Vplyv daňového bonusu na výšku dôchodku

Daňový bonus predstavuje daňové zvýhodnenie pre rodičov alebo iné osoby, ktoré vyživujú vlastné, osvojené dieťa, dieťa druhého z manželov alebo dieťa prevzaté do starostlivosti, a to až do veku 25 rokov, pokiaľ dieťa študuje. Na rozdiel od nezdaniteľných častí základu dane, daňový bonus neznižuje základ dane z príjmov, ale až samotnú vypočítanú daň. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na daňový bonus, jeho uplatňovanie a vplyv na výšku dôchodku.

Základné informácie o daňovom bonuse

Právna úprava daňového bonusu je obsiahnutá najmä v § 33 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Daňový bonus bol zavedený od roku 2004, kedy nahradil nezdaniteľnú časť základu dane na dieťa. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy neznižuje základ dane, ale suma daňového bonusu sa odpočíta od dane, resp. u zamestnancov v priebehu roka od preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti.

Podmienky pre uplatnenie daňového bonusu

Podľa § 52zzp ods. 3 zákona č. 595/2005 Z. z. o dani z príjmov (ďalej ako „ZDP“) daňovník, ktorý v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy (§ 5 a § 6 ods. 1 a 2 ZDP), môže uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom, pričom prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu. Takýto nárok si však môže daňovník uplatniť poslednýkrát v decembri 2024 (§ 52zzp oods. 4 ZDP). Od januára 2025 platia už sumy daňového bonusu uvedené v § 33 ods.

Daňovník má nárok na daňový bonus v prípade, že dieťa žijúce s ním v domácnosti je vyživovaným (nezaopatreným) dieťaťom, do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 18 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na strednej škole [okrem štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov], resp. Sústavnou prípravou na povolanie je aj opakovanie ročníka štúdia. Ak daňovník spĺňa podmienky stanovené na uplatnenie nároku na daňový bonus na vyživované dieťa, ktoré sa pripravuje na povolanie štúdiom, má nárok na daňový bonus aj v prípade, že dieťa poberá príjem. Keďže sústavnou prípravou na povolanie štúdiom na strednej škole je aj obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, daňový bonus patrí rodičovi do konca školského roka, t. j. do 31.8.2025 bez ohľadu na to, či sa dieťa cez prázdniny eviduje na úrade práce, alebo sa zamestná, alebo začne dosahovať príjmy z podnikania.

Pre rok 2016 je to suma minimálnej mzdy vo výške 405 € ustanovená na základe nariadenia vlády SR č. 279/2015 Z. V súlade s § 52zd ods. 7 ZDP daňový bonus podľa § 33 sa zvyšuje k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia rovnakým koeficientom, ako sa zvyšovala suma životného minima k 1. júlu predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia. Tento postup sa po prvýkrát použil za zdaňovacie obdobie 2015. Ustanovenie § 52 ods. Daňový bonus na vyživované dieťa sa do 31. 12. 2014 zvyšoval rovnakým koeficientom a za rovnaké kalendárne mesiace zdaňovacieho obdobia ako suma životného minima (§ 52 ods.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok a majetok

Kto sa považuje za vyživované dieťa?

Za vyživované dieťa sa v súlade s § 33 ods. 2 ZDP považuje nezaopatrené dieťa podľa § 3 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. Za vyživované dieťa sa považuje dieťa vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, ktoré sa považuje za nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 600/ 2003 Z. z. o prídavku na dieťa v znení neskorších predpisov. Za vyživované dieťa daňovníka sa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu (§ 2 ods. 1 písm. dieťa, ktoré sa po skončení povinnej školskej dochádzky zúčastňuje dennou formou kurzu na získanie základného vzdelania, najdlhšie však do skončenia školského roka, v ktorom dieťa dovŕšilo 18 rokov veku, (okrem prípravných kurzov poskytovaných podľa zákona č. 5/2004 Z. z.

V súlade so zákonom o prídavku na dieťa nezaopatrené dieťa je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz. Nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je aj dieťa, ktoré je oslobodené od povinnosti dochádzať do školy sa vzdeláva v základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, najdlhšie do dosiahnutia plnoletosti.

Domácnosť ako podmienka pre uplatnenie daňového bonusu

Podľa § 33 ods. 1 zákona o dani z príjmov daňový bonus možno uplatniť len na dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom. Prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie daňového bonusu. Pojem „domácnosť“ je vymedzený v § 115 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, podľa ktorého domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby. Adresa trvalého pobytu rodiča a vyživovaného dieťaťa pri uplatnení daňového bonusu nie je podstatná. Ide o spotrebné spoločenstvo, z čoho vyplýva, že osoby v domácnosti spoločne hospodária so svojimi príjmami. Príspevky na domácnosť vychádzajú zo zásady spolupatričnosti, keď každý prispieva podľa svojich možností. Každá osoba môže byť príslušníkom len jednej domácnosti. Spôsob preukazovania týchto skutočností zákon o dani z príjmov neupravuje, zodpovednosť za splnenie tejto podmienky je na daňovníkovi, ktorý si daňový bonus uplatňuje.

