
Vlastníctvo pozemkov je komplexná téma, ktorá na Slovensku často prináša množstvo otázok a právnych problémov. Dôvody možno hľadať v historickej rozdrobenosti pozemkov, meniacich sa politických režimoch a prechode z pozemkových kníh na súčasný kataster nehnuteľností. V tomto článku sa zameriame na dôležité aspekty týkajúce sa pozemkov, ich definícií, prístupu k nim a s tým súvisiacich právnych postupov.
Každá kúpna zmluva musí obsahovať minimálne dve podstatné náležitosti, a to predmet kúpy a kúpnu cenu. Ak je predmetom prevodu nehnuteľnosť (pozemok, stavba, byt, alebo nebytový priestor), musí kúpna zmluva spĺňať aj ďalšie náležitosti. Správne vymedzenie predmetu prevodu v kúpnej zmluve je mimoriadne dôležité, pretože v tejto časti kúpnej zmluvy musí byť presne vymedzené, k akým veciam sa prevádza vlastnícke právo z predávajúceho na kupujúceho. Napríklad, ak by sa zmluvné strany dohodli na predaji rodinného domu s priľahlým pozemkom, ale do kúpnej zmluvy by uviedli len rodinný dom, kupujúci by vlastnícke právo k pozemku na základe takejto zmluvy nenadobudol. Nesprávne či neúplné vymedzenie predmetu kúpy by mohlo mať nepriaznivé právne následky pre obidve zmluvné strany. Ak by sa zmluvné strany neskôr aj pokúšali domôcť sa svojich práv v súdnom konaní, nemuseli by uniesť dôkazné bremeno, keďže by bolo veľmi ťažké preukázať aká bola ich skutočná vôľa a aj keby toto dôkazné bremeno uniesli, ústna dohoda (resp. Náležitosti každej kúpnej zmluvy, ktorej predmetom je pozemok alebo stavba sú upravené v § 42 ods. 2 písm. c) zákona č. 162/1995 Z. z. Podľa uvedeného ustanovenia § 42 ods. 2 písm.
Pri pozemku je potrebné uviesť:
Pri stavbe je potrebné uviesť:
Častým právnym problémom, s ktorým sa klienti stretávajú, je vlastníctvo pozemkov. Dôvody týchto právnych problémov by sme mohli hľadať najmä v minulosti - veľká rozdrobenosť pozemkov na Slovensku; rôzne politické režimy, ktoré chápali pojem vlastníctva odlišne; zmeny, ktoré prebiehali aj pri prechode z pozemkových kníh na aktuálnu podobu evidencie nehnuteľností prostredníctvom katastra nehnuteľností. Tejto problematike nepomáha ani skutočnosť, že pod rovnakým parcelným číslom v rovnakom katastrálnom území môže byť evidovaný pozemok registra „C“, aj registra „E“, pričom môže ísť o úplne iné spolu nesúvisiace pozemky.
Prečítajte si tiež: Dodatočné Dedičstvo
Užívanie pozemku, či už na poľnohospodárske účely, na bývanie alebo na iný účel, samo o sebe nezakladá vlastníctvo tohto pozemku, a to ani v prípade, ak tento pozemok užívate aj po viacero generácií. Ak nie ste v katastri zapísaný ako vlastník pozemku, prípadne ako spoluvlastník pozemku, užívate cudzí majetok. Vlastníkom môže byť cudzia osoba, ale môže to byť napr. štát.
