Petícia a diskriminácia žien v dôchodkovom veku na Slovensku

Svet stojí pred demografickou zmenou, keď sa čoraz viac ľudí dožíva vyššieho veku. Starší ľudia sú však často stereotypne vnímaní ako závislí od ostatných a v ozbrojených konfliktoch sú neúmerne vystavení násiliu. Počas pandémie COVID-19 vlády prijali politiky, ktoré viedli k úmrtiam tisícov ľudí v zariadeniach pre seniorov na celom svete, pričom týmto úmrtiam sa dalo predísť. Ochrana ľudských práv starších ľudí je často nedostatočná alebo úplne chýba.

Starší vek je sociálny konštrukt, ktorý sa mení v závislosti od kontextu a situácie. Ľudia po štyridsiatke alebo päťdesiatke môžu byť vnímaní ako starší pracovníci a čeliť diskriminácii pri hľadaní zamestnania. Preto Amnesty International uplatňuje kontextovo špecifický prístup k staršiemu veku, ktorý zohľadňuje tieto faktory pri skúmaní porušovania ľudských práv.

Niektoré skupiny ľudí, vrátane detí, žien, osôb so zdravotným postihnutím a rasových alebo etnických menšín, sú chránené medzinárodnými dohovormi. Starší ľudia môžu čeliť diskriminácii na pracovisku alebo byť diskriminovaní na základe predpokladu, že majú chronické ochorenie. Zákony na ochranu osôb so zdravotným postihnutím však nemusia chrániť osoby diskriminované na základe domnelého zdravotného postihnutia.

Dohovor OSN o právach starších ľudí by predstavoval dôležitý krok k ochrane ich práv. Podľa výskumnej správy Svetovej zdravotníckej organizácie z roku 2014 malo len 40 % krajín platné zákony proti zneužívaniu starších ľudí v inštitucionálnych zariadeniach a len 59 % krajín malo zákony na ochranu starších ľudí pred zneužívaním vo všeobecnosti. Dohovor by tiež posilnil možnosti starších ľudí na celom svete zasadzovať sa za svoje práva.

Počas ozbrojených konfliktov sú starší ľudia často poslední, ktorí sa rozhodnú utiecť pred nebezpečenstvom, obávajú sa straty domovov a pôdy, ktorá pre nich predstavuje najväčšiu hodnotu. Fyzické, mentálne alebo iné postihnutia im môžu sťažovať útek alebo prístup k informáciám o evakuácii. Počas ozbrojeného konfliktu medzi Azerbajdžanom a Arménskom v roku 2020 tvorili ľudia nad 60 rokov viac ako polovicu civilných obetí z radov etnických Arménov a Arméniek. Starších ľudí na severovýchode Nigérie vraždila a mučila organizácia Boko Haram. Civilné obyvateľstvo, vrátane starších ľudí, je v ozbrojenom konflikte chránené medzinárodným právom, ale realita je taká, že starší ľudia sú zriedka ušetrení.

Prečítajte si tiež: Dôchodková reforma pre ženy

Na Ukrajine tvoria ľudia nad 60 rokov takmer štvrtinu obyvateľstva. Amnesty International zistila, že mnohí starší ľudia zostali v oblastiach zasiahnutých vojenským konfliktom, pretože sa nedostali k informáciám o evakuačných trasách alebo sa rozhodli, že nechcú utiecť. Po vysídlení mali starší ľudia na Ukrajine často problém nájsť si bývanie, pretože si ho kvôli nízkym dôchodkom nemohli dovoliť a dočasné ubytovanie nebolo bezbariérové. Amnesty International vyzýva vlády, ktoré podporujú Ukrajinu, aby financovali intervencie, ktoré zahrnú starších ľudí medzi osoby, ktorým sa prioritne poskytuje ubytovanie a finančná pomoc.

Už od začiatku pandémie COVID-19 bolo známe, že starší ľudia sú jednou z najohrozenejších skupín, pokiaľ ide o vážne zdravotné ťažkosti a úmrtie v dôsledku nákazy vírusom. Tisíce starších ľudí v zariadeniach pre seniorov prišli zbytočne o život v dôsledku nedbalých vládnych politík a nedostatočných zdrojov zdravotníckych zariadení. V Belgicku, Španielsku, Taliansku a Spojenom kráľovstve sa vírus rozšíril medzi už aj tak zraniteľnú populáciu, a to najmä preto, že úrady nedokázali zariadeniam pre seniorov a opatrovateľom poskytnúť primerané zdroje na boj s vírusom. Zariadeniam pre seniorov chýbal potrebný personál a opatrovatelia často nemali k dispozícii osobné ochranné prostriedky a testy na sledovanie vírusu. Ľudia žijúci v zariadeniach pre seniorov boli navyše na celé týždne takmer úplne odrezaní od svojich rodín a vonkajšieho sveta. Podobné riziká predstavovali aj nedostatky v humanitárnej pomoci počas pandémie.

