Šport a mentálne postihnutie: Klasifikácia a integrácia športovcov na Slovensku

Šport je dôležitou súčasťou zdravého životného štýlu a má pozitívny vplyv na fyzické i psychické zdravie. Avšak, šport nie je len pre zdravých jedincov. Aj ľudia s rôznymi formami postihnutia môžu nájsť v športových aktivitách radosť, motiváciu a príležitosť na sebarealizáciu. Tento článok sa zameriava na šport pre telesne postihnutých, s dôrazom na jeho prínosy a možnosti integrácie so zdravými ľuďmi, pričom berie do úvahy rozmanité aktivity a iniciatívy na Slovensku.

Integrácia a prekonávanie bariér v športe

Šport pre telesne postihnutých je dôležitý nielen pre zlepšenie fyzickej kondície, ale aj pre psychickú pohodu a sociálnu integráciu. Aktivity, ktoré spájajú zdravých a postihnutých ľudí, sú kľúčové pre odbúravanie predsudkov a vytváranie inkluzívnej spoločnosti. Integrácia postihnutých osôb a osôb bez postihnutia je základom. Integrácia je založená na rešpektovaní ľudských hodnôt a hľadaní ich realizácie cez rôzne formy s akceptovaním hodnôt ľudského bytia. Organizácia spojených národov (OSN) vo svojich pravidlách z roku 1993 v pravidle 6 - Vzdelávanie deklaruje, že štáty budú akceptovať princípy všetkých delí. Členským štátom otvára príležitosť, snáď i povinnosť pripraviť vzdelávanie zdravotne oslabených na princípoch integrácie v rámci normálnych vzdelávacích systémov.

Integrácia umožňuje rásť ľuďom s rôznymi predpokladmi, bez strachu, že stratia svoju identitu. Dôležité je začleniť aj zdravotne oslabených medzi seba.

Faktory ovplyvňujúce integráciu

Pri integrácii je dôležité brať do úvahy rôzne faktory, ktoré môžu ovplyvniť jej úspech. Medzi ne patrí postoj spoločnosti, dostupnosť športovísk a finančná podpora. Ak učitelia a administratíva majú pozitívny postoj k zdravotne oslabeným žiakom, integrácia je úspešnejšia.

Dôležitá je účasť zdravotne oslabených na športových aktivitách, čo znamená sprístupnenie športovísk a odbúranie architektonických bariér. Sú potrebné však aj špeciálne upravené športoviská na šport zdravotne oslabených. Podpora účasti zdravotne oslabených na národných a medzinárodných podujatiach je taktiež kľúčová.

Prečítajte si tiež: Normy pre farebné označovanie

Integrácia nie je iba o teoretizovaní, ale je realizovateľná v individuálnej podpore zdravotne oslabeného a v skvalitňovaní telesnej výchovy. Cieľ musí byť jasný a reálny.

Boccia: Príklad úspešnej integrácie

Boccia je paralympijský šport, ktorý je vhodný pre ťažko telesne postihnutých, pre mentálne postihnutých, seniorov, deti, zdravých ľudí. Je vhodná aj ako integračný prvok, kedy zdravotne postihnutí hrajú spolu so zdravými, pričom rozdiely v hre medzi nimi sa vďaka jednoduchosti a iným vlastnostiam tejto hry navrhnutej pre potreby zdravotne postihnutých stierajú. Jej základným princípom je hádzanie loptičiek na cieľ. Hrá sa s koženými loptičkami naplnenými granulátom na tvrdej rovnej podlahe, či už v telocvični, v spoločenskej miestnosti, alebo na chodbe.

Možnosti a aktivity spojené s Bocciou

Pre športové kluby, sociálne zariadenia, školy, či záujmové skupiny sú ponúkané tréningy boccie vedené skúseným trénerom tohto športu. Tréningy vedie Ondrej Bašták Ďurán, ktorý je držiteľom osvedčenia trénera športu pre všetkých I. kvalifikačného stupňa so špecializáciou zdravotná telesná kultúra, alebo jeho asistent podľa plánov zostavených trénerom. Ondrej Bašták Ďurán je aj autorom tréningovej príručky boccie, v ktorej sú popísané základné techniky tréningu v bocci. V organizovaní turnajov a rôznych súťaží v bocci sú bohaté skúsenosti, zbierané v bratislavskom klube OMD Boccian, ktorý vznikol v roku 2007 a odvtedy usporiadal veľa turnajov v bocci na celoslovenskej úrovni.

