Oznamovacia povinnosť pri PN a hospitalizácii zamestnanca voči zamestnávateľovi

Práceneschopnosť (PN) a hospitalizácia zamestnanca predstavujú situácie, ktoré si vyžadujú splnenie určitých oznamovacích povinností voči zamestnávateľovi. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o týchto povinnostiach, právach a povinnostiach zamestnanca a zamestnávateľa, ako aj o fungovaní elektronickej PN (ePN).

Čo je PN-ka?

PN-ka (práceneschopnosť) je dokument potvrdzujúci dočasnú pracovnú neschopnosť z dôvodu zdravotných problémov. Slúži ako oficiálny doklad pre zamestnávateľa a Sociálnu poisťovňu. Obsahuje základné údaje ako meno, rodné číslo a dôvod práceneschopnosti. Ďalej sú na nej uvedené dátumy začiatku a prípadne konca práceneschopnosti. PN-ka je spojená s nemocenskou dávkou, čo znamená, že počas práceneschopnosti môže zamestnanec získať finančnú podporu podľa pravidiel stanovených zákonom.

Legislatíva

PN-ka je upravená v Zákonníku práce a zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Upravuje práva a povinnosti počas pracovného výpadku. Zamestnávateľ má povinnosť akceptovať PN-ku ako oprávnenie na neprítomnosť v práci. Tento dokument je zároveň dôležitý na uplatnenie nároku na nemocenskú dávku.

Kedy je PN-ka potrebná?

PN-ka je nevyhnutná pri zdravotných stavoch, ktoré znemožňujú pracovnú spôsobilosť, napríklad pri dlhodobej chorobe, pooperačnej rekonvalescencii alebo vážnom úraze. Je potrebné ju predložiť zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni, ak zamestnanec nie je schopný plniť pracovné povinnosti.

Ako získať PN-ku

Získanie PN-ky začína u lekára. Ošetrujúci lekár posúdi, či zdravotný stav vyžaduje pracovný pokoj. Na základe prehliadky rozhodne, či vystaví PN-ku. Lekár zaznamená diagnózu, dátum začiatku práceneschopnosti a predpokladanú dĺžku jej trvania.

Prečítajte si tiež: Podmienky a postupy: Oznamovanie dôchodku zo zahraničia

Povinnosti zamestnanca

Zamestnanec, ktorý sa ocitne na dočasnej PN, si nárok na náhradu príjmu za kalendárne dni od prvého dňa dočasnej PN, najdlhšie do desiateho dňa dočasnej PN uplatňuje u zamestnávateľa. Jeho základnou povinnosťou je bez zbytočného odkladu informovať zamestnávateľa, že je PN a nedostaví sa do práce.

Dôležitosť včasného oznámenia

Včasné oznámenie choroby je dôležité nielen pre samotného zamestnanca, ale aj pre zamestnávateľa. Vďaka včasnej informácii môže zamestnávateľ prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie plynulého chodu pracoviska. Môže ísť o preplánovanie smien, zabezpečenie zastupovania či posun termínov v prípade projektov, ktoré by boli priamo závislé od účasti zamestnanca. Na druhej strane, pokiaľ oznamovacia povinnosť nie je splnená vôbec, zamestnávateľ by mohol vyhodnotiť neprítomnosť ako neospravedlnenú absenciu. Tá môže mať negatívny dopad na príjem či dokonca viesť k porušeniu pracovnej disciplíny.

Elektronická PN (ePN)

Od 1. júna 2023 sa proces doručovania PN-ky zamestnávateľovi výrazne zjednodušil zavedením elektronickej PN (ePN). Lekár ju musí vystaviť elektronicky. Táto povinnosť sa týka obvoďákov, nemocničných lekárov aj gynekológov. Zamestnancom odpadajú akékoľvek povinnosti s doručením PN-ky zamestnávateľovi. Rovnako mu tiež nemusíte preukazovať existenciu prekážky v práci. Túto oznamovaciu povinnosť za vás splní sociálka. Zamestnávateľa však bez zbytočného odkladu musíte informovať, že ste PN a nedostavíte sa do práce. Nemusíte podávať ani žiadosť o nemocenské. Považuje sa za ňu samotné vystavenie ePN.

Povinnosti zamestnávateľa pri ePN

Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, zamestnávateľ musí Sociálnej poisťovni oznámiť číslo účtu, na ktoré vypláca zamestnancovi mzdu a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN. Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musí na sociálku oznámiť aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti.

