Top Štátnicové Otázky z Pedagogiky Mentálne Postihnutých, Ktoré Musíte Poznať! - Domov dôchodcov a Domov sociálnych služieb Tornaľa

30. December 2025

Úvod

Pedagogika mentálne postihnutých (PMP) je špecializovaná oblasť špeciálnej pedagogiky, ktorá sa zaoberá výchovou a vzdelávaním osôb s mentálnym postihnutím. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o PMP ako vednej disciplíne, jej vzťahu k iným vedám a kľúčových konceptoch, ktoré sú relevantné pre štátnicové otázky.

1. PMP ako disciplína špeciálnej pedagogiky a súvzťažné vedy

Špeciálna pedagogika (ŠP) je systém vedeckých poznatkov o špecifických pedagogických javoch a procesoch a ich interakciách. PMP, ako súčasť ŠP, je systém vedeckých poznatkov o mentálnom postihnutí (MP), osobách s MP, ich špeciálnych (edukačných) potrebách, ich výchovnej rehabilitácii a jej zákonitostiach. Predmetom ŠP je edukácia postihnutých, narušených a ohrozených, zatiaľ čo predmetom PMP je edukácia osôb s MP.

PMP sa ako vedný odbor zaraďuje do sústavy špeciálnopedagogických vied. ŠP je pre PMP základným východiskovým odborom. Sústava špeciálnopedagogických vied patrí do sústavy pedagogických vied. Táto patrí do sústavy vied o človeku.

Špeciálna pedagogika plní celý rad úloh, ktoré majú pomerne heterogénny charakter. Z toho dôvodu predstavuje zložitý, vnútorne viacnásobne členený systém. Ich integrujúcim činiteľom je potreba poznávania všeobecne platných zákonitostí špeciálnopedagogických javov a procesov, špeciálnopedagogickej edukácie, skúmania podmienok, priebehu a výsledkov edukácie, skúmanie historického vývoja odboru, metód získavania vedeckých poznatkov, inštitucionálnej sústavy, kde sa špeciálny edukačný proces uskutočňuje. Diferencujúcim činiteľom je skutočnosť, že edukačný proces sa realizuje u detí a mládeže, ktorí majú približne rovnaký druh postihnutia či narušenia. To vytvára užšie zameraný odbor, špecializovaný na užšie koncipovaný predmet, pritom vnútorne diferencovaný v rámci daného postihnutia alebo narušenia.

Vychádzajúc z uceleného chápania človeka ako jednoty bio-psycho-sociálnych faktorov aj vedný odbor o defektnom /postihnutom, narušenom/ jedincovi možno vymedziť, ako súhrn poznatkov z oblasti patobiológie, patopsychológie a sociálnej patológie, ktoré súhrne vytvárajú komplexný vedný odbor multidisciplinárneho charakteru označovaný ako humánna defektológia. Predmetom špeciálnej pedagogiky je skúmanie zákonitosti spojených s výchovou, vzdelávaním a rozvíjaním postihnutého jedinca. Špeciálna pedagogika ako vedný odbor resp. vedná oblasť predstavuje relatívne ucelený, integrovaný a vnútorne diferencovaný, logicky usporiadaný systém vedeckých poznatkov o špeciálnopedagogických javoch, procesoch, ako aj o ich vzájomnej interakcií, ktorý sa buduje na základe výsledkov vedeckovýskumnej a vedecko-bádateľskej činnosti.

Prečítajte si tiež: Porovnanie pedagogických disciplín

Špeciálna pedagogika vzhľadom na svoj predmet patrí v najširšom svojom význame do sústavy vied o človeku. V užšom význame do systému pedagogických vied. Špec. pedagogika pri plnení svojho poslania kooperuje s celým radom súvzťažných vied, kt. Tieto vedy sa označujú ako pomocné.

