Reinkarnácia: Pohľad na Život po Živote

Reinkarnácia, koncept znovuzrodenia duše do nového tela, je téma, ktorá v posledných desaťročiach získava na popularite a je podrobne študovaná a skúmaná aj v západnom svete. Aj keď neexistuje žiadna oficiálna vedecká teória, ktorá by podporovala teóriu reinkarnácie alebo znovuzrodenia, faktom je, že život po smrti je reálny. Avšak to, čo sa stane po smrti, je pre väčšinu ľudí zahalené v tajomstve. S novými objavmi 20. storočia, hlavne teóriami z oblasti kvantovej fyziky, sú nám na Západe koncepty ako reinkarnácia a vedomie oveľa bližšie ako kedykoľvek predtým. Na úvod sa potrebujeme naučiť, že nič v tomto svete nekončí, dokonca ani po smrti - len dočasné telo je zničené, zatiaľ čo duša existuje večne.

Podstata Vedomia a Jeho Trvanie

Dnešná veda nevie vysvetliť, odkiaľ sa berie vedomie a neexistuje na to žiadna vedecká štúdia. Táto viera, že život vzniká z hmoty, tvrdí, že naše vedomie, myšlienky a dokonca aj city ako láska, sú len výsledkom chemických reakcií a že my, ľudia, sme zhluk atómov bez nejakého vyššieho zmyslu. Mnohí ľudia vďaka tomu veria, že žijú len raz a sú plní úzkosti a stresu, pretože si chcú užívať najviac ako sa len dá, kým príde koniec.

Tak, ako vtelená duša prechádza v tomto tele z detstva do mladosti a do staroby, prechádza tiež duša v okamihu smrti do iného tela. Múdry človek sa touto zmenou nedá zmiasť. Vedomie a fyzická podoba sú úzko prepojené. Telo malého dieťaťa sa jednoznačne líši od tela dospelého človeka. Môžeme povedať, že duša putuje behom vývoja tela skrz rôzne telá. Nemusíme si byť vedomí, ako v súčasnom živote meníme telá, pretože tieto zmeny sú veľmi subtílne, postupné a ťažko vnímateľné. Všimli sme si ako deti, ako naše telá rastú? Túto skutočnosť potvrdzujú aj biológovia. Americký antropológ John E. Navzdory tejto neustálej zmene tiel, my, duše, zostávame rovnakou individualitou, či už máme päť alebo dvadsaťpäť rokov. Sme len v iných hrubých telách. Naše hrubé a jemné telo (myseľ a inteligencia) sa v priebehu času zmenilo, máme väčšiu silu, viac schopností, poznania, ale sami ako „vnímateľ“, svedok týchto zmien sme zostali rovnakí. Nestali sme sa ničím iným.

Pozrime sa na tento fenomén z hľadiska čistej logiky. Je to úplne to isté, jedno nie je nadradené druhému. Každé tvrdenie treba dokázať. Status quo, teda momentálny stav je, že proste vieme, že MÁME VEDOMIE, my sami sme to vedomie. Z empirického hľadiska vieme, že ho máme my a predpokladáme, že ho majú aj ostatní. Vedomie teda JE. Nikdy sme nezažili, že by sme neboli, a tak isto logicky nikdy nezažijeme, že nebudeme. O vzniku, zániku a povahe vedomia nie sú žiadne vedecké informácie, ktoré by tento fenomén vysvetľovali. Môžete si to overiť na Wikipédii, aj v odborných zdrojoch. Hypotéza, že život vzniká z hmoty, nebola nikdy preukázaná, je to druh viery alebo utkvelej fanatickej predstavy. Čo teda vieme? Máme vedomie, tu a teraz, a otázka teda je - je logickejšie, že sa zachová status quo a vedomie teda stále BUDE, nehľadiac na fyzické zmeny, alebo vedomie zanikne?

Pripomeňme si, že moderná veda nepozná, čo je to vedomie, ani ako vzniká, ani proces jeho zániku. Rovnako nebolo preukázané, že je produktom hmotnej kombinácie prvkov. Logicky by teda malo byť prijateľnejšie, že vedomie proste stále BUDE. Jediný argument, resp. pokus o argument z radov vedy, je, že vedomie zaniká, pretože umrie telo, mozog nefunguje atď. Tu je ale ten problém. Nikdy nebolo preukázané, ako vedomie v mozgu vzniká, a či vôbec v ňom vzniká, a či vôbec vzniká a zaniká ako také. Celé sa to točí iba okolo primitívneho pozorovania toho, či vieme vedomie registrovať alebo nie. Podľa vedeckej neandertálskej logiky to znamená, že čo vieme sledovať, to je, a čo už nevieme sledovať, už proste nie je. Toto je ale hrubý logický omyl a školácky záver. Tvrdiť, že keď nevieme vedomie pozorovať v mŕtvom tele, znamená, že zaniklo, je podobné tvrdenie ako keď v starovekom Egypte nevedeli pozorovať v noci Slnko, tak tvrdili, že zaniklo - symbolicky umrelo a každé ráno zas vzniklo - narodilo sa. Bolo to preto, lebo nepoznali povahu Slnka, Zeme a ani to, čo sa vlastne deje, aký je to jav, proces.

