Označenie účastníkov, oprávnená výživa: Podmienky a postupy

Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku predbežných opatrení a výživného v kontexte starostlivosti o maloleté deti na Slovensku. Cieľom je poskytnúť ucelený prehľad o právach a povinnostiach rodičov a súdov v tejto oblasti, vrátane podmienok, postupov a rôznych druhov opatrení.

Úvod do predbežných opatrení v konaní o starostlivosť o maloletých

Predbežné opatrenie je dôležitý nástroj civilného procesu, ktorý umožňuje súdu dočasne upraviť pomery účastníkov konania alebo zabezpečiť dôkaz, ak existuje obava, že neskôr by to bolo nemožné alebo veľmi ťažké. V kontexte starostlivosti o maloleté deti slúži na zabezpečenie ich záujmov a ochranu ich práv v situáciách, keď je potrebné urýchlene zasiahnuť.

V zmysle Civilného mimosporového poriadku (§ 365 a nasl.) je základným účelom neodkladného opatrenia bezodkladná ochrana práv, ktoré sú v priamom ohrození alebo sú priamo porušované. Súd vydáva toto opatrenie v rýchlom a zjednodušenom konaní, aby okamžite zabránil porušovaniu alebo ohrozovaniu dotknutých práv.

Predbežným opatrením je v zásade možné uložiť účastníkovi, proti ktorému predbežné opatrenie smeruje, akékoľvek plnenie, zdržanie sa úkonov alebo povinnosť niečo strpieť za zákonom ustanovených podmienok.

Podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia

Pre nariadenie predbežného opatrenia v konaní o starostlivosti o maloletých musia byť splnené nasledovné podmienky:

Prečítajte si tiež: Druhy a označenia zdravotnej starostlivosti

• Potreba dočasnej úpravy pomerov: Musí existovať naliehavá a nevyhnutná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi rodičmi a dieťaťom. Naliehavosť potreby úpravy vzťahov je daná zákonom a vyplýva aj z povahy veci.
• Osvedčenie danosti práva (nároku): Navrhovateľ musí aspoň osvedčiť, že má právo alebo nárok, ktorý je potrebné chrániť.
• Neodkladnosť: Musí existovať obava, že ak sa nezasiahne okamžite, dôjde k vážnej ujme na právach maloletého dieťaťa.

Dôležité je, aby súd pri rozhodovaní o predbežnom opatrení vždy prihliadal na najlepší záujem maloletého dieťaťa. Vždy je potrebné dbať na to, aby navrhovaný petit predbežného opatrenia bol dostatočne konkrétny, špecifický a určitý, pretože súd musí veľmi starostlivo zvážiť jeho obsah, aby sa zbytočne alebo nevhodne nezasahovalo do práv a právom chránených záujmov účastníka, proti ktorému predbežné opatrenie smeruje.

Druhy predbežných opatrení v starostlivosti o deti

Neodkladné opatrenie je možné jednoducho definovať ako dočasné rozhodnutie súdu, ktorým súd môže upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu, alebo rozhodnúť o spornej podstatnej otázke výchovy maloletého dieťaťa, ak existuje bezprostredná neodkladná potreba pre takýto postup. V minulosti sa toto rozhodnutie označovalo ako predbežné opatrenie.

Súd môže predbežným opatrením rozhodnúť najmä o:

• Zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov: Toto je najzávažnejšie rozhodnutie, a preto súd musí obzvlášť prísne zisťovať, či sú splnené podmienky pre jeho vydanie. V súčasnosti súdy takéto rozhodnutia starostlivo zvažujú. Zverenie mal. dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti je čo do dôsledkov pre dieťa snáď najzávažnejším rozhodnutím nielen pri neodkladnej úprave a preto musí súd obzvlášť prísne zisťovať, či sú splnené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia. V minulosti súdy takéto rozhodnutia vydávali oveľa častejšie a treba povedať, že v mnohých prípadoch aj bezdôvodne čo potom nevyhnutne viedlo k zbytočným zásahom do prirodzeného vývinu dieťaťa. V súčasnosti je stav lepší a väčšina súdov vydanie takéhoto rozhodnutia starostlivo a prísne zvažuje.
• Zverení dieťaťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov: Toto sa môže javiť ako dobré riešenie pre stabilizáciu rodiny v čase rozpadu vzťahu rodičov, ale nie vždy tomu tak je. Je potrebné, aby starostlivosť rodičov o dieťa bola vyvážená a rovnocenná. Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov neodkladným opatrením sa môže javiť ako dobré riešenie pre stabilizáciu rodiny v čase rozpadu vzťahu rodičov, ale nie vždy tomu tak je. Nie v každej rodine je starostlivosť rodičov o dieťa vyvážená, či nebodaj rovnocenná, čo je však prirodzeným predpokladom pre striedavú starostlivosť.
• Určení výživného na dieťa: Súd určí výživné, ak rodičia spolu nežijú a jeden z rodičov na výživu vôbec alebo takmer vôbec neprispieva, prípadne prispieva nepravidelne. Výška výživného pri predbežnej úprave je modifikovaná pravidlom nevyhnutnej miery. Výživné súd určuje neodkladným opatrením spravidla vtedy, keď rodičia spolu nežijú a jeden z rodičov na výživu vôbec, alebo takmer vôbec neprispieva, príp. prispieva nepravidelne. Pri určovaní výživného neodkladným opatrením platia odlišné pravidlá ako pri rozhodovaní rozsudkom, opäť z dôvodu, že súd nevykonáva tak rozsiahle dokazovanie. Preto je zo zákona výška výživného pri neodkladnej úprave modifikovaná pravidlom nevyhnutnej miery, čo v jednoduchom preklade znamená, že výživné nebude plne zodpovedať všetkým opodstatneným výdavkom dieťaťa, ani životnej úrovni rodičov. V praxi sú rôzne prístupy. Jeden z nich je čisto formálny a to, že súd rovno určí minimálne výživné argumentujúc že tým bude naplnená zákonná potreba nevyhnutnosti.
• Úprave styku rodiča s dieťaťom: Súd upraví styk, ak rodičia spolu nežijú a nevedia sa dohodnúť na úprave styku, čo vedie k obmedzeniu kontaktu jedného rodiča s dieťaťom. Styk súd upravuje neodkladným opatrením spravidla vtedy, keď rodičia spolu nežijú, nevedia sa dohodnúť na úprave styku, výsledkom čoho je úplné alebo výrazné obmedzenie kontaktu jedného rodiča s mal. dieťaťom.
• Podstatnej veci starostlivosti o dieťa: Ak sa rodičia nevedia dohodnúť na podstatnej veci týkajúcej sa dieťaťa (napr. výber školy), súd môže nahradiť ich rozhodnutie svojím. Podstatné rozhodnutie rodičov o dieťati možno vždy, ak sa rodičia nevedia dohodnúť, nahradiť rozhodnutím súdu (§35 ZoR) pričom v niektorých prípadoch je potrebné takéto rozhodnutie vydať bezodkladne s ohľadom na nedostatok času pre riadne rozhodnutie rozsudkom. Môže ísť o rôzne prípady, za zmienku stoja tie najčastejšie, ktoré končia na súde, ako napr. nezhoda rodičov na tom ktorú školu bude dieťa navštevovať.

Odovzdať maloleté dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti osoby, ktorú určí súd, môže súd nariadiť aj bez návrhu. Treba pripomenúť aj skutočnosť, že pri rozhodovaní o predbežnom opatrení v súvislosti so starostlivosťou o maloletých musí mať súd na pamäti, že pri rozhodo­vaní je nevyhnutné rešpektovať základné princípy, na ktorých je založený Zákon o rodine. Medzi tieto princípy patrí aj skutočnosť, že sú to predovšetkým rodičia, ktorí majú hrať rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa.

Proces podávania návrhu na predbežné opatrenie

Návrh na predbežné opatrenie sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je spravidla okresný súd, v obvode ktorého má maloleté dieťa bydlisko. Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je spravidla okresný súd, v ktorom obvode mal.