V mnohých krajinách sveta sa starší ľudia stretávajú s diskrimináciou v zamestnaní, napríklad prostredníctvom povinného veku odchodu do dôchodku alebo maximálneho vekového limitu pri prijímaní do zamestnania. V štúdii, ktorú uskutočnila Amnesty International Belgicko, takmer každý štvrtý starší človek, ktorý zostal pracovať, mal pocit, že po dovŕšení 55. roku s ním na pracovisku zaobchádzali inak. Európske súdy považujú diskrimináciu na základe veku za „menej závažnú“ ako iné formy diskriminácie.

Starobné dôchodkové dávky predstavujú pre starších ľudí záchranné lano. Starobný dôchodok poberá 68 % starších ľudí na celom svete. Rozdiely v odmeňovaní mužov a žien sa prejavujú aj v dôchodkovom veku. Keďže ženy častejšie prerušujú formálne zamestnanie z dôvodu opatrovateľských povinností alebo pracujú v neformálnej ekonomike, často dostávajú nižšie starobné dôchodkové dávky než muži. V roku 2019 poberali ženy v EÚ staršie ako 65 rokov starobný dôchodok, ktorý bol v priemere o 29 % nižší než starobný dôchodok mužov.

Starší ľudia sa v čase kríz stávajú ekonomicky zraniteľnejšími. Počas ozbrojených konfliktov dochádza k nútenému vysídľovaniu veľkého počtu starších ľudí, ktorí čelia mnohým ekonomickým problémom. Napríklad pri humanitárnej pomoci pre rohinských utečencov v Bangladéši boli prehliadnuté osobité problémy, ktorým čelili starší ľudia. Nebola zabezpečená ochrana ich práv ani naplnenie ich potrieb vrátane tých, ktoré sa týkajú zdravia, hygieny, potravín a vody, ale aj účasti na rozhodovacích procesoch ohľadom presunov do iných táborov a rozdelenia prostriedkov a zdrojov. Amnesty International poukazuje na skúsenosti starších ľudí s cieľom zamedziť ich marginalizácii, predovšetkým v krízových situáciách, počas ozbrojených konfliktov a pri distribúcii humanitárnej pomoci.

Prečítajte si tiež: Príspevok na opatrovanie: Ako podať žiadosť

V súčasnosti neexistuje žiaden globálny dohovor alebo dokument, ktorý by zaručoval práva starších ľudí. Existujúce zákony im neposkytujú dostatočnú ochranu a nedostatočne prispievajú k zviditeľneniu porušovania ľudských práv starších ľudí.

Petícia za zmenu legislatívy a diskriminácia vdov a vdovcov

Po rokoch neúspešných snáh o spravodlivé riešenie diskriminácie vdov a vdovcov, ktorú súčasná vláda ignoruje, bol podaný podnet na Ústavný súd. Vdovy patria k skupinám ohrozeným chudobou, ktoré najviac zasiahne Ficova drahota. Bezdetné vdovy nemajú po 2 rokoch vôbec nárok na vyplácanie záchranného dôchodku. Vdovy s 1 dieťaťom majú nárok na vdovský dôchodok po dovŕšení 57. roku života, vdovy s 2 vychovanými deťmi majú tento nárok už v 52. roku života a vdovy, ktoré vychovali 3 a viac detí, ho majú hneď od smrti manžela.

S kolegyňou Luciou Plavákovou sa tejto téme venujú už niekoľko rokov. Viackrát bol do parlamentu predložený návrh zákona, ktorý by tento stav riešil. Alena Weberová iniciovala petíciu za zmenu tejto legislatívy a zastupuje vdovy postihnuté touto situáciou.

