Špeciálna pedagogika: Postihnutie a narušenie – definície a klasifikácia

V oblasti špeciálnej pedagogiky je nevyhnutné presne definovať a klasifikovať pojmy ako postihnutie, porucha, narušenie a handicap. Tieto termíny sa týkajú zdravotného stavu jednotlivca a jeho interakcie so spoločnosťou a ich správne pochopenie je kľúčové pre efektívnu pomoc a podporu.

Špeciálna pedagogika ako vedný odbor

Špeciálna pedagogika je vedný odbor, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou výchovy a vzdelávania jednotlivcov so špeciálnymi potrebami. Týka sa osôb s mentálnym, senzorickým, somatickým postihnutím, narušenými komunikačnými schopnosťami, psychosociálnym narušením, poruchami učenia, správania, ale aj s výnimočným nadaním a talentom. Cieľom špeciálnej pedagogiky je vychovávať a vzdelávať týchto jednotlivcov tak, aby sa čo najlepšie vyrovnali so svojim defektom a pozitívne sa prispôsobili a zaradili do spoločnosti. V praxi sa špeciálna pedagogika snaží o to, aby sa postihnutí alebo narušení jednotlivci čo najskôr a najdôkladnejšie vnútorne vyrovnali so svojim defektom a aby sa napriek obmedzeniam, ktoré z neho vyplývajú, čo najpozitívnejšie prispôsobili a zaradili do spoločnosti.

Špeciálna pedagogika má systemom usporiadané poznatky o teórii a praxi edukácie postihnutých, narušených jedincov, alebo jedincov so špecifickými potrebami. Dajú sa zoskupiť do subsystémov podľa viacerých kritérií.

Základné pojmy v špeciálnej pedagogike

V špeciálnej pedagogike sa používa niekoľko základných pojmov, ktoré definujú odchýlky od normy a ich dôsledky pre jednotlivca. Medzi najdôležitejšie patria:

Defekt

Defekt (z lat. defectus - nedostatok, chyba) označuje nedostatok, chybu, chýbanie alebo úbytok určitého orgánu alebo jeho funkcie. Môže mať formu orgánovú (napr. ráštep, úraz, choroba) alebo funkčnú (porucha orgánovej funkcie). Vyskytuje sa v oblasti psychickej, senzorickej alebo somatickej a vyžaduje špeciálnu starostlivosť. Synonymom defektu je termín postihnutie, ktorý sa viac používa v školskej terminológii. Defekt z hľadiska veľkosti odchýlky od normy znamená najväčší odklon. Defektom sa rozumie nedostatok, chyba, chýbanie, úbytok určitého orgánu, alebo funkcie daného orgánu, ktorý môže mať formu orgánovú - nedostatok, chyba, chýbanie, úbytok určitého orgánu alebo jeho častí vývinové chyby - ráštep, úraz (trauma) choroba - srdcová chyba, obrna nerv. sústavy, funkčnú - porucha orgánovej funkcie, prípadne poruchu v celkových funkciách organizmu. Vyskytuje sa v oblasti psychickej, senzorickej či somatickej, dôsledkom čoho jedinec vyžaduje špeciálnu starostlivosť. Synonymom defektu je termín p o s t i h n u t i e, viac používané v školskej terminológií. Defekt z hľadiska veľkosti odchýlky od normy znamená najväčší odklon.

Prečítajte si tiež: Porovnanie pedagogických disciplín

Defektivita

Defektivita je porucha integrity človeka, t. j. jednoty organizmu a prostredia, ktorá sa prejavuje poruchou spoločenských vzťahov medzi defektným jedincom a jeho spoločenským prostredím. K tejto kvalitatívnej zmene dochádza vtedy, keď defekt narastie o tzv. sociálnu dimenziu.

Porucha/Narušenie

Porucha alebo narušenie vyjadruje tiež odchýlku od normy, ktorá sa získava počas života a má reparabilný charakter. Vyskytuje sa v pestrejšej škále ako defekt. Porucha (narušenie) - odchýlka od normy - výskyt v pestrej škále - Sovák(1972) - získava sa počas života (poruchy učenia, poruchy správania, narušenie komunikačných schopností).

Chyba

Chyba vyjadruje miernejšiu odchýlku od normy ako defekt.

Postihnutý

Postihnutý je jedinec trpiaci nejakým druhom trvalého telesného, duševného, mentálneho, zmyslového alebo rečového poškodenia, ktoré mu bez špeciálnej pomoci znemožňuje splniť požiadavky bežného vzdelávacieho procesu.

