
Tento článok sa zaoberá podrobným priblížením právnych vzťahov vznikajúcich pri výkone funkcie konateľa a spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) a s tým súvisiacimi otázkami.
V slovenskom právnom prostredí je výkon funkcie konateľa a spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) upravený viacerými právnymi predpismi, predovšetkým Obchodným zákonníkom. Vzťah medzi spoločnosťou a jej konateľom alebo spoločníkom sa pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti vždy považuje za obchodnoprávny vzťah. Nejedná sa o pracovnoprávny vzťah na základe Zákonníka práce.
Vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom sa pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti v zmysle prvej vety § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností.
Zo zákona teda vyplýva, že konateľ ako aj spoločník s.r.o. môžu svoju funkciu vykonávať buď na základe:
Zmluva o výkone funkcie je osobitným typom zmluvy uzatvorenej podľa § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka, ktorý vyžaduje pre tento typ zmluvy písomnú formu a schválenie zo strany valného zhromaždenia (ak má spoločnosť jediného spoločníka, vyžaduje sa schválenie tejto zmluvy jediným spoločníkom pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia).
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Ak konateľ alebo spoločník nemá so spoločnosťou uzatvorenú písomnú zmluvu o výkone funkcie, na vzťah medzi spoločnosťou a konateľom alebo spoločníkom sa vždy primerane uplatnia ustanovenia obchodného zákonníka o mandátnej zmluve, s prihliadnutím na skutočnosť, že mandátna zmluva nevyžaduje pre svoju platnosť a účinnosť písomnú formu.
Zákonné ustanovenie neurčuje a ani nenariaďuje, aby na výkon funkcie konateľa a spoločníka s.r.o. bola zmluva o výkone funkcie povinne uzatvorená. Je na dohode zmluvných strán, či uzatvoria písomnú zmluvu o výkone funkcie, písomnú mandátnu zmluvu, alebo ústnu mandátnu zmluvu. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že ani jedna z týchto zmlúv, resp. Výkon funkcie konateľa a ani spoločníka nemá znaky závislej práce typické pre výkon práce v pracovnom pomere.
Konateľ spoločnosti, príp. jej iný orgán, alebo spoločník môžu v rámci svojej funkcie zariaďovať len tie záležitostí spoločnosti, ktoré súvisia s výkonom jeho funkcie. Teda spoločník môže riadiť a kontrolovať spoločnosť a konateľ môže konať v mene spoločnosti navonok voči tretím osobám, ako aj podieľať sa na obchodnom vedení spoločnosti, teda má pôsobnosť aj vo vnútorných záležitostiach spoločnosti. Nie je podstatné, či konateľ je zároveň spoločníkom, alebo ide o osobu bez podielu na majetku spoločnosti.
Avšak konateľ, resp. spoločník sa môže rozhodnúť, že bude popri tomto obchodnoprávnom vzťahu so spoločnosťou zároveň v pracovnom pomere so spoločnosťou (napr. konateľ spoločnosti bude popri funkcii konateľa zároveň zastávať pozíciu generálneho riaditeľa, administratívneho pracovníka, vodiča, či inú pracovnú pozíciu v rámci spoločnosti). V takom prípade bude mať popri zmluve o výkone funkcie alebo popri mandátnej zmluve uzatvorenú aj pracovnú zmluvu, príp. môže so spoločnosťou uzatvoriť aj inú pracovnoprávnu zmluvu (napr. Medzi podnikateľmi býva veľmi obľúbená zmluva o výkone funkcie, podľa ktorej konateľ, resp. spoločník nebude odmeňovaný za výkon svojej funkcie (pod pojmom „odmena“ sa nemá na mysli „podiel na zisku“, čiže dividenda). Takáto zmluva sa zvykne často kombinovať s pracovným pomerom konateľa, resp. spoločníka, ktorý poberá od spoločnosti mzdu ako každý iný zamestnanec a zároveň má uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie, ktorá mu síce priznáva určité benefity, no odmena za výkon funkcie priamo dohodnutá nie je.
