
Liečba onkologických ochorení je vysoko komplexná a vyžaduje individuálny prístup. Rakovina prsníka, ako jeden z najrozšírenejších typov onkologických ochorení u žien, si vyžaduje špecifické liečebné postupy, ktoré zohľadňujú orgánovú lokalizáciu nádoru, jeho rozsah, histologický typ, stupeň agresivity a celkový zdravotný stav pacienta. V tomto kontexte zohráva paliatívna rádioterapia významnú úlohu pri zmierňovaní symptómov a zlepšovaní kvality života pacientok s pokročilým štádiom ochorenia.
O výbere najvhodnejšej liečby, optimálnej kombinácie liečebných metód a ich časového sledu rozhoduje skupina odborníkov. Medzi týchto odborníkov patria rádiodiagnostici, chirurgovia, rádioterapeuti, chemoterapeuti, histopatológovia a ďalší špecialisti podľa potreby. Tento multidisciplinárny prístup zabezpečuje komplexné posúdenie a individualizovaný plán liečby pre každého pacienta.
Liečebné možnosti v onkológii možno rozdeliť na systémovú onkologickú liečbu, rádioterapiu a chirurgickú liečbu.
Systémová onkologická liečba sa podáva buď perorálne (cez ústa), najčastejšie formou tabliet, alebo parenterálne (mimo tráviaci trakt) - do žily, do svalu alebo podkožne. Cieľom je likvidovať nádorové bunky v celom tele.
Chemoterapia je systémová liečba nádoru pomocou liekov (cytostatík), ktorej cieľom je likvidovať nádorové bunky. Prechodne sa pritom poškodzujú aj ostatné zdravé bunky a tkanivá, najmä tie, ktoré sa rýchle delia, ako napr. bunky kostnej drene, tráviaceho systému, slizníc. Tieto bunky sa však medzi sériami chemoterapii regenerujú a prežijú, preto je väčšina nežiaducich účinkov len dočasná, zatiaľ čo nádorové bunky hromadne umierajú.
Prečítajte si tiež: Zlepšenie Kvality Života vďaka Paliatívnej Starostlivosti
Medzi nežiaduce účinky chemoterapie patria pokles bielych a červených krviniek a krvných doštičiek, nevoľnosť, vracanie, hnačky alebo vypadávanie vlasov. V dôsledku poklesu krviniek a poškodenia slizníc sa zvyšuje riziko infekčných komplikácií. Pri poklese krvných doštičiek sa zvyšuje náchylnosť na krvácanie. Okrem telesných zmien väčšina pacientov pociťuje istý stupeň zmien v emocionálnej oblasti. Cytostatiká sa podávajú najčastejšie v podobe injekcií, infúzií alebo tabletiek, a to ambulantne alebo v nemocnici.
Hormonálna terapia sa používa len pri nádoroch, ktorých rast je závislý na hladine hormónov v tele. Ide o určité typy nádorov prsníkov u žien a nádorov prostaty u mužov. Podstatou liečby je buď znížiť hladinu hormónov v tele, alebo podať liek, ktorý utlmí účinok hormónu na rast nádoru. Vedľajšie účinky hormonálnej liečby závisia do značnej miery na konkrétnom lieku. Návaly horúčavy, nočné potenie a suchosť pošvovej sliznice sú časté nežiaduce účinky hormonálnej liečby u žien. Hormonálna terapia tiež narúša menštruačný cyklus u žien pred menopauzou. U mužov sa môžu vyskytovať bolesti hlavy, nevoľnosť, vracanie, kožná vyrážka, impotencia a pokles sexuálnej túžby.
Cielená liečba je novým, pokrokovým liečebným postupom pri rôznych typoch nádorov. Ovplyvňuje špecifické molekuly, ktoré sú dôležité pri raste a šírení nádoru a neovplyvňuje všetky rýchlo rastúce bunky ako je to v prípade chemoterapie. Je dôsledkom rastúcich znalostí o procesoch, ktoré sa uplatňujú pri tvorbe a šírení nádorov.
Na povrchu buniek, ale aj v bunkách sa nachádzajú molekuly, tzv. receptory, niečo ako „zámok na kľuč“, do ktorého ako „kľúč“ zapadne látka (tzv. ligand) určená signalizovať niečo bunke cez tento kľúč. Biologické lieky majú možnosť pôsobiť cez tieto receptory, alebo ich signálne molekuly (ligandy) a zamedziť tak rastu nádorovej bunky, alebo spustiť procesy vedúce k jej odumretiu. Pretože väčšina cielených liekov sú biologické lieky, tak je cielená liečba niekedy označovaná ako biologická liečba. Niekedy sa kombinuje biologická liečba s cytostatickou liečbou v jednom lieku.