Handicap

Handicap je záporný dôsledok defektu na činnosť postihnutého jedinca, znevýhodnenie. Ide o sociálny dôsledok postihnutia, ktorý obmedzuje možnosť jednotlivca plnohodnotne sa zapojiť do spoločnosti. Hendikep - relatívne trvalý nepriaznivý stav alebo situácia pre daného jedinca, vyplývajúca z jeho poruchy alebo defektu, ktorý obmedzuje alebo znemožňuje plnenie úloh, sťažuje jeho uplatnenie v porovnaní s väčšinovou populáciou a sťažuje dosahovanie bežných spoločenských cieľov. Znevýhodnenie - je totožné s pojmom hendikep. Znevýhodnený jedinec je hendikepovaný v dôsledku poruchy alebo defektu.

Prečítajte si tiež: Postup predoperačnej starostlivosti

Anomália

Anomália (z gréck. a=ne, zápor, nomos=zákon, pravidlo) je relatívne trvalá negatívna odchýlka od normy v oblasti somatickej či psychickej, alebo v ich kombinácií.

Osoby so špeciálnymi potrebami

Osoby so špeciálnymi potrebami sú relatívne heterogénna skupina osôb, ktoré sa z nejakého dôvodu výrazne odlišujú od bežnej populácie. Patria sem deti s poruchami správania alebo učenia, ale aj deti talentované a nadané.

Zdravotne postihnuté dieťa

Zdravotne postihnuté dieťa je dieťa choré, ale nie postihnuté mentálne, telesne alebo zmyslovo.

Deviácia

Deviácia (z lat. via = cesta, deviatio = odbočenie z cesty) sa týka správania, čím sa jedinec stáva nápadným, odkloňujúcim od normy.

Psychický deficit

Psychický deficit (z lat. deficere=odpadnúť, chýbať).

Prečítajte si tiež: Špecializovaná ambulantná starostlivosť: Čo potrebujete vedieť

Ďalšie dôležité termíny

• Porucha: zmeny anatomickej zostavy, alebo fyziologickej funkcie človeka v dôsledku dlhotrvajúceho ochorenia.
• Dizabilita: v dôsledku poruchy už dochádza k zmenám funkčnosti pri vykonávaní určitých činností.
• Hendikep: stav je už trvalý, kedy človek vykonáva činnosti s výrazným obmedzením, alebo vôbec nedokáže vykonávať určité činnosti, čo sa prejavuje už aj v sociálnej interakcii.

Socializácia osôb so zdravotným postihnutím

Socializácia je proces začleňovania jednotlivca do spoločnosti. Je to proces, v ktorom sa človek stáva plnohodnotnou sociálnou bytosťou - aktívne sa zúčastňuje na spoločenskom a kultúrnom živote spoločnosti. Socializácia sa realizuje v praktickej, osobnostnej a sociálnej rovine. Socializácia postihnutých a narušených jednotlivcov má svoje špecifickosti, ktoré sú dané druhom a stupňom postihnutia v istom veku. V súčasnosti sa u nás uplatňuje otázka tzv. integrovanej výchovy a vzdelávania. Príprava na povolanie týchto jednotlivcov má svoje obmedzenia aj v tom, že je vopred vymedzený len istý okruh profesií, ktoré postihnutí a narušení môžu vykonávať.

Sociálna integrácia osôb so zdravotným postihnutím je závislá od mnohých faktorov, ako sú dostupnosť sociálnych služieb, druh zdravotného postihnutia, sociálne prostredie, osobnosť, prístup, postoje, predsudky a vnímanie nezávislého života osôb so zdravotným postihnutím. V súčasnosti sa uplatňuje otázka integrovanej výchovy a vzdelávania, ktorá sa snaží o úplné zapojenie postihnutého do spoločnosti zdravých ľudí. Cieľom špeciálnej pedagogiky je integrácia znevýhodnených jedincov do väčšinovej spoločnosti, a to adekvátna integrácia. Je totiž dôležité vymedziť hranice integrácie vzhľadom na druh a stupeň hendikepu.

Integrované vzdelávanie je úplné zapojenie do bežného edukačného procesu. Adaptácia je zapojenie znevýhodneného jedinca do spoločnosti len za určitých podmienok, okolností a ohľadov na jeho individuálne možnosti, vlastnosti, schopnosti a potrieb. Adaptácia sa chápe aj ako prispôsobenie sa oboch strán - hendikepovaného jedinca a spoločnosti. Utilita je zapojenie znevýhodneného jedinca do spoločnosti len za predpokladu celoživotnej ochrany a pomoci druhých ľudí. Stretávajú sa s nimi len obmedzene a sporadicky.

