
Problematika rezerv, podmienených záväzkov a podmienených pohľadávok je rozsiahla a komplexná. Upravuje ju Medzinárodný účtovný štandard IAS 37, ktorý bol schválený predsedníctvom Rady IAS v júli 1998 a stal sa účinným pre účtovné závierky zostavené za obdobia začínajúce 1. júla 1999 alebo neskôr. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, s dôrazom na definície, podmienky vykazovania, daňové aspekty a praktické príklady.
Pre správne pochopenie problematiky je nevyhnutné definovať kľúčové pojmy:
Rezerva by mala byť vykázaná vtedy, a len vtedy, ak sú splnené všetky nasledujúce podmienky:
Minulá udalosť, ktorá vedie k súčasnej povinnosti, sa nazýva záväzná udalosť. Aby bola udalosť záväznou udalosťou, je nevyhnutné, aby podnik nemal inú reálnu možnosť na vyrovnanie povinnosti, vytvorenej danou udalosťou.
Štandard IAS 37 vyžaduje, aby podnik pri stanovení výšky rezervy vzal do úvahy riziká a neistoty. Používanie odhadov je podstatnou časťou zostavovania účtovnej závierky a nepodkopáva tým jej spoľahlivosť. Toto je obzvlášť platné v prípade rezerv, ktoré sú svojím charakterom viac neisté ako väčšina ostatných položiek súvahy.
Prečítajte si tiež: Podmienky Alfa Záväzku
Suma vykázaná ako rezerva sa určí najlepším možným odhadom výdavkov, ktoré sú k súvahovému dňu potrebné na vysporiadanie záväzku.
Vo všeobecnosti sú všetky rezervy podmienené, pretože sú neurčité v čase alebo výške. Avšak v rámci štandardu IAS 37 sa výraz „podmienené“ používa pre záväzky a pohľadávky, ktoré nie sú vykázané, pretože ich existencia bude potvrdená jedine vzniknutím alebo nevzniknutím jednej alebo viacerých neurčitých budúcich udalostí, ktoré nie sú úplne v rámci kontroly podniku. O podmienených záväzkoch možno účtovať na podsúvahových účtoch, podmienené záväzky sa nevykazujú, zverejňujú sa v účtovnej závierke v poznámkach.
Účtovná závierka sa zaoberá finančnou situáciou podniku na konci jeho účtovného obdobia a nie jeho možnou situáciou v budúcnosti. Preto sa nevykazuje žiadna rezerva na náklady, ktoré je potrebné vynaložiť na prevádzku v budúcnosti. Jedine tie povinnosti, ktoré vznikajú z minulých udalostí a ktoré existujú nezávisle od podnikových činností v budúcnosti (napríklad budúce vykonávanie jeho záležitostí) sa vykazujú ako rezervy.
V dôsledku časovej hodnoty peňazí, rezervy súvisiace s úbytkom peňažnej hotovosti, ktoré vznikajú skoro po súvahovom dni, sú jednostrannejšie ako tie, kde úbytok peňažnej hotovosti tej istej veľkosti vzniká neskôr. Úpravy rizika môžu zvýšiť veľkosť, v ktorej je záväzok ocenený. Pri tvorbe úsudku v podmienkach neistoty je potrebné venovať pozornosť tomu, aby výnosy alebo pohľadávky neboli nadhodnotené a náklady alebo záväzky neboli podhodnotené.
Rezervy by sa mali prehodnocovať ku každému súvahovému dňu a upravovať podľa aktuálnych najlepších odhadov. Ak sa používa diskontovanie, účtovná hodnota rezervy narastá v každom období, odrážajúc plynutie času. Rezerva by sa mala používať iba na výdavky, pre ktoré bola pôvodne vykázaná. Iba výdavky, ktoré súvisia s pôvodnou rezervou, sú postavené voči nej.
Prečítajte si tiež: Účtovné aspekty uhradeného záväzku bez dokladu
Rezerva na náklady reštrukturalizácie sa vykazuje iba vtedy, ak sú splnené všeobecné kritériá vykazovania rezervy.
Pre každú skupinu rezerv by mal podnik zverejniť:
Podnik by mal pre každú skupinu rezerv zverejniť:
V slovenskej právnej úprave sú rezervy definované v zákone č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov v § 26, ods. 1. Účtovná jednotka ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, zohľadňuje predpokladané riziká a straty, ktoré sa týkajú majetku a záväzkov a ktoré sú známe ku dňu zostavenia účtovnej závierky. Predpokladané riziká, straty a zníženia hodnoty (§ 25 ods. 2), ktoré sa týkajú majetku a záväzkov, sa vyjadrujú prostredníctvom rezerv, opravných položiek a odpisov. Opravné položky sa vytvárajú pri prechodnom znížení hodnoty majetku; tieto opravné položky sa zrušia, ak zanikne riziko, na ktoré boli vytvorené. Rezervy sa tvoria na základe zásady opatrnosti na riziká a straty.