Pri každej ePN (bez ohľadu na dôvod jej vzniku) má zamestnávateľ v SES prístupný formulár „Potvrdenie pri vzniku ePN“. „Potvrdenie pri vzniku ePN“ zamestnávateľ nemusí posielať, ak si v období od 1. 11. 2025 do 31. 3. Zamestnávateľ zašle príslušný formulár k ePN ešte raz so správnymi údajmi. Vystavená ePN sa vzťahuje na všetky aktívne sociálne poistenia a ochranné lehoty po zániku nemocenského poistenia, ale aj na sociálne poistenia (pracovné pomery) vzniknuté počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak nový pracovný pomer vznikne počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, z nového pracovného pomeru konanie o nemocenskom/úrazovom príplatku nevzniká.

Prečítajte si tiež: Ako nahlásiť zmenu ÚPSVaR

Papierová PN vs. ePN

Pri PN-ke vystavenej v papierovej forme musíte sociálke zaslať viaceré časti Potvrdenia o dočasnej PN. Druhý diel tlačiva - žiadosť o nemocenské, odovzdávate len ak PN trvá viac ako 10 dní. Lehota na zaslanie je do 3 dní, a to po 10-tom dni trvania dočasnej PN zamestnanca. Štvrtý diel potvrdenia slúži na hlásenie skončenia PN. Pred odoslaním do poisťovne ho musíte potvrdiť a odovzdať do 3 dní od skončenia PN, ak PN trvala viac ako 10 dní (túto povinnosť má samotný poistenec, spravidla to však za zamestnanca robí zamestnávateľ). Ak PN trvá viac ako 10 dní a prechádza z jedného mesiaca do ďalšieho mesiaca, odovzdáte Sociálnej poisťovni aj Potvrdenie o trvaní dočasnej PN. Tieto povinnosti pri ePN odpadajú.

Doba platnosti PN-ky

Doba platnosti PN-ky závisí od závažnosti zdravotného stavu a odporúčaní lekára. Maximálna dĺžka trvania práceneschopnosti je 52 týždňov podľa zákona o sociálnom poistení. Táto lehota zahŕňa všetky dni práceneschopnosti, a to aj s prerušeniami. Po ukončení PN-ky lekár informuje o spôsobilosti na návrat do práce. Kontaktuje sa zamestnávateľ a odovzdá potvrdenie o ukončení práceneschopnosti.

Výhody a nevýhody PN-ky

PN-ka prináša viaceré výhody, no môže mať aj nevýhody. Počas PN-ky sa získava nemocenská dávka, ktorá pokrýva časť výpadku príjmov. Prvých 10 dní práceneschopnosti vypláca náhradu mzdy zamestnávateľ, od 11. dňa nemocenskú dávku poskytuje Sociálna poisťovňa. PN-ka chráni pred neoprávnenou výpoveďou počas trvania práceneschopnosti. Dlhodobá PN však môže ovplyvniť kariérny postup alebo dôveru zamestnávateľa.

Náhrada príjmu počas PN

Počas dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnávateľ povinnosť vyplatiť zamestnancovi náhradu príjmu. Túto náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ svojmu zamestnancovi za kalendárne dni, a to od prvého dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie však do desiateho dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.

Výška náhrady príjmu je nasledovná:

Prečítajte si tiež: Prehľad oznamovacej povinnosti zamestnávateľa

• 25 % denného vymeriavacieho základu, v období od 1. do 3. dňa trvania PN,
• 55 % denného vymeriavacieho základu, v období od 4. do 10. dňa trvania PN.

Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť dennú výšku náhradu príjmu aj vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac však vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu.

Výpočet náhrady príjmu

Zamestnávateľ pri výpočte náhradu príjmu vychádza z denného vymeriavacieho základu. Denný vymeriavací základ sa vypočíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.

Kedy nemá zamestnanec nárok na náhradu príjmu?

Zamestnávateľ nevypláca náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti takému zamestnancovi, ktorý:

• má nárok na materské,
• má nárok na rodičovský príspevok (ak však zamestnanec počas poberania rodičovského príspevku súčasne vykonáva činnosť zamestnanca, má nárok na náhradu príjmu počas PN),
• má nárok na nemocenské,
• sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku úmyselného trestného činu, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody,
• porušil liečebný režim určený lekárom, resp. ak sa nezdržiaval na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára. Takýto zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu odo dňa porušenia liečebného režimu,
• sa nezdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára. Zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu odo dňa zistenia tejto skutočnosti.

Povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni

Z dôvodu, že zamestnávateľ vypláca zamestnancovi, ktorý je dočasne práceneschopný náhradu príjmu len prvých desať dní PN, vznikajú zamestnávateľovi povinnosti voči Sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa vypláca zamestnancovi nemocenskú dávku od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu, najdlhšie však do uplynutia 52. týždňa od vzniku PN.

Oznamovacia povinnosť

Ak dočasná práceneschopnosť zamestnanca trvá dlhšie ako desať dní, zamestnávateľ je povinný Sociálnej poisťovni odovzdať II. diel potvrdenia - žiadosť o nemocenské alebo úrazový príplatok. Na tejto žiadosti zamestnávateľ vypĺňa dátum od - do vyplácania náhrady príjmu a taktiež aj dátum, kedy bol naposledy zamestnanec v práci. Túto žiadosť je zamestnávateľ povinný zaslať do troch dní po desiatom dni trvania PN.

Ďalšie povinnosti

Zamestnávateľ je tiež povinný vydať zamestnancovi na žiadosť potvrdenie o rozhodujúcich skutočnostiach na účely nemocenského poistenia a na individuálne vyžiadanie pobočky Sociálnej poisťovne je zamestnávateľ povinný predložiť „Potvrdenie zamestnávateľa o zamestnancovi na účely uplatnenia nároku na nemocenskú dávku“.

Práva zamestnávateľa počas PN

Zamestnávateľ má právo počas prvých desiatich dní vykonať u svojho zamestnanca kontrolu dodržiavania liečebného režimu, resp. kontrolu zdržiavania sa na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ vykonáva kontrolu v obydlí zamestnanca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne zdržiava.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

V prípade, ak chce zamestnávateľ vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu svojho zamestnanca, ktorý je dočasne PN, musí písomne poveriť iného zamestnanca na výkon kontroly. Ak zamestnávateľ pri kontrole PN zistí, že zamestnanec nie je na mieste, kde sa mal zdržiavať počas dočasnej PN, spíše oznámenie o výsledku kontroly.

Povinnosti voči zdravotnej poisťovni

Zamestnávateľ je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni vznik aj zánik dočasnej pracovnej neschopnosti svojho zamestnanca.

Právo zamestnávateľa na informácie o návšteve lekára počas trvania PN

Zamestnávateľ sa vo väčšine prípadov môže dozvedieť o tom, že zamestnanec bol v ambulancii lekára z potvrdenia, ktorým zamestnanec preukazuje dôvod svojej absencie v práci. Podľa § 144 ods. Aj keby však zamestnávateľ chcel zistiť viac o zdravotnom stave svojho zamestnanca, ošetrujúci lekár jeho zamestnanca mu nemôže sprístupniť informácie, ktoré sa pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti dozvedel.

Povinnosť mlčanlivosti zdravotníckeho pracovníka

V zmysle § 80 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ZoPZS) je zdravotnícky pracovník povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojho povolania. Táto povinnosť je obsiahnutá aj v Etickom kódexe zdravotníckeho pracovníka, v rámci ktorého zdravotnícky pracovník nesmie nijakým spôsobom zneužiť dôveru a závislosť pacienta.

Výnimky z povinnosti mlčanlivosti

Existujú určité výnimky, ktoré umožňujú zdravotníckemu pracovníkovi porušiť mlčanlivosť:

• Ak od povinnosti mlčanlivosti oslobodí zdravotníckeho pracovníka pacient, ktorého údaje sú predmetom mlčanlivosti.
• Zbavenie mlčanlivosti zdravotníckeho pracovníka na žiadosť súdu alebo orgánov činných v trestnom konaní orgánom vydávajúcim povolenie (Ministerstvo zdravotníctva SR alebo samosprávny kraj).
• Pri postúpení zdravotnej dokumentácie inému lekárovi poskytujúcemu zdravotnú starostlivosť (§ 80 ods.
• Zbavením mlčanlivosti uznesením Ústavného súdu SR (podľa § 31 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z. z.
• Informovanie orgánov trestného konania o skutočnostiach uvedených v § 79 ods. 2 a 4 ZoPZS (oznamovanie dokonaných samovrážd, samovražedných pokusov, opustenie zdravotníckeho zariadenia bez súhlasu poskytovateľa osobou, ktorá ohrozuje seba alebo svoje okolie a i.).
• Informovanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o skutočnostiach uvedených v § 79 ods. 4 písm. a) ZoPZS (podozrenia na sexuálne motivované trestné činy voči maloletým).
• Plnenie povinností uložených poskytovateľom zdravotnej starostlivosti zákonom o ochrane zdravia (napr. ustanovenia o pracovnej zdravotnej službe podľa § 30a, § 30e - § 30g, § 31a, 31b a všeobecné povinnosti poskytovateľa podľa § 52 ods. 5), ako aj výnimky uvedené v § 79 ods. 1 písm.
• Oznamovacia povinnosť v zmysle oznamovania narodenia dieťaťa a úmrtia podľa zákona č. 154/1994 Z. z.