V prípade biologickej liečby je účinná látka biologického pôvodu - produkt živého organizmu alebo pôvodom zo živého organizmu (rôzne toxíny, antitoxíny, séra, tkanivá rastlinného alebo živočíšneho pôvodu). Biologickými zdrojmi liečiv sú mikroorganizmy, ľudské bunky a zvieracie bunky. Niektoré biologické lieky napodobňujú bielkoviny (proteíny), ktoré ľudské telo vytvára prirodzene. Ide napríklad o rastové faktory, ktoré riadia tvorbu krvných buniek. Cielená liečba je zameraná na špecifické ciele, má teda aj nežiaduce účinky, ktoré vyplývajú z existencie týchto cieľov aj na zdravých bunkách. Dôležité je poznať tieto špecifické nežiaduce účinky.
Prečítajte si tiež: WHO a detská paliatívna starostlivosť
Imunoterapia je inovatívnym postupom v liečbe nádorov. Imunitné procesy sú veľmi presne regulované deje, pričom porucha regulácie môže viesť buď k prehnanej imunitnej reakcii namierenej aj proti vlastným bunkám organizmu, čo sa deje v prípade autoimunitných ochorení, alebo naopak k oslabenej (nedostatočnej) reakcii, ktorá býva často prítomná v prípade nádorových ochorení.
V súčasnosti sú nové imunoterapeutické látky skúmané u mnohých nádorových ochorení a ich účinnosť už bola potvrdená napríklad u nádorov kože (malígny melanóm), pľúc, močového mechúra, obličky, prsníka, hlavy a krku, lymfómov. Tým, že moderná imunoterapia spôsobuje odbrzdenie zabrzdenej imunitnej reakcie, dochádza v prípade imunoterapie k typickým nežiaducim účinkom, ktoré súvisia s autoimunitným pôsobením (napr. hnačky, kožné reakcie, imunitné zápaly orgánov, ako pečene, hypofýzy a pod).
Chirurgická liečba patrí medzi základné liečebné metódy a je jedným z najúčinnejších spôsobov liečby onkologických pacientov. Pri väčšine onkologických ochorení je chirurgická liečba základnou liečebnou modalitou, ktorá môže potenciálne pacienta vyliečiť - v závislosti od rozsahu a charakteru ochorenia.
V rámci chirurgickej onkológie rozlišujeme chirurgickú liečbu kuratívnu, ktorej cieľom je vyliečenie pacienta, a liečbu paliatívnu, ktorej cieľom je zmiernenie symptómov vyplývajúcich z ochorenia, a tak zlepšenie kvality života pacienta.
Rádioterapia je lokálna liečba nádoru, ktorá využíva pôsobenie rádioaktívneho žiarenia s cieľom usmrtiť nádorové bunky. Rádioterapia sa najčastejšie vykonáva samostatne, alebo v kombinácii s chemoterapiou a cielenou biologickou liečbou. Približne 60 % onkologických pacientov sa v priebehu svojho ochorenia lieči ožarovaním. Rádioterapia sa využíva najmä vtedy, keď nádor nebolo možne celkom odstrániť alebo existuje podozrenie, že v operovanej oblasti mohli zostať nádorové bunky.
Prečítajte si tiež: OAIM a paliatívna starostlivosť
Liečbu možno absolvovať počas nemocničnej liečby, ale aj ambulantne. Výhodou rádioterapie je, že v niektorých prípadoch umožní postihnutý orgán zachovať a nádor zlikvidovať. Jedna dávka ožarovania trvá len niekoľko desiatok sekúnd až minút. Počas liečby pacient nič necíti. Pacient je obvykle ožarovaný 5-krát týždenne po dobu niekoľkých týždňov (1 - 6 týždňov), ale v niektorých prípadoch môže byť ožiarený len jednou dávkou (napr. v prípade metastáz kostí s bolesťami). Počas liečenia rádioterapiou pacient nemusí mať obavy z kontaktu s deťmi alebo tehotnými ženami. Samotné žiarenie nie je viditeľné, ani ho človek necíti. Dávky sú nasmerované na presne miesto a môžu pôsobiť iba po presne stanovenú dobu, čím sa znižuje riziko poškodenia zdravého okolitého tkaniva.
Aj pri presne adresnej liečbe žiarením na konkrétny nádor a starostlivému plánovaniu samotnej liečby sa môžu vyskytnúť nežiaduce sprievodné reakcie. Pacienti môžu pociťovať malátnosť, ľahkú únavu, nespavosť, nechutenstvo, nevoľnosť. Tieto celkové reakcie po ožiarení sú však dočasné, po skončení ožarovania väčšinou odznejú do niekoľkých týždňov bez následkov. Okrem týchto nežiaducich reakcii sa môžu vyskytnúť miestne nežiaduce účinky, ktoré sa vyskytujú v mieste dopadu žiarenia.
