
Rakúsko, známe svojou vysokou kvalitou života a silným sociálnym zabezpečením, ponúka komplexný systém starostlivosti o deti a starších ľudí. Tento systém však čelí výzvam, najmä v oblasti dlhodobej starostlivosti o seniorov, ako ukázala celosvetová pandémia COVID-19. Tento článok sa zameriava na podmienky a výzvy v oblasti starostlivosti o deti a seniorov v Rakúsku, s dôrazom na úlohu zahraničných opatrovateliek a dopady pandémie.
Rakúsko je známe svojim rozsiahlym a dobre fungujúcim systémom sociálneho zabezpečenia, ktorý zahŕňa zdravotné poistenie, dôchodkové poistenie a množstvo ďalších sociálnych dávok. Všetci zamestnanci v Rakúsku sú automaticky poistení v rámci povinného zdravotného poistenia, čo im zaručuje prístup k vysoko kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Rakúsky dôchodkový systém je považovaný za jeden z najlepších v Európe a zabezpečuje finančnú stabilitu aj po ukončení pracovnej kariéry.
Rakúsko poskytuje rôzne formy podpory pre rodiny, vrátane prídavkov na deti, materskej a otcovskej dovolenky a ďalších rodinných dávok. Tieto benefity výrazne prispievajú k finančnej stabilite rodín a podporujú ich kvalitu života.
O malé deti sa starajú opatrovateľky a jasle. Vo väčšine väčších obcí sa nachádzajú materské školy. Opatrovateľky v jasliach sa starajú o deti do 2,5 alebo 3 rokov. Deti zvyčajne navštevujú materské školy od 2,5 alebo 3 rokov do maximálne 6 rokov. Rakúsky vzdelávací systém je vysoko hodnotený a poskytuje široké možnosti pre osobný a profesionálny rozvoj.
Rakúsko poskytuje vynikajúcu zdravotnú starostlivosť pre seniorov, vrátane špecializovaných zariadení a služieb, ktoré sú dostupné pre starších občanov. V Rakúsku je mnoho komunitných a sociálnych programov pre seniorov, ktoré podporujú aktívny a spoločenský život. Systém dlhodobej starostlivosti v Rakúsku ponúka viacero finančných mechanizmov, ktorými rodinám s finančnými nákladmi na starostlivosť o seniora či seniorku pomáha.
Prečítajte si tiež: Možnosti zamestnania v Rakúsku a Nemecku
Základný model ponúka príspevok na starostlivosť (Pflegegeld) na základe zdravotného stavu seniora či seniorky, pričom rozoznáva sedem stupňov odkázanosti (Pflegestufe). Senior či seniorka alebo osoba oprávnená rozhodovať v ich mene sa môže rozhodnúť, ako budú tieto finančné prostriedky vynaložené - či na starostlivosť v inštitucionálnom zariadení, alebo opatrovanie v súkromí v podobe 24-hodinovej starostlivosti; s využitím charity, alebo trhových služieb; alebo sa o seniora či seniorku postará niekto z príbuzenstva. Zároveň sa rodiny môžu po splnení zákonom stanovených podmienok uchádzať aj o dávku na zamestnanie opatrovateľa či opatrovateľky vo výške 550 eur mesačne v prípade, že pracuje legálne na základe živnosti, alebo v dvojnásobnej výške, ak služby poskytuje na základe pracovnej zmluvy. Hoci ide o nezanedbateľnú čiastku, 24-hodinovú starostlivosť si z dôvodu potreby doplácať nemôže dovoliť každý.
V súčasnosti v sektore 24-hodinovej starostlivosti v Rakúsku pracuje približne 60-tisíc opatrovateľov a opatrovateliek, prevažne na živnosť, z toho tvoria ženy 95 %, pričom väčšina z nich pochádza zo strednej a východnej Európy, najviac z Rumunska, Bulharska a Slovenska. V súčasnosti v sektore 24-hodinovej starostlivosti pracuje približne 20-tisíc opatrovateliek zo Slovenska. Slovenské opatrovateľky sú „usadené v mobilite“, pendlujú v dvojtýždenných turnusoch (zriedkavejšie v inom móde), prekonávajúc nezriedka aj stovky kilometrov bez úmyslu natrvalo usadiť sa v Rakúsku. 24-hodinová starostlivosť v Rakúsku v súčasnosti predstavuje dôležitý pilier starostlivosti o seniorov a seniorky, ktorý aktívne využíva približne 33-tisíc rakúskych dôchodcov a dôchodkýň. Opatrovateľky zvyčajne žijú s opatrovanými osobami v spoločnej domácnosti.