Prečítajte si tiež: Riešenia pre všetky úrovne Piknik Slova

Toto uprednostňovanie najjednoduchšieho vysvetlenia bez znalostí všetkých faktorov sa nazýva aj Occamova britva. Je to viera, že výsledok takejto postulácie je správny. Paradoxne, tú istú Occamovu britvu môžem použiť ja na tvrdenie, že najjednoduchšie je veriť, že vedomie proste stále je. Nie je dôvod, aby sme sa domnievali, že nie je len preto, že nemáme možnosť jeho pozorovania priamo v tele. No a čo? 😉 Podobne ako keby niekto nevedel, čo je to elektrina, ako funguje prúd, len by videl žiarovku, ktorá svieti a tvrdil by, že tá sila v nej, ktorú nazýva elektrina, proste vznikla, keď sa žiarovka rozsvietila. Teda, že je kombináciou tých plieškov v žiarovke. Rovnako, keď sa žiarovka vypáli alebo rozbije (smrť tela), tvrdil by, že elektrina zanikla. Ale to je omyl. Rovnako je to aj s telom. Keď je hmotné telo opotrebované a „hardware“ sa pokazí, vedomie sa cez neho nemôže prejavovať, jednoducho užívateľ (duša) nemá možnosť používať ten hardware - telo, a software - myseľ. Neznamená to, že používateľ zanikol. Tvrdiť, že zanikol, je viera.

Toto je jednoduchá logika. Pokiaľ niekto tvrdí, že vedomie po znefunkčnení tela zaniká, mal by to dokázať, lebo opisuje nejaký jav, na ktorý treba dôkaz. Ten jav je zánik vedomia. Čiže pokiaľ niekto má ucelené vedecké fakty, čo to vedomie je, ako presne vzniká, aké má funkcie a ako zaniká, nech to dokáže. Inak je tvrdenie, že smrťou vedomie končí, iba viera, vedecké laboratória sú jej kostoly a tzv. vedci sú jej biskupmi.

Logické Argumenty a Dôkazy Existencie Duše

Niektorí pseudointelektuáli ale stále zastávajú názor, že keď existuje duša, reinkarnácia alebo Boh, tak na to treba dôkaz, inak neexistuje. To je však chyba. Podľa naozajstných pravidiel logiky napríklad skutočnosť, že nemôže byť preukázané, že vesmír nie je navrhnutý inteligentným tvorcom nedokazuje, že je. ALE ani skutočnosť, že nemôže byť preukázané, že vesmír je navrhnutý inteligentným tvorcom nedokazuje, že to tak nie je. Volá sa to aj argument z neznalosti. Je to logický klam vyskytujúci sa keď niekto tvrdí, že niečo je pravdivé len preto, že nebolo preukázané, že je to nepravdivé, alebo že niečo je nepravdivé len preto, lebo nebola preukázaná pravdivosť. Preto každý naozaj racionálny človek bude minimálne tvrdiť, že NEVIE, a teda sa označí za agnostika, nie za ateistu.

Fyzická schránka sa mení každým okamihom. Raz máme telo dieťaťa, neskôr sme dospelí a raz budeme mať telo starca. Tak, ako prežívame tisíce snov v našom súčasnom tele, je aj náš terajší život len jeden z mnoho tisícov životov. Tí, ktorí vidia pravdu, dospeli k záveru, že to, čo je iluzórne (hmotné telo), je pominuteľné, a to, čo je večné (duša), sa nemení. K tomuto záveru dospeli, keď študovali povahu jedného i druhého. Védy vysvetľujú, že átma, duša, je pokrytá dvomi druhmi tiel, hrubohmotným (fyzickým) a jemnohmotným telom (subtílnym, astrálnym). Smrť potom iba znamená, že hrubohmotné telo prestane fungovať a živá bytosť, duša, je prenesená v jemnohmotnom tele do iného hrubého tela.

