Bezodplatné poskytovanie služieb a daň z príjmu: Podmienky a aspekty

V slovenskom daňovom systéme, konkrétne v zákone o dani z pridanej hodnoty (DPH), je odplatnosť plnenia jednou zo základných podmienok pre to, aby dodanie tovaru alebo služby bolo predmetom dane. Avšak, prax prináša aj situácie, kedy dochádza k odovzdaniu tovaru alebo poskytnutiu služby bez protihodnoty. Tento článok sa zaoberá podmienkami a aspektmi bezodplatného poskytovania služieb a ich dopadom na daň z príjmu.

Úvod do problematiky DPH a bezodplatných plnení

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, predmetom dane je dodanie tovaru alebo poskytnutie služby v tuzemsku za protihodnotu. Protihodnotou nemusí byť len peňažné plnenie, ale aj nepeňažné plnenie. Aby sa predišlo narušeniu mechanizmu DPH v prípadoch, keď by tovar bol darovaný alebo služba poskytnutá zdarma, zákon o DPH zavádza výnimky, kedy sa bezodplatné plnenie považuje za dodanie za odplatu.

Vnútroštátna právna úprava bezodplatného dodania

Vnútroštátna právna úprava bezodplatného dodania tovaru a bezodplatného dodania služby vyplýva z čl. 16 a čl. 26 ods. 1 písm. smernice o DPH.

Bezodplatné dodanie tovaru

Podľa § 8 ods. zákona o DPH sa za dodanie tovaru za protihodnotu považuje aj použitie tovaru na osobnú spotrebu platiteľa alebo jeho zamestnancov, alebo na iný účel ako na podnikanie, ak platiteľ dane mal pri kúpe alebo vytvorení tohto tovaru odpočítanú daň. Ustanovenie § 8 ods. 3 zákona o DPH stanovuje výnimky, kedy sa takéto použitie tovaru nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu.

Bezodplatným dodaním tovaru na iný účel ako na podnikanie je napríklad darovanie tovaru. Na druhej strane, bezodplatné dodanie tovaru na obchodné účely, ak jeho hodnota nepresiahne 17 eur bez dane za jeden kus, sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu. Je však potrebné aplikovať § 49 ods. 2 až 5 zákona o DPH, ktorý hovorí o tom, že odpočítanie dane z tovaru závisí od účelu použitia tohto tovaru vo väzbe na podnikateľskú činnosť platiteľa.

Prečítajte si tiež: Ako sa započítava vojenská služba do dôchodku

Bezodplatné dodanie služby

Prípady, kedy podmienka protihodnoty nie je splnená, avšak z hľadiska DPH sa služba považuje za predmet DPH, upravuje ustanovenie § 9 ods. zákona o DPH.

Ustanovenie § 9 ods. 3 zákona o DPH sa týka bezodplatného dodania služby na osobnú spotrebu platiteľa alebo jeho zamestnancov alebo na iný účel ako na podnikanie platiteľa. Takéto bezodplatné dodanie sa považuje za dodanie služby za protihodnotu okrem služby bezodplatne dodanej vysielajúcej organizácii alebo prijímateľovi dobrovoľníckej činnosti. Bezodplatné dodanie služby na iný účel ako na podnikanie, ktoré sa považuje za dodanie služby za protihodnotu, je napr. bezodplatné dodanie služby na charitu alebo bezodplatné vykonanie prepravnej služby osôb platiteľom dane, ktorý vykonáva prepravné služby.

Určenie základu dane pri bezodplatnom dodaní služby

Vzhľadom na to, že bezodplatné dodanie služby, ktoré je na účely DPH považované za dodanie služby, z ktorého vzniká daňová povinnosť, nie je spojené s dohodnutou protihodnotou, pri určení základu dane nie je možné vychádzať zo všeobecného ustanovenia pre výpočet základu dane uvedeného v § 22 ods. 1 zákona o DPH. V týchto prípadoch sa uplatňuje postup podľa § 22 ods. 5 zákona o DPH, podľa ktorého pri dodaní služby podľa § 9 ods.

Špecifické situácie a ich posudzovanie

Poskytovanie stravy obchodným partnerom

V prípadoch, kedy platiteľ poskytuje bezodplatne stravu svojim obchodným partnerom, sa otázkou, či sa takéto bezodplatné poskytnutie považuje za dodanie služby na účely DPH, zaoberal Súdny dvor EÚ vo veci C-371/07 Danfoss A/S a AstraZeneca A/S. Súdny dvor EÚ dospel k záveru, že ak sa strava ponúka výlučne v rámci stretnutí zamestnancov z viacerých štátov, keď sa dostavia do sídla podniku, a zamestnávateľovi umožňuje zabezpečenie stravy svojim zamestnancom najmä obmedziť príčiny prerušenia stretnutí, potom sa poskytovanie stravy zamestnancom zo strany zamestnávateľa netýka uspokojenia ich súkromných potrieb a neuskutočňuje sa na iné ako podnikateľské účely.

