Starostlivosť a pestovanie ovocných stromov

Kategória ovocné stromy zahŕňa rôzne druhy stromov, ktoré produkujú chutné a výživné ovocie. Pestovanie ovocných stromov poskytuje nielen čerstvé a zdravé ovocie, ale tiež zlepšuje estetiku záhrad a sadov. Ovocné kríky a stromy sú u nás pestované s dlhoročnou tradíciou, čo je dané dobrými klimatickými podmienkami, ktoré umožňujú ich pestovanie vo všetkých regiónoch Slovenska. Vo väčšine prípadoch sú u nás pestované ovocné dreviny nenáročné na klimatické podmienky, ako aj na pôdu. Dobrá snehová pokrývka zabezpečuje dobré prečkanie zimy a jarné zásobenie rastlín vodou. Aj v menších záhradách alebo na balkónoch môžete pestovať ovocné stromy.

Výber odrody a stanovišťa

Pri výbere ovocných stromov je dôležité zohľadniť klimatické podmienky a pôdne charakteristiky vášho regiónu. Rastlinám kiwi (Actinidia), figovníka (Ficus carica), jujuby (Ziziphus jujuba) či citrónovníkovca (Poncirus trifoliata) sa bude dariť predovšetkým v nížinách západného, juhu stredného a východného Slovenska, na chránených stanoviskách s dlhým slnečným osvitom, pokiaľ možno málo veterných. Nevhodné sú polohy orientované na východ lebo u nich po zime dochádza k rýchlejšiemu nástupu vegetácie. Predčasne vyrašené výhony môžeme chrániť napr. jutovinou, ale u väčších rastlín je tento spôsob ochrany už náročnejší. Kanadským čučoriedkám (Vaccinium corymbosum), kamčatským čučoriedkám (Lonicera camtschatica), brusniciam (Vaccinium vitis-idaea), či kľukve (V. oxycarpum) sa darí aj vo vyššie položených oblastiach, kde prinášajú bohatú úrodu drobných plodov. Pretože sú obyčajne náročnejšie na vlahu, nie je vhodné ich sadiť na príliš vysychavé stanoviská. To platí najmä pri ich pestovaní v teplejších nížinných podmienkach.

Pre jablone vyberáme slnečné a teplé stanovište, orientované optimálne na južnú stranu, do pôdy bohatej na živiny, ľahkú a priepustnú (nie ťažkú ílovitú), vlhšiu ale nie neustále premokrenú. Jablone preferujú pôdu s neutrálnu až mierne kyslú.

Obľúbené druhy ovocných stromov

• Jablone sú jedny z najobľúbenejších ovocných stromov. Produkujú sladké a šťavnaté plody, ktoré sú bohaté na vitamín C a vlákninu.
• Hrušky sú obľúbené pre svoju sladkú chuť a šťavnaté plody.
• Čerešne sú známe svojimi sladkými a šťavnatými plodmi.
• Slivky sú skvelé na konzumáciu v čerstvom stave, ale aj na sušenie alebo prípravu lekvárov.
• Broskyne sú teplomilné stromy, ktoré produkujú sladké a šťavnaté plody.
• Orechy, ako napríklad vlašské orechy a lieskové orechy, sú bohaté na zdravé tuky a bielkoviny.

Príprava pôdy a výsadba

Všeobecne platí, že ovocným drevinám vyhovuje ľahšia humózna pôda s mierne kyslou reakciou. Je treba dbať, aby na mieste výsadby nebola vysoká hladina spodnej vody, pri ktorej by došlo k odhnívaniu koreňov. Príliš kamenisté, nepriepustné alebo zasolené pôdy sú na pestovanie nevhodné. Aj keď nároky na pôdu nie sú veľké, sú vďačné za každé zlepšenie štruktúry pôdy, jej Ph a celkového obsahu humusu a živín. Je to hlavne aktuálne pri novších odrodách, pri ktorých sa požadovaný efekt nedá dosiahnuť bez dodatkového prísunu organických a minerálnych hnojív. Dôležitá je pritom zásoba humusu v pôde, ktorá ovplyvňuje celú mikrobiológiu. Tu je viac možností, z ktorých sa najčastejšie využíva zlepšenie kompostom, alebo vyzretým maštaľným hnojom. Veľmi ťažké pôdy môžeme vylepšiť pieskom a u kyslých pôd nezabúdame na vápnenie. Špecifickými nárokmi na pôdu sa vyznačujú najmä rastliny rodu Vaccinium, ktoré si vyžadujú kyslú, rašelinovú pôdu. Na to je dôležité myslieť už pred výsadbou, a pôdu do hĺbky cca. 30 - 50 cm na záhone vymeniť. Ďalšou, menej prácnou možnosťou je pestovanie týchto rastlín v nádobách, ktoré zapustíme do pôdy. Ich objem by však mal byť minimálne 10 litrov.