Jemnohmotné Telo a Jeho Rola

Jemné telo sa skladá z mysle, inteligencie a falošného ega (ahamkára). Falošné ego má za následok mylné stotožňovanie duše s hrubým fyzickým telom. Jemné telo je tiež hmotné, ale skladá sa z jemnej fyzickej substancie, ktorá formuje psychiku. Najbežnejším príkladom činností jemného tela sú sny počas spánku. Jemnohmotné telo existuje stále, aj keď hrubohmotné telo prestane fungovať. Po smrti si v ňom duša so sebou odnáša myšlienky, plány, spomienky a priania. Počas smrti duša spoločne so subtílnym telom opúšťa hrubé, fyzické telo. Toto jemné telo, naše túžby a myšlienky zaznamenané v ňom, ktoré sa nám vybavia v tomto momente, sú rozhodujúce pri získaní ďalšieho tela. Hovorí sa, že karma, dobrá aj zlá, rozhoduje o našom osude v ďalšom živote. Ak si budeme vytvárať dobrú karmu, môžeme mať v ďalšom živote dobré zrodenie, pekné a zdravé telo, dobré rodinné zázemie, bohatstvo atď.

Prečítajte si tiež: Recenzia: Piknik Slovo – zábavná hra

Každá akcia prináša rovnako veľkú a opačnú reakciu. Nikto nemôže uniknúť tomuto univerzálnemu zákonu. Kameň, ktorý hodíte, musí raz dopadnúť a v dokonalých zákonoch, ktoré pracujú s absolútnou precíznosťou, nie je zabudnutý žiaden náš čin, slovo alebo dokonca myšlienka. Śrímad-Bhágavatam (5.11.5-7) sa zmieňuje, že myseľ je priťahovaná zmyslovým pôžitkom, zbožným alebo bezbožným. Takáto myseľ je pod vplyvom kvalít hmotnej prírody a zapríčiňuje zodpovedajúce zrodenie v rôznych druhoch tiel, vyšších či nižších. Kvôli mysli preto duša trpí hmotnými strasťami alebo si užíva takzvaný pôžitok. Myseľ pod vplyvom ilúzie je príčinou ďalších zbožných či bezbožných činností a ich karmy. Svätci vravia, že myseľ určuje telesné rysy, prináša spútanosť alebo oslobodenie. Tu je zavrhnutá široko rozšírená myšlienka, že duša ľudského tela už nemôže poklesnúť (získať zvieracie alebo iné nižšie telo).

Talent a Minulé Životy

Stáva sa, že niektorí ľudia už odmalička vynikajú nejakou neobyčajnou vlastnosťou alebo talentom. W. A. Mozart bol napríklad klavírny virtuóz už v štyroch rokoch. Ako malé dieťa prišiel jedného dňa k svojmu otcovi so skladbou, ktorú sám napísal. Odkiaľ dostal Mozart a ďalšie „zázračné deti“ túto schopnosť? Védy odpovedajú, že tieto skúsenosti a schopnosti z minulých životov zostávajú v podvedomí mysle a znovu sa prejavia, keď je nové telo dostatočne vyvinuté. Myseľ spôsobuje, že živá bytosť prijme určitý druh tela podľa styku s hmotnou prírodou. Pozorovaním povahy človeka môžeme dôjsť k záveru, ako žil v predošlom živote a aké telo príjme v budúcnosti.

Každý živý organizmus je živý vďaka prítomnosti duše v hmotnom tele. Výnimkou nie sú ani zvieratá a rastliny. Typ tela, ktorý dostaneme, je nám pridelený podľa našej predošlej karmy a našich materiálnych túžob. Veľkú úlohu tu zohráva aj to, na čo myslíme v momente smrti. Skutočne dostávame možnosť vteliť sa opäť do ľudskej podoby, ale taktiež sa môžeme vrátiť ako psy, mačky, ošípané alebo ako bytosti ešte nižších druhov. Duša bez ohľadu na vyššie alebo nižšie telá zostáva nezmenená. V každom prípade druh tela, ktorý človek obdrží v ďalšom živote, bude určený typom vedomia, ktoré vyvinieme v tomto živote.