Pri otázke, či je vhodnejšie upraviť vzťah medzi spoločnosťou a jej konateľom, resp. Zmluvu o výkone funkcie je vhodné uzatvoriť nie len z dôvodu, že v nej, na rozdiel od mandátnej zmluvy, nemusí byť definovaná odmena (odmena je prvým predpokladom zakladajúcim povinnosť platenia odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne), ale aj z dôvodu, že ustanovenia zmluvy o výkone funkcie majú dispozitívny charakter a účastníci zmluvy si môžu upraviť obsah tejto zmluvy podľa svojich osobitných podmienok. Od ustanovení mandátnej zmluvy sa môžu odchýliť a koncipovať ju iným spôsobom. Zmluva o výkone funkcie môže práva a povinnosti konateľa upraviť omnoho podrobnejšie a dôslednejšie, ako je to v prípade mandátnej zmluvy. Hoci obchodný zákonník neobsahuje osobitné ustanovenia o obsahu zmluvy o výkone funkcie (určuje len náležitosti formálne, keď pre platnosť zmluvy o výkone funkcie vyžaduje písomnú formu a schválenie zmluvy valným zhromaždením) zmluva by mala obsahovať predovšetkým určenie zmluvných strán, stanovenie rozsahu práv a povinností, ktoré má konateľ alebo spoločník pri výkone svojej funkcie, výšku a spôsob určenia odmeny (príp. dojednanie o bezodplatnosti), zákaz konkurencie, ukončenie funkcie (najmä odvolanie a odstúpenie z funkcie), o tzv. odchodnom a pod. Do zmluvy možno zakotviť aj rôzne benefity, ktoré chce spoločnosť konateľovi, resp. spoločníkovi ponúknuť (napr.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Na rozdiel od zmluvy o výkone funkcie výhodou mandátnej zmluvy, je že pre jej platné uzavretie stačí, aby sa účastníci dohodli, a to aj ústne, na jej podstatných obsahových náležitostiach, ktorými sú identifikácia zmluvných strán, vymedzenie záležitosti, ktoré má konateľ alebo spoločník v mene spoločnosti vykonávať a výška jeho odmeny (teda pojmovým znakom mandátnej zmluvy je odplatnosť; musí byť v zmluve dohodnutá). Avšak, ak sa spoločnosť rozhodne uzatvoriť so svojim spoločníkom alebo konateľom mandátnu zmluvu, hoci zákon pre jej platné uzavretie nevyžaduje písomnú formu, aj napriek tomu sa odporúča uzatvoriť písomnú zmluvu, ktorá slúži ako dôkaz v prípade rozporu o obsahových náležitostiach tejto zmluvy. Okrem toho v prípade, ak sa zmluvné strany dohodnú na ústnej forme mandátnej zmluvy, je výhodné, ak podmienky takejto zmluvy (najmä výšku odmeny a spôsob odmeňovania) potvrdí aj valné zhromaždenie vo svojom rozhodnutí.
Tip 1: Zmluvu o výkone funkcie je vhodné uzatvoriť najmä vtedy, ak spoločnosť nemá v pláne vyplácať konateľovi alebo spoločníkovi nejakú odmenu za výkon jeho funkcie. Mandátna zmluva je postavená na princípe odmeňovania mandatára (konateľa, resp. spoločníka).
Tip 2: Pre tých, ktorí sú konateľmi alebo spoločníkmi s.r.o. a nie sú nikde zamestnaní, nie sú SZČO a nie sú ani poistencami štátu a chcú minimalizovať svoje odvodové zaťaženie, je vhodné uzatvoriť zmluvu o výkone funkcie, prípadne mandátnu zmluvu s nejakou nízkou buď pravidelnou alebo nepravidelnou odmenou, napr. 70 € mesačne alebo štvrťročne (zákon dolnú ani hornú hranicu odmeny nijako nelimituje), v čoho dôsledku Vás budú stáť celkové odvody do sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne menej peňazí, ako keby ste si mali platiť len povinné zdravotné poistenie vo výške 107,25 € ako samoplatcovia. Tento typ nastavenia príjmov konateľov a spoločníkov s.r.o. zákon umožňuje a využíva sa najmä v začiatkoch fungovania spoločnosti, kedy sa spoločnosť ešte len rozbieha a nedosahuje vysoké príjmy. Pri uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane by mala konateľovi alebo spoločníkovi s.r.o. s takto nízkym príjmom vyjsť v rámci bežného zdanenia nulová daň z príjmu.
Ešte však musíme upozorniť, že od 01.01.2023 bol zavedený pre bežného zamestnanca a tiež konateľa, ktorý si vypláca odmenu za výkon svojej funkcie minimálny vymeriavací základ a to vo výške platného životného minima, ktoré je na rok 2025 stanovené vo výške 273,99 eur, čiže minimálny odvod, ktorý musí takýto konateľ odviesť do ZP je 41,08 eur a to bez ohľadu na to, akú vysokú odmenu konateľ poberá. Čiže, ak by jeho odmena bola napr. len 10 eur / mes., tak či tak by konateľ musel do ZP odviesť 41,08 eur. Pri vyššej odmene sa výška poistného odvodu samozrejme priamoúmerne zvyšuje, ale vždy bude tento odvod minimálne vo výške 41,08 eur.
