
Príkazná zmluva predstavuje flexibilný nástroj v slovenskom právnom systéme, ktorý umožňuje jednej strane (príkazníkovi) vykonať určitú činnosť pre druhú stranu (príkazcu). Táto činnosť môže zahŕňať široké spektrum úkonov, od obstarávania vecí až po zastupovanie v právnych konaniach. Článok sa zameriava na daňové aspekty príkaznej zmluvy, ako aj na príslušné sadzby dane z príjmov.
Príkazná zmluva je upravená v § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ide o záväzkový vzťah, v ktorom sa príkazník zaväzuje pre príkazcu vykonať určitú činnosť. Táto činnosť môže byť rôznorodá, napríklad zastupovanie v súdnom konaní, uzatváranie zmlúv, alebo obstarávanie vecí. Zákon nevyžaduje pre príkaznú zmluvu písomnú formu, avšak z praktických dôvodov sa odporúča ju uzatvoriť písomne, aby sa predišlo prípadným nejasnostiam.
Príkazná zmluva má široké využitie v rôznych oblastiach:
Každá zmluva prináša pre zmluvné strany práva a povinnosti. Príkazník je povinný konať podľa pokynov príkazcu, avšak s odbornou starostlivosťou a v súlade so svojimi schopnosťami a možnosťami. Je povinný podávať správy o postupe plnenia príkazu a vykonať príkaz osobne, pokiaľ mu príkazca nedal súhlas so zastúpením. Príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi prostriedky potrebné na splnenie príkazu a uhradiť mu vzniknuté náklady.
Príkazná zmluva môže byť bezodplatná, ale aj odplatná. Ak je odmena dohodnutá, je dôležité ju upraviť v zmluve. V obchodnoprávnych vzťahoch sa mandátna zmluva považuje za odplatnú, ak z jej obsahu nevyplýva niečo iné. Ak odmena nie je dohodnutá, súdna prax vychádza z domnienky, že ide o príkaz bez nároku na odmenu, ak odmena nie je obvyklá vzhľadom na povahu činnosti alebo postavenie príkazníka.
Prečítajte si tiež: Podmienky príkaznej zmluvy pre dôchodcov
Občiansky zákonník upravuje aj osobitné druhy príkaznej zmluvy:
Dôležité je odlíšiť príkaznú zmluvu od závislej práce. Ak sú v príkaznej zmluve podmienky vykonávania činnosti, ktoré spĺňajú kritériá závislej práce, odmena poskytnutá za vykonanú činnosť je príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. V takom prípade má príkazca (zamestnávateľ) rovnaké povinnosti voči daňovému úradu a voči príkazníkovi (zamestnancovi) ako pri zamestnávaní zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu.
Daňové zaobchádzanie s príjmom z príkaznej zmluvy závisí od charakteru činnosti a postavenia príkazníka:
Ak je činnosť vykonávaná na základe príkaznej zmluvy posúdená ako závislá práca, príjem sa zdaňuje ako príjem zo závislej činnosti. To znamená, že príkazca (zamestnávateľ) má povinnosti:
Príkazník (zamestnanec) má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu na dieťa, ak spĺňa podmienky.
Prečítajte si tiež: Príkazná zmluva: Čo by mali dôchodcovia vedieť
Ak činnosť vykonávaná na základe príkaznej zmluvy nespĺňa kritériá závislej práce a je vykonaná len jednorazovo osobou bez živnostenského alebo iného oprávnenia, príjem sa považuje za ostatný príjem podľa § 8 ZDP. V takom prípade príkazca príjem nezdaňuje a ani neodvádza poistné na sociálne a zdravotné poistenie. Príkazník je povinný takýto príjem priznať v daňovom priznaní spolu s ostatnými zdaniteľnými príjmami.
Dôležité je, že oslobodenie od dane do sumy 500 € sa na takýto príjem nevzťahuje, pretože sa vzťahuje len na príjem podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP. Na účely zdravotného poistenia je príjem podľa § 8 ZDP považovaný za príjem zo zárobkovej činnosti. Sadzba poistného je 14 % z vymeriavacieho základu.
Ak činnosť vykonávaná na základe príkaznej zmluvy nespĺňa kritériá závislej práce a vykonáva ju fyzická osoba na základe živnostenského oprávnenia alebo iného oprávnenia, príjem sa považuje za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ZDP. V takom prípade musí byť osoba registrovaná na daňovom úrade. Príjem vyplatený príkazcom príkazníkovi je pre príkazníka zdaniteľným príjmom a súčasťou základu dane z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Príkazník si môže uplatniť preukázateľné výdavky alebo paušálne výdavky.
Sadzby dane z príjmov závisia od druhu príjmu a výšky základu dane. Pre príjmy zo závislej činnosti a príjmy z podnikania platia progresívne sadzby dane. Pre ostatné príjmy platí sadzba dane 19 %.
Príklad 1: Študentka vykonáva pre príkazcu činnosť tlmočníčky na prezentačných akciách na základe príkaznej zmluvy. Ak práca tlmočníčky spĺňa znaky závislosti, príkazca je povinný pri každom poskytnutí príjmu považovať príjem za príjem zo závislej činnosti a plniť všetky povinnosti zamestnávateľa.
Prečítajte si tiež: Odvody pri zamestnávaní dôchodcov
Príklad 2: Fyzická osoba vykonáva na základe príkaznej zmluvy jednorazovú činnosť, ktorá nespĺňa kritériá závislej práce a nemá živnostenské oprávnenie. Príjem z takejto príkaznej zmluvy je možné považovať za ostatný príjem podľa § 8 ZDP.
Príklad 3: Fyzická osoba vykonáva na základe príkaznej zmluvy činnosť, ktorá nespĺňa kritériá závislej práce a má živnostenské oprávnenie. Príjem z takto vykonávanej činnosti sa bude považovať za príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ZDP.