Keď znova použijeme príklad s počítačom, tak keď používateľ - user sedí za výkonným počítačom, má mnoho možností prejaviť sa a generovať rôzne výstupy. Keď však toho istého používateľa posadíte za veľmi jednoduchý prístroj, kalkulačku, či tamagochi, navonok bude vyzerať, že je sám primitívny. Rovnako to je s reinkarnáciou. Hmotná pripútanosť k opačnému pohlaviu je najsilnejšie puto pre dušu v tomto materiálnom svete. Niet teda divu, že ľudia na konci života myslia na opačné pohlavie, či už svojho partnera alebo sex. Podľa zákonov, ktoré predstavujú reinkarnácia, zákon príťažlivosti a karma, dostaneme tomu zodpovedajúce telo. Okrem toho je spomenuté, že ľudská bytosť bude v rovnakej alebo v inej podobe spojená s jeho posledným zrodením. Tělo, které je pro duši zdrojem neustálých potíží a které ji následuje, protože je spoutána pouty nevědomosti a plodonosných činností, vykonává živá bytost různé činy, které ji nutí podstupovat opakované zrození a smrt. Pokud se tedy živá bytost znovu drží cesty karmy a nechá se ovlivnit smyslnými lidmi, kteří vyhledávají sexuální požitek a uspokojení jazyka podstupuje neustále kolobeh reinkarnace.

Dôsledky Neprirodzenej Smrti a Pamäť Minulých Životov

Duša častokrát nezískava nové telo hneď po smrti. Ak je však smrť neprirodzená (ako napr. vražda alebo samovražda), potom je pravdepodobné, že duša ostáva na Zemi ešte dlhú dobu v tele ducha. Duchom sa stáva aj osoba, ktorá zomrela násilnou smrťou, žila nesprávnym spôsobom života (a tak si vytvorila negatívnu karmu) či je príliš pripútaná k svojej rodine, miestu pobytu atď. Takže po opustení fyzického tela nenastáva reinkarnácia hneď.

Prečítajte si tiež: Kultúra stolovania v prírode: Piknik

Hovorí sa, že všetky naše spomienky z nespočetných životov sú uložené v našom podvedomí. Avšak veľmi málo z nás je schopných spomenúť si na všetky spomienky. Aj keď sa o to snažíme, zabudneme na ne veľmi rýchlo. Väčšinou si ani nepamätáme, čo sa nám snívalo dnes v noci, nebodaj pred rokom. Aj keď si podľa Ayurvédy dieťa v lone pamätá svoj minulý život, samotný akt pôrodu je pre dieťa natoľko nepríjemný, bolestivý a stresujúci, že počas neho zabudne na všetko, čo bolo predtým. Hmotné zákony fungujú veľmi dobre. Keby sme si pamätali všetky životy, ktorými sme si už prešli, nevedeli by sme sa sústrediť na tento život a našu úlohu v ňom a lekcie, ktoré máme prejsť. Každý životný cyklus je domovom jednej alebo viacerých konkrétnych životných lekcií.

Parapsychologický Výskum a Spomienky na Minulé Životy

Skutočnosť reinkarnácie duše spoločne s jemnohmotným telom tiež potvrdzuje parapsychologický výskum. Pomocou rôznych metód si niektorí ľudia môžu spomenúť na udalosti zo svojich predošlých životov. Podľa védskych písiem je pamäť funkcia inteligencie, časťou subtílneho tela. Aj keď v okamihu smrti na svoj minulý život zabúdame, je možné tieto spomienky určitými technikami obnoviť. Tieto spôsoby ale nie sú vždy stopercentne hodnoverné. Veľmi známy je výskum od dr. Obvykle sa ľudia snažia o uspokojenie svojho tela a zmyslov, ale môžeme vidieť, že takéto šťastie je veľmi dočasné. Zmysly sa nedajú nikdy trvalo uspokojiť a či chceme alebo nie, stávame sa ich otrokmi. Naháňaním sa za týmto cieľom ľudia strácajú vzácny čas, ale v momente smrti o všetko prídu.

Ten, kto porozumie tejto filozofii o hmotnej prírode, živej bytosti a vzájomných účinkoch kvalít prírody, zaiste dosiahne oslobodenie. Nezávisle na svojom súčasnom postavení sa v tomto svete už nikdy nenarodí. Po mnohých zrodeniach a smrtiach sa človek, ktorý je v pravde obdarený poznaním, odovzdá Mne, vediac, že Ja som príčinou všetkých príčin a všetkého, čo jestvuje. Taká duša je veľmi vzácna.

Záver

Reinkarnácia je komplexná téma, ktorá spája filozofické, náboženské a vedecké pohľady. Aj keď veda zatiaľ neposkytuje jednoznačné dôkazy, logické argumenty a parapsychologický výskum naznačujú, že vedomie a duša môžu pretrvávať aj po smrti tela. Pochopenie týchto konceptov môže viesť k hlbšiemu pochopeniu života, smrti a nášho miesta vo vesmíre.

tags: #piknik #slovo #svedok #narok #vysvetlenie