Propagačné akcie a s nimi spojené služby

Ak spoločnosť usporiada propagačnú akciu na podporu predaja svojich výrobkov a v súvislosti s touto akciou platiteľ dane zaplatí zákazníkom ubytovanie, stravovanie a dopravu, pričom tieto služby nefakturuje ďalej zákazníkom, potom podľa § 49 ods. 7 písm. zákona o DPH má platiteľ dane nárok na odpočítanie dane. Ak spoločnosť nevie zabezpečiť uskutočnenie propagačnej akcie vo vlastných priestoroch a usporiada ju v iných priestoroch, je potrebné skúmať, ktoré výdavky sú vynaložené účelne v súvislosti s podnikaním a je možné pri nich uplatniť odpočet dane a ktoré naopak predstavujú výdavky na nákup tovarov a služieb súvisiacich s pohostením a zábavou, pri ktorých nie je možné odpočítať daň. Rozdávanie reklamných letákov a katalógov na výstavách a veľtrhoch zákazníkom sa posudzuje ako reklamná služba.

Prečítajte si tiež: Dobrovoľnícka služba v SR

Zabezpečovanie stravovania a ubytovania pre športovcov

V hráčskej zmluve sa športový klub zaväzuje pre hráča zabezpečovať stravovanie a ubytovanie na športových podujatiach konaných mimo sídla klubu a zabezpečovať zdravotnú starostlivosť a rehabilitáciu. Z prijatej služby stravovania a ubytovania, ktoré sa športový klub zaviazal pre hráča zabezpečovať na športových podujatiach konaných mimo sídla klubu, má klub nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Pri obstaraní dopravy hráčov na športové podujatia, konané mimo sídla klubu, sa postupuje obdobne ako pri obstaraní stravovania a ubytovania. V prípade poskytnutia dopravy hráčom do klubového tréningového tábora, ktorý sa nachádza v sídle klubu, ide o dodanie služby na osobnú spotrebu hráčov.

Bezodplatná doprava zamestnancov do zamestnania

Zamestnávateľ na vlastné náklady zabezpečuje prevádzku autobusovej dopravy pre vlastných zamestnancov, keďže existujúce autobusové spojenia nezabezpečujú požadovanú dopravu zamestnancov na miesto výkonu práce. Ak platiteľ dane preukáže, že poskytnutá služba dopravy zamestnancov je určená na účely podnikania (napr. v prípade, ak neexistuje verejná doprava a zamestnávateľ je povinný poskytnúť dopravu pre svojich zamestnancov), nejde o dodanie služby za protihodnotu podľa ustanovenia § 9 ods. 3 zákona o dani z pridanej hodnoty. Ak by zamestnávateľ poskytol bezodplatne pre svojich zamestnancov dopravu za účelom nesúvisiacim s plnením pracovných úloh (napr. zájazd na vianočné trhy), v takom prípade by postupoval podľa § 9 ods. 3 a § 22 ods. 5 zákona o DPH, t. j.

Výhry v spotrebiteľských súťažiach

V prípade, ak predmetom výhry v rámci spotrebiteľskej súťaže organizovanej platiteľom DPH sú napr. lístky na hudobný festival, lístky na športové akcie, poukážky na zájazdy a podobne, je podstatné, či spotrebiteľská súťaž súvisí s činnosťou firmy ako platiteľa DPH. Ak je súťaž usporiadaná v súvislosti s podnikaním platiteľa, potom pri obstaraní služieb - výhier, má platiteľ nárok na odpočítanie DPH. Bezodplatné dodanie služby víťazovi súťaže v súvislosti s podnikaním sa nepovažuje za dodanie služby za protihodnotu, nie je preto predmetom dane podľa § 2 ods. 1 písm. Bezodplatné dodanie služby sa podľa § 9 ods.

Benefity pre zamestnancov a ich daňové aspekty

V súčasnosti zamestnávatelia razia trend zaujať nových zamestnancov cez množstvo poskytovaných nepeňažných plnení - benefitov. Ide o prípady, keď zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť nejaké výhody zamestnancovi, t. j. neukladá mu to ako povinnosť žiadny osobitný predpis, ale on sa sám rozhodne takéto plnenia zamestnancovi poskytovať. Najčastejšími prípadmi sú rôzne dary vo forme napr. mikulášskych balíčkov pre deti zamestnancov, zaplatenie nájmu za napr. za športoviská, rekreačné zariadenia, zaplatenie lekárskych preventívnych prehliadok nad rámec povinností zamestnávateľa, zabezpečenie ubytovania, dopravy na pracovisko.

