História a súčasnosť obce Veľká Suchá

Úvod

Veľká Suchá, obec s bohatou históriou, prešla zložitou cestou vývoja, od svojich skromných začiatkov až po súčasnosť. Táto kronika sa snaží zrekonštruovať jej dejiny, opierajúc sa o dostupné materiály a svedectvá, s cieľom priblížiť minulosť obce jej obyvateľom a uchovať ju pre budúce generácie.

Počiatky a vývoj obce

Zistiť presné dáta o založení obce Veľká Suchá je náročné. Prvá kronika obce zhorela pri požiari a ďalšia zmizla počas vojny v roku 1945. Z tohto dôvodu sa pri zostavovaní dejín obce opierame o rôzny dostupný materiál.

Veľká Suchá vznikla pravdepodobne ako zemianska osada, podobne ako iné obce v okolí. Jej prvé sídlisko sa nachádzalo v priestoroch dnešnej parcely Kopánca. Postupne sa obec rozširovala južným smerom do priestorov parcely Gašparka.

Obec bola založená v roku 1280. Konali sa tu jarmoky, kde remeselníci predávali svoje výrobky na vyhradených miestach. Vozili tovar na vozoch krytých plachtami, ponúkajúc rôzne produkty, vrátane šafránu.

Zemianske rody a ich vplyv

V obci Veľká Suchá a v priľahlých obciach a osadách vládli zemské rody, medzi ktoré patrili Jákoffy, Jánoky, Jakab, Nolten, Otrokóczi, Török a Kovács. Rodina Jákoffy vládla nad Hrachovom a Veľkou Suchou. Rodokmeň rodiny Jákoffy je možné zostaviť od Jána Jakoffyho, ktorý žil na konci XII. storočia. Posledným mužským potomkom bol František Jakoffy, kapitán muránskeho hradu, ktorý zomrel v roku 1639.

Prečítajte si tiež: Od detstva k hereckej sláve: Pavol Topoľský

Rodina Jánoky de Jánok et Nagyszuha pochádza taktiež z pokolenia Hont-Pázman. Michal a Gašpar boli pánmi Zalužian, Vaľkova v Malohonte a Harmacu v Gemeri. Tieto obce patrili rodine Jánoky už v roku 1347. Gašpar III. si vzal za manželku Katarínu Jakoffyovú, a tak získal aj Hrachovo, kde jeho syn Gašpar IV. dal postaviť kostol v roku 1692. Jeho syn (prezývaný Vlk) bol v roku 1693 vicišpánom hontianskej stolice a Žigmund, narodený v roku 1721, bol taktiež v tejto hodnosti a neskôr bol senátorom Františka Rákoczyho. Žigmundov syn Ladislav (zomrel okolo roku 1740) bol posledným mužským potomkom tejto rodiny.

Život obyvateľov Veľkej Suchej bol úzko spätý so životom uvedených zemepánov. Posledné panské rodiny na Suchej boli Jakabovci, Noltenovci a Kovácsovci. Rodina Jakabovcov skorej vymrela a nezanechala potomka. Majetky rodiny Noltenovcov sa z časti zachovali až doteraz. U Kovácsov bol zvláštny zostup nadol. Postupne predával majetok, napokon predal aj dom na školu (aj dnes je v ňom škola) a odišiel do Ríma. Tam žil z podpory príbuzných.

Pohromy a ťažkosti

V minulosti boli častým javom požiare, ktoré spôsobovali hromadné škody, nešťastia, biedu a hlad. Príbytky a hospodárske staviská boli vystavané z dreva a pokryté slamou alebo drevenou šindľou, čo uľahčovalo šírenie požiarov po celej dedine.

Veľký požiar vypukol vo Veľkej Suchej 24. júna 1795, kedy vyhorela celá obec. Ďalší požiar vypukol v Pondelku 27. apríla 1811, ktorý spôsobili malé deti hrajúce sa s ohňom. Tomuto požiaru padlo za obeť 20 domov aj s hospodárskymi staviskami. V rokoch 1838-1839 bola zaznamenaná celá séria ohňov, ktoré striedavo prepukli v obciach Veľká Suchá a Pondelok. Zlomyselní a bezcitní ľudia z pomsty alebo zo závisti podpálili viaceré staviská vo Veľkej Suchej aj v Pondelku. Možno, že požiare zavinili aj potulní žobráci a vandrovníci, ktorí zvykli nocovať v stohoch slamy alebo senníkoch.

Okrem požiarov sužovali obec aj epidémie chorôb. Podľa záznamov boli v obci tri takéto hromadné pliagy. Prvý záznam je z roku 1708, kedy v obci vypukol mor. V roku 1824 vypukla cholera, ktorá si vyžiadala životy približne 30 ľudí. Posledná cholera, ešte prudšia, prepukla v roku 1873, kedy v obciach Veľká Suchá a Pondelok zomrelo vyše sto ľudí.

Prečítajte si tiež: Zákon o rodine a rozvod

Život a obživa obyvateľov

Obyvatelia Veľkej Suchej sa venovali najmä poľnohospodárstvu a chovu dobytka. Pestovali pšenicu, jačmeň, ovos, zemiaky, kukuricu, krmnú repu a tekvice. S obľubou pestovali aj technické plodiny - konope a ľan. Najmä konopám sa tu veľmi dobre darilo, o čom svedčí aj názov parciel Konopnice. Konope sa spracúvali domácim spôsobom.

Chovali sa kravy, junce a voly. Majetnejší chovali aj ovce. Dobytok a ošípané pásli najskôr samostatne, neskôr ich pásli pastieri.

V obci pracovali aj remeselníci, ktorí vyrábali rôzne výrobky pre potreby miestnych obyvateľov. Hrnčiari vyrábali hlinené nádoby rôznych veľkostí a tvarov, ktoré sa používali na uskladnenie potravín a nápojov. Cigánky z rodu Oláha tkali plachty a uteráky.

Školstvo a vzdelávanie

V minulosti boli v obci dve cirkevné školy, jedna katolícka a jedna evanjelická. V roku 1945 boli tieto školy spojené pod jedno riaditeľstvo a prvým riaditeľom sa stal Ján Škrabák.

Kultúra a jazyk

Obyvatelia Veľkej Suchej si zachovávali svoje tradície a zvyky. V ich reči sa prejavovali prvky východoslovenského nárečia, čo svedčí o migrácii obyvateľstva z východnej oblasti.

Prečítajte si tiež: Rozvod a Ján Pavol II

Veľká Suchá v kontexte Československa

Vznik prvej Československej republiky v roku 1918 znamenal pre Slovákov radikálnu zmenu. Obec Veľká Suchá sa stala súčasťou nového štátu, ktorý priniesol nové možnosti a výzvy.

Doba po roku 1900 a maďarizácia

Doba po roku 1900 priniesla celému Slovenskému národu, teda i obyvateľom Suchej, ťažké skúšky. Uhorská vláda presadzovala politiku maďarizácie, ktorá sa prejavovala v obmedzovaní používania slovenského jazyka a kultúry. V školách sa vyučovalo len po maďarsky a používanie materinského jazyka bolo zakázané aj v súkromnom rozhovore.

Súčasnosť obce

V súčasnosti je Veľká Suchá modernou obcou, ktorá sa snaží rozvíjať a zlepšovať život svojich obyvateľov. Obec má bohatú históriu a kultúrne dedičstvo, ktoré si zaslúži byť zachované pre budúce generácie.

tags: #pavol #macho #kúpna #zmluva #vzor