Pred výsadbou je dôležité si upraviť toto miesto tak, že vykopeme k výsadbe jablone jamu cca 60cm x 60cm x 100cm. Vykopanú pôdu upravíme podľa potreby - do ťažkej pôdy pridáme piesok a do ľahkej primiešame zase hlinitú. Pridávame do nej tiež odležaný maštaľný hnoj alebo kvalitný záhradný substrát. Pred výsadbou upravíme korene stromu tak, že odstránime poškodené a príliš dlhé korene. Následne takto upravený koreňový systém namočíme do vody na minimálne 2h (ale nie viac ako 24h).

Prečítajte si tiež: Martin a ovocné stromy

Samotná výsadba je veľmi dôležitým úkonom, ktorý ovplyvňuje naše pestovanie počas celej životnosti rastliny. Začať treba práve dôkladnou prípravou pôdy. Odporúča sa robiť výkop jám aj niekoľko dní dopredu a zapracovať do nich organické alebo minerálne hnojivo (Veget, Rokosan). Dôležitejšia je však veľkosť jamy, ktorá by pri jabloniach mala byť 60x60x60 cm. Tu treba tiež zohľadniť kvalitu pôdy. Vzdialenosť jám, čiže spon, je závislý od druhu, odrody ako aj použitého podpníka. U malín to býva 40x40 cm, kríčkovité ríbezle sadíme na vzdialenosť 80 až 120 cm, jablone na slabo rastúcich podpníkoch od 150 do 200 cm, kiwi na vzdialenosť 2,5 až 4 m. Dôležitá zásada pri výsadbe ovocných stromov ako aj iných vrúbľovaných drevín je neumiestniť miesto vrúbľovania pod úroveň pôdy. Miesto vrúbľovania nesmie byť zahrnuté zeminou, aby sme neznehodnotili význam vrúbľovania. Podpník brzdí rastovú silu ušľachtilej odrody, čím zlepšuje jej plodnosť.

Výsadbu voľnokorenných rastlín môžeme robiť na jar alebo na jeseň. Kontajnerované rastliny sa sadia po vybratí z kontajnera počas celého vegetačného obdobia priamo, bez skracovania koreňov. Úpravu koreňovej sústavy voľnokorenných rastlín robíme tesne pred výsadbou. Kvôli zlepšeniu prijímania vody skracujeme korene asi o 1/3 a viac, ako aj poškodené korene. Ak robíme výsadbu na jeseň, skrátenie nadzemnej časti nechávame na jar. Hĺbku výsadby prispôsobíme v závislosti od ovocného druhu. Jablone a hrušky na vegetatívnych podpníkoch vysádzame do takej hĺbky, aby miesto štepenia bolo minimálne 10 cm nad zemou. Kôstkoviny na semenných podpníkoch sadíme tak, aby bol koreňový krčok kúsok pod úrovňou pôdy. Drobné ovocie ako ríbezle, egreše, maliny sadíme cca 5 - 10 cm hlbšie ako rástli v škôlke. Po prisypaní koreňov do polovice hlinu utlačíme a poriadne zalejeme. Potom jamu dosypeme a opäť zalejeme. Pri zimnej výsadbe nahrnieme viac zeminy k rastline. Citlivejšie druhy (broskyne, marhule, nektarinky, figovníky) je vhodné na zimu obaliť vhodným priedušným materiálom.