Súvzťažné vedy špeciálnej pedagogiky:

Etika - zaoberá sa skúmaním morálky. Špec. pg. pomáha pri formulovaní výchovných cieľov z etického hľadiska, vzhľadom na osobitosti, ktoré vyplývajú z postihnutia alebo narušenia. Dobre uskutočňovanou výchovou možno u postih.
Logika - veda o pravidlách a spôsoboch správneho myslenia a poznávania poskytuje poznatky na formulovanie cieľov výchovy mysliaceho človeka. Navrhuje, ako by tieto procesy mali prebiehať, naznačuje, v ktorých oblastiach sa môžu vyskytnúť v dôsledku postihnutia prekážky pri realizácií poznávacích procesov. Pomáha vytvárať teoretické konštrukty o tom, aký by mal byť postih. jedinec po špec.-pedagogickej vých.
Estetika - veda o krásne. V citovej výchove sú poznatky z estetiky veľmi dôležité.
Psychológia - u postihnutých skúma osobitosti utvárania a vývinu psychických procesov, vlastností a stavov, utváranie ich osobnosti.
Medicína - zaoberá sa anatomickými, fyziologickými a morfologickými osobitosťami, etiológiou, priebehom a prognózou chorobných zmien.
Sociálna patológia - zaoberá sa skúmaním negatívnych javov v spoločnosti a ich dôsledkom pre postihnutých. Negatívne javy sa prejavujú deviantným správaním sa takýchto jedincov.
Lingvistika - skúma reč a jej vnímanie v závislosti od štruktúry príslušného jazyka.
Systémová teória - umožňuje systémový prístup k ponímaniu človeka a jeho skúmania.
Bionika - vedný odbor kybernetiky. Zaoberá sa biologickými systémami, prijímaním, zaznamenávaním a spracúvaním informácií, možnosťami kooperácie medzi ľudským organizmom a elektronickými systémami. Na takto získaných poznatkov sa zakladá moderná elektronická protetika.
Semiológia - teória o systémoch znakov. Pre špeciálnu pedagogiku má veľký význam, vzhľadom na skutočnosť, že komunikácia pri viacerých druhoch postihnutia sa realizuje pomocou znakov. Napríklad: bodové písmo pre nevidiacich, znaky pre nepočujúcich a pod.

Druhú skupinu vedných odborov, z poznatkov ktorých špec. pedagogika čerpá tvoria tzv. To sú také odbory, ktorých v centre svojho záujmu stojí tiež človek, ale zaoberajú sa ním z iného aspektu. Sú to najmä medicínske disciplíny, pedagogika, psychológia, biológia, sociológia. Z medicínskych disciplín patria sem lekárske odbory: pediatria, neurológia, oftolamológia, otorinolaryngológia, foniatria, ortopédia, psychiatria, školská hygiena a ďalšie. Z pedagogiky najmä teória výchovy a vyučovania. Zo psychológie vývinová psychológia, všeobecná psychológia, pedagogická psychológia a psychológia osobnosti. Ďalšiu skupinu hraničných odborov tvoria vedné odbory, predmetom ktorých je taktiež človek, ale postihnutý alebo narušený, či jedinec so špecifickými potrebami.

Defektológia - širokokoncipovaný vedný odbor, ktorého predmetom je skúmanie zákonitosti rozvoja a socializácie postihnutého či narušeného jedinca z hľadiska špeciálnej pedagogiky, patopsychológie, sociálnej patológie, patobiológie a iných vedných odborov.

2. Základné pojmy v pedagogike mentálne postihnutých

V pedagogike mentálne postihnutých je nevyhnutné rozumieť základným pojmom, ktoré sa používajú na označenie osôb s poruchami intelektu a na opis ich špecifických potrieb.

Mentálna retardácia (MR): Najširšie označenie pre ľudí s poruchami intelektu. Je to stav zastaveného, neúplného vývinu, vývinová porucha integrácie.
Mentálne postihnutie (MP): Viaceré kritériá - najčastejšie: hľ. etiologické, symptomatolog., závažnosť - stupeň MP, schopnosť učenia, vzdelávania. Najširší, najvšeobecnejší strešný pojem. Označuje všetkých jedincov s IQ pod 85 aj MR a hraničné pásmo. Spoločensky akceptovateľnejší pojem.
- Napr.:
  1. - 10r. dieťa je na úrovni 2r.
  2. - podpriemerný intelekt - IQ pod 70

Mentálna retardácia /z.lat. mentis, mens = myseľ, retardare = meškať, zaostávať/, je to súborné označenie pre výrazne podpriemernú úroveň všeobecnej inteligencie IQ pod 70, prejavujúca sa už v útlom veku. Delí sa na oligofréniu a demenciu.