Celosvetová pandémia COVID-19 upriamila pozornosť nielen na krehkosť seniorskej populácie, na vážne nedostatky spojené so systémom starostlivosti o ňu, ale aj na rozsah, v akom je v súčasnosti západná Európa na transnacionálnej cirkulácii starostlivosti z menej rozvinutých častí únie (i mimo nej) závislá. V čase, keď sa celá Európa uzatvárala (marec - apríl 2020) s úmyslom spomaliť šírenie koronavírusu a chrániť zdravie obyvateľstva, boli práve pracovníčky a pracovníci z chudobnejších krajín únie tými, na prácu ktorých krajiny vyrokovali isté výnimky v mobilite. Po rozšírení ochorenia COVID-19 a zatvorení hraníc Rakúsko rokovalo vo veci výnimiek pre opatrovateľky v podobe koridorov starostlivosti - legálneho prechodu pracovnej sily z východnej Európy na západ - nakoľko protipandemické opatrenia vážne ohrozili systém dlhodobej starostlivosti závislý na mobilnej pracovnej sile.
Hlavným nedostatkom rakúskeho systému je nízka ochrana opatrovateliek. Neistota pracovných podmienok je paradoxne posilňovaná aj legálnou možnosťou vyjednávať okolnosti práce opatrovateľkami, ktoré v skutočnosti o svojich pracovných podmienkach nevyjednávajú a prijímajú podmienky zamestnávateľov aj pracovných agentúr. Práca na základe živnosti opatrovateľkám nevytvára prístup k nárokom a ochrane, ktorú majú zamestnankyne a zamestnanci poskytujúci rovnakú starostlivosť. Pre opatrovateľky-živnostníčky neplatia ustanovenia týkajúce sa pracovného času, výšky miezd, ochrany zdravia a bezpečnosti upravené kolektívnymi zmluvami, aké existujú na porovnateľných pracoviskách (napríklad v domovoch dôchodcov). Rozdiely sú aj v miere sociálnej ochrany. Hoci po splnení podmienok sú opatrovateľky-živnostníčky oprávnené poberať prídavky na deti či dôchodok, nemajú nárok na platenú dovolenku či poistenie v nezamestnanosti.
Zavedenie prísnych protipandemických opatrení, predovšetkým v oblasti obmedzenia mobilít, malo na 24-hodinovú starostlivosť zásadný vplyv. Niektoré opatrovateľky ostali „uväznené“ v Rakúsku. Návrat domov na Slovensko by znamenal nemožnosť návratu do práce, výpadok príjmu a zároveň umiestnenie do povinnej 14-dňovej karantény, najskôr doma a neskôr po sprísnení opatrení v štátnom zariadení. Niektoré rakúske rodiny v obave pred výpadkom v opatere zaviedli motivačné opatrenia ako preplatenie povinných odvodov do sociálnej a zdravotnej poisťovne a de facto zvýšenie príjmu, pokiaľ opatrovateľka v práci ostane aj po skončení riadneho turnusu (keď sa jej „striedačka“ na pracovisko vrátiť nemôže). V praxi to znamená aj to, že opatrovateľka v časoch koronakrízy nebude prítomná vo svojej rodine na Slovensku a nevedno dokedy sa nebude môcť vrátiť, nebude mať dostatočný čas na psychohygienu, na ktorú je zvyknutá, a podobne.
Prečítajte si tiež: Ako získať invalidný dôchodok v Rakúsku
Mnohé opatrovateľky preto radšej z Rakúska na konci turnusu odišli do bezpečia svojich domovov a rodinám v Rakúsku vznikol vážny problém so starostlivosťou o zdravotne odkázaného seniora alebo seniorku. Iný vážny problém predstavuje povinná karanténa v štátnom zariadení na Slovensku, kde opatrovateľky musia povinne po príchode na Slovensko stráviť 14 dní, a to aj v prípade, že test na koronavírus podstúpili v Rakúsku a ten bol negatívny. Z tohto dôvodu sa konal na hraničnom priechode v Bergu i štrajk opatrovateliek. Ďalšia skupina opatrovateliek, naopak, „uviazla“ na Slovensku, hoci by boli ochotné do práce vycestovať aj napriek riziku nakazenia sa vírusom. Vyskytli sa aj prípady, keď pracovná agentúra rozviazala spoluprácu s opatrovateľkou, ktorá mala nastúpiť do novej rodiny, avšak z dôvodu zatvorenia hraníc nemohla.