Väčšina mladých ovocných stromčekov potrebuje v prvých rokoch svojho rastu (niektoré aj celý život) aj primeranú oporu. Kôl alebo drôtenku si pripravíme už k vyhĺbenej výsadbovej jame. Následne stromček zvisle vložíme do jamy a prihadzujeme zeminu, tak aby sa dostala dobre aj pod korene a zaplnila postupne celú jamu. Po prešliapaní jamy ešte prihodíme zeminu a nakoniec prelejeme jamu zhruba 20 litrami vody. (miesto výsadby môžeme zamulčovať kôrou alebo lístím).

Zálievka a hnojenie

V poslednom období sa voda stáva dôležitým prvkom pri pestovaní všetkých ovocných drevinách. Je to dané zmenou klimatických podmienok, čo vedie k tomu, že rastliny sú odkázané na doplnkovú závlahu. V jarnom období majú dreviny väčšinou dostatok vody, ale v období intenzívneho rastu plodov je jej často nedostatok, čo sa môže odraziť v kvantite i kvalite očakávanej úrody. Na preschnutie sú citlivé všetky novovysadené dreviny. Obzvlášť treba dať pozor v letných mesiacoch na preschnutie kiwi (Actinidia). Mladé ovocné stromy potrebujú pravidelnú zálievku, najmä počas suchých období.

Dôležité pre správny rast jablone je dodávanie potrebných živín, ako je dusík, vápnik, fosfor, draslík a horčík. Draslík a fosfor môžeme pridať do zeminy už pred samotnou výsadbou a potom pridávať s ďalšími živinami v priebehu vegetácie. Dusík aplikujeme hlavne na jar. (na jeseň sa rýchlo a ľahko splavuje do pôdy). Najjednoduchšie pre bežného spotrebiteľa je pridanie trochu NPK na jeseň, a potom znovu na jar. Rovnako sa snažíme dopĺňať humus do pôdy. Počas roka možno okolo kmienka stromov aj mulčovať drveným drevom, kôrou alebo aj slamou, či trávou. V praxi sa nám osvedčilo aj hnojenie na listy postrekom listovou výživou (napr. prípravok Harmavit).

Prečítajte si tiež: Údržba stĺpovitých ovocných stromov

Počas jari je dôležité dodať stromom potrebné živiny na podporu rastu a tvorby plodov. Aplikujte organické hnojivá, ako je kompost alebo dobre rozložený hnoj, ktoré zabezpečia dlhodobý prísun živín.

Orezávanie a tvarovanie

Väčšinu ovocných drevín je treba ešte pred rašením zrezať. Novovysadené kôstkoviny vyžadujú bezpodmienečne silný hlboký rez! V opačnom prípade hrozí uhynutie stromkov. V prvých rokoch ide o výchovný rez, kedy tvarujeme rastlinu do podoby, ktorá nás bude sprevádzať počas celého pestovania. Všeobecne platí, že skracujeme výhony hlbšie, aby sme mohli nasmerovať kostrové konáre požadovaným smerom. U ríbezlí a egrešov ide o skrátenie výhonov o 1/3 až 1/2. Maliny sú často pripravené pri nákupe tak, že ich netreba skracovať. U jabloní je rez ešte dôležitejší, pretože jeho zanedbanie by nám mohlo robiť v budúcnosti problémy. Problematika rezu je veľmi obsiahla s možnosťou použitia rôznych tvarov. Každý druh a aj odroda má svoje špecifiká, podľa ktorých sa riadime. U ovocných stromov vstupuje ako významný faktor použitý podpník.

Pravidelné orezávanie stromov zabezpečí ich zdravý rast, zlepší cirkuláciu vzduchu a zvýši produkciu plodov. Strihanie stromov pomáha udržať správny tvar a vitalitu.

