Pedagogika mentálne postihnutých: Charakteristika a prístupy

Pedagogika mentálne postihnutých, známa aj ako psychopédia, je špeciálnopedagogická disciplína, ktorá sa zaoberá výchovou, vzdelávaním a vyučovaním osôb s mentálnym postihnutím. Cieľom je umožniť im, aby sa čo najskôr a najdôkladnejšie vyrovnali so svojím postihnutím a napriek obmedzeniam sa pozitívne prispôsobili a zaradili do spoločnosti.

Definícia mentálneho postihnutia

Mentálna retardácia je súborné označenie pre výrazne podpriemernú úroveň všeobecnej inteligencie, s IQ pod 70, ktorá sa prejavuje už v útlom detskom veku. Špeciálna pedagogika chápe mentálne postihnutie ako nedostatočnú schopnosť transformovať poznané veci do myšlienok a udalostí.

Mentálna retardácia sa delí na dve hlavné kategórie:

  • Oligofrénia (slabomyseľnosť): Ide o obmedzenie vývinu všetkých psychických funkcií, najmä rozumových, a narušenie intelektu. Oligofrénia je zdedená alebo vrodená, prípadne vzniká v ranom detstve, spravidla do 2. roku života. Tento stav je trvalý a nemožno ho odstrániť. Príčiny môžu byť biologicky podmienené (poškodenie mozgu) alebo sociálne podmienené (extrémna výchovná zanedbanosť).

  • Demencia: Je neskôr získaná porucha mentálnych, povahových a duševných schopností. Vzniká ako následok ochorenia alebo úrazu po 2. roku života. Demencia má progresívny charakter.

    Prečítajte si tiež: Porovnanie pedagogických disciplín

Stupne mentálnej retardácie

Stupeň mentálnej retardácie sa zisťuje pomocou testov inteligencie a vyjadruje sa číselným kvocientom IQ. Za normu sa považuje hodnota IQ okolo 100. Na základe IQ rozlišujeme:

  1. Debilita (ľahká mentálna retardácia): IQ 50-70. Jedinci sú vychovávateľní a vzdelávateľní, svojprávni a navštevujú špeciálne školy.
  2. Imbecilita (stredná mentálna retardácia): IQ 35-49. Jedinci nie sú vzdelávateľní, iba vychovávateľní. Obyčajne sú zaradení do ústavov. Majú primitívne myslenie, oneskorenú reč, sú manuálne nešikovní, majú agramatickú reč a poruchy výslovnosti. Výchova sa zameriava na osvojenie základných hygienických návykov, sebaobsluhu a základné spoločenské návyky. Sú nesamostatní a vyžadujú stálu starostlivosť.
  3. Idiocia (ťažká mentálna retardácia): IQ 20-34.
  4. Hlboká idiocia (hlboká mentálna retardácia): IQ menej ako 20. Ani v dospelosti nedosahujú rozumové schopnosti ako 2-ročné dieťa. Dorozumievajú sa neverbálnymi znakmi a posunkami. Vyžadujú aj lekársku opateru a dožívajú sa veku do 30 rokov. Príčiny môžu byť genetické, v tehotenstve alebo spôsobené ožiarením.

Špeciálna pedagogika a jej úlohy

Špeciálna pedagogika je vedný odbor, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou výchovy a vzdelávania jedincov s mentálnym, senzorickým, somatickým postihnutím, narušenými komunikačnými schopnosťami, psychosociálnym narušením, poruchami učenia alebo správania, ale aj jedincov s výnimočným nadaním a talentom. Predmetom skúmania sú zákonitosti výchovy a vzdelávania týchto jednotlivcov.

Cieľom špeciálnej pedagogiky v praxi je vychovávať, vyučovať a vzdelávať postihnutých alebo narušených jednotlivcov tak, aby sa čo najskôr a čo najdôkladnejšie vnútorne vyrovnali so svojím defektom a aby sa napriek obmedzeniam, ktoré z neho vyplývajú, čo najpozitívnejšie prispôsobili a zaradili do spoločnosti.

Úlohy špeciálnej pedagogiky:

  • Hľadá všeobecne platné zákonitosti a pravidlá pre edukáciu postihnutej populácie.
  • Sústreďuje sa na edukáciu z aspektu jednotlivých druhov postihnutia, narušenia alebo špecifickej potreby.

Disciplíny špeciálnej pedagogiky:

Prečítajte si tiež: Postihnutie a narušenie v špeciálnej pedagogike

  • Somatopédia: Pedagogika telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených.
  • Tyflopédia: Pedagogika zrakovo postihnutých.
  • Surdopédia: Pedagogika sluchovo postihnutých.
  • Logopédia: Pedagogika detí s narušenou komunikačnou schopnosťou.
  • Etopédia: Pedagogika psychosociálne narušených.
  • Psychopédia: Pedagogika mentálne postihnutých.
  • Pedagogika nadaných a talentovaných.

Etiológia mentálneho postihnutia

Z hľadiska etiológie možno mentálne postihnutie členiť podľa rôznych kritérií. Etiologické faktory sa najčastejšie rozdeľujú na:

  • Endogénne (genetické, hereditárne):
  • Exogénne (biologické, chemické, fyzikálne): Môžu pôsobiť prenatálne, perinatálne a postnatálne.