Oligofrénia - slabomyseľnosť /oligos=málo, fren=rozum/ je to obmedzenie vývinu všetkých psychických funkcií, najmä rozumových, narušenie intelektu. Je to súhrn rôznych príznakov, ktoré etymologicky rezultujú z organickej poruchy mozgu. Je zdedená alebo vrodená, poprípade vzniká v ranom období detstva, spravidla do 2. roku života. Tento stav je trvalý, ireverzibilný, trvá počas celého života, nemožno ho odstrániť, napriek tomu, že existujú možnosti vývinu a špec.rozvíjania. Popri primárnom poškodení mentálnej kapacity vyvoláva aj narušenie celej osobnosti. Príčiny môžu byť:(Môžu pôsobiť: prenatálne, perinatálne a postnatálne.)

Prečítajte si tiež: Postihnutie a narušenie v špeciálnej pedagogike

endogénne (genetické, hereditárne a pod.)
exogénne- biologické, chemické, fyzikálne a pod.- sociálne (patologické prostredie)

Príznaky sú badateľné v rozumovej oblasti, ako obmedzený, prerušený a ustrnulý vývin. Nedokonale je vyvinutá pozornosť, /znížená schopnosť koncentrácie /obmedzená je na pudové potreby, prevláda napodobňovanie. Pamäť je mechanická. Myslenie je konkrétne, pri ľahších formách môže dosiahnuť stupeň zovšeobecnenia až jednoduchého abstrahovania, ale nedosiahne úroveň logického myslenia. Predstavivosť záleží od typu. Zrakový typ dokáže vybaviť videné až s dokonalou presnosťou, sluchový sa orientuje podľa počutých vnemov. Reč sa vyvíja úmerne s rozumovým vývinom. Pudové a afektívne prejavy reči sú pri najťažšom stupni. Pri strednom stupni je pomenovanie konkrétnych predmetov, osôb, javov. Pri najľahšom stupni reč dosiahne úroveň slovných a obsahových zvukov.

Citová stránka je nevyvážená, instabilná. Afekty prevládajú nad emóciami. Objavuje sa citová tuposť, alebo opak výbušnosť. Vôľa je ovplyvňovaná afektami. Prevláda sugestibilita, nekritickosť najmä v správaní. Okrem týchto duševných príznakov vyskytujú sa aj rôzne vývinové telesné anomálie napr.

3. Špeciálna pedagogika: Pojem, predmet a cieľ

Z lat. specialis = osobitný, gréc. paidagogiké tachné = umenie výchovyŠpeciálna pedagogika - vedná oblasť v sústave pedagogických vied. Zaoberá sa teóriou a praxou výchovy, edukácie detí, mládeže a dospelých vyžadujúcich špeciálnu starostlivosť z dôvodu mentálneho, senzorického, somatického postihnutia alebo narušených komunikačných schopností, či psychosociálneho narušenia, alebo z dôvodu iných špecifických danosti, porúch učenia, správania. Zaraďujú sa sem aj jedinci s výnimočným nadaním a talentom, či inými špecifickými potrebami.

Predmetom je skúmanie podstaty a zákonitostí výchovy a vzdelávania postihnutých z aspektu etiológie (náuka o príčinách vzniku chorôb), symptomatológie, korekcie, metód edukácie, reedukácie (prevýchovy) a tiež profylaxie (predbežných ochranných liečebných opatrení) neadekvátneho vyrovnania sa s postihnutím a jeho dôsledkami, či inými špecifickými danosťami.