Typy rezu

• Rez po / pred výsadbou: vyberieme si hlavný terminál a základné 4 bočné výhony (na každej strane 2) - tie skrátime na 4-6 očká, tak aby smerovali von z koruny. Terminál potom prispôsobíme bočným výhonom tak, aby ich presahoval cca o 10cm.
• Letný rez: vykonáva sa zakracovanie alebo zaštipovanie letorostov, ktoré podporí lepšiu tvorbu púčikov.
• Výchovný rez: tento rez má za cieľ predovšetkým založiť a tvarovať novovznikajúcu korunku. V 1. roku od výsadby ponechávame hlavný terminál a tri až štyri rovnomerne rozložené bočné výhony. V 2. roku odstraňujeme prebytočné konkurenčné vetvy. Zároveň vyberieme najslabšiu vetvu a skrátime ju zhruba o polovicu. Čím je rast slabší, tým hlbšie režeme. Potom v rovnakej úrovni zakrátenej vetvy upravíme aj ostatné základné výhony vždy na puk smerujúci von z korunky. Terminál opäť skrátime tak, aby prevyšoval základné vetvy o 1/4 až 1/3 dĺžky. Snažíme sa dodržiavať patričný uhol tak, aby konáre neboli príliš blízko, ale ani príliš ďaleko od kmienka. V 3. roku postupujeme rovnako ako v roku druhom, však nerežeme tak hlboko a ponechávame aj slabšie obrastové vetvy (tie však musia byť kratšie ako základné vetvy). Vo 4. roku je postup opäť rovnaký, len u tých vetiev, kde sa už objavujú prvé kvety rez ešte viac obmedzíme. Iba u bujnejšie rastúcich stromčekov odstránime prebytočné slabé vetvy. V 5. roku by už väčšina stromov mala plodiť.
• Udržiavací rez: týmto rezom udržiavame strom v dobrej kondícii, vykonávame ním omladzovanie základných vetiev. Pri jemnom zmladzovacom reze skracujeme konáre do dvojročného dreva zhruba o 1/4. Pri stredne hlbokom reze redukujeme do 3-4 ročného dreva zhruba na 1/2.
• Zmladzovací rez: tento rez vykonávame predovšetkým u polokmeňov či vysokokmeňoch, kedy skracujeme základné vetvy podľa celkovej životnosti stromu. Najprv vykonáme dôkladný presvetľovací rez, po ktorom skrátime základnej vetvy na 1-2m dĺžky.

Špeciálne rezy pre niektoré druhy

• Kiwi: Mladú rastlinu kiwi koncom prvej zimy hlboko zrežeme na jeden dobre vyvinutý púčik, aby sme vypestovali čo najsilnejší letorast. Ak sa nám to nepodarí, opakujeme tento hlboký rez aj na druhý rok. Ostatné slabé výhonky priebežne odrezávame. V druhom roku, ak máme napestovaný kmeňový výhonok, skrátime ho v požadovanej výške. Z posledných dvoch až troch púčikov vyrastú výhony, ktoré vytvoria základnú kostru. Nesmieme zabudnúť na ich priväzovanie. V treťom roku pestovania koncom februára až začiatkom marca skrátime kostrové výhony asi o štvrtinu až tretinu. Z ich púčikov rastú rodivé letorasty a z asi troch najspodnejších púčikov sa tvoria kvety a prvé plody. V auguste ich skrátime od posledného plodu za ôsmym listom a koncom zimy ich opäť skrátime na dvojpúčikové čapíky. Z nich vyrastú nové rodivé letorasty, ktoré poskytnú prvú väčšiu úrodu. Počas ďalších rokov opakujeme letný rez a zimný na dvojočkové čapíky. Počas pestovania musíme vymieňať odrodené a vyschnuté konáre novými mladými výhonmi. Dozrievajúce plody nechávame na rastline až do neskorej jesene. Oberané plody sú ešte tvrdé a nezrelé. Uskladníme ich v chladnej a primerane vlhkej pivnici.
• Čučoriedky: V prvých dvoch rokoch po výsadbe čučoriedok sa odporúča vykonať výchovný rez, teda nechať iba najsilnejšie konáre a odstrániť všetky bočné výhonky s kvetnými púčikmi. V ďalších rokoch čučoriedku striháme na jar, keď je známy jej zdravotný stav a kvalita prezimovania. Rastlina vytvára kvetné púčiky na jednoročných výhonoch z dvojročného dreva. Kvetné púčiky sú v porovnaní s listovými väčšie. Odrody pomalšie rastúcich čučoriedok s veľkou násadou plodov treba rezať hlbšie v porovnaní s bujnejšie rastúcimi kultivarmi s menším počtom plodov. Medzi odrody s nadmernou násadou plodov patria ´Bluecrop´, ´Blueray´, ´Berkeley´ a ´Patriot´.

