Zakázané kráľovstvo: Účinkujúci a historický kontext

Článok sa zameriava na objasnenie historického pozadia a hereckého obsadenia filmu Zakázané kráľovstvo. Film spája dve legendy kung-fu filmov, Jet Li a Jackie Chan, v akčnom rozprávkovom príbehu zo starovekej Číny.

Obsadenie filmu Zakázané kráľovstvo

Film Zakázané kráľovstvo spája dve najväčšie legendy kung-fu filmov - Jet Li a Jackie Chan - v akčnom rozprávkovom príbehu zo starovekej Číny.

Dej filmu

Mladý Jason Tripitikas je milovníkom bojových umení a miluje akčné filmy, kde neohrození kung-fu bojovníci bojujú so zlom. Pravidelnými dodávkami filmov ho zásobuje starý čínsky obchodník Hop, ktorý si chlapca obľúbil. Jedného dňa mu rozpovie legendu o starej chrámovej palici, ktorá patrila už jeho starému otcovi, a ten celý život čakal na to, aby ju vrátil pôvodnému majiteľovi. Jasona príbeh očarí. Horšie však je, keď mladiství zločinci pri vykrádaní obchodu starého pána postrelia.

Jackie Chan: Legenda akčnej komédie

Jackie Chan, vlastným menom Čchen Kang-šeng, je pravdepodobne jeden z najznámejších ázijských hercov. Narodil sa v Hongkongu a vyrastal na francúzskom konzuláte, kde pracovali jeho rodičia. Už v detstve bol neposedný a často sa bil. Po presťahovaní do Austrálie ho rodičia zapísali do Čínskej dramatickej akadémie, kde strávil desať rokov. Táto skúsenosť ho vypracovala na hollywoodsku hviezdu. Vynikal v bojových umeniach, akrobacii a speve.

Po ukončení akadémie pracoval ako kaskadér a hereckú kariéru začal už ako osemročný. V sedemdesiatych rokoch začínal ako kaskadér vo filmoch Brucea Leeho, ako sú Päsť plná hnevu (1972) a Drak prichádza (1973). Postupne sa vypracoval na skvelého kaskadéra a vyhľadávaného herca, ktorý je známy tým, že všetky bojové scény natáča sám. Počas svojej kariéry sa mnohokrát zranil a hovorí, že mal zlomené všetky kosti v tele.

Prečítajte si tiež: Zakázané kráľovstvo: Akčná rozprávka s Jackie Chanom

Jackie Chan je skvelý v bojových scénach, je tiež výborný akrobat a komik so zmyslom pre humor. Je mu pripisovaná zásluha, že do klasických kung-fu bojovníkov vniesol odľahčenie a humor. Používa rôzne rekvizity a pracuje s čímkoľvek, čo má po ruke, napríklad nábytok. V Číne je tiež populárny ako spevák.

Medzi jeho obľúbené filmy patria: Mýtus, Police story 3, Naveky drakom, Božská relikvia 2, New police story, Dračie dvojčatá, Pomstiteľ bez mena, Mestský lovec, Police story, Božská relikvia, Akcia nemluvňa, Project A 2, Pojazdná kantýna, Legenda o opitom majstrovi, Kantonský krstný otec, Project A, Škola hada, Majstrov syn, Odvážna hyena, Srdce draka.

Ďalšie známe filmy: Drunken master, Project A, Armor Of God, Twin Dragons, Police Story, Myth, Forbidden Kingdom, Rob-b-hood, Křižovatky smrti, Who I am?

Spojil svoje bojové umenie a žáner akčnej komédie, občas smysl pro sebeparodii a slovní humor.

Historický kontext: Dynastia Qing

Po tom, ako sa posledný mingský cisár Chongzhen v zúfalstve obesil na strome neďaleko Zakázaného mesta, nebránilo Mandžuom už nič v dobytí Pekingu. Mingskí vojaci otvorili brány Čínskeho múru a do Číny napochodovala armáda, ktorá založila novú a zároveň poslednú dynastiu Qing. Qingovia neboli etnickí Hanovia, ale Mandžuovia zo severu, ktorí si až do konca svojej vlády zachovali svoje zvyky a písmo.

Prečítajte si tiež: Obmedzenia fajčenia na balkóne

Qingovia pochodovali smerom na juh a postupne sa im vzdávali všetky vojská, ktoré boli pôvodne verné poslednému mingskému panovníkovi. Ich bezproblémový postup však bol zastavený v meste Yangzhou, ktoré bolo významným obchodným strediskom na Veľkom kanále. Po veľmi krvavom boji Madžuovia mesto dobyli a keď sa Kefa odmietol pripojiť k Qingom, nechal ho princ Dodo popraviť a navyše sa rozhodol exemplárne potrestať celé mesto. Krutý osud mesta zároveň slúžil ako varovanie pre ostatných, ktorí vedeli, čo sa s nimi stane, ak sa Qingom dobrovoľne nevzdajú.

