
Zmluvy sú základným kameňom každého obchodného vzťahu, a personálne agentúry nie sú výnimkou. Tieto agentúry využívajú rôzne typy zmlúv na úpravu vzťahov so svojimi klientmi, kandidátmi a zamestnancami. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o rôznych typoch zmlúv, s ktorými sa možno stretnúť v kontexte personálnej agentúry, a zdôrazniť ich kľúčové charakteristiky.
Ak ste sa rozhodli nájsť si prácu cez personálnu agentúru, budete okrem pracovnej zmluvy podpisovať aj zmluvu o sprostredkovaní zamestnania za úhradu. Zmluva o sprostredkovaní zamestnania za úhradu dohaduje prácu záujemcu o prácu s treťou osobou. Sprostredkovanie práce má právo vykonávať právnická osoba alebo fyzická osoba, v prípade, že splní všetky podmienky ustanovené zákonom. Povolenie na sprostredkovanie vydáva Ústredie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Podľa zákona personálna agentúra nesmie od uchádzačov o zamestnanie vyberať poplatky za sprostredkovanie. Niektoré iné úkony, ako napríklad sprostredkovanie dopravy alebo ubytovania, byť spoplatnené môžu. Ak agentúra vydá zmluvu o sprostredkovaní, ktorá nie je v súlade so zákonom o službách zamestnanosti, je možné podať podnet k jej prešetreniu na Ústredie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Pracovná zmluva je základným pilierom pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Na jej základe vznikajú práva a povinnosti oboch strán, pričom jej obsah je presne upravený Zákonníkom práce č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Medzi najbežnejšie typy pracovných zmlúv patria zmluvy na dobu určitú a neurčitú. Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou. V nej je možné dohodnúť si trvanie pracovného pomeru na dobu určitú alebo neurčitú, respektíve na ustanovený týždenný pracovný čas alebo na kratší týždenný pracovný čas.
Prečítajte si tiež: Agentúra pre rakúsky invalidný dôchodok
Pracovný pomer na určitú dobu má pevne stanovené trvanie a možno ho dohodnúť najdlhšie na dva roky. Predĺžiť alebo opätovne si ho dohodnúť (v rámci dvoch rokov) je možné najviac dvakrát. Je to typ pracovného vzťahu, ktorý sa skončí automaticky po uplynutí dohodnutého obdobia, čiže má presne stanovený začiatok aj koniec. Najčastejšie sa využíva napríklad na sezónne práce (v hotelierstve, poľnohospodárstve) alebo pri dočasných projektov, či pri zastupovaní neprítomného zamestnanca (napr. ak je na materskej dovolenke).
Pre zamestnanca je najvýhodnejšie, ak má uzavretú zmluvu na dobu neurčitú, pretože sa nemusí obávať toho, či s ním zamestnávateľ zmluvu predĺži alebo nie.
Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas.
Dohodu o prácach mimo pracovného pomeru je možné uzatvoriť len na dobu určitú, a to maximálne na 1 rok (12 mesiacov). Medzi tieto dohody patria:
Zákonník práce rozlišuje náležitosti pracovnej zmluvy na podstatné, pravidelné a náhodilé. Podstatnými náležitosťami sú druh práce a jeho stručná charakteristika, miesto výkonu práce, mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve a deň nástupu do práce. Medzi pravidelné náležitosti patrí napríklad dohoda o skúšobnej dobe, pracovný čas, splatnosť mzdy, výmera dovolenky, dĺžka výpovednej lehoty. Zamestnávateľ a zamestnanec si okrem toho môžu dohodnúť aj iné podmienky pracovného pomeru, najmä hmotné výhody, treba však vždy rešpektovať Zákonník práce. Určite nie je možné dohodnúť si v pracovnom práve zmluvné pokuty.
Prečítajte si tiež: Prehľad o agentúre a príspevkoch
Každá zmena pracovnej zmluvy vyžaduje súhlas zamestnanca, inak by bola neplatná. Pracovný pomer je možné skončiť viacerými spôsobmi. Výpoveď je jedna z foriem (okrem výpovede možno pracovný pomer skončiť aj dohodou, okamžitým skončením alebo skončením v skúšobnej dobe). Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ ale aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená druhej strane, inak je neplatná. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť a nemožno ho dodatočne zmeniť.