V kultúrnom dome v Zázrivej sa dňa 10.10.2018 uskutočnil tradičný turnaj v hre BOCCIA. Súťažiaci majú modré a červené loptičky (kožené loptičky naplnené plastovými granulami), ktoré sa snažia dohodiť čo najbližšie k bielej loptičke. Turnaja sa zúčastnilo 6 družstiev. Z nášho zariadenia súťažilo jedno ženské a jedno mužské družstvo. Prvenstvo si tentokrát vybojovali hostia z Novote. Turnaj bol veľmi príjemným strávením voľného času pre všetkých súťažiacich a ich sprievodcov z jednotlivých sociálnych zariadení. Súťažiacich prišli povzbudiť aj starkí z Domu Charitas.

Prezentáciu vedie Mgr. Ondrej Bašták Ďurán, ktorý sa bocciou zaoberá od roku 2002 na rôznych pozíciách - ako asistent, tréner, organizátor súťaží, rozhodca, distribútor boccia príslušenstva. Publikoval aj dosiaľ jedinú pôvodnú slovenskú publikáciu o bocci BOCCIA: Základné techniky tréningu pre hráčov a asistentov. V súčasnosti sa bocci venuje aj prostredníctvom svojej firmy BASHTO, ktorej podnikanie je orientované na šport zdravotne postihnutých. Jedným z jeho podnikateľských zámerov je propagácia športu boccia na Slovensku.

Prečítajte si tiež: Život s mentálnym postihnutím: aspekty

Miniliga v boccii ako príklad integrácie

Janka Váleková z OZ Ardea, ktorá pracovala v minulosti ako osobná asistentka ľudí pripútaných na invalidný vozík, uviedla, že v danom roku ich občianske združenie zorganizovalo prvý ročník miniligy pre telesne znevýhodnených v loptovej hre boccia. Občianske združenie zorganizovalo predtým množstvo tréningov s rôznymi ľuďmi - s dôchodcami, s deťmi, s mentálne postihnutými ľuďmi. Cieľom je spájať pri tomto športe ľudí so zdravotným znevýhodnením s ľuďmi, ktorí sú zdraví. Plánovali zapojiť 10 hráčov, zatiaľ je osem hráčov, ktorí všetci sú telesne znevýhodnení. Hráč potrebuje asistenta, ktorý mu pomáha. Spoluzakladateľ OZ Ardea Michal Gabčo z Púchova je bývalý aktívny hráč bociie a venuje sa športu ako tréner. Pre vozíčkárov, ktorí sú postihnutí svalovou dystrofiou, detskou mozgovou obrnou a pod. je tento šport jednou z mála aktivít, ktoré prichádza do úvahy. Majú hráčov napr. zo Spojenej školy Púchov a z CSS Chmelinec. Do budúcna plánujú, ak sa im podarí získať viacerých hráčov, hrávať proti sebe aj v pároch.

História a vývoj paralympijského športu

Začiatky vzniku paralympijského športu siahajú do Anglicka na konci druhej svetovej vojny. V roku 1944 britská vláda vytvorila liečebno-rehabilitačné centrum pre vojenských veteránov, ktoré bolo zamerané na vozičkárov s poranením chrbtice a miechy. Vedením centra, umiestneného v nemocnici v Stoke - Mandeville, bol poverený, Ludwig Guttmann (1899 -1980), nemecký neurochirurg židovského pôvodu, ktorý po emigrácii od roku 1939 žil a pracoval v Oxforde. Dr. Guttmann bol presvedčený, že práve rehabilitačný šport predstavuje najrýchlejšiu možnosť pomoci pre ľudí s týmito poškodeniami pri ich návrate do bežného života.