Cieľom špeciálnej pedagogiky v praxi je vychovávať, vyučovať a vzdelávať postihnutých alebo narušených jednotlivcov tak, aby sa čo najskôr a čo najdôkladnejšie vnútorne vyrovnali so svojim defektom a aby sa napriek obmedzeniam, ktoré z neho vyplývajú, čo najpozitívnejšie prispôsobili spoločnosti a boli spôsobilí žiť relatívne plnohodnotný život ako tvorcovia, konzumenti či ochrancovia hodnôt vytvorených cieľavedomou činnosťou. Pri týchto výchovných snaženiach sa plne využívajú potenciálne možnosti jedinca, jeho motivácia, prirodzené kompenzačné schopnosti, kreativita a iné danosti. Uplatňujú sa špeciálne metódy výchovy a vyučovania, modifikovaný obsah vzdelávania pri modifikovaných organizačných formách výchovy a vyučovania za dôsledným uplatňovaním požiadavky individuálneho prístupu k vychovávanému. Pritom sa vychádza z poznania jeho danosti a dispozícií pre výchovu a vzdelávanie získaných prostredníctvom špeciálnopedagogickej diagnostiky. V záujme dosiahnutia určených cieľov musí sa špeciálna výchovná starostlivosť začať čo najskôr už od narodenia, resp. čo najskôr od vyskytnutí sa defektu, poruchy či narušenia. To si vyžaduje spoluprácu s rodičmi postihnutých detí, ktorí si tiež musia osvojiť základné metódy a princípy špeciálnej výchovy. Okruh záujmu a pôsobenia špeciálnej pedagogiky sa týmto rozširuje z dieťaťa na jeho rodičov, čo vyžaduje dôsledne vybudovaný systém poradní a iných špecializovaných zariadení. Vzhľadom na integračné tendencie, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú, aby sa postihnuté či narušené deti, ak im to stav dovolí, vychovávali v podmienkach bežných škôl pre intaktných, spolupráca a usmernenie týchto škôl sa dostáva do popredia ako jedna z ďalších úloh špeciálnej pedagogiky. Poradenské aktivity sa týmto rozširujú aj na učiteľov a vychovávateľov. Takéto spoločné a vzájomne sa dopĺňajúce úsilie napomáha cieľavedome a systematicky:

Prečítajte si tiež: Edukácia seniorov a jej inštitucionálne zázemie

rozvinúť potencionálne možnosti detí na maximum
sprostredkovať im vš. vedomosti a spôsobilosti a vycvičiť ich vo všetkých návykoch, ktoré si môžu osvojiť
pripraviť a uspôsobiť ich na to, aby získané poznatky, spôsobilosti a návyky uplatnili vo svojom živote tak, aby v ňom žili ako najsamostatnejší a najaktívnejší jednotlivci.

Špeciálna pedagogika plní celý rad úloh, ktoré majú pomerne heterogénny charakter. Z toho dôvodu predstavuje zložitý, vnútorne viacnásobne členený systém. Vzhľadom na túto skutočnosť nie je celkom jednoznačné, či možno o nej hovoriť ako o homogénnom "vednom odbore", alebo radšej o "vednej oblasti", kde označenie zastrešuje systém vedných disciplín, ktorých integračným - systémovo-tvorným prvkom je to, že sa zaoberajú edukáciou postihnutých, narušených jedincov alebo jednotlivcov so špeciálnymi potrebami na jednej strane a diferencujúcim prvkom to, že je to systém vedných disciplín, z ktorých každá sa zaoberá problematikou edukácie iného druhu postihnutia či narušenia, alebo špeciálnych potrieb.

Ich integrujúcim činiteľom je potreba poznávania všeobecne platných zákonitostí špeciálnopedagogických javov a procesov, špeciálnopedagogickej edukácie, skúmania podmienok, priebehu a výsledkov edukácie, skúmanie historického vývoja odboru, metód získavania vedeckých poznatkov, inštitucionálnej sústavy, kde sa špeciálny edukačný proces uskutočňuje. Diferencujúcim činiteľom je skutočnosť, že edukačný proces sa realizuje u detí a mládeže, ktorí majú približne rovnaký druh postihnutia či narušenia. To vytvára užšie zameraný odbor, špecializovaný na užšie koncipovaný predmet, pritom vnútorne diferencovaný v rámci daného postihnutia alebo narušenia.