Je nevyhnutné osobitne zvažovať, či je možné situáciu podradiť pod rozsah výnimiek.

Zdravotná spôsobilosť na prácu a pracovná zdravotná služba

Pokiaľ má zamestnávateľ dojem, že zamestnanec vzhľadom na svoje ochorenie stratil zdravotnú spôsobilosť na výkon práce, má možnosť uvedenú skutočnosť prešetriť prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby (§ 30a a nasl. zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia).

Lekár pracovnej zdravotnej služby si môže pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na prácu vyžiadať vyšetrenia aj od ďalších poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, napr. aj od špecialistu. Vyšetrenie a nález však dotazovaný špecialista predkladá lekárovi pracovnej zdravotnej služby, nie zamestnávateľovi pacienta. Lekár pracovnej zdravotnej služby, ktorý posudzuje zdravotnú spôsobilosť na prácu, vypracúva pre zamestnávateľa zdravotný posudok.

Lekársky posudok ako pracovnoprávny dokument

Lekársky posudok je dôležitým pracovnoprávnym dokumentom, potvrdzujúcim dlhodobú zdravotnú nespôsobilosť zamestnanca vykonávať dohodnutú prácu. Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) deklaruje dlhodobú stratu zdravotnej spôsobilosti pre výkon dohodnutej práce [§ 55 ods. 2 písm. a) a § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce], chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou [§ 55 ods. 2 písm. a) a § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce], a nemožnosť ďalšieho vykonávania práce bez vážneho ohrozenia zdravia [§ 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce].

Lekársky posudok na účely okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnancom musí obsahovať tie náležitosti, ako lekársky posudok na účely preradenia podľa § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce [a následne aj výpovede zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm.

Zákon o zdravotnej starostlivosti a lekársky posudok

Právnym predpisom upravujúcim (aspoň určité aspekty) lekársky posudok je zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ZS“). Lekársky posudok vydáva poskytovateľ zdravotnej starostlivosti (napr. nemocnica, ambulancia) a posudzovanie vykonáva poskytovateľom určený lekár (napr. všeobecný lekár).

Dôležité ustanovenie predstavuje § 16 ods. 3 zákona o ZS, podľa ktorého sa lekársky posudok vydáva na žiadosť osoby, ktorej sa má posudzovanie týkať, alebo na žiadosť právnickej osoby so súhlasom takejto osoby. Zamestnávateľ nie je na základe tohto zákona oprávnený žiadať lekársky posudok bez súhlasu zamestnanca.

Postup zamestnávateľa pri pochybnostiach o zdravotnej spôsobilosti

Môžu nastať situácie, že zamestnanec odmieta vykonávať prácu preto, že nie je na jej výkon zdravotne spôsobilý, nepredloží však relevantný lekársky posudok a odmietne sa podrobiť lekárskej prehliadke. Ak zamestnávateľ nemá lekársky posudok, v snahe odstrániť nejasnosť týkajúcu sa zdravotnej spôsobilosti zamestnanca, postupuje v súlade s právnym poriadkom vtedy, ak vyzve zamestnanca, aby sa podrobil lekárskemu posúdeniu.

Ak je zjavné, že zamestnanec nie je schopný naďalej vykonávať dohodnutú prácu zo zdravotných dôvodov, zamestnávateľ mu môže dať výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. Aby tak mohol zamestnávateľ urobiť, musí mať k dispozícii lekársky posudok potvrdzujúci zdravotnú nespôsobilosť vykonávať dohodnutú prácu.