Príkazná zmluva patrí medzi základné občianskoprávne zmluvy a jej právna úprava sa nachádza v § 724 až 732 Občianskeho zákonníka. Ide o dohodu, ktorou sa príkazník zaväzuje pre príkazcu vykonať určitú činnosť, napríklad spravovať majetok, uzatvárať zmluvy alebo konať v jeho mene pred úradmi či súdmi. Aj keď Obchodný zákonník príkaznú zmluvu neupravuje, jej ustanovenia sa uplatňujú aj v obchodnoprávnych vzťahoch.
Predmetom príkaznej zmluvy môže byť zaobstaranie hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci, správa cudzieho majetku či vybavenie konkrétnej záležitosti. Špecifickými formami príkaznej zmluvy sú zmluva o obstaraní veci (§ 733 a nasl. OZ) a zmluva o obstaraní predaja veci (§ 737 a nasl. OZ). Príkazná zmluva môže byť uzatvorená ako samostatný dokument alebo tvoriť len časť inej zmluvy. Takáto zmluva je často využívaná v právnej, obchodnej aj osobnej praxi, či už ide o zastupovanie pri právnych úkonoch, správu nehnuteľnosti, alebo konanie v mene inej osoby. Za túto činnosť môže príkazník dostať odmenu, ale nemusí, záleží na dohode. Dôležité je, že príkazník koná samostatne, no zároveň podľa pokynov príkazcu. Používa sa medzi podnikateľmi.
Príkazná zmluva sa využíva v rôznych situáciách, napríklad:
Ak ide o činnosť s finančnou alebo právnou zodpovednosťou (napr. účtovníctvo), je vhodné mať zmluvu s odmenou. Z povahy veci vyplýva, že príkazná zmluva je typicky zmluvou bezodplatnou, pokiaľ zmluvné strany neustanovia inak. Bezodplatnosť príkaznej zmluvy však neznamená beznáhradovosť. Ak nie je otázka odplatnosti v zmluve upravená, súdna prax vychádza z domnienky, že ide o príkaz bez nároku na odmenu, ak odmena nie je obvyklá vzhľadom na povahu činnosti alebo postavenie príkazníka. V obchodnoprávnych vzťahoch sa mandátna zmluva považuje za odplatnú, ak z jej obsahu nevyplýva niečo iné.
Prečítajte si tiež: Opatrovanie v Belgicku: Zmluva a agentúry
Príkazná zmluva podľa § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka predstavuje občianskoprávny záväzkový vzťah, v ktorom sa príkazník zaväzuje vykonať pre príkazcu určitú činnosť. Na rozdiel od pracovnoprávneho vzťahu podľa Zákonníka práce, príkazná zmluva nezakladá pracovný pomer, ani žiadny iný pracovnoprávny vzťah v zmysle § 1 ods. Zamestnávanie fyzických osôb na základe príkaznej zmluvy je prípustné len vtedy, ak skutočne ide o nezávislý občianskoprávny vzťah, teda ak nevznikajú znaky závislej práce podľa § 1 ods.
Ak sa príkazná zmluva uzatvára s cieľom obísť pracovnoprávne predpisy (napr. vyhnutie sa povinnosti platiť odvody, poskytovať dovolenku či dodržiavať pracovný čas), ide o tzv. zastretý pracovnoprávny vzťah, ktorý je neplatný.
Príkazná zmluva podľa § 724 až 733 Občianskeho zákonníka je občianskoprávna zmluva, nie pracovný pomer. Toto je najčastejší prípad, keď napr. študent prekladá text. Základ dane = príjem - preukázateľné výdavky. Ak príjemca je FO a nie je SZČO a zároveň príjem nepresiahne 500 €, môže byť považovaný za príležitostný príjem, ktorý je oslobodený od dane do výšky 500 € ročne (§9 ods. 1 písm. a) Zákona o dani z príjmov). paušálne výdavky 60 % (max. 20 000 €).
Spoločnosť PRO BONO, S.R.O. ponúka komerčne najpredávanejší a v praxi najvyužívanejší VZOR ZMLUVY O VEDENÍ ÚČTOVNÍCTVA aktualizovaný na právny stav roku 2024. Vzor zmluvy má 6 strán, obsahuje komentár autora a predaných bolo 500 licencií vzoru zmluvy. Je odzrkadlením 20-ročnej právnej praxe autora advokáta JUDr. Patrika BENČÍKA, ktorý má na konte 333 súdnych sporov s finančnou správou. Zmluva je určená prioritne pre účtovníkov, daňových poradcov a všetky daňové subjekty. Kúpna cena = 25 € vrátane DPH.
