživného pomerne komplikovaný a spravidla i časovo náročný.

a) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

b) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

c) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti povinného. Na schopnosti a možnosti povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo nejakého majetkového prospechu.

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi

Manželia majú vyživovaciu povinnosť tak, aby životná úroveň obidvoch bola v zásade rovnaká.

Vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými

Predkovia a potomkovia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť iba v prípade, ak to nevyhnutne potrebujú, pričom vyživovaciu povinnosť majú v prvom rade potomkovia, potom predkovia a nakoniec vzdialenejší príbuzní.

Príspevok na výživu rozvedeného manžela

Rozvedený manžel/ka má právo žiadať od bývalého partnera príspevok na výživu, ak nie je schopný sám sa živiť, pričom sa do úvahy berú majetkové pomery bývalého manžela. Ak sa nedohodnú sami, výšku príspevku určí súd, najdlhšie však na obdobie 5 rokov od rozvodu. Súd prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Príspevok na výživu nevydatej matke

Otec dieťaťa je povinný matke dieťaťa, s ktorou nie je zosobášený, primerane prispievať na jej výživu a na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy, príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka.

Výživné po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa

Priamo zákon určuje, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá až do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Inak povedané, pre zánik vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je rozhodujúce nadobudnutie schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Dosiahnutie plnoletosti predstavuje pomerne významnú okolnosť, ktorá má zásadný vplyv na akúkoľvek fyzickú osobu. Plnoletosť sa v zásade nadobúda dovŕšením osemnásteho roku veku a spolu s plnoletosťou sa nadobúda aj plná spôsobilosť na právne úkony. Z hmotnoprávneho hľadiska teda plnoleté dieťa už nepotrebuje zákonných zástupcov, ktorými boli až do tohto momentu rodičia dieťaťa.

Po dosiahnutí plnoletosti by preto malo byť výživné platené priamo dieťaťu a nie druhému rodičovi. Po dosiahnutí plnoletosti oprávneného dieťaťa totiž neexistuje zákonný dôvod na to, aby sa výživné naďalej zasielalo do rúk druhého rodiča. Pritom ak by aj ohľadom výživného existovalo súdne rozhodnutie, na vyššie uvedenú zmenu v platení výživného nie je potrebné meniť súdne rozhodnutie. Z praktického hľadiska je však vhodné odkomunikovať spomínanú zmenu v platení výživného aj s druhým rodičom. Je vhodné, aby ste mali zriadený účet v banke, na ktorý by sa výživné posielalo bankovým prevodom. Z procesného hľadiska je to práve dieťa, ktoré sa ako oprávnený subjekt môže domávať napr. zvýšenia výživného.

Záverom možno skonštatovať, že po dosiahnutí plnoletosti by mal povinný rodič zasielať výživné priamo plnoletému dieťaťu. Pokiaľ ide o druhého rodiča, tento po dosiahnutí plnoletosti už nezastupuje dieťa ako zákonný zástupca.

Ak dcéra začala študovať dennou formou a teda popri štúdiu nedokáže pracovať tak, aby si zabezpečila všetky svoje životné potreby, potom jej patrí výživné. Ale samozrejme nie je možné to zneužívať. Ak by sa popri štúdiu mohla sama živiť, výživné jej nepatrí. Ale samozrejme nie je možné to zneužívať. Ak by sa popri štúdiu mohla sama živiť, výživné jej nepatrí. Čo sa týka jeho výšky, ak sa na tejto neviete s dcérou dohodnúť, môžete nechať súd, aby o nej rozhodol. Výživné súdy spravidla určujú pri jednom dieťati vo výške cca 20% z príjmov povinného rodiča bez ohľadu na výšku rodinných prídavkov. Ale tie percenta nie sú určené zákrokom. Súčasne platí, že dieťa má právo zdielať životnú úroveň svojho rodiča. Podľa tohto si viete cca vypočítať, v akej výške by vám určil výživné súd. Pokiaľ ide o styk s dcérou, nakoľko je dospelá, tento si od nej neviete vynútiť. Ani súd jej nemôže prikázať, aby sa s vami stýkala. To vás však ako rodiča nezbavuje plniť si voči nej vyživovaciu povinnosť, a to až do času, kým dcéra nenadobudne schopnosť sama sa živiť (ak študuje na VŠ, potom dosiahnutím II. Ak sa nedohodnete, dcéra by to musela dať na súd, také súdne konanie ale môže trvať aj niekoľko rokov.

