Platba zdravotného poistenia po skončení PN: Kompletný prehľad

Práceneschopnosť (PN) je obdobie, kedy zamestnanec alebo SZČO nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Počas tohto obdobia vznikajú otázky ohľadom platenia zdravotného poistenia. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o platbách zdravotného poistenia po skončení PN, s prihliadnutím na legislatívne zmeny a rôzne situácie, ktoré môžu nastať.

Minimálny preddavok na poistné od roku 2023

S účinnosťou od 1. januára 2023 sa pri platení poistného a preddavkov na poistné uplatňuje inštitút tzv. minimálneho preddavku. To znamená, že ak je skutočné poistné a preddavok na poistné zamestnanca a zamestnávateľa v súčte nižšie, zamestnanec má povinnosť doplatiť odvody do tejto sumy.

Výpočet minimálneho preddavku

Suma mesačného životného minima je k 1. januáru 2023 vo výške 234,42 eur.

• Odvod zamestnanca predstavuje: 234,42 x 4 % = 9,3768 eur.
• Odvod zamestnávateľa predstavuje: 234,42 x 10 % = 23,442 eur.

Preddavok na poistné sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol. Odvodové zaťaženie zamestnávateľa sa nemení.

Výnimky z minimálneho preddavku

Minimálny preddavok sa neuplatňuje automaticky na všetkých zamestnancov. Existujú určité výnimky, kedy sa minimálny preddavok neuplatňuje:

Prečítajte si tiež: Dôchodcovia a RTVS: Ako ušetriť na poplatkoch?

• Poistenci štátu: Ak je zamestnanec zároveň poistencom štátu (napr. študent, dôchodca, osoba na rodičovskej dovolenke), vzťahuje sa na neho výnimka z minimálneho preddavku.
• Viacero zamestnávateľov alebo SZČO: Ak je zamestnanec zamestnaný u viacerých zamestnávateľov, alebo ak je zároveň SZČO, môže si uplatniť výnimku z uplatňovania minimálneho preddavku. O uplatnení výnimky zamestnanec informuje zamestnávateľa predložením vyhlásenia, zverejneného na webovom sídle MZ SR.
• Osoby so zdravotným postihnutím: Podľa §12 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z. z. sa sadzba poistného pre osoby so zdravotným postihnutím uplatní v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola táto osoba považovaná za osobu so zdravotným postihnutím aspoň jeden deň, t. j. bude sa platiť z reálne dosiahnutého príjmu (pretože sa na neho vzťahuje §16a ods. 2 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z.).

Ak sa na zamestnanca vzťahuje niektorá z výnimiek podľa §16a ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z., potom neplatí minimálne preddavky.

Neuplatnenie minimálneho preddavku a dopočet

Ak si zamestnanec uplatnil u zamestnávateľa postup v zmysle § 16a ods. 5 zákona a neuplatňuje dopočet do minimálneho preddavku, položka „Neuplatnenie minimálneho preddavku na poistné“ bude vyplnená hodnotou TRUE. V takomto prípade platí preddavky z reálne dosiahnutých príjmov v danom mesiaci, a v ročnom zúčtovaní sa uplatňuje minimálne poistné, pričom sa zohľadňujú výnimky z minimálneho poistného (§13b ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z.).

Príklady uplatnenia minimálneho preddavku

• Príklad 1: Poistenec je zamestnaný na čiastočný pracovný úväzok s celkovou výškou príjmu 20 eur mesačne. V tomto prípade sa uplatní minimálny preddavok.
• Príklad 2: Poistenec je zamestnaný na čiastočný pracovný úväzok s celkovou výškou príjmu 300 eur. Na mesačnej báze si uplatnil odpočítateľnú položku v sume 300 eur. V tomto prípade sa uplatní minimálny preddavok.
• Príklad 3: Zamestnanec bol poistencom štátu 16 dní (od 16. do 31. januára). Aj na takého zamestnanca sa vzťahuje minimálny preddavok, avšak len jeho alikvótna časť pripadajúca na dni kedy nebol zároveň považovaný za poistenca štátu z titulu poberania náhrady príjmu a nemocenského (§11 ods. 7 písm. m) bod 1 zákona č. 580/2004 Z. z.).