Číňania, ktorí prešli na stranu Qingov si pôvodne mysleli, že zmena dynastie prinesie v ich živote len malé zmeny. V apríli 1645 však princ Dorgon vydal zákon, podľa ktorého si všetci Číňania majú ostrihať vlasy a nechať si len dlhý copík na temene hlavy. Proti Qingov vypukli viaceré povstania a najznámejšiemu z nich velil ľudový hrdina Koxinga, ktorý neskôr dobyl ostrov Taiwan od Holanďanov. Posledné provincie, ktoré museli Qingovia dobyť boli Fujian a Guangdong a posledný Mingský uchádzač o trón bol zabitý v roku 1662 v Mjanmarsku. Jeho žena bola katolíčka a aby zachránila svojho manžela, napísala list pápežovi, v ktorom ho prosila o pomoc a vyhlásenie križiackej výpravy proti Číne. Ak by jej pápež pomohol a Qingov zvrhol, jej syn by sa stal novým cisárom a zároveň prvým kresťanským panovníkom v Číne.

Qingovia viedli expanzívnu politiku - dobyli Taiwan, zničili ruskú pevnosť Albazin, obsadili dnešné Mongolsko, časti Sibíri a Strednej Ázie a úplne zničili národ Džungarov, ktorí žili v západnej časti dnešnej Číny. Qingovia si tak územnou expanziou zabezpečili hranice a cudzincov nepovažovali za hrozbu. Cisár Kangxi spočiatku dovolil šírenie kresťanstva, avšak v roku 1721 zakázal misionársku činnosť. Zostať mohli iba misionári, ktorí okrem šírenia božieho slova vedeli robiť niečo užitočné - napríklad sa vyznali v medicíne alebo v astronómii. Šíreniu kresťanstva paradoxne bránil aj samotný pápež, pretože mu prekážalo uctievanie predkov. Klement XI. preto v roku 1715 zakázal čínskym katolíkom uctievanie predkov a dokonca im zakázal sa na takomto ceremoniáli zúčastniť.

Za hrozbu Qingovia nepovažovali Európanov, ale svojich vlastných poddaných. Zaviedli preto tvrdú cenzúru a ničili knihy, ktoré sa pozitívne zmieňovali o predošlej dynastii Ming. V Číne v tom čase neprebiehala priemyselná revolúcia ako na Západe. Dôvod bol ten, že v Číne bol dostatok pracovnej sily. Čínski robotníci mali dokonca problém uživiť sa doma, a tak sa začali sťahovať do juhovýchodnej Ázie, USA, Mexika a do iných častí sveta. Aj vďaka nim sa do zahraničia rozšíril čaj, ktorý sa vo svete nazýva podľa toho, z akej časti Číny sa dovážal. Ak sa dovážal zo severu Číny, nazýval sa v miestnom jazyku „čcha“.

Práve čaj bola komodita, ktorá si v Európe získavala viac a viac priaznivcov. Pre Východoindickú spoločnosť to bola strategická surovina, avšak obchod s Čínou bol pre Britov komplikovaný. Oficiálne dostali od Qingov právo obchodovať iba v prístave Guangzhou a agenti Východoindickej spoločnosti si nemohli do prístavu zobrať rodiny. Európania nechceli platiť Číňanom za čaj v drahých kovoch a okrem toho boli na čaj uvalené vysoké dane. Briti preto hľadali artikel, ktorý by v Číne mohli vymeniť za čaj. Našli ho v podobe ópia, ktoré nahradilo striebro v britsko-čínskom obchode. Ópium sa začalo dovážať z Bengálska na britských lodiach, ktoré ho blízko Hongkongu predali za striebro čínskym pašerákom.