Stupne socializácie

• Integrácia: (lt. Integer = neporušený) - najvyšší stupeň socializácie - úplné zapojenie postihnutého do spoločnosti zdravých ľudí. Jednotlivec sa stáva úplne nezávislý a samostatný.
• Adaptácia: (lat. adaptatio = prispôsobenie) - prispôsobenie postihnutého spoločenskému prostrediu, ktoré je možné len za určitých podmienok.
• Utilita: (lat. utilis = potrebný, užitočný) - zaradenie postihnutého do spoločnosti sa môže realizovať len za predpokladu celoživotnej spoločenskej ochrany a pomoci (je nesamostatný), najčastejšie v ústavoch sociálnej starostlivosti pre telesne alebo mentálne postihnutých.
• Inferiorita: (lat. inferior = nižší) - neschopnosť pracovného a spoločenského zaradenia. Jednotlivci sú úplne nesamostatní, odkázaní na starostlivosť iných, najmä pri ťažkom telesnom a mentálnom postihnutí, keď je potrebná celoživotná ochranná a ošetrovacia starostlivosť.

Oblasti špeciálnej pedagogiky

Špeciálna pedagogika sa delí na viacero oblastí, ktoré sa zameriavajú na špecifické druhy postihnutia alebo narušenia. Medzi najvýznamnejšie patria:

Mentálne postihnutie

Mentálne postihnutie je jedným z dôležitých odborov ŠP, lebo sa týka najpočetnejšej časti postihnutej populácie. Spoločným menovateľom psychologického chápania mentálnej retardácie je znížená intelektová úroveň. Z medicínskeho aspektu sa mentálne postihnutie chápe z aspektu jeho etiológie a symptomatológie. Vníma sa ako difúzne poškodenie mozgovej hmoty, nedostatky v maturácii (obdobia ukončeného telesného vývinu, dospelosti), ktorej dôsledky sa manifestujú zníženými mentálnymi výkonmi. Z hľadiska etiológie možno fenomén mentálneho postihnutia členiť podľa mnohých kritérií.

Etiologické faktory mentálneho postihnutia

• Endogénne: (genetické, hereditárne a pod.)
• Exogénne: (biologické, chemické, fyzikálne a pod.) - môžu pôsobiť prenatálne, perinatálne a postnatálne.

Typy mentálneho postihnutia z hľadiska symptomatológie

• Eretický: (vzrušivý, podráždený)
• Apatický
• Nevyhranený

Zrakové postihnutie

Vedný odbor v systéme špeciálno-pedagogikých vied, zaoberajúci sa teóriou a praxou edukácie zrakovo postihnutých. V odbornej terminológii sa používajú aj termíny „tyflopédia“, „oftalmopédia“, „optopédia“ a iné. Zrakovo postihnutí majú v dôsledku zníženej (alebo nulovej) priepustnosti optického kanálu výrazne znížený alebo znemožnený príjem zrakových informácií. Niektoré poznatky sa vôbec nevytvoria (tie, ktoré sú bezprostredne viazané na príjem optických informácií), napr.

Typy zrakového postihnutia

• Nevidiaci
• Čiastočne vidiaci
• Slabozrakosť

U nevidiacich sa sprostredkovanie informácií uskutočňuje prostredníctvom sluchového a hmatového kanálu. Písaná reč sa uskutočňuje pomocou Braillovho bodového písma, tyflografických pomôcok a tyflotechniky. U čiastočne vidiacich a slabozrakých je to optickým kanálom pomocou optickej techniky, ktoré náležite zväčšujú a zosilňujú grafémy tak, aby zodpovedali individuálnym možnostiam žiaka. Osobitný dôraz sa kladie na psychohygienické aspekty - únava zraku a pod.

Sluchové postihnutie

Sluchovo postihnutá osoba je taká, u ktorej je v dôsledku zníženej priepustnosti (príp. nepriepustnosti) sluchového kanálu výrazne znížený alebo znemožnený príjem sluchových informácií. V dôsledku toho je komunikácia prostredníctvom hovorenej (akustickej) reči limitovaná. Nedostatok akustických informácií spôsobuje, že sluchovo postihnutí majú ťažkosti prijímať a transformovať akustické informácie a vytvárať poznatky, čo do istej miery môže limitovať ich vzdelávateľnosť. Úlohou pedagogiky sluchovo postihnutých je vybudovať optimálny komunikačný systém a prostredníctvom neho budovať systém poznatkov, zručností a návykov.