Zmluva o výkone funkcie sa vzťahuje na všetkých členov orgánov obchodných spoločností, teda napr. na členov štatutárneho orgánu s.r.o. (konateľov), členov dozornej rady s.r.o. a taktiež na spoločníkov s.r.o.. V bežnej podnikateľskej praxi sa najčastejšie stretávame so zmluvou o výkone funkcie konateľa, avšak zmluva o výkone funkcie nie je obmedzená iba na vzťah medzi spoločnosťou a jej konateľom, ale týka sa aj jednotlivého spoločníka s.r.o. a to aj takého, ktorý je štatutárnym orgánom (konateľom) spoločnosti.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Spoločník má v spoločnosti rozhodujúce postavenie. Môže sa sám podieľať na podnikateľskej činnosti spoločnosti, alebo môže túto činnosť ovplyvňovať iba svojimi rozhodnutiami. Je však potrebné poznamenať, že s týmto postavením je spojená aj určitá zodpovednosť. Spoločník má vo všeobecnosti iné práva a povinnosti ako konateľ s.r.o.. Konateľom s.r.o. môže byť len fyzická osoba. Na rozdiel od toho spoločníkom môže byť fyzická, ako aj iná právnická osoba. Konateľ môže konať v mene spoločnosti navonok voči tretím osobám, ale má pritom pôsobnosť aj vo vnútorných záležitostiach spoločnosti, teda podieľa sa na obchodnom vedení spoločnosti.
V praxi sa možno často stretnúť so situáciou, v ktorej funkciu konateľa s.r.o. a aj spoločníka s.r.o. vykonáva tá istá osoba, pričom funkciu konateľa a aj funkciu spoločníka s.r.o. vykonáva bez nároku na odmenu. Takýto konateľ a takýto spoločník nemá z titulu svojej funkcie povinnosť odvádzať poistné na sociálne poistenie, a v niektorých prípadoch ani na zdravotné poistenie (ak konateľ alebo spoločník s.r.o. vykonáva svoju funkciu bez nároku na odmenu a nie je popri tom nikde zamestnaný a nie je ani SZČO, alebo poistencom štátu, na účely povinného zdravotného poistenia sa musí stať samoplatiteľom, čo v praxi znamená to isté ako dobrovoľne nezamestnaná osoba).
Ak by táto osoba nemala so spoločnosťou uzatvorenú žiadnu písomnú zmluvu, na vzťah medzi spoločnosťou a konateľom s.r.o. ako aj na vzťah medzi spoločnosťou a spoločníkom s.r.o. by sa primerane uplatnili ustanovenia obchodného zákonníka o mandátnej zmluve. Môže nastať aj taká situácia, že spoločník s.r.o., ktorý je zároveň konateľom spoločnosti, bude ako spoločník vykonávať svoju funkciu bez nároku na odmenu, ale ako konateľ bude za výkon svojej funkcie poberať odmenu v nejakej určenej výške.
Pre doplnenie: Zákon nestanovuje žiadnu sankciu, ak konateľ a/alebo spoločník s.r.o. vykonáva svoju funkciu bez nároku na odmenu a nemá pritom uzatvorenú žiadnu písomnú zmluvu (ide vtedy o prípad, keď sa na takýto vzťah primerane aplikuje ústna mandátna zmluva). Avšak aj napriek tomu, že zákon sankciu nestanovuje, pri absencii písomnej zmluvy je odplatnosť patrná a preto je vhodné, aby mal konateľ a/alebo spoločník s.r.o., ktorý chce vykonávať svoju funkciu bez nároku na odmenu, uzatvorenú písomnú zmluvu o výkone funkcie, v ktorej bude bezodplatnosť výslovne zakotvená. Zmluva o výkone funkcie bude mať význam v prípade preukázania skutočnosti, že žiadny nárok na odmenu nevznikol (a teda nevznikla ani prihlasovacia a odvodová povinnosť do sociálnej poisťovne a príp.
Pre bližšie porovnanie odvodového zaťaženia si pozrite túto tabuľku. Tabuľka odvodového zaťaženia od 1.1.2025 aj s praktickými príkladmi.
Ako sme uviedli v článku Konateľ s.r.o. - práva a povinnosti, vo všeobecnosti sa vzťah medzi konateľom a spoločnosťou spravuje ustanoveniami mandátnej zmluvy (§ 566 - 576 Obchodného zákonníka). Spoločnosť však môže s konateľom uzatvoriť zmluvu o výkone funkcie podľa § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka. V takomto prípade sa bude primárne aplikovať táto zmluva a ustanovenia Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve len podporne. V zmluve o výkone funkcie konateľa môžete upraviť rôzne záležitosti, ako napr. dovolenku konateľa, povinnosť mlčanlivosti, prípadne iné vami vyžadované záležitosti.