Právny rámec výkonu advokácie zastrešujú v súčasnosti dva všeobecne záväzné právne predpisy: zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov a vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení (v právnej praxi často nazývaná aj „advokátska tarifa“). Podľa platnej legislatívy majú advokáti v súčasnosti monopol na poskytovanie právnych služieb. Znamená to, že majú exkluzívne právo poskytovať právne služby za honorár. Na Slovensku je v súčasnosti cca 5 600 advokátov. Advokát je slobodné povolanie, pričom každý člen tejto profesie musí byť zapísaný v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou (SAK), ktorý je zverejnený na webovej stránke www.sak.sk.
Zákon o advokácii nevyžaduje písomnú formu zmluvy o poskytovaní právnych služieb, autor však písomnú formu zmluvy odporúča. Ak sa advokát a klient výslovne nedohodnú na výške odmeny, platí fikcia zákona, že advokát je oprávnený účtovať klientovi tzv. tarifnú odmenu. Najmä v prípade vymáhania pohľadávok tarifná odmena môže byť relatívne vysoká a advokát má právo zinkasovať ju aj vtedy, ak súdny spor prehrá alebo ak pohľadávku nevymôže. Zákon o advokácii pozná 4 druhy zmluvnej odmeny:
V súčasnosti nie je stanovená minimálna ani maximálna výšku hodinovej odmeny. Paušálnu odmenu fakturuje advokát klientovi zväčša s mesačnou periodicitou. Advokát je oprávnený zinkasovať paušálnu odmenu aj v prípade, ak za daný mesiac nevykoná žiadne právne služby. Na druhej strane nie je klient v tomto prípade oprávnený požadovať od advokáta časovú špecifikáciu služieb. Na tarifnej odmene sa advokát a klient dohodnú najmä v prípadoch vymáhania pohľadávky v súdnom konaní alebo zastupovania klienta ako obvineného obhajcom v trestnom konaní. Ak sa tak zmluvné strany dohodnú, advokát má nárok na podielovú odmenu v prípade čiastočného alebo úplného vymoženia pohľadávky, pričom vyhláška stanovuje maximálnu výšku podielovej odmeny na 20 %.
Okrem honoráru je advokát oprávnený účtovať klientovi refundáciu hotových výdavkov najmä za zaplatené pohonné látky, súdne poplatky, náklady za úradné overenie podpisov (legalizácia) alebo za úradne overenie dokumentov (vidimácia). Ak advokát podnikne kvôli klientovi služobnú cestu, má nárok na náhradu za stratu času. Náhrada sa počíta za každú aj začatú polhodinu strávenú na ceste a je finančnou kompenzáciou za príjmy, ktoré by inak advokát zarobil, ak by zostal v advokátskej kancelárii.
V prípade 1-osobových spoločností s ručením obmedzeným sa nekoncipuje zápisnica z valného zhromaždenia spoločnosti, ale analogický právny dokument „Rozhodnutie jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti“. Je to logické, pretože valné zhromaždenie spoločnosti evokuje minimálne dvoch spoločníkov. Obchodný zákonník vyžaduje, aby spoločnosť s ručením obmedzeným zorganizovala minimálne raz ročne valné zhromaždenie spoločnosti. Ak sa v priebehu roka nezrealizujú v spoločnosti s ručením obmedzeným žiadne zmeny, jediným bodom programu rokovania valného zhromaždenia je schválenie účtovnej závierky spoločnosti za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Rozhodnutie jediného spoločníka podpisuje predseda valného zhromaždenia a zapisovateľ.
Rozhodnutie jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia musí obsahovať 5 podstatných náležitostí, ktoré vypočítava § 127a ods. 2 Obchodného zákonníka. V zásade platí, že predseda a zapisovateľ podpisujú rozhodnutie jediného spoločníka vlastnoručnými podpismi a nevyžaduje sa úradne overenie podpisu. Podpis predsedu valného zhromaždenia musí byť úradne overený v 5 prípadoch: rozhodovanie o zvýšení alebo znížení základného imania spoločnosti a rozhodovanie o nepeňažnom vklade; vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov; rozhodovanie o zrušení spoločnosti alebo o zmene právnej formy; rozhodovanie o schválení zmluvy o predaji podniku a, ak spoločenská zmluva neurčuje inak, aj rozhodovanie o vymenovaní a odvolaní prokuristu. Vo všetkých týchto prípadoch sa vyžaduje úradné overenie podpisu predsedu valného zhromaždenia, ale nie zapisovateľa.