Prečítajte si tiež: Ako zmierniť príznaky histamínovej intolerancie

Obdobie od 40. rokov 19. storočia do roku 1949 je v Číne známe ako „Storočie hanby“. Čína bola prinútená pod hrozbou vojny podpisovať nevýhodné obchodné zmluvy so západnými štátmi. Zastaviť pašerákov ópia dostal za úlohu Lin Zexu (1785 - 1850), ktorý prišiel do južnej Číny v roku 1839. Hneď po príchode sa zameral na závislákov, ktorým zhabal 70 000 fajok a zatkol 1700 dílerov. Západným obchodníkom ponúkol ako náhradu za ópium čaj a prikázal spáliť všetko zhabané ópium, čo jeho 500 pomocníkom trvalo 3 týždne. OSN si jeho čin pripomína 26. Lin Zixu dokonca napísal list kráľovnej Viktórii, ktorá si ho zrejme nikdy neprečítala, ale bol zverejnený v britských novinách. V liste kráľovnú informuje o tom, že jej poddaní predávajú v Číne drogy, čím spôsobujú čínskemu národu veľké utrpenie a žiada ju, aby voči tomu zasiahla, inak bude nútený zakázať obchod úplne.

Viktória nezasiahla a niektorí Briti tvrdili, že zákazom predaj ópia sa bráni voľnému obchodu. Kvôli ópiu sa vzťahy medzi Britániou a Čínou čoraz viac zhoršovali a vzájomné nepriateľstvo vyústilo v roku 1839 do prvej ópiovej vojny, ktorá trvala do roku 1842 a skončila sa očakávaným víťazstvom Británie. Podobné nevýhodné zmluvy potom bola Čína nútená podpísať aj s Francúzskom, Nórskom, Švédskom, Ruskom a Portugalskom.

Druhá ópiová vojna vypukla v roku 1856 a skončila sa v roku 1860. Začala sa po tom, ako čínska loď napadla pirátsku čínsku loď, ktorá sa ale plavila pod britskou vlajkou. Zmluva z Tianjinu (1858) dala Európanom 11 nových prístavov, právo voľnej plavby po Dlhej rieke (Changjiang, po slovensky Jang c'ťiang), slobodu vierovyznania pre kresťanov a právo postaviť si v Pekingu diplomatickú štvrť hneď pri Zakázanom meste. Qingský cisár Xianfeng nebol so zmluvou spokojný a keď britskí a francúzski diplomati s vojenským sprievodom išli z Tianjinu do Pekingu, prikázal svojmu mongolskému generálovi, aby sprievod nepustil do Pekingu. Európania dali cisárovi najavo, že nabudúce môže byť vypálené samotné Zakázané mesto.

Aj druhá ópiová vojna sa skončila porážkou Číny a na základe Pekingskej dohody sa otvoril cudzincom prístav Tianjin, garantovala sa náboženská sloboda, zlegalizoval sa obchod s ópiom a Briti získali na 99 rokov polostrov Kawloon. Cisárska moc kvôli nevýhodným zmluvám slabla a spolu s ňou slabla aj celá Čína, v ktorej vypukali povstania obrovských rozmerov. Panthayské povstanie v Yunnane malo za následok milión mŕtvych avšak najväčšia katastrofa mala ešte len prísť. Hong Xiuquan o sebe prehlásil, že je bratom Ježiša Krista a vyslancom Kráľovstva nebeského mieru.

Akékoľvek reformy, aj tie v poľnohospodárstve, odmietali samotní Číňania, pretože sa báli, že industrializáciou prídu o prácu. Situácia v Číne bola naozaj hrozná a hladomor v Shandongu zabil 13 miliónov ľudí. Cisár Guangxu si to dobre uvedomoval a snažil sa Čínu modernizovať. Jeho „Sto dní reforiem“ však skončilo skôr, ako začalo a cisár bol svojou tetou, cisárovnou Cixi zavretý do domáceho väzenia, kde strávil zvyšok života. V roku 2008 čínski vedci z jeho pozostatkov zistili, že mal v tele 2000-násobne vyššie množstvo arzénu, ako je prípustné. Otráviť ho nechala jeho teta, ktorá ale nežila v realite. V roku 1899 vypuklo nové povstanie, ktoré sa nazýva povstanie boxerov. Boxeri zaútočili na cudzincov, ktorí sa zabarikádovali v pekingskej diplomatickej štvrti medzi francúzskym, ruským a britským veľvyslanectvom.

Cisárovná Cixi zomrela v roku 1908 a novým cisárom sa stal 3-ročný chlapec Puyi, ktorý prijal meno Xuantong. Počas svojej korunovácie začal plakať a otec mu údajne povedal, že za chvíľu bude po všetkom. Ako sa ukázalo, mal pravdu a Xuantong vládol len 3 roky. Koniec poslednej dynastie Qing spôsobilo povstanie v roku 1911, nazývané aj Povstanie Xinhai. Po zvrhnutí monarchie sa prvým prezidentom stal doktor Sun Yat-sen (1866 - 1925), ktorý pochádzal z chudobnej rodiny v Guangtongu. Jeho politika bola postavená na 3 princípoch - nacionalizmus, demokracia a sociálne zabezpečenie. Napriek tomu sa neudržal pri moci (prezidentom Číny bol od 1. 1. 1912 do 10. marca 1912) a novým prezidentom sa stal generál Yuan Shikai, ktorý ovládal Peking.

