Perinatálny hospic na Slovensku: Sprevádzanie rodín v ťažkých chvíľach

Perinatálny hospic je ojedinelý projekt na Slovensku, ktorý sa zameriava na poskytovanie komplexnej podpory rodinám, ktoré počas tehotenstva stratili dieťa alebo sa dozvedeli, že ich dieťa má vážne zdravotné problémy. Projekt, ktorý systematicky vedie páter Milan Grossmann, CM, z Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul od roku 2021, sa snaží sprevádzať rodiny v ťažkých chvíľach a poskytnúť im potrebnú pomoc.

Empatia a pochopenie v zdravotníctve

Michaela Nagyová z Bratislavy, matka trojročnej dcérky, zdieľa svoju skúsenosť s potratom. Počas tehotenstva s druhým dieťaťom sa vyskytli komplikácie a dieťa sa prestalo vyvíjať. Michaela spomína na nedostatok empatie zo strany niektorých zdravotníkov, ktorí zľahčovali jej stratu a používali neosobné výrazy ako "embryo" alebo "plod" namiesto "bábätko". Táto skúsenosť ju veľmi zasiahla a uvedomila si, aké dôležité je, aby zdravotníci prejavovali viac pochopenia a rešpektu voči prežívaniu matiek.

Po potrate sa Michaela stretla s kňazom, ktorý ju odkázal na pátra Milana Grossmanna, ktorý sa venuje projektu perinatálneho hospicu. Páter Milan jej poskytol duchovnú a psychickú podporu a pomohol jej vyrovnať sa so stratou. "Mňa prístup pátra Milana zachránil," hovorí Michaela.

Pomoc a sprevádzanie v ťažkých chvíľach

Páter Milan Grossmann sa snaží sprevádzať rodiny, ktoré počas tehotenstva prichádzajú o dieťa alebo sa dozvedia, že dieťa má vážne zdravotné ťažkosti či genetické poškodenia. Týmto rodičom poskytuje duchovnú a psychickú podporu, ale aj pomoc so zabezpečením obradu a poslednej rozlúčky s dieťaťom.

Michaela oceňuje, že páter Milan nebagatelizoval jej pocity a vypočul ju. "Zrazu tu bol niekto z vonkajšieho prostredia, kto ma vypočul a nič nebagatelizoval, čo bolo pre mňa najviac, čo mi v tej chvíli mohol niekto poskytnúť," tvrdí Michaela. Dodáva, že s väčším pochopením sa nestretla ani vo svojej farnosti, keď chcela dať vyslúžiť svätú omšu za nenarodené dieťa.

Prečítajte si tiež: Sprevádzanie v ťažkých chvíľach

O päť mesiacov Michaela opäť otehotnela, ale o dieťatko prišla za rovnakých okolností. Vtedy sa už hneď obrátila na Milana Grossmanna s prosbou o pomoc a sprevádzanie. Páter Milan jej povedal vetu, ktorá ju oslobodila od pocitov viny: "Nebojte sa, vaše dieťa žije v Bohu."

Právo na rozlúčku a pochovanie

Jana Melicher z Banskej Bystrice, ktorá pred dvomi rokmi prišla o svoje dieťa, zdieľa podobnú skúsenosť. Po zistení mimomaternicového tehotenstva musela podstúpiť operáciu. V nemocnici ju lekári upozorňovali, že nešlo o dieťa, ale o plod. Navyše jej nikto neposkytol informácie o jej právach a nevedela, že si môže vyžiadať pozostatky.

Podľa zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve si môžu rodičia vyžiadať telesné pozostatky plodu na pochovanie, pričom rozhodnutie musia spraviť do 96 hodín. Spraviť tak môžu bez ohľadu na týždeň tehotenstva, v ktorom prišlo k strate. Jana sa domnieva, že napriek tomu, že v tom čase boli na oddelení viaceré ženy, ktoré o svoje dieťa prišli, nikto zo zdravotného personálu sa neubezpečil, či o tejto možnosti vedia, na oddelení neboli o nej ani žiadne informačné brožúry.

Jana sa v ťažkej chvíli spomenula na duchovnú obnovu, na ktorej bol aj Milan Grossmann, ktorý spomínal perinatálny hospic, ktorému sa venuje. Páter Milan jej poskytol informácie o jej právach a možnostiach, ako sa dôstojne rozlúčiť s dieťatkom. Sprevádzal ju a jej manžela celým procesom až po rozlúčkový obrad. "Keby nebolo pána Grossmanna a jeho pomoci, zrejme by sme svoje dieťatko vôbec nepochovali ani by neprebehla ozajstná rozlúčka s dieťaťom," hovorí Jana.