Tvar štíhleho vretena

Veľmi obľúbeným tvarom je štíhle vreteno, ktoré pestujeme do 2 - 2,5 m výšky. Táto výška umožňuje pohodlný prístup k stromu počas celej vegetácie. Rez, chemická ochrana a zber je veľmi uľahčený ako aj bezpečný. Na rozdiel od iných tvarov nezapestovávame hrubé kostrové konáre, ale na zvislom stredníku ponechávame len polokostrové konáre pravidelne rozmiestnené okolo hlavnej osi. Smerovanie konárov sa snažíme udržať vo vodorovnej polohe a celý tvar koruny v pyramidálnom tvare. V prípade štíhleho vretena sú najvhodnejšie jablone, ktoré sú štepené na slabo rastúcom podpníku. Po zapestovaní hociktorého tvaru je treba myslieť na udržiavací rez, ktorý je výhodne robiť každý rok. Ide o presvetlenie koruny, alebo čiastočné zmladenie. Nezabúdame na choré a poškodené konáre. Počas leta, ak nám vyjde čas, je vhodné venovať sa letnému rezu.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Ovocné stromy môžu byť ohrozené škodcami a chorobami. Aj ovocné dreviny si vyžadujú celoročnú pozornosť. Nedá sa priamo poukázať, ktorá činnosť je najdôležitejšia. Ponúkame Vám prehľad, načo by ste počas celého roka nemali zabudnúť, aby dreviny boli v plnej kondícii, kvitli, plodili a najmä boli bez chorôb a škodcov. Pravidelne si ich všímajte.

Prečítajte si tiež: Bohatá úroda ovocia: Jesenné postupy

Ovocné dreviny sú napádané rôznymi škodcami a chorobami, čo budí dojem akejsi bezmocnosti proti nim bojovať. Vo všeobecnosti ich môžeme rozdeliť na tie menej dôležité, s ktorými si rastlina vie poradiť, alebo neohrozujú priamo rastlinu či úrodu, a potom sú to choroby a škodcovia, ktorí po premnožení znižujú alebo úplne poškodzujú úrodu, poprípade dôjde k vyschnutiu celej rastliny. Rastliny sú náchylné na hubovité choroby hlavne v jarnom období, keď sú pletivá ešte mladé. Správnym použitím prípravku a jeho načasovaním vieme uchrániť úrodu a tešiť sa z pekných plodov. Aj keď daná problematika je obsiahla je treba spomenúť aspoň základne choroby a škodcov. U egrešov nezabúdame na múčnatku a u ríbezlí na hrdzu, ktoré vedia skomplikovať naše pestovanie. U jabloní sa okrem múčnatky a chrastavitosti pridávajú živočíšni škodcovia ako obaľovač alebo piliarky.

Pred začiatkom vegetácie je vhodné aplikovať preventívne postreky proti bežným chorobám a škodcom. Prvé ošetrenie vykonajte pred začiatkom vegetácie, druhé pred kvitnutím a tretie po odkvitnutí.