Verejný a mediálny diskurz v Rakúsku odráža obavy z neudržateľnosti 24-hodinovej starostlivosti a istú paniku, že sa nebude mať o seniorov a seniorky kto postarať. Rakúsko postupne zaviedlo rôzne opatrenia zamerané nepriamo na riešenie ekonomických problémov spojených s koronakrízou. V prvej vlne opatrení krajina alokovala 100 miliónov eur na riešenie vznikajúcich problémov v oblasti dlhodobej starostlivosti. Z tohto balíka sa bude čerpať špeciálny finančný bonus vo výške 500 eur pre tie opatrovateľky, ktoré predĺžia svoje turnusy (zdvojnásobia alebo strojnásobia svoj pobyt), pričom tieto finančné prostriedky nebude povinné zdaňovať.
V kontexte krízy spôsobenej pandémiou COVID-19, vzhľadom na silnú mocenskú asymetriu v tomto odvetví, znejú silnejšie hlasy hráčov ako sú vládne a štátne inštitúcie, pracovné agentúry či zamestnávateľské organizácie. Omnoho menej pozornosti sa venuje opatrovateľkám samotným, zabezpečeniu ochrany ich zdravia, výpadku príjmu, odstráneniu komplikácií spôsobených koronavírusom či zabezpečeniu dôstojných pracovných podmienok a bezpečia, keďže sú úplným základom pre tento systém.
Najnovší výskum Amnesty International hovorí o vykorisťovaní, rasizme, diskriminácii a sexuálnom obťažovaní. Šokujúco nízke mzdy, národnostná diskriminácia, nadmerne dlhý pracovný čas, zneužívanie, nedostatočné prestávky, chýbajúca náhrada príjmu počas práceneschopnosti. Taká je denno-denná realita slovenských žien v Rakúsku. Opatrovateľky síce pracujú ako samostatne zárobkovo činné osoby ale reálne nemajú na vyjednávanie výšky platu a pracovnej doby či úloh žiadny vplyv. Jednak pracujú pod dohľadom starších ľudí, o ktorých sa starajú, a ich rodín, na strane druhej ich nekompromisne sledujú agentúry, ktoré im prácu sprostredkovali.
Vyzývame rakúske štátne orgány, aby rozšírili záruku minimálnej mzdy a ochranu pred predlžovaním pracovného času aj na tieto opatrovateľky mimo zamestnaneckého pomeru. Populácia krajín Európskej únie má čoraz väčší podiel starších ľudí, predpokladá sa, že do roku 2050 stúpne podiel ľudí v Európe starších ako 65 rokov o viac ako 40 %, z dnešných 91 miliónov na 130 miliónov. Je nevyhnutné zabezpečiť dôstojné pracovné podmienky a spravodlivé zaobchádzanie s opatrovateľkami, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v systéme starostlivosti.
Prečítajte si tiež: Ako podať daňové priznanie v Rakúsku
Pre ženy, ktoré zvažujú prácu opatrovateľky v Rakúsku, je dôležité zvážiť všetky aspekty tejto profesie. Mnohé slovenské ženy sa rozhodujú pre túto prácu z dôvodu nedostatku pracovných príležitostí doma, často po dlhodobej nezamestnanosti alebo materskej dovolenke. Dôležité je uvedomiť si, že táto práca si vyžaduje fyzickú a psychickú odolnosť, flexibilitu a schopnosť prispôsobiť sa novému prostrediu a kultúre.
Je dôležité dať si pozor na agentúry, ktoré sprostredkúvajú prácu, a overiť si ich dôveryhodnosť. Zaujímať sa o podmienky práce, výšku mzdy, odvody a poistenie. Tiež je dôležité mať opatrovateľský kurz alebo aspoň základné znalosti o starostlivosti o seniorov. V prípade, že opatrovateľka nemá skúsenosti s imobilnými pacientmi, je potrebné to uviesť a hľadať prácu, ktorá zodpovedá jej možnostiam.
Mnohí Slováci pracujú v Rakúsku v rôznych odvetviach, vrátane stavebníctva, priemyslu a služieb. Niektorí pracujú na rakúsku pracovnú zmluvu s platom podľa kolektívnej zmluvy a majú nárok na rakúske sociálne dávky. Iní pracujú ako živnostníci alebo brigádnici. Dôležité je mať základné znalosti nemčiny, najmä v odvetviach, kde je komunikácia s klientmi alebo kolegami nevyhnutná.
Slovenské opatrovateľky v Rakúsku zarábali v čistom priemerne 10 080 eur ročne. Minimálna mzda za túto prácu je však 17 484 až 21 129 eur za rok. Výskum Amnesty International poukazuje na vykorisťovanie, rasizmus, diskrimináciu a sexuálne obťažovanie, s ktorými sa opatrovateľky stretávajú. Mnohé opatrovateľky hovoria o pocitoch samoty, zúfalstva a depresiách, ktoré vyúsťujú do zdravotných problémov s chrbticou a ramenami. Pracovná záťaž je príliš veľká a zároveň sa často nemajú na koho obrátiť.