Ročné zúčtovanie poistného (RZP)

Zmena, týkajúca sa minimálneho preddavku, neznamená žiadne zmeny v spôsobe evidencie zamestnanca na účely zákona o zdravotnom poistení; tu platia rovnaké pravidlá ako doposiaľ.

V ročnom zúčtovaní poistného sa prihliada aj na preddavky zamestnanca aj na preddavky zamestnávateľa nakoľko podľa §13b zákona č. 580/2004 Z. z. Minimálne poistné zamestnanca v RZ bude súčet poistného zamestnanca určeného podľa § 13 ods. 1 zo sumy 12-násobku životného minima pre jednu plnoletú osobu platného k prvému dňu kalendárneho roka a poistného zamestnávateľa za takéhoto zamestnanca podľa § 13 ods.

Ak je za rozhodujúce obdobie rozdiel medzi minimálnym poistným zamestnanca a celkovým skutočným poistným poistenca kladný, poistné zamestnanca určené podľa § 13 ods.

Prečítajte si tiež: Sadzby zdravotného poistenia

V RZZP by pri uplatnení OP mohol mať preplatok ? Podpísané oznámenie na uplatnenie OP na mesačnej báze sa pre zamestnanca oplatí iba pri príjme cca 330,-eur/mesiac, nakoľko celková suma odvedeného preddavku za spoločnosť za mesiac, kryje celú sumu minimálneho preddavku a v RZZP nevznikne zamestnancovi nedoplatok ?

Výnimky v ročnom zúčtovaní

Aj v ročnom zúčtovaní platí výnimka - viď § 13b ods. 2 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. - Minimálne poistné zamestnanca určené podľa odseku 1 sa znižuje o pomernú časť prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých bol poistenec osobou podľa §11 ods.

Odpočítateľná položka na zdravotné poistenie

Zákon o ZP umožňuje znížiť sumu preddavkov na zdravotné poistenie prostredníctvom odpočítateľnej položky zamestnancov. Odpočítateľnú položku si môže uplatniť iba zamestnanec v:

• pracovnom pomere,
• štátnozamestnaneckom pomere,
• služobnom pomere,
• štátnej službe.

Takýto zamestnanec si môže uplatniť odpočítateľnú položku, ale len ak jeho hrubý príjem z uvedenej činnosti je nižší ako 570 €. Maximálna výška odpočítateľnej položky je 380 €.

Výšku odpočítateľnej položky vypočítame podľa vzorca:

Prečítajte si tiež: Zdravotné poistenie SZČO na dôchodku

Odpočítateľná položka = [380 - ((príjem zo zárobkovej činnosti - 380)*2) / počet dní mesiaca] * počet odpracovaných dní

Špecifické situácie a oznamovacie povinnosti

PN viac ako 52 týždňov

Zamestnancovi sa prerušuje sociálne poistenie odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania PN až do jej skončenia. Ak ide o ePN, zamestnávateľ nenahlasuje Sociálnej poisťovni prerušenie poistenia z tohto dôvodu. T. j. Ak bola PN vystavená elektronicky, zamestnávateľ nemá povinnosť oznamovať prerušenie po uplynutí 52. týždňa ePN.

Oznamovacia povinnosť zamestnávateľa

Začiatok poberania náhrady príjmu počas PN/ePN sa oznamuje do zdravotnej poisťovne kódom 1O Z s dátumom začiatku poberania náhrady príjmu. Ukončenie poberania náhrady príjmu oznamuje kódom 1O K ale iba v prípade, ak PN trvá maximálne 10 dní. Rovnaké pravidlá platia aj pre dohodárov.

Lehota na oznámenie zmeny platiteľa poistného je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného, t. j. do 30. 06.