Na jednej strane teda nemôže dať zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce a na druhej strane zase nesmie na výkon práce zaraďovať zamestnanca, ktorý nie je zdravotne spôsobilý vykonávať takúto prácu. Podľa § 6 ods. 1 písm. o) zákona č. 124/2006 Z. z. V tejto súvislosti možno odkázať na osobitnú povinnosť zamestnanca podrobiť sa lekárskej prehliadke. Ust. § 30e ods. 14 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane verejného zdravia) zakotvuje, že zamestnávateľ zabezpečí zamestnancovi mimoriadnu lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci, ak má odôvodnené pochybnosti o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu, po prerokovaní so zástupcami zamestnancov a s lekárom; povinnosťou zamestnanca je podrobiť sa tejto lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci.

Ak by zamestnanec odmietol absolvovať takúto lekársku prehliadku, dalo by sa jeho konanie považovať za porušenie pracovnej disciplíny.

Povinnosti zamestnávateľa v oblasti BOZP a zdravotného stavu zamestnancov

Zamestnávateľ musí zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav, najmä na výsledok posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnosti, na ich vek, kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nedovoliť, aby vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú ich zdravotnému stavu, najmä výsledku posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnostiam, na ktoré nemajú vek, kvalifikačné predpoklady a doklad o odbornej spôsobilosti podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Uvedené povinnosti zamestnávateľovi vyplývajú z ustanovenia § 6 zákona č. 124/2006 Z. z. Zákon o BOZP nešpecifikuje špeciálny subjekt povinnosti (zamestnávateľ) zaraďovania zamestnanca na výkon práce so zreteľom na jeho zdravotný stav na základe určitých parametrov (napr. činnosť s vyšším rizikom). Subjekt povinnosti - zamestnávateľ je všeobecný.

Povinnosti, podmienky a rozsah zabezpečovania lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci upravuje zákon č. 355/2007 Z. z. Podľa § 30e zákona č. 355/2007 Z. z.

Zamestnávateľ je povinný podľa § 7 ods. 3 zákona o BOZP č. 124/2006 Z. z. Oboznamovanie zamestnanca vykonáva zamestnávateľ podľa druhu vykonávaných prác. Zamestnávateľ oboznamuje zamestnanca pri prijatí do zamestnania v prvom rade svojimi vlastnými odbornými zamestnancami.

Oznamovacia povinnosť PN pri pracovnom úraze/chorobe z povolania

Ak bude dôvod ePN pracovný úraz/choroba z povolania, zodpovedný zamestnávateľ je povinný do troch dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca oznamovať aj obdobie (dni od - do), za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu.

Čo môže a nemôže Sociálna poisťovňa oznamovať zamestnávateľovi

Zákon presne určuje, ktoré údaje môže Sociálna poisťovňa oznamovať zamestnávateľovi (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení). Zákon nedovoľuje Sociálnej poisťovni oznamovať zamestnávateľom údaje o poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Tento údaj má dostupný iba zamestnanec vo svojom Elektronickom účte poistenca. Zamestnávateľ má právo iba kontrolovať, či sa zamestnanec zdržiava na určenej adrese. Aj v tomto prípade platí, že zákon presne určuje, ktoré údaje môže Sociálna poisťovňa oznamovať zamestnávateľovi. Zákon nedovoľuje Sociálnej poisťovni oznamovať zamestnávateľom vychádzky zamestnanca počas pracovnej neschopnosti. Tento údaj má dostupný iba zamestnanec vo svojom Elektronickom účte poistenca. Zamestnávateľ nemá právo kontrolovať liečebný režim zamestnanca, toto právo má výlučne Sociálna poisťovňa. Vychádzky sú súčasťou liečebného režimu. Zamestnávateľ má právo iba kontrolovať, či sa zamestnanec zdržiava na určenej adrese.

Povinnosti zamestnávateľa pri kontrole dodržiavania liečebného režimu

Zamestnávateľ nemá právo kontrolovať liečebný režim zamestnanca, toto právo má výlučne Sociálna poisťovňa. Vychádzky sú súčasťou liečebného režimu. Zamestnávateľ má právo iba kontrolovať, či sa zamestnanec zdržiava na určenej adrese. Zamestnávateľ má právo iba kontrolovať, či sa zamestnanec zdržiava na určenej adrese. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Dodržiavanie liečebného režimu neznamená, že sa v odôvodnených prípadoch nemôžete vzdialiť z obydlia. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie (napr. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby. Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

tags: #oznamovacia #povinnosť #PN #hospitalizácia #zamestnávateľ