Výška daňového bonusu a jej limity

Výška daňového bonusu sa odvíja od dvoch skutočností, a to jednak od počtu vyživovaných detí, jednak od príjmov daňovníka. Podľa § 6 ZDP „Nárok na daňový bonus možno uplatniť najviac do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods.

Na získanie daňového bonusu v prvom rade stačí mať uvedené príjmy v akejkoľvek výške. Čím vyšší príjem (resp. No pozor na už spomenuté limity - v podstate nie každý dostane plnú sumu tohto daňového bonusu. v prípade SZČO podnikateľské príjmy mínus daňové výdavky. Ak si SZČO uplatňuje paušálne výdavky, tak podnikateľské príjmy mínus 60 % z týchto príjmov mínus odvody zaplatené do Sociálnej či zdravotnej poisťovne za SZČO - v tomto prípade sú paušálne výdavky SZČO síce na jednej strane výrazne výhodné (znižujú základ dane a teda aj daň), no na druhej strane nevýhodné (čím je nižší základ dane, tým skôr môže obmedziť sumu prípadného daňového bonusu).

Prečítajte si tiež: Vplyv práce na starobný dôchodok

Spôsob uplatňovania daňového bonusu

Bonus sa v prvom rade ani nie vypláca, ale znižuje sa oň daň z príjmov. Až potom, čo sa daň znížená o bonus dostane na nulu, sa ide „k mínusu“. T. j. buď sa o sumu mesačného daňového bonusu znižuje jeho preddavok na daň zo sumy mesačnej mzdy. A ak je bonus vyšší ako tento preddavok, „prečnievajúca“ suma daňového bonusu zamestnancovi pristane na výplatnej pásky ako plusová suma, t. j. alebo si ho zamestnanec neuplatňuje na mesačnej báze a daňový bonus mu znižuje jeho celkovú daň z príjmov uvedenú v daňovom priznaní k dani z príjmov až po skončení roka (resp. v ročnom zúčtovaní dane, ak o tento zjednodušený spôsob požiadal svojho aktuálneho zamestnávateľa). Samozrejme, aj tu platí, že ak je celkový ročný daňový bonus vyšší ako celková daň, štát sumu bonusu vyplatí. Pri podaní daňového priznania k dani z príjmov príde daňový bonus priamo na účet (preto je potrebné vo formulári priznania vyplniť aj žiadosť o jeho vyplatenie vrátane čísla bankového účtu). Živnostník a iné SZČO si ho uplatňujú len na ročnej báze - t. j. až v daňovom priznaní k dani z príjmov, ktoré podávajú v marci resp. apríli, máji či júni po skončení predmetného roka. Štát bonus vyplatí najneskôr do 40 dní od termínu na podanie daňového priznania - ak si ho podnikateľ podáva do 31.3, bonus príde do 10.5.

Špecifické situácie pri uplatňovaní daňového bonusu

Invalidný dôchodok

Za nezaopatrené dieťa sa nepovažuje dieťa, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku. Priznanie invalidného dôchodku je dôvodom zániku nároku výplaty daňového bonusu, lebo dieťa prestalo byť nezaopatreným dieťaťom, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku.

Manželstvo dieťaťa

Daňový bonus si môže rodič uplatniť aj na vydaté (ženaté) dieťa, ktoré s ním žije v domácnosti a manžel (manželka) tohto dieťaťa nedosiahne za zdaňovacie obdobie roku 2007 príjmy presahujúce sumu 95 616 Sk. V tomto prípade však možno daňový bonus uplatniť až po skončení zdaňovacieho obdobia, keď je známa výška týchto príjmov. Ak manžel dcéry žijúcej v spoločnej domácnosti s otcom nedosiahne v zdaňovacom období roku 2023 zdaniteľný príjem presahujúci sumu 4 922,82 eura, uplatní si otec dieťaťa daňový bonus po uplynutí zdaňovacieho obdobia za tie mesiace, počas ktorých dieťa žilo s ním v spoločnej domácnosti.

Predosvojiteľská starostlivosť

Zákon o dani z príjmov neupravuje, že dieťa v predosvojiteľskej starostlivosti sa považuje za vyživované dieťa. Obdobie predpestúnskej starostlivosti možno považovať za obdobie nahrádzajúce starostlivosť rodičov s nárokom na daňový bonus.

Náhradná osobná starostlivosť

Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Vyživovacia povinnosť rodičov alebo inej fyzickej osoby voči dieťaťu nezaniká. Náhradná osobná starostlivosť zaniká buď priamo zo zákona, ak nastane skutočnosť, resp.

Prečítajte si tiež: Ako invalidný dôchodok ovplyvňuje budúci starobný dôchodok?

Pestúnska starostlivosť

Tzv. Pestúnska starostlivosť na rozdiel od náhradnej osobnej starostlivosti je forma náhradnej starostlivosti, za výkon ktorej patrí pestúnovi finančná odmena. K zániku pestúnskej starostlivosti dochádza priamo zo zákona z dôvodov uvedených v § 52 ods. 1 zákona o rodine, resp.