Ak je vlastníkom cudzia osoba, môžete túto osobu osloviť a pokúsiť sa dohodnúť na usporiadaní vlastníckych práv. Ak sa na usporiadaní vlastníckych práv nedohodnete - napr. aktuálny vlastník nebude súhlasiť s tým, že daný pozemok ste vydržali, prípadne nebude ochotný na Vás daný pozemok previesť napr. formou darovacej alebo kúpnej zmluvy, môžete sa teoreticky domáhať určenia vlastníckeho práva k danému pozemku prostredníctvom súdu. Vstup do takéhoto súdneho konania sa neodporúča, ak nemáte nejaký doklad o tom, že ste Vy alebo Vaši predkovia daný pozemok kúpili, dostali darom alebo nadobudli nejakým iným spôsobom. Do konania sa neodporúča vstúpiť ani v tom prípade, ak ste vedeli, že daný pozemok nie je Váš a teda vedeli ste, že užívate cudzí pozemok. Bez takýchto dokladov by ste totiž neboli považovaní za v tzv. dobromyseľných oprávnených držiteľov a boli by ste v tzv. dôkaznej núdzi. Súd by v takomto prípade nemal inú možnosť ako prípadnú žalobu na určenie vlastníckeho práva k pozemku zamietnuť, s čím by mohli byť spojené ďalšie náklady pre Vás (napr. úhrada trov konania protistrane, zaplatenie súdnych poplatkov a pod.).
Ak je ako vlastník pozemku evidovaný nejaký Váš predok, je možné požiadať o dodatočné prededenie novoobjaveného majetku. Návrh na prededenie novoobjaveného majetku sa podáva na súd, ktorý už o dedičskom konaní po zomrelom rozhodoval, prípadne na súd, v ktorom mal zomrelý posledné bydlisko. Súd následne poverí notára, ktorý bude viesť dedičské konanie. Výsledkom takéhoto dedičského konania môže byť uzatvorenie dedičskej dohody s ostatnými dedičmi, že daný pozemok bude patriť Vám (či už bezodplatne voči ustupujúcim dedičom alebo za nejakú dohodnutú čiastku). Prípadne, ak sa nedohodnete, nadobudnete daný pozemok do podielového spoluvlastníctva spolu s ostatnými dedičmi. Ak ste aspoň čiastočným spoluvlastníkom daného pozemku, Váš problém by sa dal riešiť napr. dohodou o vysporiadaní podielového spoluvlastníctva s ostatnými spoluvlastníkmi. Ak by ste sa nevedeli dohodnúť, znovu by v tejto veci vedel rozhodnúť súd. Možnosti vysporiadania podielového spoluvlastníctva môžu byť rôzne, v zásade by však súd mal prihliadať aj na faktické užívanie danej nehnuteľnosti.
V tomto prípade je dôležité posúdiť, či bola kúpna zmluva uzatvorená platne, či má teda všetky zákonné náležitosti. Ak zmluvu nie je možné považovať za platnú, tak vlastnícke právo na základe takejto zmluvy vzniknúť nemôže. Zmluva, ktorou sa prevádzajú nehnuteľnosti, musí mať písomnú formu (teda nestačí len ústna dohoda). Ak bola kúpna zmluva uzatvorená ústne, tak takáto zmluva bez ďalšieho v podstate nemôže mať žiadne účinky, keďže nie je dodržaná predpísaná písomná forma zmluvy na prevod nehnuteľnosti. V takomto prípade je potrebné trvať na tom, aby sa zmluva uzatvorila písomne aj so všetkými zákonnými náležitosťami, a aby bola takáto zmluva podaná aj na katastri spolu s návrhom na vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúceho. V opačnom prípade sa kupujúci môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia vo výške kúpnej ceny, ktorá bola na základe takejto neplatnej zmluvy vyplatená predávajúcemu. Ak bola kúpna zmluva uzatvorená ústne už dávnejšie a od tejto doby užívam pozemok ako vlastný bez prerušenia viac ako 10 rokov, je možné sa domáhať napr. vydržania takéhoto pozemku.