Typy sluchových porúch

• Prevodový typ: porucha je v strednej časti sluchového analyzátora /ucha/.
• Percepčný typ: porucha je vnútornej časti sluchového analyzátora.

Telesné (somatické) postihnutie

Vedný odbor ŠP skúmajúci osobitosti edukácie jednotlivcov s chybami pohybového, oporného a nervového ústrojenstva a jednotlivcov s výraznými zmenami v zdravotnom stave. Nazývame ho aj somatopédia.

Miesto špeciálnej pedagogiky v sústave vied

Špeciálna pedagogika patrí v najširšom význame do sústavy vied o človeku, v užšom význame do systému pedagogikých vied. V rámci nich tvorí samostatný vedný odbor, zaoberajúci sa teóriou a praxou výchovy, vzdelávania mentálneho, senzorického, somatického postihnutia alebo narušených komunikačných schopností či psychosociálneho narušenia alebo z dôvodu iných špecifických daností, porúch učenia, správania mládeže a dospelých. Môžeme sem zaradiť aj jedincov s výnimočným nadaním a talentom čí inými špecifickými potrebami.

• Vedy o človeku
• Sústava pedagogických vied
• Sústava špeciálnopedagogických vied
• Hraničné odbory
• Pomocné vedy

Hraničné odbory

• Psycholingvistika
• Psychológia (humánna defektológia)
• Patopsychológia
• Bionika
• Sociológia
• Liečebná pedagogika
• Etika
• Teória informácie
• Biológia
• Estetika

Pomocné vedy

• Patobiológia
• Logika
• Sociálne skúmanie morálky, t. j.

Normy v špeciálnej pedagogickej diagnostike

Normy v špeciálnej pedagogickej diagnostike majú osobitný význam, sú vyjadrované v kategóriách: „vychovávateľnosť“, „vzdelávateľnosť“, „vyžadujúci špec.

Vývinové anomálie podľa F.

• Ustrnutý vývin - k vývinu orgánu či funkcie (alebo ich kombinácie) nedochádza - vrodená slepota, hluchota, úplne nevyvinutý orgán (končatina) alebo aj tzv.
• Obmedzený vývin - pri ktorom určitý orgán či funkcia sa už od počiatku života vyvíja obmedzene a nikdy nedosiahne stupeň normálneho vývinu (niektoré formy MR, vrodená nedoslýchavosť, slabozrakosť, telesné malformácie alebo negatívne soc.
• Oneskorený vývin - je spravidla reverzibilný (vratný), ak je poskytnutá včasná lekárska či špeciálnopedagogická, alebo sociálna intervencia. Napr.
• Pochybený vývin - orgán alebo funkcia (ich kombinácia či viac funkcií, alebo aj celá osobnosť) sa síce vyvíjajú, ale nežiaducim scestným smerom, ktorého výsledok je patologický. V soc. oblasti je to vývin delikventnej osobnosti - napr.
• Prerušený vývin - dôsledok pôsobenia patogénnych faktorov, vývin orgánu či funkcie sa náhle spomalí alebo úplne preruší.

Formy integrácie

• Funkčná, keď postihnuté deti navštevujú školu (triedu) a sú zaradené do výchovných skupín spolu s intaktnými deťmi - sú rovnaké aj učebné osnovy a výchovné štandardy.
• Homogenizácia triedy (skupiny) z hľadiska druhu a stupňa postihnutia a umožňuje používanie kompenzačných pomôcok.

Príprava na povolanie (PO)

PO je cieľavedomý multifaktoriálne podmienený výchovný proces, ktorý sa uskutočňuje na základe rozpoznania, individuálne podmienených dispozícii žiaka, pri ktorých sa tieto zosúlaďujú s požiadavkami, kladenými na profesionálnu prípravu (stoja proti sebe požiadavky zamestnávateľa a schopnosti dieťaťa). Celý proces vrcholí voľbou povolania. Príprava sa uskutočňuje v SOU, OU a špeciálnych SŠ (zrakové, sluchové postihnutie).