4. Psychopédia a mentálne postihnutie

Psychopédia - /z greck.psyché=duša, paideia=výchova, čiže výchova duše/. Špeciálna pedagogika chápe mentálne postihnutie, ako nedostatočnú schopnosť meniť informácie na poznatky, v dôsledku toho aj transformovať /prenášať/ veci a udalosti do symbolických funkcií, tieto uchovávať, a takto transformovanými informáciami zmysluplne narábať a participovať na udalostiach. Pritom významnú úlohu zohráva poznávacia /kognitívna/ činnosť. Práve jej znížená úroveň spôsobuje nedostatočnú schopnosť transformovať informácie na poznatky. Rozvíjanie kognitívnej činnosti MP jedincov v harmonickom súlade s rozvíjaním sa celej osobnosti je prioritným zámerom pedagogiky mentálne postihnutých.

endogénne (genetické, hereditárne a pod.)
exogénne- biologické, chemické, fyzikálne a pod.- sociálne (patologické prostredie)

5. Systém špeciálnej pedagogiky

Špec. pg. predstavuje vo svojom integrovanom celku množstvo systematicky usporiadaných poznatkov teórií a praxi edukácie postihnutých, narušených jedincov.

2/ Systém špec. pedagogiky v užšom zameraní sa delí podľa druhu postih., narušenia al. špec. potrieb:

Psychopédia - zaoberá sa výchovou a vzdelávaním osôb s mentálnym postihnutím.
Tyflopédia - zaoberá sa výchovou a vzdelávaním zrakovo postihnutých.
Surdopédia - zaoberá sa výchovou a vzdelávaním sluchovo postihnutých.
Logopédia - zaoberá sa prevenciou, diagnostikou a terapiou porúch reči.
Etopédia - zaoberá sa výchovou a vzdelávaním sociálne narušených alebo ťažkovychovávateľných detí a mládeže. Sleduje príčiny a prejavy správania človeka mimo spoločen. normy a hľadá možnosti reeduk.
Somatopédia - /gr.sóma-telo/ sa zaoberá výchovnými, vzdelávacími a všeobecne spoločenskými súvislosťami telesne postihnutých, s chorými deťmi a mládežou, telesne oslabenými, jedincami s obmedzenou pohyblivosťou alebo neschopnosťou pohybu vôbec.

Všetky dielčie špeciálnopedagogické disciplíny sledujú jednotlivé handicapy a poruchy, jednak z hľadiska ich prejavov a rozsahu, jednak z hľadiska dopadu na osobnostný a sociálny rozvoj človeka. Nie vždy je ťažké postihnutie tou najväčšou záťažou pre život jedinca. Vlastne rozsah handicapu nie vždy znamená väčšiu mieru defektivity /postihnutie sociálnych vzťahov a poruchu integrity osobnosti/. Mnoho závisí od typu osobnosti handicapovaného, na jeho schopnosti vyrovnať sa s náročnou a krízovou situáciou /ktorou handicap je/, a na postoji blízkeho i širšieho prostredia.