V zmysle § 19 ods. 3 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP) podľa § 20 ods. 1 ZDP súčasťou základu dane za podmienok ustanovených v ZDP sú rezervy v poisťovníctve, rezervy vytvárané zdravotnými poisťovňami a rezervy podľa ods. 9 - len tieto rezervy sú daňovo akceptované.
Prečítajte si tiež: Význam notárskeho zápisu
Podľa § 20 ods. 3 ZDP zásady pre tvorbu, čerpanie a rozpustenie rezerv a opravných položiek ustanovuje osobitný predpis, a to zákon o účtovníctve (ZoÚ).
V ustanovení § 20 ods. 9 ZDP sú taxatívnym spôsobom vymenované tieto rezervy, ktorých tvorba účtovaná ako náklad (resp. výdavok) je daňovo uznaná:
Účtovná jednotka je účastníkom súdneho sporu, ktorého výsledkom môže byť jej povinnosť zaplatiť sankciu 50 000 €. Podľa vyjadrenia právnych zástupcov je súdne konanie v štádiu, keď nie je možné predpokladať, že spor bude prehraný a sankcia sa bude musieť zaplatiť. Navyše pravdepodobnosť, že nastane úbytok zdrojov, nie je väčšia ako pravdepodobnosť, že úbytok zdrojov nenastane. Na základe tohto vyjadrenia účtovná jednotka rezervu neúčtovala, tzn. tvorí rezervu v zmysle § 19 ods. 7 písm. k) Postupov účtovania pre PÚ.
Podnik KLM predáva televízory a má na základe skúseností z minulých rokov overené, že u jedného televízora z 300 predaných kusov sa vyskytne v záručnej lehote (do 24 mesiacov) porucha. V tomto prípade by mal podnik vytvoriť rezervu na záručné opravy, pretože je pravdepodobné, že vzniknú náklady na opravy v budúcnosti.
V praxi často vznikajú situácie, keď posledné vyúčtovanie dodávky stavebných prác je natoľko problematické, že trvá aj niekoľko mesiacov. Nehnuteľnosť je skolaudovaná a v účtovníctve chýba posledná faktúra. V tejto situácii sa účtuje rezerva na nevyfakturovanú dodávku (alebo nevyfakturovaná dodávka), majetok sa zaradí do používania (MD 021/D 042) v cene obsahujúcej sumu odhadu.
Samostatnou skupinou v rámci rezerv sú rezervy na nevyfakturované dodávky, ktoré vznikajú na základe dodávky do dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (ďalej súvahový deň), pričom účtovnej jednotke nie je o dodávke doručený účtovný doklad (faktúra). Rezervy na nevyfakturované dodávky je potrebné odlišovať od nevyfakturovaných dodávok.
Podľa § 20 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení n. p. lesný porast vzniknutý po obnove lesa (prirodzenej, umelej, resp. kombinovanej) je obhospodarovateľ lesa povinný zabezpečiť do dvoch až desiatich rokov od uplynutia lehoty určenej v odseku 4 (lehota do dvoch rokov od vzniku holiny) diferencovane podľa programu starostlivosti o lesy.
Podľa § 22 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení n. p. prevádzkovateľ skládky odpadov je povinný počas prevádzky skládky odpadov vytvárať účelovú finančnú rezervu, ktorej prostriedky sa použijú na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky odpadov po jej uzatvorení a na práce súvisiace s odvrátením havárie alebo obmedzením dôsledkov havárie.
V nadväznosti na zákon č. 733/2004 Z. z., ktorým sa okrem iného menil a dopĺňal cit. zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, ustanovenie § 54e a nasledujúce ukladá výrobcom elektrozariadení povinnosť zabezpečiť na vlastné náklady individuálne alebo kolektívne nakladanie s odovzdaným elektroodpadom. Na úhradu týchto nákladov slúži recyklačný poplatok.
Podľa § 14 ods. 1 cit. zákona prevádzkovateľ, ktorý prevádzkuje úložisko, je povinný počas prevádzky úložiska vytvárať účelovú rezervu. Prevádzkovateľ, ktorý prevádzkuje viac úložísk, vytvára účelovú rezervu pre každé úložisko osobitne. Vytvára sa ročne na ťarchu výdavkov vo výške určeného podielu z celkových nákladov na uzavretie úložiska, monitorovanie úložiska po jeho uzavretí a rekultiváciu územia.
Daňovníkom účtujúcim v sústave JÚ ZDP jednoznačne umožňuje vytvárať rezervy na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládok po ich uzavretí a rezervy na nakladanie s odovzdaným elektroodpadom z domácností. Zároveň naďalej sa na daňovníkov účtujúcich v sústave JÚ vzťahuje možnosť tvoriť rezervy na lesnú pestovnú činnosť.
tags: #pdomieneny #zavazok #definicia #IAS #existujúca #povinnosť