Prečítajte si tiež: Ako správne označiť parkovacie miesto ZŤP

Návrh musí obsahovať:

• Označenie účastníkov konania: Osobné údaje rodiča - navrhovateľa, druhého rodiča a maloletého dieťaťa (meno, priezvisko, bydlisko, štátna príslušnosť). Označenie účastníkov konania t.j. osobné údaje rodiča - navrhovateľa, osobné údaje druhého rodiča a osobné údaje mal. dieťaťa s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Odporúčam tiež uviesť telefonický kontakt príp.
• Zdôvodnenie neodkladnej potreby: Podrobné zdôvodnenie, prečo je potrebné bezodkladne zasiahnuť. Neodkladnú potrebu musíte v návrhu čo najlepšie a najpodrobnejšie zdôvodniť.
• Petit (návrh): Jasne formulované, čoho sa navrhovateľ domáha. Petit uveďte v návrhu tak, aby bolo jasné čoho sa domáhate. Len príkladom: Ak sa domáhate napríklad styku s dieťaťom je potrebné uviesť presne odkedy dokedy sa má styk realizovať a v ktorých termínoch. Ak sa domáhate výživného uveďte sumu, ktorú požadujete a v odôvodnení podrobne rozpíšte príjmy a výdavky.
• Prílohy: Rodný list maloletého dieťaťa a ďalšie listinné dôkazy (napr. lekárske správy, policajné záznamy). a) rodný list mal.

Dôležitosť rodičovskej dohody

Treba zdôrazniť, že rodičovská dohoda je vždy lepšia ako akékoľvek rozhodnutie súdu. Rodičia by sa mali vždy pokúsiť dohodnúť, pretože len oni najlepšie poznajú svoje dieťa. Ak sa nedospeje k dohode, odporúča sa kontaktovať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), ktorý zastupuje maloleté dieťa. Rodičovská dohoda je vždy lepšia ako akékoľvek direktívne rozhodnutie súdu, či už vo forme rozsudku alebo neodkladného opatrenia. Vždy sa pokúste ako rodičia dohodnúť, pretože len Vy najlepšie poznáte svoje dieťa, nenechávajte to na iných. Pokiaľ máte napríklad za sebou „divoký rozchod“ a odchod zo spoločnej domácnosti, oplatí sa počkať pár dní či týždňov, kým sa situácia trochu neupokojí a potom sa skúsiť porozprávať s čistou a hlavne chladnou hlavou s druhým rodičom o dieťati. Netreba však čakať ani príliš dlho, ako vyššie uvádzam, dieťa si rýchlo zvyká na nové prostredie či podmienky starostlivosti o neho. Ak nedospejete k dohode, odporúčam kontaktovať UPSVAR, ktorý zastupuje mal.

Dočasnosť a zrušenie predbežného opatrenia

Dočasnosť neodkladného opatrenia je spravidla limitovaná na dobu, dokedy súd nerozhodne rozsudkom vo veci samej. Môže však ísť aj o dlhé mesiace, kedy sa život dieťaťa samozrejme zmení a dieťa sa môže prispôsobiť tejto neodkladnej úprave, ktorá potom čo do rozsahu nebýva často ďaleko od úpravy v rozsudku (zverenie, styk, podstatné rozhodnutie).

Zrušenie neodkladného opatrenia je podmienené podobne ako pri rozsudkoch zmenou v pomeroch, či už na strane dieťaťa alebo rodičov. Môže ísť o rôzne prípady, nie je možné a ani správne ich tu vypočítavať. Zrušenie neodkladného opatrenia je podmienené zmenou v pomeroch na strane dieťaťa alebo rodičov.

Náhradné výživné

Náhradným výživným sa prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa (oprávnenej osoby) v prípade, ak si povinná osoba (rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu alebo sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo na sirotský výsluhový dôchodok.

Prečítajte si tiež: Preukaz ZŤP v Rakúsku

Náhradné výživné sa poskytuje, ak oprávnená osoba:

• Má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, ak sa jej poskytuje doplnková ochrana podľa zákona o azyle a zdržiava sa na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak sa oprávnená osoba zdržiava v cudzine z dôvodu štúdia v cudzine.

Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, náhradné výživné sa poskytne vo výške 0,7-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.

Konanie o náhradnom výživnom sa začína na základe písomnej žiadosti alebo žiadosti podanej elektronickými prostriedkami, podpísanej zaručeným elektronickým podpisom. Žiadosť o náhradné výživné obsahuje meno, priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt oprávnenej osoby a ak žiadateľ o náhradné výživné nie je oprávnená osoba, žiadosť obsahuje aj meno, priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt žiadateľa o náhradné výživné.