Rádioterapia využíva dva základne druhy žiarenia:
Adjuvantná liečba by mohla byť označená aj ako zaisťovacia liečba. Podáva sa vtedy, keď bol nádor operačne odstránený, ale je predpoklad, že sa v tele môžu nachádzať nádorové bunky, ktoré však v súčasnosti nevieme dostatočne citlivo zachytiť a teda s istotou nevieme povedať, či nádorové bunky ešte v tele sú, alebo nie. Adjuvantná liečba sa podáva najčastejšie ako systémová liečba (chemoterapia, hormonálna liečba, biologická liečba), ale adjuvantne sa môže podávať aj žiarenie, alebo kombinácia systémovej liečby so žiarením.
Ako neoadjuvantná liečba sa označuje liečba, ktorá sa podáva najčastejšie pred operáciou s cieľom zmenšenia nádorového ochorenia a tak umožnenia kompletného odstránenia nádoru, alebo odstránenia menšej časti zdravého orgánu, napríklad v prípade prsníka sa môže pri zmenšení nádoru podariť zachovať časť prsnej žľazy.
Paliatívna rádioterapia je zameraná na zmiernenie symptómov a zlepšenie kvality života u pacientok s pokročilým štádiom rakoviny prsníka. Hoci nevylieči ochorenie, môže účinne kontrolovať bolesť, krvácanie, tlak na nervy alebo iné nepríjemné symptómy spôsobené nádorom. Môže sa použiť na liečbu metastáz v kostiach, mozgu, pľúcach alebo iných orgánoch.
Existuje množstvo štúdií, ktoré potvrdzujú účinnosť paliatívnej rádioterapie pri rakovine prsníka. Tieto štúdie preukázali, že rádioterapia môže výrazne znížiť bolesť, zlepšiť pohyblivosť a celkovú funkciu u pacientok s kostnými metastázami. V prípade metastáz v mozgu môže rádioterapia zmenšiť opuch mozgu a zlepšiť neurologické funkcie.
Okrem kontroly symptómov môže paliatívna rádioterapia prispieť k zlepšeniu kvality života pacientok s rakovinou prsníka. Znížením bolesti a iných nepríjemných symptómov môže pacientka viesť aktívnejší a plnohodnotnejší život.
V kontexte liečby rakoviny prsníka zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu genetická analýza, ktorá umožňuje personalizovaný prístup k liečbe.
Identifikácia konkrétnych genetických zmien v nádoroch génovou analýzou umožňuje výber cielenej liečby, čo výrazne zvyšuje účinnosť liečby a minimalizuje vedľajšie účinky. Tento prístup znamená zásadný odklon od tradičných liečebných metód ako chemoterapia či rádioterapia a ponúka personalizovanú, na mieru šitú cestu v liečbe nádorových ochorení.
Cielená, alebo presná medicína je založená na genetickej analýze a znamená prispôsobenie liečby individuálnym charakteristikám každého pacienta podľa genetického profilu jeho nádoru. Genetická analýza identifikuje riadiace centrum nádoru. Pod precíznou liečbou rozumieme snahu zasiahnuť toto riadiace centrum presne zamierenou strelou. Genetická analýza nádoru môže identifikovať konkrétne genetické mutácie, ktoré riadia rast nádorov, predpovedá odpoveď na určité druhy liečby nádorov.
Dnes najčastejšie využívame dva zdroje pre získanie vzorky nádorovej DNK (deoxyribonukleová kyselina). Môžeme ju získať buď priamo z tkaniva nádoru alebo z voľne cirkulujúcej DNK v krvi. Obidve metódy majú svoje výhody aj nevýhody.
Hoci genetická analýza poskytuje hlboké poznatky o biológii nádorov, naďalej sa boríme s celou škálou problémov, ako je zložitosť genetiky nádorov, potreba expertného vyhodnotenia výsledkov, dostupnosť a náklady na komplexné genetické testy.
Využívanie genetických údajov otvára dôležité etické a ochranné otázky, ktoré vyžadujú prísne opatrenia na ochranu genetických informácií pacientov a zabezpečenie ich etického využitia pri liečbe a výskume.
Prudký rozmach výskumu a technologické pokroky rozširujú využitie genetickej analýzy v stále pribúdajúcich oblastiach v onkológii. Dnes je genetická analýza rutinne používaná pri hodnotení rizika vzniku nádorového ochorenia, pri monitorovaní recidívy a identifikácii mechanizmov rezistencie na podávanú liečbu.
tags: #paliatívna #rádioterapia #rakovina #prsníka #štúdie #účinnosť