Jana je presvedčená, že keby sa jej tejto pomoci nebolo dostalo, oveľa ťažšie by sa vyrovnávala so stratou dieťaťa. "Ostalo by v nás zrejme veľa nezodpovedaného, čo sme mohli alebo nemohli urobiť, možno pocit krivdy, hnev, nespracovaná bolesť zo straty," hovorí.

Prečítajte si tiež: Financovanie hospicov v Nitre

Potreba špecifického pohľadu a podpory

Podľa štatistík NCZI má skúsenosť so spontánnym potratom v prvom trimestri každý rok približne až päťtisíc žien. Mnohé z nich nevedia, že majú právo požiadať o vydanie pozostatkov dieťaťa na pochovanie. Páter Milan Grossmann potvrdzuje, že aj zdanlivé maličkosti v neverbálnom prejave ovplyvnili možnosti, ktoré rodičia mali, a často určovali líniu, ktorou sa ďalej postupovalo a napokon to malo vplyv na to, či sa rodičia so stratou ľahšie alebo ťažšie vyrovnávali.

Dokonca veľakrát sa stretol aj s tým, že rodičia prišli o dieťa už dávnejšie a stále neboli so svojou stratou vyrovnaní, pretože ich okolie to vtedy bagatelizovalo. Vtedy im ponúka možnosť dodatočného rozlúčkového obradu s cieľom prežiť to, na čo vtedy čas nebol. Ak chcú, sprevádza ich pri vlastnom hľadaní vnútorných zdrojov, ktoré by smerovali k zmiereniu a životnej nádeji.

Páter Milan Grossmann zdôrazňuje, že rodičia, ktorí prídu o svoje vytúžené dieťa ešte pred jeho narodením, potrebujú špecifický pohľad perinatálneho hospicu, ktorý vníma aj nenarodenú ľudskú bytosť ako malého pacienta a jeho rodičov ako partnerov v dialógu. Spoločným menovateľom všetkých by mala byť ochota počúvať rodinu chorého dieťaťa s odbornosťou i pokorou.

Plášť Vincenta de Paul: Iniciatíva na šírenie myšlienky paliatívnej perinatálnej starostlivosti

Páter Milan Grossmann rozbieha iniciatívu Plášť Vincenta de Paul, ktorou šíri myšlienku paliatívnej perinatálnej starostlivosti. Chce ukázať trpiacim rodičom, že je aj iná cesta ako predčasne ukončiť život chorého dieťaťa a že im bude mať kto na tejto ceste pomôcť.

Paliatívna starostlivosť je v bežnom chápaní považovaná skôr za starostlivosť pre ľudí starých a nevyliečiteľne chorých. Plášť Vincenta de Paul chce poskytovať podobnú starostlivosť, ale pre choré deti, ktoré sú úplne na začiatku svojho života - ich vrodená chyba je zistená ešte počas tehotenstva.

Prečítajte si tiež: Andrašová: Hospic a paliatívna starostlivosť

Páter Milan Grossmann vysvetľuje, že v spoločnosti je tlak na to, aby sa rodili zdravé deti. Na základe stretnutia s rodičmi a ich svedectvami pochopil, že rodičia potrebujú alternatívu. Aby existovala možnosť aj pre tých rodičov, ktorí chcú prejaviť starostlivosť a lásku svojmu dieťaťu aj v takýchto náročných situáciách.

Spolupráca a osveta

Páter Milan Grossmann sa snaží vyhľadávať lekárov, najmä gynekológov, ale aj ďalších odborníkov, ktorých srdce je blízke tejto myšlienke, a rozprávať sa s nimi. Interrupciou sú asi najohrozenejšie deti, ktoré trpia niektorou so životom nezlučiteľnou diagnózou, ako anencefália, trizomia a pod.

Výsledkom iniciatívy má byť perinatálny hospic. Myšlienka je zatiaľ iba vo svojom zárodku. Zatiaľ treba robiť osvetu, upozorňovať na existujúce školenia a kurzy, ktoré sa už vo svete konajú. Hospicová starostlivosť má v sebe aj myšlienku sprevádzania umierajúceho člena v kruhu rodiny, čo je vlastne prirodzené. Plášť Vincenta de Paul teda v tomto zmysle nevymýšľa nič nové, len pomôže rodičom vykonávať hospicovú starostlivosť aj v tomto špecifickom období života ich dieťaťa.