Povinnosti žiadateľa o náhradné výživné

Žiadateľ o náhradné výživné má povinnosť:

• Informovať úrad o každej zmene skutočností rozhodujúcich pre trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností.
• Na výzvu úradu preukázať skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a jeho vyplácanie, a to v lehote určenej úradom.

Dohoda o výživnom: Vzor a postup

Výživné je pravidelný finančný príspevok, ktorého cieľom je zabezpečiť podiel dieťaťa na životnej úrovni každého z rodičov a uspokojovanie jeho potrieb. Je to zákonná povinnosť rodičov prispievať na výživu svojich detí v zmysle §62 ods. 2 Zákona o rodine. Ak rodičia spolu nežijú, musia sa dohodnúť na úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, rozhodne o tom súd.

Návrh na určenie výživného: Ako postupovať?

Ak sa s druhým rodičom neviete dohodnúť na výške výživného, je potrebné podať na súd "Návrh na určenie výživného na maloleté dieťa", ak ešte výživné nebolo určené, alebo "Návrh na zmenu výživného", ak už je výživné určené, ale chcete ho zvýšiť alebo upraviť.

Náležitosti návrhu

• Označenie účastníkov konania: Osobné údaje rodiča - navrhovateľa, osobné údaje druhého rodiča a osobné údaje maloletého dieťaťa s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Odporúča sa tiež uviesť telefonický kontakt.
• Predmet návrhu: Z návrhu musí byť zrejmé, že sa domáhate úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
• Skutkový stav: Uveďte, odkedy spolu nežijete ako rodina.
• Návrh na rozhodnutie: Navrhnite súdu:
  • ktorému z rodičov má byť dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prípadne do striedavej starostlivosti,
  • navrhovanú výšku výživného,
  • prípadne, ak sa neviete dohodnúť na styku s dieťaťom, navrhnite rozsah styku.
• Odôvodnenie návrhu: Podrobne odôvodnite návrh, najmä pokiaľ ide o navrhovanú úpravu zverenia, výživy a styku. Nie je potrebné súdu zbytočne rozvádzať odôvodnenie rozchodu rodičov a toho, kto rozpad rodiny zavinil.
• Opis majetkových pomerov, príjmov a výdavkov navrhovateľa: Je nevyhnutné, aby súd vedel, z čoho žijete, t.j. aké sú Vaše priemerné opakujúce sa príjmy a výdavky či už na domácnosť, na Vašu osobu či na dieťa.
• Dátum a podpis navrhovateľa.
• Prílohy k návrhu:
  • rodný list maloletého dieťaťa,
  • potvrdenie zamestnávateľa o príjme, daňové priznanie, príp. špecifikácia výdavkov navrhovateľa na jeho osobu, domácnosť, maloleté dieťa,
  • doklady preukazujúce niektoré výdavky na domácnosť, navrhovateľa, maloleté dieťa.

Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je v zásade okresný súd, v ktorom obvode má maloleté dieťa bydlisko. Konanie o úprave práv a povinností k maloletým deťom nie je spoplatnené.

Priebeh súdneho konania

Súd v prvom rade vypočuje rodičov na pojednávaní a vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Pôjde najmä o zisťovanie názoru maloletého dieťaťa, príp. sociálnych a bytových pomerov rodičov. Uvedené sa realizuje spravidla prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVAR). Nie je ojedinelým javom, že v konaní je ustanovený súdny znalec spravidla z odboru detskej psychológie, ktorému súd uloží zodpovedať niektoré otázky na základe ktorých odpovedí potom súd rozhodne o zverení. Keď má súd jasno vo veci zverenia, vykoná dokazovanie k určeniu výživného, príp. Súd rozhoduje rozsudkom, proti ktorému je možné odvolanie na krajský súd.

Tri kľúčové rozhodnutia súdu

V konaní o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu musí súd rozhodnúť o troch zásadných veciach:

1. Zverenie maloletého dieťaťa

   Podľa §36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Otázka zverenia maloletého dieťaťa je jednou z najťažších otázok, ktoré súd v konaní musí riešiť. Súd môže maloleté dieťa zveriť jednému z rodičov, príp. môže maloleté dieťa zveriť do striedavej starostlivosti oboch rodičov.