Dňa 29. júla 1948, v deň slávnostného otvorenia XIV. OH v Londýne, 16 pacienti z viacerých rehabilitačných stredísk súťažili v areáli lukostreleckého centra na I. stoke-mandevillských hrách. V ich ďalšej edícii o dva roky neskôr už štartovalo 60 pretekárov zo 14 družstiev. O ďalšie dva roky už súťaže vďaka účasti pretekárov z Holandska získali punc medzinárodných. Dr. Guttmann napokon úspešne presadil svoju víziu a v roku 1960 sa uskutočnili v Ríme I. paralympijské hry. O rok neskôr stál pri založení Britskej asociácie telesne postihnutých športovcov. V roku 1964 bola založená Medzinárodná organizácia telesne postihnutých športovcov (ISOD), od roku 1982 pôsobil Medzinárodný koordinačný výbor pre postihnutých športovcov vo svete (ICC) ako koordinačný športový orgán pre všetky druhy postihnutia. Medzinárodný paralympijský výbor (IPC), riadiaci orgán paralympijského hnutia, bol ako medzinárodná nezisková organizácia založený 22. júla 1989 v nemeckom Düsseldorfe. Jeho prvým prezidentom bol Kanaďan Robert Steadward, v roku 2001 ho vystriedal Sir Philip Craven.

Paralympijský šport na Slovensku

Za míľnik paralympijského športu na Slovensku sa považuje rok 1993, keď rozdelením ČSFR vznikla samostatná Slovenská republika a následne aj samostatné športové federácie. V septembri 1993 bolo Slovensko prijaté za riadneho člena Medzinárodného paralympijského výboru (IPC). SLOVENSKÝ PARALYMPIJSKÝ VÝBOR vznikol v januári 1995 z iniciatívy štyroch zväzov zastupujúcich telesne, zrakovo, mentálne a sluchovo postihnutých športovcov a do IPC bol prijatý 3. júna 1995.

Na Slovensku sa športovci so zdravotným znevýhodnením rôzneho druhu venujú z letných paralympijských športov paraatletike, boccii, paracyklistike, paralukostreľbe, paradrezúre, paraplávaniu, parastolnému tenisu, parastreľbe, paravolejbalu, goalballu, tenisu na vozíku, paraveslovaniu, paratriatlonu, parataekwondo a paratlaku na lavičke. Prvou predsedníčkou SPV sa stala Helena Hanková, ktorá vo funkcii zotrvala do roku 2000. Počas 25 rokov sa slovenskí paralympionici zúčastnili na 13 PH a ZPH, na ktorých vybojovali úctyhodných 114 medailí, z toho 34 zlatých! Ďalšie stovky vzácnych kovov by sa dali napočítať zo svetových a európskych šampionátov a iných významných podujatí.

Prečítajte si tiež: Výučba matematiky pre mentálne postihnutých

Začiatky športu telesne postihnutých v Československu a na Slovensku

V roku 1961 bola rozhodnutím ÚV ČSTV založená komisia pre telesne postihnutých športovcov. Jej úlohou bolo zakladať oddiely telesne postihnutých pri telovýchovných jednotách a organizovať ich činnosť. U nás sa ľudia dali do pohybu až o osem rokov neskôr. Dňa 28. februára 1969 sa na Základnej de­väťročnej škole pre slabozraké deti na Svrčej ulici v bratislavskej Karlo­vej Vsi stretlo pár nadšencov na za­kladajúcej schôdzi klubu telesne postihnutých športovcov. Ako spo­mína jedna zo zakladateliek Anna Maršíková (ďalšími boli Adamová, Roštek, Pavlík, Šedík, Uhrínová, Gálová, Novotný, Nahajová), v tom čase boli vlastne ešte iba deťmi tesne po skončení základnej školy.

Členovia novovznikajúceho klubu však potrebovali pre svoje aktivity priestor. A našli ho práve v škole pre slabozraké deti v Karlovej Vsi. Stretávali sa dvakrát týždenne v miestnej telocvični, ktorú im prenajali bezplatne, výstroj nakúpili vďaka pomoci Zväzu invalidov. Ako prvý sa ujal volejbal, ktorý sa učili úplne od začiatku - od pravidiel cez tréningovú metodiku až po samotnú zápasovú prax. Popri volejbale sa začali venovať aj ďalším pohybovým aktivitám. Keďže v tom čase nemohol klub existovať samostatne, vstúpili do štruktúr TJ Vinohrady BSP Bratislava. Táto telovýchovná jednota im síce vopred stanovila podmienku, že im nebude poskytovať žiadne peniaze ani iné výhody, ale aspoň im pomohla naplniť podmienku začlenenia do systému socialistickej telovýchovy. Oficiálny názov znel Prvá telovýchovná jednota telesne postihnutých športovcov.