Otvorenosť a pokora

Páter Milan Grossmann zdôrazňuje, že spoločným menovateľom všetkých by mala byť otvorenosť a ochota počúvať rodičov chorého dieťaťa s pokorou i vynaliezavosťou. Ide o to, aby sa v súlade so súčasnými poznatkami vedy citlivým, ľudským a etickým spôsobom rešpektovala ľudská dôstojnosť tehotnej matky a jej dieťatka.

Starostlivosť, o ktorej rozmýšľa, bude asi poskytovaná s radosťou a nachádzaním jej hlbokého zmyslu, alebo poskytovaná nebude. Páter Milan Grossmann vidí nádej v zdravotných sestrách a budúcich gynekológoch, ktorí s týmto nesúhlasia a preto sa veľmi tešia našej iniciatíve.

Misijné územie

Páter Milan Grossmann hovorí, že už otváranie témy mu spôsobuje misijnú radosť. Vidí, že tieto veci sú za hranicou spoločenského záujmu. Treba prekonávať spoločenské tabu. Je to doslova misijné územie, ktoré nie je geografické, do ktorého netreba cestovať, lebo je veľmi blízko.

Chceli by sme dávať do pozornosti tematické školenia a kurzy, ktoré sa už konajú napríklad v Čechách a neskôr snáď zorganizovať aj vlastné pre záujemcov zo zdravotníckych i nezdravotníckych profesií. Treba sa učiť aj to, ako komunikovať s rodičmi.

Dôstojnosť a láska

Páter Milan Grossmann zdôrazňuje, že Plášť Vincenta de Paul je o tom, aby sa deťom s vážnymi diagnózami neurýchľovalo ukončenie ich života, ale aby sa im poskytovala starostlivosť a láska bezpodmienečne. Aby rodičia, ktorí chcú dať starostlivosť a lásku svojmu dieťaťu aj v takejto bolestnej a ťažkej chvíli, mali oporu.

Páter Milan Grossmann sa snaží rodičom vysvetliť, že potrat nie je povinnou voľbou, ako sa to často vnucuje prostredníctvom povrchných alebo aj mylných lekárskych informácií. Hovorí o možnosti rozhodnúť sa prijať vlastné dieťa v celej jeho krehkosti; že je možné dať mu šancu žiť a využiť ponúknuté možnosti vedy alebo rozhodnúť sa sprevádzať ho so všetkou možnou starostlivosťou a láskou po ten čas, keď mu bude dovolené žiť. A tak mu priznať, so všetkými dôsledkami, dôstojnosť dieťaťa.

Páter Milan Grossmann sa snaží rodičov upokojiť a vytvoriť prostredie, ktoré by netraumatizovalo. Aby napriek tomu strašnému zostala štipka radosti z nového života. Je to náročné, ale treba ponúknuť takú službu, kde by bolo verbalizované, že život môžeme sprevádzať dôstojne v každej situácii.

Inšpirácia zo zahraničia

Páter Milan Grossmann sa inšpiroval perinatálnym hospicom otvoreným v máji 2016 na rímskej Univerzitnej poliklinike Gemelli. A tiež sleduje, ako sa stále viac otvára táto téma v Čechách.

Páter Milan Grossmann verí, že raz bude perinatálna starostlivosť u nás vyzerať ako tá v Taliansku. Myšlienka už zapustila korienok. Podobná služba musí postupne rásť v našich podmienkach, ale princípy sú rovnaké.

Vincent de Paul a ochrana života

Páter Milan Grossmann spája vznikajúci perinatálny hospic s menom Vincenta de Paul, pretože v ikonografii je svätý Vincent de Paul najčastejšie znázorňovaný ako do svojho plášťa zavíňa malé dieťa. Je to preto, lebo vo svojej dobe zachraňoval novorodencov, ktorí by inak zomreli na dlažbách ulíc alebo boli zneužití na žobranie.

Dnes síce nevidíme na uliciach zomierajúcich novorodencov tak, ako ich videl Vincent, ale ohrozenie najmenších ľudských bytostí existuje, žiaľ, aj dnes, ale v inej podobe, o ktorej práve hovoríme. Misijné územie sa presunulo z ulíc do ambulancií mnohých lekárov.

Páter Milan Grossmann hovorí, že asi podobne ako svätý Vincent de Paul, treba predovšetkým dobre vidieť a počúvať bez predsudkov, potom prebúdzať citlivosť a organizovať účinnú a dostupnú pomoc. To robil Vincent. Vravieval, že keď niekto veľmi trpí, treba sa ponáhľať pomôcť, ako keď sa uteká hasiť požiar. A modlil sa.

tags: #perinatalny #hospic #slovensko #informácie