Faktory ovplyvňujúce socializáciu

1. Rodina - predstavuje sociálne vplyvy, postoje, citový a racionálny vzťah. Jej výchovné pôsobenie formuje správanie dieťaťa. Osobitný význam pre postihnuté dieťa má reč, ktorú
2. Škola
3. Postoj spoločnosti - je veľmi dôležitý, nejde len o kompenzácie, ale ide o celkový postoj spoločnosti „nás“, prestali sme sa obzerať za postihnutými, ktorí

Zásady špeciálnej výchovy

Zásady - základné poučky, pravidlá, smernice, ktoré sa majú v špec. Výchove dodržiavať, pokiaľ ide o výber metód, foriem a prostriedkov výchovy postihnutých alebo narušených jedincov.

Na zreteli treba mať v ŠP všeobecné pravidlá:

1. Najprv poznaj, potom vychovávaj
2. Nie proti postihnutiu, ale v prospech postihnutého

Porovnávacia špeciálna pedagogika

Porovnávacia špeciálna pedagogika je odborom špeciálnej pedagogiky, ktorého predmetom je skúmanie a porovnávanie výchovno-vzdelávacích sústav pre deti a mládež vyžadujúcu špeciálnu starostlivosť v nadväznosti na filozofické a teoretické východiská, z ktorých vychádzajú. Porovnáva aj ciele, obsah, formy a obsah prípravy špeciálnych pedagógov. Porovnávanie sa môže realizovať buď synchrónne (časovo súbežne), t.j. k určitému vymedzenému termínu, alebo chronologicky (v časovom slede, ako po sebe nasledovali). Z hľadiska filozoficko-teoretických východísk U. Bleidick (1985) rozoznáva 4 základné koncepcie: normatívnu špeciálnu pedagogiku, ktorá si osobitne všíma ciele a výsledky, ktoré sa usiluje špeciálna výchova dosiahnuť.

Klasifikácia znevýhodnení v ŠP

Pre špeciálnu pedagogiku je účelné a nutné znevýhodnenia určitým spôsobom triediť a klasifikovať. Môžu slúžiť pre chápanie hendikepu ako dimenzie z hľadiska sebarealizácie v súvislosti s integračnými tendenciami.

• vrodené a získané
• senzorické poruchy - dôsledok ochorenia, úrazov - vrodené a získané
• mentálne poruchy - dôsledok vrodených defektov - mentálna retardácia - dôsledok defektov získaných počas života - demencia

Stupne mentálnej retardácie:

• ľahká mentálna retardácia 70-50 IQ
• stredná mentálna retardácia 49-35 IQ
• ťažká mentálna retardácia 34-20 IQ
• hlboká mentálna retardácia 19-0 IQ

Niektoré formy mentálnej retardácie:

• Downov syndrom - porucha 21. páru chromozómov
• Hydrocefalus - nadmerná produkcia likvoru v mozgových komorách
• Fenylketonúria - porucha metabolizmu bielkovín
• Kreténizmus - nedostatočná činnosť štítnej žľazy
• poruchy správania - rôzne závažné odchýlky v správaní, ktoré sú pre spoločnosť nežiadúce, nechcené až neprijateľné - zásadnou otázkou je ich spoločenská závažnosť.

Podľa stupňa hendikepu

• poruchy ľahkého stupňa - minimálna odlišnosť od normy - plná integrácia do školy i do spoločnosti
• poruchy stredného stupňa - značná odlišnosť od normy - vyžaduje špeciálny prístup
• poruchy ťažkého stupňa - veľká odlišnosť od normy - jedinci sú odkázaní na celodennú starostlivosť a vo väčšine prípadov v špeciálnych zariadeniach

Podľa doby vzniku hendikepu

• poruchy prenatálne

  1. genetické dispozície

  2. vplyv teratogénnych faktorov

     • chemické faktory - lieky, nelegálne drogy, alkohol, nikotín, otravy
     • fyzikálne faktory - žiarenie
     • biologické faktory - infekčné ochorenia

  3. psychické faktory

     • nadmerný stres
     • týranie

• poruchy perinatálne

  1. dôsledky komplikovaného pôrodu
  2. dôsledky nešetrného pôrodu
  3. dôsledky protrahovaného pôrodu

• poruchy postnatálne

  1. - pôsobenie chemických látok a jedov

  2. vplyv biologických faktorov

     • infekčné ochorenia
     • vírusové ochorenia
     • úrazy

  3. vplyv sociálnych faktorov

     • nevhodné výchovné podmienky
     • nízka sociálna úroveň
     • záťažové situácie

Poruchy a hendikepy môžu vznikať počas celého života, miera rizika je však odlišná. Závisí od veku, pohlavia, regiónu. Počas vývinu môžu na jedinca pôsobiť rôzne patogénne faktory, ktoré spôsobujú rôzne typy vývinových chýb.