Z hľadiska zdanenia u zamestnanca a z hľadiska daňových výdavkov zamestnávateľa je riešenie upravené zákonom č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Podľa § 19 ods. Vo vzťahu zamestnávateľa a zamestnanca v nadväznosti na § 19 ods. Ak je zamestnávateľ povinný zabezpečiť určité plnenie podľa osobitných predpisov, napr. osobné ochranné pomôcky v zákonom určitých prípadoch, lekárske preventívne prehliadky v zákonom určených prípadoch, sú takto vynaložené výdavky zamestnávateľa daňovo uznanými výdavkami.

Prečítajte si tiež: Všetko o donáškovej službe obedov v Prievidzi

V prípade dobrovoľnosti je možné rozlíšiť dva daňové princípy v nadväznosti na § 19 ods. Prvou situáciou sú presne uvedené výdavky v ustanoveniach ZDP, ktoré možno u zamestnávateľa zahrnúť do daňových výdavkov. Druhou situáciou sú všetky ostatné prípady, ktoré nie sú ani povinné podľa osobitných predpisov a ani nie sú upravené v ZDP, je možné na strane zamestnávateľa vynaložené výdavky považovať za daňové výdavky, ak sú splnené podmienky uvedené v § 19 ods. na strane zamestnanca sú zdaniteľným príjmom podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. V súlade so zadanou podmienkou v tomto ustanovení, a to, že uznaným daňovým výdavkom u zamestnávateľa je plnenie zamestnávateľa nad rámec limitu upraveného v osobitnom predpise je, že bude na strane zamestnanca zdaňované ako súčasť jeho zdaniteľných príjmov podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 ZDP. Uvedené znamená aj tú skutočnosť, že takéto zdaniteľné príjmy sú zároveň príjmami, ktoré sú súčasťou vymeriavacieho základu pre platenie odvodov, a to tak sociálnych ako aj zdravotných.

Príklady benefitov a ich daňové posúdenie

• Pracovné oblečenie: Ak je oblečenie trvale a viditeľne označené identifikačnými znakmi zamestnávateľa, považuje sa za pracovné oblečenie, ktorého hodnota je vylúčená z predmetu dane u zamestnanca.
• Preventívna zdravotná starostlivosť: Ak sú preventívne lekárske prehliadky zabezpečované v prípadoch určených Zákonníkom práce alebo zákonom o BOZP a po splnení podmienok, ktoré sú tam určené, nie sú predmetom dane. Ak sú poskytnuté nad rámec zákona č. 355/2007 Z.z., budú na strane zamestnanca zdaniteľným príjmom.
• Príspevky zo sociálneho fondu: Príspevok zo sociálneho fondu zamestnávateľa na lekársku preventívnu prehliadku nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi je príjmom oslobodeným od dane.
• Rekreačné, zdravotnícke, vzdelávacie, predškolské, telovýchovné alebo športové zariadenia: Príjem za použitie týchto zariadení zamestnávateľa zamestnancom je oslobodený od dane. Je možné uznať napr. prenajatie tenisových kurtov alebo prenajatie časti rekreačného zariadenia.
• Doprava zamestnanca na miesto výkonu práce: Nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť je oslobodené od dane v úhrnnej sume najviac 60 € mesačne.

Základ dane podľa § 22 zákona o DPH

Základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od svojho odberateľa (príjemcu plnenia) alebo od inej osoby, za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Protihodnotou za plnenie sa rozumie odplata, ktorá nemusí byť vždy platená v peniazoch, ale môže ísť aj o platenie inou formou, napríklad v naturáliách, ktorú je možné vyjadriť v peniazoch.

Čo sa zahŕňa do základu dane:

• Dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.
• Iné dane, clá a poplatky vzťahujúce sa na tovar alebo službu.
• Náklady súvisiace s dodaním tovaru alebo služby ako napríklad provízia, náklady na balenie, náklady na prepravu a náklady na poistenie požadované dodávateľom od kupujúceho alebo zákazníka.

Čo sa nezahŕňa do základu dane:

• Výdavky zaplatené v mene a na účet kupujúceho alebo zákazníka, ktoré dodávateľ požaduje od kupujúceho alebo zákazníka.
• Záloha na zálohované obaly, ktoré sú dodávané spolu s tovarom, pričom sa jedná iba o zálohované opakovane použiteľné obaly.
• Záloh na jednorazový obal, ktorý je dodávaný spolu s tovarom (nápojom), pričom sa jedná iba o zálohovaný jednorazový obal na nápoje.

tags: #sluzba #bude #poskytnuta #bezodplatne #dan #z