Ochrana jabloní

Jablone napáda množstvo škodcov a chorôb, proti väčšine z nich sa dá však aj veľmi dobre preventívne brániť. Jednou z najčastejších chorôb je moníliová hniloba plodov. Tá sa prejavuje predovšetkým hnednutím pletiva plodov a tvorbou kôpok svetlohnedej farby na povrchu plodov. Aby sme tomuto predišli, je vhodné sa preventívne brániť pred obaľovačom jabloňovým a ihneď odstraňovať napadnuté plody. Proti obaľovačovi používame fungicídy Discus, Rovral, Zato a mnoho ďalších. Ďalším škodcom je piliarka jablčná, ktorej larvy postupne vyžierajú dužinu a stred plodu. Vzhľadom k ich schopnosti prezimovania je nutné poškodené plody odstraňovať. Chemickú ochranu vykonávame v čase liahnutia lariev, po opadnutí kvetných lístkov. Vhodným prípravkom je Reldan. Ďalším častým problémom pri pestovaní jabloní je chrastavitosť, ktorú spôsobuje huba, ktorá napáda plody, letorasty i listy. Väčšinou sa vyskytuje pri príliš hustej výsadbe, za teplého a vlhkého počasia. Vhodnými pomocníkmi sú fungicídy Discus, Dithane, Baycor, Syllit, Delan a ďalšie. Veľmi častým škodcom je vošky jabloňová, ktorá sa vyskytuje na konci mladých výhonkov.

Ochrana pred mrazom a slnkom

Najčastejšie sa natierajú kmene a najsilnejšie vetvy tzv. Vápenným mliekom; jedná sa o 20% zmes haseného vápna s vodou. Pred samotným náterom je vhodné odstrániť starú a odumretú kôru kmeňa a až potom ju aplikovať. Takto ošetrený strom je chránený nielen pred mrazíkmi, ale aj pred slnkom.

Celoročná starostlivosť

• Jar: Dbajte na zálievku, pokiaľ v zime nebol sneh a bola suchá jeseň. Na jar nemá pôda z čoho čerpať vlahu, preto je potrebné zalievať manuálne. Zalievajte v čase bez mrazov, výdatne okolo kmeňa. Najlepšie do misy, okolo kmeňa, ktorá je odburinená, pripravená na vstrebávanie vlahy a živín. S prácou sa začína vtedy, keď prejdú najväčšie mrazy. Stromy sa po zime preberajú k životu a s prerezaním sa lepšie vyrovnajú. Najprv sa strihajú jadroviny (napríklad hrušky a jablone), kôstkoviny je lepšie prerezávať až v období, v ktorom nehrozia nočné mrazy. Broskyne v predjarí vyžadujú postrek proti kučeravosti listov, iné ovocné dreviny ako marhule postrek proti moniliovému usychaniu kvetov a výhonkov, vinič proti chloróze, jahody proti roztočíku jahodovému, a ostatné dreviny proti prezimujúcim škodcom a hubovým či bakteriálnym chorobám. To platí napríklad pre ríbezle, egreše, slivky, broskyne.
• Leto: Je aktívne obdobie kvitnutia i plodenia. Je dôležité zásobovať dreviny vodou a živinami pomocou hnojív. Koniec leta patrí zberu niektorých druhov ovocia a tým aj spracovaniu. Zbierajte aj opadané plody, zamedzíte zvýšenému výskytu včiel a ôs. Kôstkoviny sa po zbere strihajú a tak sa zabezpečí budúcoročná úroda. Niektoré ovocné stromy oceňujú malý zásah prerezávania, pričom drevo roku ešte nie je vytvrdené a miazga koluje: prerezávanie zelene. Cieľom je lepšie zvládnutie tejto šťavy tak, aby sa používala nie na vývoj konárov alebo labužníkov, ale na plodenie (vývoj ovocných pukov na spodnej časti konárov).
• Jeseň: Je ďalšie aktívne obdobie pre iné druhy ovocných stromov, ktoré treba priebežne zberať, uskladňovať alebo spracovávať. Odstraňujte všetky poškodené plody, hrabte opadané lístie, prípadne prihnojujte hnojivom s vyšším obsahom draslíka. Misy okolo stromov ponechávajte bez burín, aby živiny a voda priamo presakovala ku koreňom. Kontrolujte výskyt chorôb a škodcov, prípadne zasiahnite vhodnými a dostupnými postrekmi alebo ekologickými prostriedkami. Pripravte dreviny na zimu napríklad natieraním kmeňa na bielo. Počas jesene, viac-menej do polovice sezóny, keď sú opadavé listy bez lístia a vždy zelené rastliny tiež nerastú, môžeme ich orezať. Ale ako? Najdôležitejšie je odstráňte tie suché, slabé a choré konáre, pretože rastline neslúžia. Po dokončení sa tie, ktoré príliš narástli, musíte orezať, čo mu dáva prirodzený tvar, ktorý by mal mať každý strom. Napríklad ak je to olivovník, jeho koruna by mala byť zaoblená a nízka, alebo ak je to mandľový strom, konáre sú orezané, aby sa zabránilo ich prekročeniu o 3-4 metre. Koniec jesene je ideálna na zakladanie nových výsadieb a doplnenie druhov do ovocnej záhrady.
• Zima: Je odpočinkový čas pre všetky dreviny, ktoré boli počas roka aktívne. Je to však vhodné obdobie na zber vrúbľov, prípravu semenáčov na ďalšie množenie, stratifikáciu semien. Pravidelne kontrolujte uskladnenú úrodu aj dreviny. Počas silných a dlhotrvajúcich mrazov môžete zadymovať v blízkosti drevín, ktoré sú náchylnejšie na mrazy. V čase bez mrazov môžete zalievať. V čase s množstvom snehu treba opatrne sneh striasať z konárov a v prípade holomrazov naopak nahromadiť sneh ku kmeňom. Pravidelne kontrolujte dreviny, vhodne ich ukotvite a zabezpečte pred silným vetrom.