ŠP rozlišuje:

• Ustrnutý vývin - orgán alebo jeho funkcia sa nevyvíja = vrodená slepota, hluchota, nevyvinutá končatina.
• Obmedzený vývin - orgán alebo jeho funkcia sa od začiatku života vyvíja obmedzene a nikdy nedosiahne stupeň normy = vrodená nedoslýchavosť, niektoré formy mentálnej retardácie, vrodené malformácie, porucha citových vzťahov.
• Oneskorený vývin - sa zo začiatku podobá obmedzenému vývinu, avšak včasnou intervenciou je možné vývin zvrátiť a priblížiť sa alebo aj dosiahnuť normu = oneskorený vývin reči, oneskorený vývin motoriky, oneskorený vývin chôdze.
• Prerušený vývin - vývin orgánu alebo jeho funkcie sa rôznymi vplyvmi spomalí, prípadne úplne preruší. Tento stav môže mať stagnujúci charakter, ale aj dynamický a to postupne zlepšujúci avšak i postupne zhoršujúci = detské demencie, LMD, ochrnutia.
• Pochybný vývin - orgán a jeho funkcia sa síce vyvíjajú, ale nežiaducim smerom.

Modely integrácie

Snahy o integráciu sú popisované v týchto modeloch:

• Medicínsky model vychádza z biologických, organických alebo funkčných príčin. Cieľom je liečba a prekonanie poruchy. Integrácia znamená reintegráciu po liečbe.
• Sociálno-patologický model vychádza zo sociálnych problémov. Cieľom je spoločenská prispôsobivosť. Integrácia je podporovaná špeciálnou terapiou.
• Model prostredia vychádza z problémov prostredia. Cieľom je zmeniť prostredie. Integrácia znamená zmenu na bežné normálne prostredie.
• Antropologický model vychádza z problematických interpersonálnych vzťahov a interakcií.

Metódy špeciálnej pedagogiky

Tak ako v každej spoločenskovednej disciplíne aj v špeciálnej pedagogike máme tri druhy metód:

• diagnostické metódy
• metódy výskumu
• metódy odboru, špeciálnej pedagogiky

Diagnostické metódy a metódy výskumu sa prekrývajú, používajú tie isté alebo podobné postupy. Avšak s inými cieľmi a iným vyhodnotením. Metódy špeciálnej pedagogiky sú zásady, postupy, formy, ktoré sa využívajú v špeciálnopedagogickej praxi.

Diagnostické metódy

Všeobecným cieľom špeciálnopedagogickej diagnostiky je čo najlepšie rozpoznať a charakterizovať konkrétny hendikep a to vo všetkých oblastiach. Ďalšie ciele a úlohy sú špecifické a spočívajú okrem iných aj vo:

• vymedzení čo patrí do ŠP a čo nie
• stanovení, či jedinec patrí do ŠP
• rozpoznaní, či jedinec je ohrozený vznikom hendikepu
• rozpoznaní a stanovení v akom stupni znevýhodnenia sa jedinec nachádza
• stanovení príčin, ktoré viedli k znevýhodneniu
• stanovení metód a postupov, ktoré by viedli k odstráneniu, korekcii a eliminácii hendikepu.

Treba zdôrazniť, že príčiny vzniku znevýhodnenia a jeho formy sú multifaktoriálne a preto súčasťou ŠP diagnostiky je multidisciplinarita. Na diagnóze participuje celý rad odborníkov. Príčiny, ktoré viedli k znevýhodneniu majú veľký význam. Výsledkom ŠP diagnostiky je diagnóza = komplexné posúdenie jedinca pre proces špeciálnopedagogickej starostlivosti v celom rozsahu.

Charakteristika ŠP diagnostiky

Diagnostický proces nie je ukončený jedným stanoviskom. Má dynamický, kontinuálny charakter. Môžeme hovoriť o troch fázach:

• Vstupné diagnostické vyšetrenie

  • komplexné poznanie príčin a charakteru hendikepu
  • spoznať osobnosť.

• Priebežné diagnostické vyšetrenia

  • priebežné vyšetrenia, pozorovania a hodnotenia výsledkov efektivity metód z hľadiska kvantitatívneho aj kvalitatívneho.

• Záverečné diagnostické hodnotenie

  tags: #špeciálna #pedagogika #postihnutie #a #narušenie #definície