Obchodný zákonník ustanovuje minimálne náležitosti, aby bola zmluva o výkone funkcie konateľa platná. Táto zmluva musí mať písomnú podobu a musí byť schválená valným zhromaždením s.r.o., čiže jej spoločníkmi. V prípade nedodržania niektorej tejto podmienky bude zmluva o výkone funkcie neplatná.
Príklad: František bol valným zhromaždením spoločnosti A, s.r.o., zvolený do funkcie konateľa. A, s.r.o. uzatvorí s Františkom písomnú zmluvu o výkone funkcie konateľa. Túto zmluvu však neschválilo valné zhromaždenie. Zmluva tak nebude platná. Na vzťah Františka ako konateľa spoločnosti a A, s.r.o. sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve.
Zákon neustanovuje, čo musí obsahovať zmluva o výkone funkcie konateľa. Obsahom zmluvy o výkone funkcie konateľa je však spravidla:
Zo znenia § 66, ods. resp. zmienka o odmene, prípadne ak konateľ nemá uzatvorenú žiadnu zmluvu, tak mu vtedy prislúcha tzv. Pojem „obvyklá odmena“ vychádza z ustanovenia § 571, ods. sumou. chcieť odmenu, alebo nie. odmenou“. v zmluve priamo upraviť spôsob výpočtu odmeny. spoločnosti neobmedzene. v s. r. predstavenstva schvaľuje dozorná rada. To isté platí o mandátnej zmluve.
Ako je to so schválením odmeny pre konateľa? Podľa ustanovenia § 125, ods. 1 písm. uzavretú zmluvu s firmou, odmenu mu môže schváliť valné zhromaždenie. viackrát spomínaného § 66, ods. zmluve (ktorá je odplatná). ohľadne výšky takejto obvyklej odmeny. zhromaždenie, a tak obsahom rozhodnutia je aj odmena.
V súvislosti so schvaľovaním zmluvy o výkone funkcie konateľa, dávame do pozornosti nasledovné ustanovenia zákona č. 513/1991 Zb. „§ 125 ods. 1: „Valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti. Ak má konateľ so spoločnosťou uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie, musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie s.r.o. Dohodu o odmene (resp. odplatnosť ako takú) možno považovať za jednu z jej podstatných náležitostí. Vzhľadom na obchodnoprávny charakter treba odplatnosť považovať za podstatnú náležitosť. Dá sa predpokladať, že ak už bude uzavretá zmluva o výkone funkcie s konateľom spoločnosti, bude v nej vždy dohodnutá aj odplata za výkon tejto funkcie, spôsob a jej výška závislá len od dohody zmluvných strán. Ako odplatu, resp. V zmysle ust. § 66 ods. 6: „Vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. V tomto prípade nie je obligatórne (povinné), aby bol písomne určený alebo založený. Písomná zmluva o výkone funkcie konateľa síce nemá okrem povinnej písomnej formy a určeného schvaľujúceho orgánu žiadne náležitosti, musí však vždy ísť o zmluvu, ktorá je ako právny dvojstranný úkon prejavená určite a zrozumiteľne.
Konateľ sa zaväzuje konať v mene spoločnosti s odbornou starostlivosťou, riadne a zodpovedne, v súlade so záujmami spoločnosti. Konateľ nesmie vykonávať právne úkony v mene spoločnosti, ktoré by boli za nápadne nevýhodných podmienok pre spoločnosť. Konateľ koná v mene spoločnosti samostatne.
V prípade porušenia interných obmedzení konateľského oprávnenia vyplývajúcich z tejto zmluvy, zo spoločenskej zmluvy alebo stanov spoločnosti, je konateľ zodpovedný za vznik prípadnej škody, ktorá týmto vznikne spoločnosti. Konateľ v takomto prípade zodpovedá celým svojím majetkom bez obmedzenia. Konateľ zodpovedá za škodu, ktorú spoločnosti spôsobil porušením svojich povinností pri výkone svojej pôsobnosti v zmysle ustanovenia § 135a ods. 2 ObZ. Konateľ za túto škodu nezodpovedá, ak preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti.
Konateľ sa zaväzuje zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, ktoré sa týkajú spoločnosti, o ktorých sa dozvie pri výkone svojej funkcie konateľa. Obsah a rozsah informácií, ktoré spoločnosť považuje za obchodné tajomstvo, je stanovený interným predpisom. Konateľ berie na vedomie, že tieto informácie spoločnosť považuje za obchodné tajomstvo.