Spoločnosti s ručením obmedzeným sa rozdeľujú na dve kategórie: viacosobové a 1-osobové spoločnosti s ručením obmedzeným. Ilustrovaný vzor sa týka 1-osobovej sro. Jednoosobová eseročka je de facto právny hybrid, pretože je to právnická osoba, ale má jediného spoločníka. Zákonodarca etabloval 1-osobovú sro do legislatívy za účelom podpory malého a stredného podnikania, na druhej strane zakazuje neobmedzené reťazenie 1-osobových sro. Podľa § 105a Obchodného zákonníka 1-osobová spoločnosť s ručením obmedzeným nemôže byť jediným zakladateľom ďalšej spoločnosti s ručením obmedzeným a jedna fyzická osoba môže byť jediným spoločníkom v najviac 3 jednoosobových sro.
Najväčšou výhodou 1-osobovej spoločnosti s ručením obmedzeným je, že spoločník zodpovedá za záväzky eseročky len do výšky nesplateného peňažného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Znamená to, že ak je peňažný vklad splatený v plnej výške, spoločník nezodpovedá za záväzky eseročky vôbec. V 1-osobovej sro je jedna a tá istá fyzická osoba často v tzv. trojjedinom postavení: je spoločníkom, konateľom a často aj zamestnancom vlastnej eseročky.
Zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora nadobudol účinnosť dňa 01.02.2017 a do slovenského právneho poriadku etabloval osobitný register sui generis: register partnerov verejného sektora (RPVS). Ako samotný názov naznačuje, do registra sa obligatórne zapisujú partneri verejného sektora, ktorí obchodujú so štátom, pričom podmienkou je jednorazové plnenie zo zmluvy v hodnote prevyšujúcej 100 000 EUR, resp. opakujúce sa plnenia zo zmluvy, ktorých kumulatívna hodnota prevyšuje limit 250 000 EUR. V súčasnosti je trendom fakultatívny zápis firiem do RPVS, čiže do registra sa zapisujú aj spoločnosti, ktoré ex lege túto povinnosť nemajú.
Podnikateľský subjekt nemá mandát na to, aby sa do RPVS zaregistroval sám vo vlastnej réžii. Zo zákona môže partnera verejného sektora do RPVS zaregistrovať oprávnená osoba. Zákonodarca pozná 5 oprávnených osôb: advokát, notár, banka, audítor a daňový poradca. V praxi je oprávnenou osobou najčastejšie advokátska kancelária.
Advokátska kancelária podá elektronický návrh na prvozápis podnikateľského subjektu do registra partnerov verejného sektora. Ak sú splnené podmienky na registráciu, Okresný súd v Žiline vykoná zápis v lehote 5 pracovných dní. O vykonaní zápisu navrhovaných údajov vydá registrujúci orgán potvrdenie v elektronickej podobe a výpis z registra, ktoré bez zbytočného odkladu doručí oprávnenej osobe. Ak je návrh na zápis problémový, registrujúci orgán expeduje oznámenie o odmietnutí vykonania zápisu. Proti oznámeniu o odmietnutí vykonania zápisu možno podať v 15-dňovej lehote námietky. Registračný proces je analogický ako v prípade podávania návrhov na zápis a zmenu zapísaných údajov do obchodného registra.
V právnej praxi väčšina spoločností s ručením obmedzeným funguje bez zmluvy o výkone funkcie konateľa, a to je chyba. Do úvahy pripadajú de facto 3 alternatívy zmluvy medzi spoločnosťou a konateľom. Autor odporúča zmluvu o výkone funkcie konateľa, pretože Obchodný zákonník v ustanovení § 66 ods. 6 výslovne pomenúva (aj keď rámcovo) tento zmluvný typ. Citované ustanovenie § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v platnom znení stanovuje pri zmluve o výkone funkcie konateľa dve podmienky. Prvou podmienkou je obligatórna písomná forma zmluvy. Druhou podmienkou je schválenie zmluvy valným zhromaždením spoločnosti s ručením obmedzeným ako najvyšším orgánom spoločnosti. Poistka schválenia zmluvy valným zhromaždením je v zákone preto, že zmluvu o výkone…
Prax nám ukazuje, že je na trhu stále veľa firiem, ktoré nemajú skúsenosť so spoluprácou s personálnou agentúrou, prípadne spolupracovali veľmi dávno. V článku sa venujeme náboru na pozície white collars/biele goliere - teda zväčša do centrál spoločností alebo expertné pozície (keďže na tieto typy pozícií sme orientovaní aj my v ALEX PETERSON).