Ak bola kúpna zmluva v písomnej forme, avšak kataster vlastnícke právo na základe takejto zmluvy nezapísal, napr. z dôvodu, že predmetom predaja bol väčší podiel k nehnuteľnosti, než predávajúci vlastní, prípadne z nejakých iných obsahových dôvodov, tak takúto zmluvu taktiež nie je možné považovať za platnú a spôsobilú na zápis vlastníckeho práva, ak nedôjde k odstráneniu vytýkaných nedostatkov (samozrejme ak sú vytýkané nedostatky odstrániteľné). V takomto prípade majú zmluvné strany dve možnosti - opraviť vytýkané nedostatky dodatkom alebo vrátiť si navzájom poskytnuté plnenia (teda najmä vrátenie kúpnej ceny, ktorá už bola uhradená).
Prečítajte si tiež: Rozvoj nehnuteľností a územný plán
Samotné užívanie nehnuteľnosti, ani fakt, že skutočný vlastník sa o daný pozemok nezaujíma alebo nestará, v zásade nemá vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva k danej nehnuteľnosti. Ak teda užívam pozemok bez akejkoľvek zmluvy so skutočným vlastníkom, a viem, že pozemok nepatrí mne, nemôžem tento pozemok nadobudnúť do vlastníctva napr. vydržaním. Ak by som sa chcel stať vlastníkom, musím začať komunikovať s vlastníkom, ktorý je zapísaný na príslušnom liste vlastníctva a skúsiť sa s ním dohodnúť buď na nejakej forme užívania danej nehnuteľnosti (napr. nájomná zmluva) alebo na prevode vlastníckeho práva k danej nehnuteľnosti. Znova sa tu vynára otázka vydržania. V prípade dlhodobého užívania by bolo možné namietať vydržanie danej nehnuteľnosti, avšak len v prípade, ak by bolo možné preukázať, že dlhoročný užívateľ nehnuteľnosti bol dobromyseľným oprávneným držiteľom (teda že ako držiteľ má danú nehnuteľnosť vo svojej moci a nakladá s ňou v presvedčení, že nehnuteľnosť vlastní, resp. s prihliadnutím na všetky okolnosti bol presvedčený, že je vlastníkom danej nehnuteľnosti).
Tento problém ja často dôsledkom dedičstva z doby minulej. Môže sa stať, že prarodič postavil napr. chatku niekde v záhradkárskej osade na pozemku, ktorý mu nepatril. V tej dobe mohol mať napr. ústne povolenie majiteľa pozemku avšak vlastnícke právo k pozemku sa nijako neriešilo ani v nasledujúcom období. Chatka je zapísaná na liste vlastníctva a ja som zapísaný ako vlastník. Chatka je postavená na cudzom pozemku, teda na pozemku, ktorý vlastní iná osoba. Chcem si usporiadať vlastnícke práva k pozemku pod chatkou. Znovu mám možnosť komunikovať a dohodnúť sa s vlastníkom pozemku na odpredaji pozemku pod chatkou. Za týmto účelom by musel byť vyhotovený geometrický plán, ktorý by presne ohraničil pozemok, o ktorý mám záujem. Taktiež by zrejme bolo potrebné vyriešiť aj prístupovú cestu k danej chatke, a to buď zriadením vecného bremena k prístupovej ceste na prechod a prejazd k chatke cez cudzí pozemok alebo napr. odkúpením časti pozemku, ktorý tvorí prístupovú cestu k chatke. Ak vlastník pozemku pozemok predať nechce, tak mám ešte možnosť obrátiť sa na súd s návrhom na zriadení tzv. vecného bremena k časti pozemku, na ktorom chatka stojí. Súd by mohol v takomto prípade rozhodnúť o zriadení vecného bremena (vecné bremeno je taktiež možné vydržať), avšak k zriadeniu vecného bremena by došlo taktiež za odplatu, ktorá by bola určená buď dohodou alebo znaleckým posudkom.