Už dva mesiace po vzniku klubu sa zúčastnili na Celoštátnom prebore vo volejbale telesne postihnutých v Prahe a na III. majstrovstvách republiky v stolnom tenise v Hradci Králové. V septembri nasledoval štart v Ostrave na IV. majstrovstvách ČSSR v ľahkej atletike a v októbri v Pardubiciach na celoštátnych pretekoch v plávaní. V roku 1970 klub vystupoval už pod názvom TJ Mladosť a mal už dva oddiely. Prvý trénoval na Mokrohájskej, druhý mal stredisko na Družicovej ulici. V roku 1971 sa 27 športovcov dostalo pod krídla horolezeckého oddielu TJ IAMES Bratislava a vydržali tam takmer 26 rokov. Dobré časy nastali najmä pre volejbalistov, ale venovali sa naďalej aj stolnému tenisu, plávaniu a atletike. Na športoviskách sa objavili aj prví vozičkári, čo bolo dovtedy ťažko predstaviteľné.

Po súťažiach s českými športovcami v rámci vtedajšej ČSSR nadviazali medzitým v klube aj medzinárodné kontakty. Zavítali napríklad na medzinárodné športové hry do maďarského Gödölö či švédskeho Štokholmu (Solna Spelen). Trojstretnutie miest Bratislava - Štokholm - Budapešť zasa organizovala v auguste 1972 slovenská metropola. V auguste 1973 videla Bratislava aj I. celoslovenské hry paraplegikov. V júni 1974 už organizovali v Bratislave po prvýkrát majstrovstvá ČSSR paraplegikov. V Ústave sociálnej starostlivosti na Mokrohájskej ulici súťažilo 45 športovcov v hode oštepom na cieľ, trojboji (vrh guľou, hod diskom, hod oštepom), jazde na vozíku, slalome na vozíku, stolnom tenise, plávaní a vzpieraní. Bronzovou medailovou v hode oštepom tu bodoval Štefan Bogdan, ktorý o 18 rokov neskôr vybojoval na PH v Barcelone bronz! Klub mal členov nielen z Bratislavy, ale z celého Slovenska.

Rozvoj športu vozičkárov na Slovensku je spojený aj s menom MUDr. Danice Studenej, ktorá sa myšlienkou organizácie ich športových podujatí začala vážne zaoberať v polovici 80. rokov minulého storočia potom, ako nastúpila na miesto primárky rehabilitačného oddelenia na poliklinike v Petržalke. Postupne sa jej, najmä vďaka ústretovému postoju a pomoci vtedajšieho sekretára Slovenského zväzu telesne postihnutých Milana Ručkaya, podarilo zorganizovať prvé celoslovenské športové stretnutie vozičkárov v petržalskom sade Janka Kráľa v máji 1988. V rokoch 1988 a 1989 sa súťažilo v štyroch disciplínach - 4 000 m paraplegici (prvým víťazom bol Ján Mihál), 4 000 m paraplegičky (víťazka v oboch ročníkoch Zita Žiaková), 2 000 m kvadruplegici a spoločný slalom, ktorého prvý ročník tiež vyhrala Zita Žiaková. V roku 1990 pribudli preteky v behu zdravých na 2 000 m (všetky kategórie dokopy) a 10 000 m na formulkách pre výkonných vozičkárov. Neskôr pridali ešte integrovaný beh na 10 000 m pre zdravotne postihnutých aj nepostihnutých, ktorý vyhral v roku 1995 Anton Sluka (o rok neskôr v Atlante získal zlato v maratóne). Počas ďalších rokov sa v klasických pretekoch na 4 000 m zaskvela okrem Z.

Rozvoj športu vozičkárov a boccie na Slovensku

V roku 1993 sa na tenisových dvorcoch Slovana Bratislava uskutočnil prvý medzinárodný turnaj v tenise vozičkárov na Slovensku. O dva roky neskôr bol v priestoroch telocvične vtedajšieho Ústavu pre telesne postihnuté deti a mládež na Mokrohájskej ulici uvedený ďalší vozičkársky šport - boccia. V roku 1996 sa už uskutočnil napriek - problémom s loptičkami - aj prvý medzinárodný turnaj v tomto športe na území Slovenska.