Odvody SZČO počas PN

SZČO (živnostník), ktorý je dočasne PN alebo je na OČR-ke nemusí počas tejto doby platiť odvody do Sociálnej, ani do zdravotnej poisťovne. V prípade, ak však SZČO (živnostník) počas doby ošetrovania alebo počas doby uznania za dočasne PN nepoberá dávku, t. j. nemocenskú dávku alebo ošetrovné (nemá na ňu nárok), musí si naďalej platiť preddavky do zdravotnej poisťovne. Počas tohto obdobia však odvody do Sociálnej poisťovne neplatí.

Zmeny v odvodoch od roku 2026

Sociálne odvody SZČO

Od 1. júla 2026 sa zásadne mení systém platenia sociálnych odvodov pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Ruší sa hranica príjmu, od ktorej sa doteraz odvodová povinnosť odvíjala, a zároveň sa zavádza nový spôsob určenia vymeriavacieho základu. Povinnosť platiť sociálne odvody tak vznikne každej SZČO, ktorá aktívne podniká, bez ohľadu na výšku jej príjmu.

Výška poistného zostáva rovnaká 33,15 % z vymeriavacieho základu, no mení sa spôsob, ako sa tento základ určí.

Zdravotné odvody SZČO

Zdravotné poistenie u SZČO sa naďalej platí vo forme mesačných preddavkov, ktoré sa po skončení roka zúčtujú v rámci ročného zúčtovania poistného.

Od 1. 1. 2026 je minimálny vymeriavací základ pre zdravotné poistenie SZČO a dobrovoľne nezamestnanej osoby stanovený ako 50 % z priemernej mesačnej mzdy za rok 2024, teda 50 % z 1 524 € = 762 €.

Z toho vyplýva, že minimálny mesačný preddavok SZČO na zdravotné poistenie v roku 2026 je 121,92 € (16 % z 762 €), a minimálny preddavok SZČO so zdravotným postihnutím je 60,96 € (8 % z 762 €).

Príjmy oslobodené od platenia odvodu na verejné zdravotné poistenie

Predmetom dane a ani odvodu na verejné zdravotné poistenie nie je množstvo príjmov, ktoré sú zákonom oslobodené. Medzi tieto príjmy patrí napríklad:

• Prijatá náhrada oprávnenej osoby podľa osobitných predpisov.
• Príjem získaný vydaním, darovaním alebo dedením nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí (ďalej len "nehnuteľnosť") alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty okrem príjmu z neho plynúceho a okrem darov poskytnutých v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 5 alebo § 6.
• Úver a pôžička.
• Podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na výnosoch a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou.
• Daň z pridanej hodnoty uplatnená v cene tovaru alebo služby, ak ide o platiteľa tejto dane.
• Príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií a podielov ako aj príjem plynúci z dôvodu ich výmeny pri zrušení daňovníka bez likvidácie, a to aj vtedy, ak súčasťou splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti je aj majetok spoločnosti so sídlom v členských štátoch Európskej únie.
• Cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov, okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste.
• Nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy) vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely; to platí aj pre takéto plnenia poskytované žiakovi strednej odbornej školy a žiakovi odborného učilišťa, s ktorým má zamestnávateľ zmluvu uzavretú podľa osobitného predpisu.
• Suma prijatá zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ju v jeho mene vynaložil, alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky, ktoré zamestnanec za zamestnávateľa vynaložil zo svojho tak, akoby ich vynaložil priamo zamestnávateľ.
• Suma do výšky ustanovenej osobitným predpisom na úhradu niektorých výdavkov zamestnanca.
• Hodnota poskytovaných rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom.
• Náhrada za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce podľa osobitného predpisu, ak výška náhrady je určená na základe kalkulácie skutočných výdavkov.
• Náhrada výdavkov a plnenie poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov, okrem náhrady ušlého zdaniteľného príjmu a náhrady za stratu času.

tags: #platba #zdravotného #poistenia #po #skončení #PN