Ak chatka zapísaná na liste vlastníctva nie je, nemám k nej ani žiadne doklady a ani na mestskom / obecnom úrade neevidujú žiadnu žiadosť o povolenie stavby, ani žiadne iné listiny, ktoré by sa danej stavby týkali. V takomto prípade by bolo v prvom rade potrebné vyriešiť vlastníctvo chatky a jej zápis na liste vlastníctva. Ak by sa to podarilo, tak je možné ďalej riešiť pozemok pod chatkou. Ak však nemám žiadne doklady k chatke, pôjde zrejme o čiernu stavbu a aj napriek tomu, že som presvedčený, že mi chatka patrí, pozemku pod chatkou sa nemám ako domáhať. V takomto prípade som neoprávneným užívateľom cudzieho pozemku a vlastník pozemku sa môže voči mne domáhať odstránenia čiernej stavby alebo vypratania danej nehnuteľnosti a taktiež vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie cudzieho pozemku.
V predchádzajúcom období som nadobudol vlastnícke právo k rôznym pozemkom, napr. zdedil som podiel asi k 50 pozemkom po mojich rodičoch. Aktuálne tieto pozemky nevyužívam, má ich v prenájme družstvo, ktoré tieto pozemky obhospodaruje. Prišiel mi list od spoločnosti, ktorá v liste uvádza, že vykonáva poľnohospodársku činnosť a chce odo mňa podiely k pozemkom odkúpiť. Suma, ktorú mi ponúkajú, je pre mňa zaujímavá a uvažujem nad predajom pozemkov, ktoré aj tak nevyužívam. Nikdy som však o takejto spoločnosti nepočul, ani neviem o tom, že by vykonávala poľnohospodársku činnosť v mojom okolí. Takáto spoločnosť si získala moje meno a adresu zrejme z verejne dostupných registrov, ktoré sú uvedené v závere tohto článku. Spoločnosť sa na mňa zamerala možno z dôvodu, že vlastním nejaký pozemok, ktorého hodnota môže aj niekoľkonásobne prevýšiť celkovú sumu, ktorú mi ponúkla spoločnosť za všetky nehnuteľnosti v mojom vlastníctve. Môže ísť napr. o pozemok, ktorý je určený na výstavbu, a spoločnosť to vie a chce ho získať za čo najnižšiu cenu.
Pred podpisom akejkoľvek kúpnej zmluvy, aj napriek tomu, že ponúkaná suma sa mi môže zdať lákavá, by som sa mal oboznámiť s tým, o čo vlastne má tá spoločnosť záujem. V závere článku sú uvedené internetové stránky, prípadne ďalšie informácie, ktoré mi môžu pomôcť zorientovať sa v tom, čo chce vlastne daná spoločnosť kúpiť. Nápomocný mi môže byť aj obecný úrad a jeho zamestnanci, ktorí mi môžu zistiť tzv. úradnú cenu daných pozemkov, prípadne zistiť, aká by mohla byť trhová cena daných pozemkov v danej obci. Tzv. úradná cena býva častokrát nižšia ako bežná trhová hodnota pozemkov. Ak som si overil pozemky v mojom vlastníctve, viem kde sa aký pozemok nachádza a aké sú možnosti jeho využitia, a aj napriek tomu chcem dané pozemky predať, ideálne by bolo, aby som sa skontaktoval najskôr s tým, čo má dané pozemky v prenájme alebo ich obhospodaruje. Takáto osoba - či už to je samostatne hospodáriaci roľník alebo poľnohospodárske družstvo, by zrejme prejavila záujem takéto podiely na pozemkoch odkúpiť minimálne za rovnakú sumu, ako mi ponúka úplne neznáma spoločnosť.
Prečítajte si tiež: Odvodňovacie parcely: Kľúč k efektívnej správe pozemkov
Pri spoločnostiach, ktoré zasielajú listy s návrhom na odkúpenie ich podielov k pozemkom, treba byť obzvlášť opatrný a pred podpisom akejkoľvek zmluvy si treba najskôr naozaj overiť o aké pozemky ide a či ponúkaná cena je primeraná. Častokrát sa na nás obrátia klienti, ktorí pozemky predajú a následne zistia, že by za predaj mohli získať viac peňazí. Po podpise kúpnej zmluvy, vyplatení dohodnutej kúpnej ceny a po prepísaní vlastníckych práv k predaným pozemkom je bohužiaľ už neskoro niečo riešiť. Prísť sa poradiť je vždy lepšie pred podpisom akejkoľvek zmluvy. Po podpise to už môže byť neskoro.