Republika bola zachránená, avšak situácia v Číne bola naďalej zlá. Počas prvej svetovej vojny poslala Čína mužov do Európy, ktorí tam vykonávali pomocné práce. Napriek tomu, že Číňania bojovali na strane víťazov, Čína po vojne nedostala nič a dokonca stratila provinciu Shandong, ktorú získali Japonci. Jediné, čo od porazeného Nemecka Čína získala, bolo staré astronomické vybavenie, ktoré Nemci ulúpili po potlačení Boxerského povstania. Po tomto diplomatickom fiasku sa čínski politici začali orientovať na Sovietsky zväz. Vznikla komunistická strana, čo sa ale nepáčilo vláde na čele s prezidentom Chiang Kai-shekom. V roku 1927 vypukla medzi komunistami a vládnymi jednotkami vojna a na juhu Číny vznikla v roku 1931 Čínska sovietska republika, ktorá existovala 3 roky. Po roku a 3 dňoch prešli 9000 kilometrov a dostali sa do mesta Yan An, kde boli v bezpečí pred vládnymi vojskami.

Mier medzi vládnou stranou - Guomintangom a komunistami existoval len medzi rokmi 1937 - 1945, kedy spoločne bojovali proti Japoncom ale po skončení druhej svetovej vojny začala nová občianska vojna, ktorá si vyžiadala životy 6 miliónov Číňanov a skončila sa porážkou Gumintangu a Chiang Kai-sheka. Vodca komunistov Mao Zedong potom 1. októbra 1949 vyšiel na Bránu nebeského pokoja v Pekingu a vyhlásil z nej Čínsku ľudovú republiku, ktorá mala v tom čase 475 miliónov obyvateľov.

Na čele Čínskej ľudovej republiky bol od jej vzniku Mao Zedong, ktorého moc pramenila z viacerých štátnych funkcií - bol hlavou vojenskej komisie, vodca Čínskej ľudovej republiky a vodcom komunistickej strany. V Číne mal niekoľko rokov absolútnu moc a dodnes je najdôležitejšou postavou moderných čínskych dejín. Maova Čína sa zapojila do Kórejskej vojny, v ktorej bojovali čínski „dobrovoľníci“ na strane KĽDR. Približne milión čínskych vojakov v Kórei padlo a medzi nimi bol aj syn samotného Maa.

V 50. rokoch minulého storočia boli v Číne priaznivé klimatické podmienky na hospodársky rast. Mao zaviedol pozemkovú reformu, ktorá dopadla katastrofálne, pretože pôda bola zobratá nielen bohatým statkárom, ale aj stredne veľkým roľníkom, z ktorých mnohí podporovali komunistickú stranu. Roľníci sa báli, že pokiaľ budú mať prebytky, bude im pôda zhabaná, a tak poľnohospodárska produkcia začala stagnovať. Mao sa však rozhodol, že urobí z Číny veľmoc. Na pomoc si zavolal sovietskych odborníkov, ktorých prišlo do Číny takmer 700. V roku 1953 sa začala prvá plánovaná päťročnica a polovica podnikov v Číne bola zoštátnená.

Reforma prebiehala aj na jazykovej úrovni - bol zavedený prepis čínskych slov do latinky Pinyin (ktorý používame pri písaní vlastných mien v našom blogu) a v 50. Nové znaky mali uľahčiť ich výučbu na školách a okrem toho sa čítanie starých kníh a novín stalo pre mladú generáciu, ktorá poznala len zjednodušené znaky náročnejšie, čo uľahčilo cenzúru. Mao zaviedol cenzúru aj medzi členmi komunistickej strany, pretože mnohí členovia ho tajne kritizovali. Prekvapujúco vtedy vyhlásil: „Nech kvitne 100 kvetov, nech medzi sebou zápasí 100 škôl.“ V podstate tým dovolil kritiku seba aj celého systému. Čo však nečakal bolo to, že ľudia budú naozaj kritizovať jeho a nie jeho odporcov, ako si pôvodne myslel.