6. Postihnutie, narušenie a ohrozenie

Postihnutie - relatívne trvalý výrazný nedostatok integrity alebo funkcionovania ľudského organizmu alebo jeho významnej časti. postihnutie - relatívne ireparabilné poškodenie
Narušenie - relatívne reparabilné poškodenie
Ohrozenie - prípady, pri ktorých ak sa neposkytne špec. starostlivosť, môže dôjsť k postihnutiu.
Zdravotne postihnutá osoba - ktorákoľvek osoba, ktorá si nie je schopná zaistiť, úplne alebo čiastočne, potreby bežného spoločenského života v dôsledku vrodeného či získaného nedostatku fyzických alebo duševných schopností. Zdravotne postihnuté osoby majú okrem iných práv právo na lekárske, psychologické a funkčné ošetrenie, vrátane protetických a ortopedických pomôcok, na liečebnú a sociálnu rehabilitáciu, vzdelanie, pracovnú rehabilitáciu, poradenstvo, pomoc pri pracovnom umiestnení a ďalšie služby, ktoré im umožnia max. rozvinúť ich schopnosti a zručnosti a urýchlia proces ich začlenenia al. integrácie.
Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami - dieťa s akýmkoľvek postihnutím alebo narušením, navštevujúce materskú, základnú, strednú školu alebo inú školu. Vyžaduje systematickú odb. starostlivosť špec. pedagóga (prípadne aj spoluprácu so psychológom, odb. lekárom a pod.).
Osoby so špeciálnymi potrebami - relatívne heterogénna skupina osôb, ktoré z nejakého dôvodu sa výrazne odlišujú od bežnej populácie. Sem patria deti s poruchami správania al. učenia, deti s nadaním, deti z odlišného soc. a kultúrneho prostredia.
Handicap - záporný dôsledok defektu na činnosť postihnutého jedinca, znevýhodnenie. HAND. jedinec - na základe svojho defektu je znevýhodnený v škol. práci, vo výkonnosti a v soc. integrácií.
Defekt - /z lat. defectus = chyba, porucha, nedostatok/ - nedostatok v integrite organizmu, ktorý môže mať formu orgánovú, alebo funkčnú a vyskytuje sa v oblasti psychickej, senzorickej či somatickej, dôsledkom čoho jedinec vyžaduje špeciálnu starostlivosť. Synonymom defektu je termín p o s t i h n u t i e, viac používané v školskej terminológií.
Defektivita - porucha integrity človeka, t.j. jednoty organizmu a prostredia, ktorá sa prejavuje poruchou spoločenských vzťahov medzi defektným jedincom a jeho spoločenským prostredím. Znakmi defektivity sú: vzájomné pôsobenie medzi postihnutým a prostredím, relatívne dlhodobé trvanie, ktoré sa môže zlepšovať, zhoršovať, ale i vymiznúť.
Porucha - vyjadruje miernejšiu odchýlku od normy ako defekt.
Narušenie - vyjadruje tiež odchýlku od normy. Získava sa počas života a má reparabilný charakter, vyskytuje sa v pestrejšej škále (poruchy učenia, poruchy správania, narušenie kom. schopností).
Anomália - /z gréck. a=ne, zápor, nomos=zákon, pravidlo/. Je to relatívne trvalá negatívna odchýlka od normy v oblasti somatickej či psychickej, alebo v ich kombinácií.
Deviácia - /z lat. via=cesta, deviatio=odbočenie z cesty/. Týka sa správania, čím sa jedinec stáva nápadným, odkloňujúcim od normy. Napr. alkoholizmus, narkománia, prostitúcia, gamblerstvo, vandalizmus a pod.
Rehabilitácia - /z lat. re=znovu, opäť, habilitas= spôsobilosť, schopnosť/ znovupôsobenie, opätovné dosiahnutie spôsobilosti.
Socializácia - odvodený od slova socializácia /z lat. socialis=družný, spoločenský/, znamená zapájanie do pracovného a spoločenského života.
Integrácia - /z lat. integratio= obnova, zacelenie/.
Korekcia - /z lat. correctio=náprava, polepšenie/.

7. Osobnosť a mentálne postihnutie

Osobnosť je osobitný súhrn individuálnych vlastnosti človeka a súčasne aj jednotka s určitou štruktúrou. Každý človek má osobitný, individuálny celkový charakter somatopsychických vlastnosti, ktorý reaguje na vplyvy okolitého sveta osobitným spôsobom. Z psychického aspektu je osobnosť úplným, nepretržitým komplexom duševných javov, osobitým súhrnným znakom duševného života, v ktorom sa prelínajú: temperament, záujmy, schopnosti a charakter. Táto viacdimenzionálna definícia osobnosti je univerzálne platná, to znamená, že platí pre každú osobnosť teda aj narušenú resp. postihnutú., handicapovanú.

Vývin dieťaťa, je to vlastne vzájomné pôsobenie prostredia a indivídua, a jeho vrodené a získané, vonkajšie a vnútorné, morfologické a funkčné predpoklady, pre ktoré charakteristickým znakom je dynamizmus. Jeho narušenie sa dá vystihnúť len v tomto vzťahovom rámci a to tak, že nájdeme faktory, ktoré spôsobili postihnutie a ich následky. Pri definovaní príčin, nie je možné predložiť úplný zložitý reťazec príčin a ich primárnych následkov v celej jeho zložitosti. Jedna určitá príčina môže mať nielen jeden druh následkov, ale rozličné typy klinických obrazov a primerane tomu aj rozličné druhy narušenej osobnosti. A naopak za rozličnými obmenami narušenej osobnosti môžu byť viaceré príčiny a určitý klinický obraz môže vzniknúť v dôsledku súhrnu rozličných príčin.

tags: #pedagogika #mentalne #postihnutych #statnicove #otazky

Pedagogika mentálne postihnutých: Štátnicové otázky