Pestovanie stĺpovitých ovocných stromov

Máte malú záhradu? Neviete, čo vysadiť k plotu od suseda? Chcete si na balkóne odtrhnúť vlastné jablko? Najvhodnejší čas na výsadbu mladých výpestkov do záhrady je skoro na jar (koniec februára, začiatok marca) alebo na jeseň (október, november). Sadenie stĺpovitých i klasických odrôd stromčekov je veľmi podobné. Ak vysádzate celkom mladé jednoročné výpestky, pri stĺpovitých odrodách je veľmi dôležité, aby ste v prvom roku po vysadení podporili rast ich koreňovej sústavy. Stačí, ak v čase kvitnutia odstrihnete alebo zrežete (nevylamujte!) všetky kvetné puky a dlhšie bočné výhonky skrátite na 3 púčiky od hlavného kmeňa. Špecifický štíhly tvar stĺpu umožňuje vysadiť stromy už vo vzdialenosti 0,50 m od seba. Týmto spôsobom sa dá vytvoriť efektná živá stena, ktorá vám zabezpečí želané súkromie od susedov alebo elegantne prepojí okrasnú záhradu od úžitkovej.

Stĺpovité ovocné stromy môžu byť vďaka svojmu vyšľachtenému útlemu vzrastu pestované aj v kvetináčoch. Ovocné stromy stĺpovitého tvaru sa hodia do rovinatých či mierne pahorkovitých oblastí, obľubujú slnečné, nie veľmi veterné stanovištia. Tieto stromy sú zväčša cudzoopelivé, tzn. že potrebujú ďalšiu odrodu, aby nasadili plody. Ak ešte nemáte v záhrade nijaké ovocné stromy (nemusia byť nevyhnutne stĺpovité), odporúčame zakúpiť minimálne 2 rozdielne odrody. Geneticky vyšľachtené stromy stĺpovitého tvaru sú v súčasnosti iba jablone, ich rez je preto minimálny. Všetky ostatné ovocné druhy si taktiež dokážu udržať elegantný štíhly tvar, no je ich potrebné pravidelne strihať. Zimný rez odporúčame koncom februára, kedy sa skracujú bočné výhony na 2 - 3 oká. Hlavný rez stĺpovitých odrôd je v lete (júl/august). Potrebné je skrátiť všetky dlhé bočné výhony za 3. 1 hlavný stredový výhon, tzv. terminál, ponechávame bez skrátenia od zeme až po vrch. Ak chcete mať každý rok dostatok úrody, je vhodné urobiť začiatkom leta prebierku. Ide o odstránenie časti plodov (najmä tých drobnejších, nevyvinutých, príp. poškodených), ktoré rastlinu zbytočne vysilujú. Mladé stromy vyžadujú dostatočnú zálievku najmä po zasadení (cca prvé tri týždne), aby sa dobre prijali.

tags: #ovocne #stromy #starostlivost #pestovanie