Ak vám matka odmieta platiť výživné, potom môžete voči nej podať na súd návrh na určenie výživného na plnoleté dieťa, nakoľko naň stále máte nárok, keďže stále nie ste schopná sama sa živiť. Rodič nemôže viazať svoju povinnosť vyživovať svoje dieťa na kvázi "povinnosť" dieťaťa s ním komunikovať. Bez ohľadu na citový vzťah medzi rodičom a dieťaťom, rodič je povinný si plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči každému zo svojich detí aspoň v minimálnom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je zákonná povinnosť každého z rodičov. Ak si ju rodič neplní, dopúšťa sa trestného činu zanedbania povinnej výživy.

Ako postupovať pri neplatení výživného?

V prípade nezaplatenia výživného zo strany rodiča, ktorý je na základe právoplatného rozhodnutia súdu povinný prispievať na výživu maloletých detí, je možné postupovať v súlade s viacerými zákonnými ustanoveniami.

1. Trestné oznámenie: Trestný zákon upravuje skutkovú podstatu zanedbania povinnej výživy v prípade, ak povinný rodič neposkytne výživné najmenej tri mesiace (nemusí byť to trikrát po sebe) v priebehu dvoch rokov. Avšak z dôvodu závažnej finančnej situácie a ohrozenia vašej finančnej stability je dôležité konať čím skôr. Policajné orgány môžu začať predsúdne konanie na zabezpečenie výživného podľa aktuálnych možností.
2. Exekúcia: Pokiaľ váš bývalý manžel neplní svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas, môžete podať návrh na výkon rozhodnutia, teda exekúciu, zameranú na vymoženie dlžného výživného. Exekútor môže vymáhať aj tzv. bežné výživné každý mesiac, kým otec nezačne platiť dobrovoľne. Exekúcia môže byť vykonaná napríklad zrážkami zo mzdy (ak by sa zamestnal) alebo z iných príjmov.
3. Ak máte informácie, že je jeho finančná situácia je lepšia, než uvádza, je možné podať návrh na súd na zvýšenie výživného.

Rodič nezaplatí výživné za mesiac február, avšak za marec a apríl zaplatí a za mesiac jún a júl znova nezaplatí. V tomto prípade už došlo k naplneniu zákonnej podmienky trikrát v období dvoch rokov, a teda došlo k naplneniu skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1. Trestnosť trestného činu zanedbania povinnej výživy zaniká v súlade s ust. § 86 ods.

Rozsudok, ktorým súd zaviaže rodiča, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, prispieť na jeho výživu je zároveň právoplatným a vykonateľným exekučným titulom v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. Na základe tohto rozhodnutia má oprávnený rodič právo podľa § 48 ods.

Máte teda tri možnosti ako riešiť nezaplatené výživné a to podanie trestného oznámenia, podanie návrhu na vykonanie exekúcie a aj podanie žiadosti o náhrdné výživné. Odporúčam vám navštíviť advokáta, ktorý Vám pomôže vo všetkých smeroch, prípadne súdneho exekútora, ktorý za Vás podá návrh na vykonanie exekúcie, alebo sa priamo orbátite na políciu.

Ak bývalý manžel odmieta platiť dohodnuté výživné 250 €, môžete sa obrátiť na súdneho exekútora a podať návrh na vykonanie exekúcie na základe právoplatného súdneho rozhodnutia. Ak si otec želá platiť nižšie výživné, tak sa musí obrátiť na súd s novým návrhom. Taktiež v prípade, ak by manžel prestal platiť súdom určené výživné, tak by sa mohlo jednať aj o trestný čin.

Výživné a dobré mravy

Zákon o rodine obsahuje aj ustanovenie, že výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi ( ust. § 75 ods. 2 ZR). Uvedené sa týka presne aj Vašej situácie vzhľadom na skutočnosti ,ktoré popisujete. V takomto prípade preto, nakoľko Vaša matka sa voči Vám nesprávala tak ako mala, sama sa o Vás ako o svoje dieťa nestarala, bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby ste jej Vy teraz prispievali na jej výživu. Nemáte takúto povinnosť a aj v prípade, ak by sa matka začala voči Vám výživného domáhať súdne, súd by jej ho po vznesení Vašich námietok nemal priznať.

tags: #otec #nevidi #deti #vyzivne #povinnosti