Ak vlastním nejakú nehnuteľnosť, musí o tom existovať zápis na príslušnom katastri. To, či som vlastníkom konkrétneho pozemku si viem teda overiť návštevou katastrálneho odboru na príslušnom Okresnom úrade. Tu mi vedia za poplatok vystaviť listy vlastníctva, na ktorých som uvedený ako vlastník. Taktiež mi vedia poskytnúť informáciu, kto je vlastníkom konkrétneho pozemku, ak napr. viem tento pozemok nejakým spôsobom identifikovať. Všetky tieto údaje si viem získať aj cez internet napríklad na stránke Katastra si viem vyhľadať listy vlastníctva podľa údajov napr. o vlastníkovi, o konkrétnom pozemku, byte, dome.. Katastrálne mapy, ako aj príslušné informácie o vlastníkoch si viem zase vyhľadať na stránke mapka.gku.sk . Ak nie som si istý, či konkrétny pozemok vlastním, taktiež si to viem overiť cez vyššie uvedené stránky. Ak si to overiť neviem, prípadne zistím, že pozemok je podľa aktuálneho listu vlastníctva zapísaný na nejakú inú osobu, môžem sa ísť poradiť napr. aj do Centra právnej pomoci.
Katastrálny operát je verejný, každý má právo si z neho robiť výpisy, odpisy alebo náčrty. Verejnosť zbierky listín je obmedzená a umožňuje sa len vlastníkom, oprávneným osobám alebo osobám vykonávajúcich geodetické činnosti pre pozemkové úpravy, osobám vyhotovujúcim GP alebo osobám zaoberajúcim sa znaleckou činnosťou.
Údaje katastra, a to údaje o prácach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, druh pozemku, výmera, geometrické určenie nehnuteľnosti a katastrálneho územia sú hodnoverné a záväzné.
Nečíselná vektorová katastrálna mapa je mapa, ktorá vzniká ako výsledok spracovania údajov získaných kartometrickým určením a vektorizáciou-skenovaním pôvodných analógových-papierových máp.
Číselná vektorová katastrálna mapa je mapa, ktorá vzniká ako výsledok spracovania číselných údajov získaných meraním a zaznamenaním priamo v teréne.
Vytyčovanie hraníc pozemkov predstavuje geodetický úkon, ktorým sa v teréne vyznačí poloha lomových bodov hranice pozemku, prípadne inej hranice (napr. správnej hranice, hranice katastrálneho územia), ktorá vyjadruje vzájomný polohový vzťah v teréne a v určenom podklade. Hranice sa podľa potreby vytyčujú aj v bodoch, z ktorých je vidieť na susedné lomové body a v bodoch, kde sa pripája vlastnícka hranica iného pozemku. K vytýčeniu hraníc pozemku sú zavolaní vlastníci predmetných pozemkov alebo iné oprávnené osoby, ktorí sa oboznámia s priebehom vytýčenej hranice.
Vytýčenú hranicu pozemku trvalo označia vlastníci pozemkov do 30 dní od vytýčenia hranice pozemku. Ak je hranica sporná nestabilizuje sa, je predmetom ďalšieho konania.
Vytýčením hranice pozemku nevznikajú, nemenia sa a ani nezanikajú práva k nehnuteľnostiam.
Vytyčovanie hraníc pozemku môže vykonávať osoba, ktorá má spôsobilosť vykonávať geodetické a kartografické činnosti a správa katastra. Operát z vytyčovania hranice pozemku sa autorizačne overuje.