Zimné paralympijské športy na Slovensku

V pionierskych rokoch zimných paralympijských športov na území Slovenska rezonujú dve mená. Prvým bol zrakovo postihnutý Jo­zef Búroš, ktorý sa zúčastnil v roku 1976 na prvých zimných paralympij­ských hrách, kde štartoval v behu na 10 a 15 km. Druhým je Handlov­čan Peter Matiaško, ktorý po úraze v bani prišiel vo februári 1979 o časť pravej nohy od kolena. Pred úrazom bol trénerom mládeže v stredisku na Remate, po úraze začal už v decembri lyžovať na protéze. V roku 1981 vycestoval na majstrov­stvá ČSSR do Tanvaldu, kde videl prvýkrát lyžovanie na jednej nohe a po návrate domov sa s pomocou stabilizátora vydal tiež touto cestou. Podarilo sa mu vybojovať miestenku na II. majstrovstvá sveta v lyžovaní postihnutých v roku 1982 vo švajčiarskom Les Moses. Spolu s ním tu štartoval aj spomínaný Jozef Búroš. V roku 1984 už bol Peter Matiaško jediným slovenským zástupcom na ZPH v Innsbrucku. O štyri roky neskôr, opäť v rakúskom Innsbrucku, sa k nemu pridali Karol Mihok a Róbert Ďurčan.

Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov (SZTPŠ)

Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov je významným subjektom spoločenského života a národným športovým zväzom, poslaním ktorého je náročná práca v oblasti športu telesne znevýhodnených na Slovensku. Podporuje všetky aktivity smerujúce k plnohodnotnému zapojeniu sa ľudí s telesným znevýhodnením do života spoločnosti prostredníctvom športu, pričom združuje športovcov z členských organizácií po celom Slovensku. V oblasti mládežníckeho športu bol vytvorený pre mladých ľudí s telesným znevýhodnením systém športovej prípravy v rámci siete vlastných útvarov talentovanej mládeže. Po celom Slovensku tak získavame… ponúkame Vám možnosť prenajatia základnej výbavy na bocciu pre prípad organizovania vlastných súťaží a športové podujatia. Boccia je paralympijský šport, ktorý je vhodný pre ťažko telesne postihnutých, pre mentálne postihnutých, seniorov, deti, zdravých ľudí. Je vhodná aj ako integračný prvok, kedy zdravotne postihnutí hrajú spolu so zdravými, pričom rozdiely v hre medzi nimi sa vďaka jednoduchosti a iným vlastnosťami tejto hry navrhnutej pre potreby zdravotne postihnutých stierajú. Jej základným princípom je hádzanie loptičiek na cieľ. Hrá sa s koženými loptičkami naplnenými granulátom na tvrdej rovnej podlahe, či už v telocvični, v spoločenskej miestnosti, alebo na chodbe. Pre športové kluby, sociálne zariadenia, školy, či záujmové skupiny ponúkame tréningy boccie vedené skúseným trénerom tohto športu. Tréningy vedie Ondrej Bašták Ďurán, ktorý je držiteľom osvedčenia trénera športu pre všetkých I. kvalifikačného stupňa so špecializáciou zdravotná telesná kultúra, alebo jeho asistent podľa plánov zostavených trénerom. Ondrej Bašták Ďurán je aj autorom tréningovej príručky boccie, v ktorej sú popísané základné techniky tréningu v bocci. V organizovaní turnajov a rôznych súťaží v bocci máme bohaté skúsenosti. Zbierali sme ich v bratislavskom klube OMD Boccian, ktorý vznikol v roku 2007 a odvtedy usporiadal veľa turnajov v bocci na celoslovenskej úrovni.

Klasifikácia a podpora športovcov s mentálnym postihnutím

Medzinárodné podujatia a úspechy slovenských športovcov

V tureckom Samsune začala 23. Letná Deaflympiáda na ktorej nechýbali ani atlétky - skúsená guliarka Ivana Krištofičová a šprintérka Martina Antušeková . Ivana predviedla to, čo jej zimná príprava dala - vo vrhu guľou.

Atletické súťaže a úspechy

V decembri sa konali atletické súťaže v ŠH Elán v Bratislave pre všetky druhy zdravotne postihnutých atlétov.