Menili sa aj vzťahy so Sovietskym zväzom. Mao Zedong a jeho kolegovia nasledovali Stalinov ekonomický a sociálny model celé roky. Keď potom sovietsky vodca začal kritizovať Stalinovu politiku, znamenalo to v podstate aj kritiku Maa. Keď Chruščov povedal, že ZSSR za 15 rokov predbehne USA, Mao povedal že Čína za 15 rokov predbehne Britániu. Zabezpečiť to chcel ekonomickou reformou, ktorú nazval „Veľký skok vpred“. Prioritou bolo vyrábanie ocele a na dedinách vznikali pece, kde sa vyrábala nekvalitná oceľ. Aby sa naplnil plán, tavilo sa aj poľnohospodárske náradie a kvôli výrobe oceli chýbali ľudia na poliach. Keď sa následne nevypestoval dostatok potravín, straníci sa báli nahlásiť svojim nadriadeným, že nesplnili plán. Oblasti, kde bola neúroda a sfalšovali sa údaje o množstve obilia a ryže nedostali potravinovú pomoc, čo spôsobilo vypuknutie hladomoru. Aby hladomor potlačil, Mao vyhlásil boj proti škodcom, za ktoré označili muchy, komáre, vrabce a krysy. Ľudia preto začali zabíjať vrabce, ktoré sa živili hmyzom a nie obilím. Keď sa zabili vrabce, premnožili sa ozajstný škodcovia a úroda tak bola ešte slabšia. Odhaduje sa, že kvôli Veľkému skoku vpred zomrelo 30-55 miliónov ľudí. Čína stratila ľudí, minula veľké zásoby uhlia, vyklčovala lesy a za to všetko mala nekvalitnú oceľ, ktorá sa často nedala nikde použiť. Namiesto toho, aby si vodca priznal chybu, obvinil členov strany z toho, že ho nekritizovali.

Po fiasku nazývanom Veľký skok sa Mao na čas stiahol do úzadia, ale znovu sa pokúsil získať moc prostredníctvom študentov. Tí si možno nepamätali, že za hladomor mohla jeho politika. Cieľom revolúcie bolo bojovať proti kontrarevolúcii, čoho sa chopili študentské Červené gardy. Maove sfanatizované gardy zničili mingské hrobky a zapálili telo cisára Wangli, ktoré spolu s jeho 2 konkubínami vyniesli z hrobky. Zničená bola aj hrobka Konfucia, ktorú vyhodili do vzduchu dynamitom. Keď dav študentov pochodoval k Zakázanému mestu, zastavila ho Červená armáda, ktorú kontroloval Zhou Enlai. Mao sa napriek tomu všetkému držal pri moci a riadenie kultúry mala na starosti jeho žena. Ako povedal: „Kultúra, ktorej sedliak nerozumie nie je kultúra“.

V roku 1969 vypukol na rieke Usury konflikt medzi Čínou a ZSSR na rieke Usury. Najväčší diplomatický úspech komunistickej Čínskej ľudovej republiky však prišiel v roku 1971, kedy bola uznaná OSN ako „skutočná“ Čína. Taiwan tým v momente stratil postavenie veľmoci (aspoň na papieri) a väčšina štátov na svete ho prestala uznávať. Vzťahy medzi Čínskou ľudovou republikou a USA sa zlepšovali o to rýchlejšie, ako sa zhoršovali vzťahy medzi Čínou a ZSSR. Život Maa sa pomaly blížil ku koncu a začalo sa riešiť jeho nástupníctvo. Zhou Enlai zomrel v januári 1976, čím sa značne oslabilo reformné hnutie a vyzeralo to tak, že moc získa Gang 4. Po Maovej smrti septembri 1976 však moc získal Deng Xiaoping, bývalý minister financií. Gang 4 bol zatknutý a Maova manželka, ktorá bola „zodpovedná za všetko zlé“, dostala najskôr trest smrti, ktorý bol neskôr zmenený na doživotie.

Nástup Deng Xiaopinga zamenal pre Čínu obdobie reforiem a modernizácie. V 80.a 90. rokoch sa v Číne objavil „štátny kapitalizmus“. Komunistická strana si udržala moc ale ako povedal vicepremiér Deng Xiaoping, „je jedno či je mačka čierna alebo biela, pokiaľ chytá myši“. Deng reformoval čínsku ekonomiku a ako vzor mu poslúžil Hongkong, ktorého čínska populácia prosperovala v kapitalizme. V roku 1982 začal Deng Xiaoping podporovať farmárov, aby pracovali na svojich vlastných poliach. Otázka Hongkongu sa vyriešila v roku 1984, kedy sa Spojené kráľovstvo a Čína dohodli, že sa Hongkong vráti Číne v roku 1997. Deng Xiaoping však nechcel len silnú ekonomiku, ale aj poriadok v Číne. Liberalizácia prebiehala nanešťastie le…

tags: #zakazane #kralovstvo #ucinkujuci #mena