Geometrický plán (GP) je grafickým znázornením nehnuteľností, ktoré vzniknú ich rozdelením alebo zlúčením a vyjadruje stav nehnuteľností a práv, ktoré sa viažu k nehnuteľnostiam pred zmenou a po zmene s uvedením doterajších a nových parcelných čísel, výmer, druhov pozemkov a ďalších údajov. Geometrickým plánom sa graficky znázorňuje vecné bremeno k časti pozemku. GP úradne overuje kataster.
GP je technickým podkladom na:
Ak ste sa stretli s pojmami parcela registra „E“ (E-KN parcela) a parcela registra „C“ (C-KN parcela) a neviete aký je medzi nimi rozdiel. Rozdiel medzi nimi si vysvetlíme práve v tomto článku. Dozviete sa čo spôsobilo vznik týchto dvoch máp - registrov a objasníme si pojmy ako katastrálna mapa, mapa kastrálneho operátu, či duplicitné vlastníctvo, ako odporúčame postupovať pri kúpe parcele registra E a iné súvislosti.
Katastrálnou mapou sa rozumie polohopisná mapa veľkej mierky, zobrazujúca všetky nehnuteľnosti a katastrálne územia evidované v katastri. Súčasný stav keď na jednom území existujú rôzne druhy parciel a máp môže byť pre laika mätúci. Tento stav, existencie dvoch máp, resp. Pre lepšie pochopenie je dobré si to predstaviť asi tak, že celé územie Slovenskej republiky tvoria dve mapy, ktoré podložíme pod seba a každá z nich je tak v samostatnej vrstve, pričom sa navzájom prekrývajú, ide o katastrálnu mapu a mapu určeného operátu. Mapy si ďalej rozčleňujeme do parciel. Dnes je snahou to, aby sme parcely E-KN preniesli do mapy C-KN a vytvorili tak jednu súvislú katastrálnu mapu registra C-KN. Dosiahneme to tým, že tieto pozemky sa prenesú (zobrazia) do katastrálnej mapy. V praxi sa tento prenos vykonáva geometrickým plánom na určenie vlastníckych práv (obnovu právneho stavu). Uvedeným procesom tak získavame presnejšie mapy, opravené výmery druhov pozemkov a zároveň vieme pozemky zdaniť podľa ich skutočnej výmery a správneho druhu pozemku.
Je to často prípad malých rolí, ktoré začalo obhospodarovať jednotné roľnícke družstvo (v listinách uvádzané ako pozemky v užívaní socialistickej organizácie) a počas neskorších mapovaní sa zamerala len veľká roľa obhospodarovaná JRD. Tým pádom vznikla jedna veľká parcela registra C. Pričom v súčasnosti sa nedá povedať, kde presne v rámci celej JRD role sa nachádza maličká EKN parcela. Parcelu registra E je možné zmeniť na CKN parcelu geometrickým plánom na obnovu pôvodnej parcely, geometrické plány zhotovujú súkromné geodetické firmy. Každá EKN parcela je vždy obsiahnutá v nejakej CKN parcele. V tomto prípade príslušná CKN parcela nie je vedená na liste vlastníctva a teda nemá žiadneho vlastníka. Ak by nastal prípad, že existuje EKN parcela vedená na liste vlastníctva a je umiestnená v CKN parcele, ktorá je tiež na liste vlastníctva, jedná sa o chybu v katastrálnom operáte, nakoľko ten istý kus pozemku nemôže byť zapísaný na rozdielnych listoch vlastníctva s rozdielnymi vlastníkmi a je možné požiadať príslušnú správu katastra o opravu chyby v katastrálnom operáte.
EKN parcely sa zväčša nachádzajú v extraviláne obce (ale nie je to pravidlo), EKN parcely, na rozdiel od CKN parciel, nepokrývajú celé katastrálne územie.
Vzťahy k EKN parcelám sa vysporadúvajú registrom obnovenej evidencie pozemkov (ROEP).
Parcely registra E sa niekedy označujú ako združené pozemky alebo parcely určeného operátu.
#