Na európskom atletickom šampionáte zdravotne postihnutých atlétov v anglickom meste Swansea reprezentovali Slovensko Hanka Kolníková (100) a Adrián Matušík (guľa, disk), Miloš Bardiovský (kuželka) a oštepári Július Hutka a Marek Margoč. Július Hutka potvrdil dlhodobú výkonnosť a v hode oštepom zvíťazil posledným pokusom o 7 cm nad bývalým paralympijským víťazom Rostislavom Pohlmannom (F57/58). Premiérový výkon vo vrhu guľou zaznamenala aj Hanka Kolníková, ktorá si utvorila základný osobný rekord výkonom 7,77. Ivana Krištofičová štartovala na súťaži družstiev - European Athletics Team Championships (3rd League) vo vrhu guľou ziskom 2. miesta za výkon 14,41. Ivana svojím výkonom pomohla družstvu slovenských atlétov a atlétok postúpiť späť do II.

Príprava na Paralympijské hry RIO 2016

Maratónec na vozíčku Matúš Michal, intenzívne pokračoval v príprave na Paralympijské hry RIO 2016. Finále v behu na 100 m bolo prekvapujúce, nakoniec Hanke Kolníkovej odvisla bronzová medaila.

Svetový rekord Ivany Krištofičovej

Ivana Krištofičová dosiahla svetový rekord na XXII. Letnej Deaflympiáde. Ivana tak po zisku zlatej medaile za vrh guľou, potvrdila svoje absolutórium medzi slovenskými zdravotne postihnutými atlétmi - stala sa držiteľkou striebornej medaile za hod diskom, pričom nechýbalo veľa (70cm) a mohla získať aj prvenstvo. Ivana Krištofičová získala zlatú medailu počas 22th Summer Deaflympic v bulharskej Sofii vo vrhu guľou.

Výbornú výkonnosť potvrdili Hanka Kolníková a Adrián Matušík, keď sa prezentovali vrcholnou formou - Hanka zabehla 100 m a Adrián prehodil diskom svoj osobný rekord z minuloročných Paralympijských Hier v Londýne (54,71). Obaja zdravotne postihnutí atléti tak svetu ukázali, že na Slovensku sú v tejto oblasti jedinečnou špičkou.

Zdravotná telesná výchova a jej význam

Vývoj telesnej výchovy zdravotne oslabených

Pochopenie pojmu zdravotne oslabený vytvára predpoklad na realizáciu telovýchovného procesu a na uplatnenie integrácie v procese telesnej výchovy. Určenie stupňa a druhu poruchy patrí do kompetencie lekára, ktorý určí špecifikáciu výchovno-vzdelávacieho procesu.

Vývoj školskej telesnej výchovy zdravotne oslabených, a skvalitňovanie starostlivosti o zdravotne oslabených v školách, rozširovanie teoretického zázemia pre takýto telovýchovný proces je veľmi dôležité.

Ciele a obsah zdravotnej telesnej výchovy

Zdravotná telesná výchova plní výchovno-vzdelávacie a zdravotné ciele vzhľadom na druh a stupeň oslabenia. Pri prechodných nefixovaných chybách sa pozornosť zameriava na zlepšenie, prípadne odstránenie oslabení s perspektívou preradenia žiaka do normálnej telesnej výchovy. Dôležité sú aj činnosti na udržanie dobrej kondície.

Učebné osnovy telesnej výchovy pre základné školy z roku 1995 obsahujú iba zmienku o tom, že zdravotne oslabení žiaci (III. Doposiaľ však neboli spracované, inovované a chýbajú medzi pedagogickými dokumentmi. Výchovný predmet telesná výchova pomáha odstraňovať nedostatky u zdravotne oslabených žiakov.

Formy a organizácia telesnej výchovy pre zdravotne oslabených

Integrácia zdravých a zdravotne oslabených žiakov je dôležitá. Zdravotne oslabený jednotlivec, ktorého výchova a vzdelanie prebieha v domácom prostredí, v rodine, nie je zapojený do organizovanej telesnej výchovy. Povinná telesná výchova by sa mala realizovať 2 - 3-krát týždenne so všetkými žiakmi (okrem oslobodených od telesnej výchovy), a to formou zdravotnej telesnej výchovy v rámci jednotlivých tried. Prax ukázala, že zdravotná telesná výchova sa však využíva iba v prípade, ak žiak okrem primárnej poruchy má aj ďalšie, najmä interné oslabenie (obezitu, astmu, kardiovaskulárne poruchy a pod.).

Školský zákon umožňuje zriaďovať špeciálne triedy v bežnej základnej škole pre deti s rôznymi zdravotnými problémami.