Na slovenskom trhu nájdete agentúry, ktoré sa venujú viacerým službám, prípadne naozaj „všetkému“, alebo sa špecializujú na 2-3 služby. V zásade pre white collars pozície využijete službu agentúry Recruitment/nábor, alebo Headhunting/Executive search.
Vo väčších agentúrach sa stretnete s Obchodníkom, s ktorým budete vyjednávať podmienky. Následne po podpise zmluvy vás posunie ďalej - buď manažérovi pobočky alebo konzultantovi. V menších, či stredných agentúrach, sa stretnete priamo s konzultantom alebo manažérom pobočky. Každopádne odporúčame, aby ste sa stretli aj s konzultantom, ktorý bude pre vás priamo pracovať.
Môže sa vám stať, že vytvárate novú pozíciu. Pokiaľ ste veľký korporát, pravdepodobne u vás prebehne „kolečko“ schvaľovania a popis práce si vytvoríte. V prípade strednej a menšej firmy možno nemáte vlastné HR a ani kapacitu na vytváranie popisu. Kvalitná agentúra si s vami sadne a spoločne s vami nadizajnuje potrebný popis pozície a požiadavky na kandidáta. Poradí vám, kde sa môže pohybovať mzda kandidátov pri určených kritériách. Pomôže vám pripraviť efektívny výberový proces.
V zásade kedykoľvek. Predpokladajme, že ste vo fáze, kedy ste si už pripravili popis pozície a využili ste vlastné zdroje - interný referral program (oslovili ste zamestnancov, či „nepoznajú niekoho vhodného“), zadali ste inzerciu na pracovné portály, ale bez úspechu. V tejto fáze môžete osloviť agentúru. Prípadne samozrejme ešte skôr - predtým, ako miniete financie na inzerciu a premrháte čas čakaním na reakcie.
Pokiaľ hovoríme o štandardnej službe náboru, teda Recruitment, odmena za službu sa na slovenskom trhu personálnych agentúr pohybuje medzi 2-3násobkom mesačnej mzdy kandidáta. V prípade, že si vyberiete službu Executive search (Headhunting), zväčša ide o prémiovú službu, kde dostávate pridanú hodnotu (napríklad vo forme pravidelného reportu).
Ak si pripravujete tender, teda výber agentúry, je vhodné osloviť viac agentúr. Prípadne si vyžiadajte od známych (majiteľov firiem, manažérov oddelení) referencie na personálnu agentúru a cielene oslovte iba jednu. Od agentúr si môžete vyžiadať cenové ponuky, prezrite si ich referencie, a stretnite sa optimálne s konzultantom, ktorý bude pre vás pracovať.
Spoluprácu môžete ukončiť kedykoľvek, samozrejme za predpokladu, že to zmluva/objednávka, ktorú ste podpísali, dovoľuje. Náborový projekt môžete hneď od začiatku dať viacerým agentúram, avšak neoplatí sa súbežne spolupracovať s viac ako 2 agentúrami, maximálne 3 (závisí od projektu).
Pokiaľ je pre vás služba pridrahá, prípadne ste s platbou nepočítali v budgete, komunikujte to agentúre transparentne. Dobrá agentúra dokáže nastaviť službu a cenu tak, aby vám to vyhovovalo, samozrejme v rámci rozumných hraníc 😊. Neoplatí sa totiž agentúru úplne “zodrať z kože”. Prax vám totiž ukáže, že agentúra bude radšej pracovať za lepšie platený projekt, než ten, ktorý bol okresaný na minimum.
Ak ste ešte nemali skúsenosť a neviete ako funguje personálna agentúra, pravdepodobne neviete, ktorú službu využiť. Nevadí. Opýtajte sa. Ak ste podpísali objednávku alebo zmluvu, môžete agentúru nechať pracovať. V priebehu dní, zväčša v rámci 1-2 týždňov (závisiac od pozície) by vám mala dodať prvých kandidátov. Ak ide o kvalitnú agentúru, konzultant agentúry aktívne vyhľadáva kandidátov a odporučí vám iba kandidátov, ktorých zhodnotil na face-to-face pohovore (ak vám agentúra iba preposiela CV, kandidátov, ktorých nevideli, je na čase spoluprácu ukončiť). Po pohovore v agentúre vám zašle report, teda písomné zhodnotenie a CV kandidáta.
tags: #personalna #agentura #typy #zmluv