Z medicínskeho aspektu sa mentálne postihnutie chápe z aspektu jeho etiológie a symptomatológie. Vníma sa ako difúzne poškodenie mozgovej hmoty, nedostatky v maturácii, ktorých dôsledky sa manifestujú zníženými mentálnymi výkonmi. Spoločným menovateľom psychologického chápania mentálnej retardácie je znížená intelektová úroveň.

Osobitosti edukácie mentálne postihnutých

Edukácia mentálne postihnutých si vyžaduje špecifický prístup, ktorý zohľadňuje ich individuálne potreby a možnosti. Dôležité je rozvíjať kognitívne činnosti a celú osobnosť mentálne postihnutých jedincov.

Medzi základné zásady edukácie patria:

  • Zásada primeranosti: Všetko musí byť primerané stupňu postihnutia.
  • Zásada názornosti: Vytvorenie predstavy, zapojenie zmyslov (zrak, čuch, sluch).
  • Zásada systematickosti: Vytvoriť systém poznatkov, motivovať.
  • Zásada individuálneho prístupu: Zohľadňovať individuálne potreby a možnosti každého jedinca.
  • Zásada trvácnosti: Trvalé osvojenie vedomostí formou opakovania, spojenie teórie s praxou.

Systém inštitúcií pre mentálne postihnutých

Cieľom inštitúcií je vytvoriť podmienky pre plnohodnotný rozvoj schopností každého jedinca so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Komplexná starostlivosť sa uskutočňuje v sústave inštitúcií, ktoré v rozdielnej miere a forme zabezpečujú konkrétne potreby.

Prečítajte si tiež: Edukácia seniorov a jej inštitucionálne zázemie

Inštitúcie sa delia podľa:

  • Zakladateľa: Štátne, súkromné, cirkevné.
  • Veku osôb: Predškolské zariadenia, školské zariadenia, zariadenia pre adolescentov a dospelých.
  • Pohlavia: Chlapci, dievčatá, kombinované.
  • Dĺžky prevádzky: Denné, celotýždňové, celoročné.
  • Charakteru aktivít a cieľov: Edukačné, liečebné, reedukačné, poradenské, rehabilitačné.

Socializácia a integrácia mentálne postihnutých

Socializácia je proces začleňovania jednotlivca do spoločnosti. Je to proces, v ktorom sa človek stáva plnohodnotnou sociálnou bytosťou a aktívne sa zúčastňuje na spoločenskom a kultúrnom živote. Socializácia sa realizuje v praktickej, osobnostnej a sociálnej rovine.

V socializácii zohrávajú dôležitú úlohu:

  1. Rodina: Predstavuje sociálne vplyvy, postoje, citový a racionálny vzťah. Jej výchovné pôsobenie formuje správanie dieťaťa. Osobitný význam pre postihnuté dieťa má reč, ktorú sa učí v rodine.
  2. Škola: Poskytuje vzdelanie a rozvíja sociálne zručnosti.
  3. Postoj spoločnosti: Je veľmi dôležitý, nejde len o kompenzácie, ale o celkový postoj spoločnosti.

Integrácia (úplné zapojenie postihnutého do spoločnosti zdravých ľudí) je najvyšší stupeň socializácie. Jednotlivec sa stáva úplne nezávislý a samostatný. Ďalšie stupne socializácie sú adaptácia (prispôsobenie postihnutého spoločenskému prostrediu), utilita (zaradenie postihnutého do spoločnosti za predpokladu celoživotnej spoločenskej ochrany a pomoci) a inferiorita (neschopnosť pracovného a spoločenského zaradenia).

Katedra špeciálnej pedagogiky PF PU v Prešove

Katedra špeciálnej pedagogiky Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity (PF PU) v Prešove sa zameriava na prípravu odborníkov v oblasti špeciálnej pedagogiky a pedagogiky mentálne postihnutých. Ponúka študijné programy, ktoré absolventom poskytujú systematické poznatky o pedagogickej realite, výchovno-vzdelávacích procesoch a ich činiteľoch, determinantoch výchovy a vzdelávania, ako aj poznatky o spôsoboch poznávania pedagogickej reality s presahom do vnímania špeciálnopedagogickej reality.

Absolventi sú schopní identifikovať vývinové a individuálne charakteristiky a individuálne vzdelávacie potreby jednotlivca so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, orientujú sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch vzťahujúcich sa k práci asistenta učiteľa alebo vychovávateľa v špeciálnej škole/škole, disponujú základnými metodickými spôsobilosťami v profilácii špeciálna pedagogika mentálne postihnutých a vedia efektívne využívať v pedagogickej a ďalšej dokumentácii.

Katedra sa venuje aj výskumu v oblasti aplikovanej behaviorálnej analýzy a jej využitia pri rozvoji komunikácie a eliminácií problémového správania u detí a žiakov s poruchami autistického spektra a inými vývinovými poruchami. Spolupracuje s odborníkmi zo zahraničia a iniciuje vydávanie vedeckých publikácií.

tags: #pedagogika #mentalne #postihnutych #charakteristika