Cieľom vyučovania na hodine zdravotnej telesnej výchovy je odstrániť alebo zmierniť oslabenie žiakov a prispieť k tomu, aby sa zdravotná porucha nezhoršovala. V objekte, na ktorý sa pôsobí, a tým je zdravotne oslabený jednotlivec, žiak III. zdravotnej skupiny. Dôležitý je harmonický, pohybový, rozumový rozvoj žiaka.

V súčasnosti zdravotná telesná výchova neplní svoje poslanie, úlohy takmer v 89 % základných škôl. Zaradenie žiaka do telovýchovného procesu nemá znaky špeciálneho individuálneho prístupu vzhľadom na druh a stupeň zdravotného oslabenia. Žiaci absolvujú vyučovacie hodiny telesnej výchovy na riadnej hodine spolu so zdravými žiakmi.

Princípy integrácie v telesnej výchove

Integrácia je založená na rešpektovaní ľudských hodnôt a hľadaní ich realizácie cez rôzne formy s akceptovaním hodnôt ľudského bytia. Dôležité je, aby mali učitelia pozitívny postoj k zdravotne oslabeným žiakom a aby bola zabezpečená účasť zdravotne oslabených na športových aktivitách.

Pri zaraďovaní daného stupňa zdravotného oslabenia môže nastať stav objektívnej nevhodnosti integrácie v telesnej výchove daného žiaka. Dôležitá je komunikácia medzi učiteľom telesnej výchovy, zdravotne oslabeným žiakom a zdravým žiakom.

Faktory ovplyvňujúce zdravotný stav a telesnú výchovu

V súčasnosti sa stretávame so širokou škálou ochorení, ktoré boli v minulosti takmer neznáme, ale aj takých, ktoré síce známe boli, ale ich frekvencia nebola taká ako dnes. Zmena životného štýlu a životného prostredia má vplyv na zdravotný stav. Ekologické problémy a problémy ochrany životného prostredia sa dostávajú do pozadia kvôli výrobným programom.

Dnes chce každý žiť moderne, chce mať vysokú životnú úroveň, chce byť užívateľom všetkých vymožeností techniky. Tak množstvo spaľovaných plynov, napr.

Časté sú ochorenia ortopedického charakteru: chrbtice, kostí, kĺbov a nôh - hlavne u detí a mládeže. Veľký vplyv na uvedené srdcovo cievne choroby a oslabenia, choroby a oslabenia vnútorných orgánov, ako aj oslabenie ortopedického charakteru mala v minulosti nadmerná obezita u veľkého percenta detí a mládeže.

Záujem o šport a pohybové aktivity sa sústreďuje už na deti od najútlejšieho veku, cez mladší a stredný vek, až do staroby.

Klasifikácia zdravotných skupín

Z hľadiska zdravotného stavu sa obyvateľstvo po zdravotnej stránke delí do troch skupín. Tretiu zdravotnú skupinu tvoria jedinci, ktorých môžeme rozdeliť do dvoch podskupín: jedinci s obmedzenými schopnosťami vnútorných orgánov a jedinci obmedzená nejakou telesnou poruchou alebo oslabením, ktoré môže byť trvalého alebo prechodného charakteru.

Zaradenie do príslušnej zdravotnej skupiny nie je trvalé. Stanovujú, hodnotia sa aj žiaci a študenti v danom type školy.

Podmienky pre realizáciu telesnej výchovy zdravotne oslabených

Celkovo je možné tieto podmienky deliť na vnútorné a vonkajšie. Dôležitý je vzťah učiteľa a žiaka, ich predpoklady na pedagogický proces a záujem. Dôležitá je spolupráca učiteľa telesnej výchovy a dorastového (školského) lekára. Zabezpečená musí byť potrebná zdravotnícka starostlivosť.

Podľa doteraz platného školského zákona oddelenia zdravotnej a nápravnej telesnej výchovy sa zriaďujú na všetkých stupňoch škôl, hlavne však na základných školách, kde je možné vývojové ortopedické chyby napravovať. Žiaci sa v oddelení môžu sústrediť zo všetkých tried alebo aj z viacerých škôl.

Pre prácu v oddeleniach je potrebné vytvoriť, predovšetkým priestorové podmienky. Trieda by mala byť svetlá, s denným osvetlením z dvoch strán a ľahko vetrateľná. Podlaha má byť ľahko stierateľná, bezprašná, pružná.

tags: #označovanie #mentálne #postihnutých #športovcov #klasifikácia