Pred tromi rokmi ovdovela. Mala 52 rokov, bolo covidové obdobie a zostala bez vdovského dôchodku. Mala na krku hypotéku a rozbehnutý biznis v ťažkostiach, ktorý musela utlmiť. Ohľadom riešenia diskriminácie vdov a vdovcov spísala petíciu, predložila ju NR SR a obrátila sa aj na štátneho tajomníka Ministerstva práce Branislava Ondruša, verejného ochrancu práv Dobrovodského a aj kanceláriu prezidenta. Rokovania neviedli k ničomu. Nejde jej o seba, lebo sa z tejto situácie vlastnými silami dostala.

V súčasnom systéme majú vdovy do dovŕšenia dôchodkového veku rozdielne podmienky podľa počtu detí. 49-ročná vdova s 3 deťmi poberá dôchodok nepretržite 16 rokov. Vdova s 2 deťmi dostane dôchodok 2 roky po smrti manžela, a potom od 52 rokov, spolu 15 rokov. Vdova s 1 dieťaťom dostane dôchodok 2 roky a nárok sa jej obnoví až v 57 rokoch, teda celkovo 10 rokov. Takto nastavené kritériá sú očividne čisto arbitrárne a nie sú nijako ekonomicky ani sociálne odôvodnené v systéme sociálneho zabezpečenia.

Prečítajte si tiež: Ako odísť do dôchodku v roku 1959?

Poslankyne z PS chcú zabrániť diskriminácii bezdetných vdov a vdovcov. Poslankyne z klubu Progresívne Slovensko Simona Petrík a Lucia Plaváková predložili na rokovanie Národnej rady SR novelu zákona o sociálnom poistení. Cieľom predkladaného návrhu je odstrániť sociálnu diskrimináciu voči ženám a mužom, ktoré a ktorí vychovali jedno dieťa alebo nevychovali žiadne.

Takéto ženy a muži musia čakať až do dosiahnutia buď veku 57 rokov, ak ide o vdovy a vdovcov, ktorí vychovali jedno dieťa, alebo do dôchodkového veku, ak ide o bezdetné ovdovelé osoby, aby mali opätovne nárok na výplatu riadneho vdovského dôchodku v prípade, že ich manžel zomrie. V súčasnosti má táto skupina ľudí nárok na vdovský a vdovecký dôchodok len v období prvých dvoch rokov od smrti manžela/manželky a následne až po dosiahnutí 57. roku života, resp. dôchodkového veku. Tieto vdovy a vdovci sú aktuálne jediní, ktorí nemajú nárok na plnohodnotný vdovský a vdovecký dôchodok, oproti ostatným ovdoveným osobám.

V súčasnosti má vdova alebo vdovec nárok na výplatu vdovského/vdoveckého dôchodku po dvoch rokoch od smrti manžela/ky len v prípade, ak sa vdova/vdovec stará o nezaopatrené dieťa alebo je invalidná/ý z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Vdovy s jedným dieťaťom majú nárok na tento dôchodok po dovŕšení 57 roku života, vdovy s dvomi deťmi majú nárok od 52 roku života a vdovy s tromi a viac deťmi majú na vdovský dôchodok nárok hneď automaticky po smrti manžela počas celej doby. Neexistuje však žiaden relevantný dôvod, prečo by vyššie uvedené dotknuté skupiny obyvateľstva nemali mať nárok na vdovský/vdovecký dôchodok už počas ich aktívneho života, kedy trpia stratou partnera/ky a jeho/jej príjmu v rodine rovnako ako matka/otec dvoch či viacerých detí.

Napriek tomu, že návrh zákona myslí pri svojej úprave aj na mužov, zmena sa pozitívne dotkne najmä žien, keďže ony sú tie, ktoré vo väčšine prípadov poberajú vdovský dôchodok. Podľa údajov z dôchodkového poistenia Sociálna poisťovňa vyplácala k 31. decembru 2023 takmer 288,5 tisíca vdovských dôchodkov a viac ako 53-tisíc vdoveckých dôchodkov. Na hranici chudoby je aktuálne na Slovensku takmer 900-tisíc ľudí. Je teda veľmi pravdepodobné, že medzi takýmito nízkopríjmovými domácnosťami sú aj ovdovelé osoby, väčšinou ženy. Popri 13. dôchodkoch, ktoré prioritizuje súčasná vláda, je teda žiaduce, aby bola vyriešená aj dôchodková situácia ovdovelých osôb. Predkladateľky reagujú novelou aj na petíciu, ktorá bola doručená 8.

tags: #petícia #diskriminácia #žien #dôchodkový #vek #Slovensko