Ústavná starostlivosť

Podľa § 54 zákona o rodine súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Ak súd nerozhodol inak, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok. Ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Vykonávanie rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti nie je prekážkou uplatnenia daňového bonusu u jedného z rodičov, pretože podľa § 33 ods. 1 zákona o dani z príjmov prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie daňového bonusu.

Poručník

Poručník nie je povinný osobne sa starať o maloleté dieťa, ale ak sa poručník o maloleté dieťa osobne stará, má nárok na príspevky podľa osobitného predpisu.

Sústavná príprava na povolanie

Sústavná príprava dieťaťa na povolanie pri štúdiu na strednej škole sa začína najskôr od začiatku školského roka prvého ročníka strednej školy. Podľa § 4 ods. 4 písm. a) zákona o prídavku na dieťa je sústavnou prípravou na povolanie aj obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole. Pretože školský rok na stredných školách končí 31. augusta, daňový bonus možno uplatniť naposledy za august. Nárok na daňový bonus má rodič na dieťa sústavne sa pripravujúce na povolanie štúdiom, ktorým je aj štúdium na strednej škole. Tento zákon upravuje pomaturitné štúdium v § 47. Štúdium v zmysle tohto ustanovenia zákona sa považuje za štúdium na strednej škole.

Štúdium na vysokej škole

Podľa § 65 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa štúdium riadne skončí jeho absolvovaním podľa príslušného študijného programu. Dňom skončenia štúdia je deň, keď je splnená posledná z podmienok predpísaných na riadne skončenie štúdia alebo študijného programu (napr. štátnou skúškou). Za nezaopatrené dieťa sa podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona o prídavku na dieťa nepovažuje dieťa, ktorého štúdium na vysokej škole podľa študijného programu presahuje štandardnú dĺžku. Na účely uplatnenia daňového bonusu sa štandardná dĺžka štúdia posudzuje podľa študijného programu, na ktorý bol študent prijatý. V prípadoch, ak študent zmení študijný program, resp. U študentov zahraničných vysokých škôl sa štandardná dĺžka štúdia neposudzuje. Pokiaľ dieťa získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, nepovažuje sa za nezaopatrené dieťa. Obdobie medzi vysokoškolskými štúdiami prvého stupňa sa v zmysle zákona o prídavku na dieťa nepovažuje za sústavnú prípravu na povolanie, a preto rodič za toto obdobie nemá nárok na daňový bonus. Nárok vznikne opätovne od zápisu na druhý bakalársky študijný program.

Vplyv daňového bonusu na výšku dôchodku

Priamy vplyv daňového bonusu na výšku dôchodku nie je zrejmý, pretože daňový bonus priamo nesúvisí s odvodmi do Sociálnej poisťovne, ktoré sú základom pre výpočet dôchodku. Daňový bonus primárne znižuje daň z príjmu v danom zdaňovacom období.

Avšak, existuje nepriamy vplyv, ktorý je potrebné zvážiť:

1. Vyšší disponibilný príjem: Daňový bonus zvyšuje disponibilný príjem rodiny s nezaopatrenými deťmi. Tento vyšší príjem môže umožniť rodičom investovať viac do budúcnosti, napríklad do doplnkového dôchodkového sporenia.

2. Investície do vzdelania detí: Vyšší disponibilný príjem vďaka daňovému bonusu môže rodičom umožniť lepšie financovať vzdelanie svojich detí. Kvalitnejšie vzdelanie môže viesť k lepšie platenej práci detí v budúcnosti, čo sa môže prejaviť aj v ich príspevku na starostlivosť o starnúcich rodičov.

Je dôležité si uvedomiť, že vplyv daňového bonusu na výšku dôchodku je nepriamy a závisí od rozhodnutí rodičov, ako s ušetrenými financiami naložia.

Príklady uplatnenia daňového bonusu

Príklad 1: Zamestnanec

Pani Anna vyživuje 10-ročnú dcéru Júliu. Daňový bonus na dcéru je v absolútnej sume 140 EUR mesačne. Musí však zároveň byť nižší ako percentuálny limit čiastkového základu dane - pri jednom dieťati musí byť teda nižší ako 20 % zo sumy 1 299 EUR. A keďže 140 EUR je menej ako 259,80 EUR, t. j. Preddavok na daň z príjmov bude teda 168,86 EUR mínus 140 EUR, t. j. Čistá mzda resp.

Príklad 2: SZČO

Skúsme teraz prípad, kedy je rovnaká pani Anna tentoraz pre zmenu živnostníčkou (SZČO) a jej mesačný príjem z podnikania je rovnakých 1 500 EUR. Maximálna možná suma daňového bonusu je 140 EUR x 12, t. j. 1 680 EUR. Túto sumu je však potrebné otestovať na 20 % z čiastkového základu dane, t. j. 20 % z 3 774,12 EUR - horným limitom je teda suma 754,82 EUR. Pani Anne patrí daňový bonus len 754,82 EUR (vzhľadom na to, že daň je nulová, túto sumu štát Anne pošle). V tomto prípade vidno, že SZČO -najmä vzhľadom na paušálne výdavky - môžu byť pri daňovom bonus znevýhodnené.

tags: #vplyv #daňového #bonusu #na #výšku #dôchodku