Parlament schválil odchod do dôchodku 1958 podmienky

Hoci text priamo nespomína schválenie odchodu do dôchodku v roku 1958, poskytuje kontext o politickom a spoločenskom pozadí v Sovietskom zväze v tomto období, keď Nikita Chruščov zastával významné funkcie. Jeho pôsobenie vo funkcii predsedu Rady ministrov ZSSR (1958-1964) je relevantné pre pochopenie politiky a legislatívy v tomto časovom rámci.

Život a kariéra Nikitu Sergejeviča Chruščova

Od úmrtia sovietskeho politika Nikitu Sergejeviča Chruščova uplynie v nedeľu 11. septembra 45 rokov. Nikita Sergejevič Chruščov sa narodil 17. apríla 1894 v dedine Kalinovka v Kurskej provincii v rodine roľníka. Od 12 rokov pracoval ako robotník a neskôr predák baníkov v Dombase. Počas ruskej občianskej vojny slúžil ako politický komisár v Červenej armáde. Po jej skončení získal ďalšie vzdelanie v donbaskej pobočke robotníckej fakulty a od roku 1924 pracoval v komunistickom aparáte.

Politický vzostup Nikitu Chruščova

V 30. rokoch 20. storočia ho Lazar Kaganovič odporučil na miesto obvodného straníckeho tajomníka v Moskve, kde Chruščov uskutočnil očistu aparátu od "nepriateľov ľudu". Za odmenu ho v roku 1934 zvolili do ústredného výboru strany. V období vrcholiacich stalinských represií bol Chruščov ustanovený za prvého tajomníka Komunistickej strany Ukrajiny, kde sa stranícky aparát v dôsledku zatýkania prakticky rozpadol. Počas druhej svetovej vojny sa ako vykonávateľ nezmyselných rozkazov nemalou mierou podieľal na katastrofických porážkach sovietskych vojsk pri Kyjeve a Charkove. Po vojne Stalin povolal Chruščova späť do Moskvy, aby vyvážil rastúci vplyv Georgija Malenkova. Chruščov tam v tomto období prišiel s myšlienkou revolučnej premeny vidieka - výstavbou "agrokomplexov", vidieckych továrenských sídiel. Týmito myšlienkami si však vyslúžil len kritiku.

Chruščov a destalinizácia

Po Stalinovej smrti v marci 1953 inicioval odstránenie Lavrentija Beriju, šéfa NKVD (Ľudový komisariát vnútra, ekvivalent ministerstva vnútra), ktorý po Stalinovej smrti nadobudol veľkú moc. Pripravil a realizoval program poľnohospodárskeho využitia neobrábanej pôdy v Kazachstane a na západnej Sibíri. Spolu s ďalšími začal politiku destalinizácie, ktorá o niečo neskôr umožnila podobné uvoľnenie aj vo vtedajších sovietskych satelitoch. O jeho tajnom prejave na XX. zjazde Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ) kolovali medzi straníkmi v celom socialistickom tábore legendy. Chruščov v ňom ako prvý použil v spojitosti so Stalinom pojem kult osobnosti.

Kultúrne a politické uvoľnenie

Počas jeho vládnutia došlo k zmierneniu cenzúry, boli vydané niektoré práce Alexandra Solženicyna (Jeden deň Ivana Denisoviča) a Borisa Pasternaka (Doktor Živago), ktoré odsudzovali revolúciu alebo komunistický režim. Jeho svojvôľou bolo napríklad aj pričlenenie dovtedy ruského Krymu k Ukrajine.

Prečítajte si tiež: Európska rada vs. Európsky parlament

Zahraničná politika

Spočiatku sa pokúšal o zlepšenie vzťahov so Západom. V roku 1959 ako prvý sovietsky predstaviteľ navštívil USA. Dňa 25. júla 1963 podpísal dohodu o zákaze skúšok jadrových zbraní. Na druhej strane sa podieľal na blokáde nemeckého západného Berlína (1958) a náhlej výstavbe Berlínskeho múru (1961). V roku 1962 podporil vybudovanie sovietskej základe jadrových rakiet stredného doletu na Kube. Jej výstavbu však čoskoro spozorovali Američania, ktorý do oblasti presunuli podstatnú časť síl svojho námorníctva, došlo ku Kubánskej kríze, kedy sa superveľmoci dostali najbližšie k jadrovej vojne. Sám však neskôr nariadil odsun rakiet z oblasti, čím situáciu upokojil. Vzbudzoval pozornosť na medzinárodnej scéne svojráznym správaním.

Pád z funkcie a smrť

Chruščovove prešľapy v zahraničnej politike, najmä neúspech v Kubánskej kríze a naštrbenie vzťahov s komunistickou Čínou a Albánskom po odvrhnutí stalinizmu, ale aj pokračujúce hospodárske problémy viedli ostatných popredných straníckych predstaviteľov k jeho odstráneniu. V októbri 1964 počas dovolenky na Kryme ho privolali na mimoriadne zasadanie politbyra, kde ho 14. Fakticky žil v domácom väzení na svojej dači a nesmel voľne cestovať. Čoskoro upadol do hlbokých depresií. Zomrel na infarkt 11. septembra 1971, pochovaný je na Novodevičom cintoríne v Moskve. Práve to ho stálo v roku 1964 politickú kariéru. V rokoch 1953-1964 bol prvým tajomníkom Ústredného výboru (ÚV) KSSZ a v rokoch 1958-1964 zastával post predsedu Rady ministrov Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR).

Prečítajte si tiež: Zmeny v poľskom parlamente

Prečítajte si tiež: Parlament schválil legislatívne zmeny

tags: #parlament #schválil #odchod #do #dôchodku #1958