Konateľ spoločnosti je povinný informovať spoločnosť o všetkých prekážkach, ktoré mu bránia vykonávať jeho funkciu.
Zmluvné strany sa dohodli, že konateľ má za každý kalendárny rok trvania tejto zmluvy nárok na 5 týždňov dovolenky na zotavenie. Termín čerpania voľna bude stanovený v súlade s potrebami spoločnosti a po dohode so spoločníkmi spoločnosti.
Zánik funkcie konateľa má za následok ukončenie tejto zmluvy.
Valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti , s. r. o., na svojom zasadnutí konanom dňa , zvolilo nasledovnú osobu: do funkcie konateľa spoločnosti. Zároveň valné zhromaždenie spoločnosti v súlade s ustanovením § 66 ods. 6 a § 125 ods. 1 písm. 2. Zápisnica zo zasadnutia valného zhromaždenia konaného dňa tvorí prílohu č. 1.
Konateľ sa zaväzuje konať v mene spoločnosti s odbornou starostlivosťou, riadne a zodpovedne, v súlade so záujmami spoločnosti. Medzi jeho povinnosti patrí predkladať valnému zhromaždeniu ročnú individuálnu závierku a návrh na rozdelenie zisku, príp. Konateľ nesmie vykonávať právne úkony v mene spoločnosti, ktoré by boli za nápadne nevýhodných podmienok pre spoločnosť.
Spoločnosť sa zaväzuje vyplácať konateľovi mesačnú odmenu vo výške určenej v čl. IV bode 1 tejto zmluvy vždy do 10. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade priaznivých hospodárskych výsledkov spoločnosti, vyplývajúcich z ročnej účtovnej závierky, má konateľ právo na mimoriadnu odmenu pozostávajúcu z podielu z čistého zisku, ktorý spoločnosť dosiahla v predchádzajúcom kalendárnom roku, vo výške . Táto odmena je nenárokovateľná.
Zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť poskytne konateľovi počas celej doby trvania tejto zmluvy na užívanie služobný telefón, notebook a služobný automobil.
Konateľ koná v mene spoločnosti samostatne. V prípade porušenia interných obmedzení konateľského oprávnenia vyplývajúcich z tejto zmluvy, zo spoločenskej zmluvy alebo stanov spoločnosti, je konateľ zodpovedný za vznik prípadnej škody, ktorá týmto vznikne spoločnosti. Konateľ v takomto prípade zodpovedá celým svojím majetkom bez obmedzenia. Konateľ zodpovedá za škodu, ktorú spoločnosti spôsobil porušením svojich povinností pri výkone svojej pôsobnosti v zmysle ustanovenia § 135a ods. 2 ObZ. Konateľ za túto škodu nezodpovedá, ak preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti.
Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak konateľ poruší zákaz konkurencie uvedený v ods. Konateľ sa zaväzuje zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, ktoré sa týkajú spoločnosti, o ktorých sa dozvie pri výkone svojej funkcie konateľa. Obsah a rozsah informácií, ktoré spoločnosť považuje za obchodné tajomstvo, je stanovený interným predpisom. Konateľ berie na vedomie, že tieto informácie spoločnosť považuje za obchodné tajomstvo.
Konateľ spoločnosti je povinný informovať spoločnosť o všetkých prekážkach, ktoré mu bránia vykonávať jeho funkciu. Nesplnenie povinností uvedených v bode 1 a 2 tohto článku má za následok krátenie mesačnej odmeny konateľa dohodnutej v čl.
Zmluvné strany sa dohodli, že konateľ má za každý kalendárny rok trvania tejto zmluvy nárok na 5 týždňov dovolenky na zotavenie. Termín čerpania voľna bude stanovený v súlade s potrebami spoločnosti a po dohode so spoločníkmi spoločnosti.
Zánik funkcie konateľa má za následok ukončenie tejto zmluvy. V prípade, že sa niektoré ustanovenie tejto zmluvy stane neplatné alebo neúčinné, nevzťahuje sa to na ostatné ustanovenia zmluvy, tieto zostávajú naďalej platné a účinné. Zmluvné strany prehlasujú, že sú plne spôsobilé na uzavretie tejto zmluvy o výkone funkcie konateľa. Pred podpisom tejto zmluvy si ju prečítali, obsahu porozumeli a plne s ním súhlasia. Zmluvné strany prehlasujú, že ich prejavy vôle byť viazaní touto zmluvou sú slobodné, jasné, určité a zrozumiteľné.