   • Záujem dieťaťa:

     Záujem dieťaťa má široký rozmer, nielen právny. Rodinný stereotyp resp. doterajšia starostlivosť každého rodiča o dieťa samostatne predurčuje spravidla aj možnosti dieťaťa a jeho schopnosť sa prispôsobiť zmenám. Ak sa obaja rodičia primerane podieľali na bežnej starostlivosti o dieťa, venovali dieťaťu dostatok času, tak je dobrý predpoklad, že sa o dieťa dokážu postarať aj v striedavke, každý samostatne. Dieťa je vtedy prirodzene ukotvené na oboch rodičov a v starostlivosti jedného rodiča dokáže fungovať bez strádania druhého rodiča. Naopak, ak v rodine sú úlohy rodičov v starostlivosti o dieťa nerovnomerne rozložené, tak dieťa je ukotvené viac na toho rodiča, ktorý sa o neho stará. Takéto deti, najmä v útlom veku, strádajú tohto rodiča aj v prípade ak sú v starostlivosti druhého rodiča. Názor dieťaťa súdy zisťujú už od útleho veku, hranica nie je presne určená, záleží od vyspelosti dieťaťa. Názor dieťaťa nie je spravidla ďaleko od rodinného stereotypu v ktorom doteraz žilo.

2. Výška výživného

   Podľa §62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Výživné možno definovať ako pravidelne sa opakujúci finančný príspevok rodiča určený ako podiel dieťaťa na životnej úrovni každého z rodičov a na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa.

   • Základné princípy určovania výšky výživného:

     • Životná úroveň rodiča je primárne kritérium určenia výšky výživného. Výška výdavkov na dieťa alebo rodiča je až sekundárna.
     • Výživné nie je o tom, že sa zrátajú pravidelné výdavky na dieťa a polovicu z nich zaplatí rodič z výživného.
     • Výživné je o tom, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života ako jeho rodič. Ak má rodiča ktorý zarába niekoľko tisíc eur mesačne tak ten bude platiť niekoľko násobne viac ako rodič, ktorý zarába pár stovák a to bez ohľadu na výšku výdavkov.
     • Určenie podielu dieťaťa na životnej úrovni rodiča:
       • Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného, ktorý by sme našli v zákone. Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne. Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že tento podiel by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa.
     • Prednosť výživného:
       • Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Preto, ako vyššie uvádzam, výdavky rodiča pri posudzovaní výšky výživného sú až sekundárne. Neznamená to, že súd na výdavky nijako neprihliadne, ale nečakajte, že Vaše výdavky uprednostní pred výživným. V zásade platí, že súd uzná tie, ktoré sú opodstatnené. Na neopodstatnené výdavky ako napr. exekúcie a pod. súd nebude prihliadať. Ak sa rozvádzate alebo rozchádzate tak musíte Vaše výdavky primerane optimalizovať, pretože Vám vzniká nová a nie malá výdavková položka - výživné.
     • Majetkové pomery rodičov:
       • Majetkové pomery rodičov tvoria ako aktíva tak pasíva. Na strane aktív pôjde o príjmy tiež ostatné majetky ako nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory a pod. Na strane pasív pôjde o výdavky, dlhy, pôžičky a pod.
     • Schopnosti a možnosti rodičov:
       • Výživné sa neurčuje len podľa príjmu a majetkových pomerov ale aj podľa iných pravidiel. Medzi tieto pravidlá patrí aj posudzovanie schopností a možností rodičov. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Ak je rodič dobrovoľne nezamestnaný a bez príjmu, súd prostredníctvom ÚPSVAR zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol rodič využiť a za akú mzdu. Následne nič nebráni súdu vychádzať z takto zisteného potencionálneho príjmu. Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie.
     • Minimálne a maximálne výživné:
       • Minimálne výživné je Zákonom o rodine určené vo výške 30% zo sumy životného minima. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu. Maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je, čo však neznamená, že tento pojem neexistuje. Obmedzenie maximálnej výšky výživného vychádza z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie.

3. Úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom

   Podľa §24 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Styk sa spravidla upravuje tomu rodičovi, ktorý nemá dieťa zverené do opatery a slúži na zabezpečenie rozvoja vzťahu dieťaťa k tomuto rodičovi.

   • Možnosti úpravy styku:

     • Fixná úprava styku: Súd vo výroku rozsudku uvedie presný čas začiatku a konca styku, tak aby takáto úprava bola vykonateľná. Upravuje sa bežný styk počas kalendárneho roka a styk počas prázdnin. Výhodou tejto úpravy je, že ak druhý rodič bráni v styku je možné domáhať sa výkonu rozsudku súdnou cestou.
     • Flexibilná úprava styku: Súd vo výroku rozsudku styk vôbec neupraví a tento ponechá na budúcej dohode rodičov. Nevýhoda bude, že ak druhý rodič bráni v styku nie je možné domáhať sa výkonu rozsudku ale najprv musí byť styk upravený fixne súdnym rozhodnutím.

   • Komunikácia rodičov:

     Komunikácia rodičov je nevyhnutným predpokladom normálneho fungovania po rozchode či rozvode. Ak nekomunikujete tak si to skôr či neskôr odnesie Vaše dieťa, ktoré sa spravidla stáva nechceným „sprostredkovateľom“ informácii medzi rodičmi. Pokiaľ sú vzťahy rodičov a ich komunikácia zlé tak základným pravidlom pri preberaní a odovzdávaní dieťaťa bude obmedzenie času preberania a komunikácie na minimum.

   • Dodržiavanie splatnosti výživného:

     Špecifikom výroku rozsudku o výživnom je, že sa uhrádza „k rukám“ rodiča. To neznamená, že musíte výživné uhradiť len osobne na ruku druhému rodičovi. Znamená to, že do dňa splatnosti musí druhý rodič mať výživné v jeho dispozícii. Preto odporúčame splátky výživného uhrádzať napríklad trvalým príkazom avšak s dostatočným časovým odstupom, tak aby druhému rodičovi výživné došlo na účet najneskôr v deň jeho splatnosti. Pokiaľ musíte výživné z nejakého dôvodu uhrádzať poštovou poukážkou, tak odporúčam ešte väčší časový odstup, ponechajte časovú rezervu na prevzatie výživného.

   • Príspevky nad rámec výživného:

     Nad rámec výživného nemusíte prispievať. Taký je aspoň právny výklad zákona o rodine. Treba si však uvedomiť dôsledky. V živote dieťaťa môžu nastať nepredvídateľné výdavky, ktorých výška ďaleko presahuje splátku výživného. Pokiaľ sa budete držať uvedenej zásady a ničím nikdy neprispejete tak môžete očakávať dve veci. Prvá, že druhý rodič bude častejšie podávať návrhy na zvýšenie výživného a druhá, že súd bude prísnejšie posudzovať výšku výživného, vychádzajúc z toho, že okrem výživného druhý rodič nič iné nedostane. Poznajúc tieto dve veci preto odporúčam určitú mieru flexibility ktorá bude postavená na princípe výnimočnosti kedy povinný rodič dôsledne zváži potrebu príspevku nad rámec výživného a podľa najlepšej úvahy prispeje.

   • Výživné po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa:

     Plnoletosťou dieťaťa nezaniká povinnosť platiť výživné podľa súdneho rozhodnutia, ktoré vzniklo v čase kedy bolo dieťa maloleté. Plnoletosťou zaniká právo rodiča, ktorému bolo dieťa zverené, zastupovať dieťa a analogicky zaniká aj právo preberať splátky výživného. Toto právo má už priamo plnoleté dieťa.

   • Zastúpenie advokátom:

     Zastúpenie advokátom v konaní nie je povinnosťou rodičov, ale pridanou hodnotou. Pred podaním návrhu na súd Vám vie advokát pomôcť predovšetkým ako radca pri určení Vašich priorít v tom čo chcete a ako to chcete dosiahnuť, tak aby bol čo najlepšie naplnený záujem Vášho dieťaťa o ktoré v celom procese ide. Okrem osobného poradenstva ponúka advokát zastúpenie v celom súdnom konaní od jeho začiatku až do konca.

tags: #označenie #účastníkov #oprávnená #výživné #podmienky