Platenie odvodov počas PN: Kompletný sprievodca pre zamestnávateľov a SZČO

Na Slovensku je verejné zdravotné poistenie povinné a funguje na princípe solidarity, čo znamená, že každému občanovi je zabezpečená rovnaká zdravotná starostlivosť bez ohľadu na výšku jeho príjmu. Preddavky na poistné platí každý občan, buď sám, prostredníctvom zamestnávateľa, alebo ich za neho platí štát. Tento článok sa zameriava na platenie zdravotných odvodov počas práceneschopnosti (PN) zamestnancom a zamestnávateľom, ako aj na povinnosti SZČO v tejto oblasti.

Kto platí zdravotné odvody?

Odvody na zdravotné poistenie platí:

• Zamestnanec: Ich výšku si môže skontrolovať na výplatnej páske.
• Zamestnávateľ: Odvádza odvody za svojich zamestnancov.
• SZČO (Samostatne zárobkovo činná osoba) alebo dobrovoľne nezamestnaný: Platí preddavky na poistné sám.
• Štát: Platí poistné za tzv. poistencov štátu, ako sú dôchodcovia, evidovaní uchádzači o zamestnanie, matky na materskej dovolenke, študenti alebo nezaopatrené deti.

Kto je samoplatiteľ?

Samoplatiteľom, teda dobrovoľne nezamestnanou osobou, ste v prípadoch, ak:

• Nie ste zamestnancom.
• Nie ste samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO).
• Nie ste poistencom, za ktorého platí poistné štát.

Minimálne odvody pre SZČO a dobrovoľne nezamestnaných

SZČO a dobrovoľne nezamestnaní majú určené minimálne mesačné preddavky na zdravotné poistenie:

• Rok 2024: 97,80 €
• Rok 2025: 107,25 €
• Rok 2026: 121,92 €

Maximálny preddavok nie je určený. Osoby so zdravotným postihnutím 41 % a viac platia polovicu z týchto preddavkov.

Prečítajte si tiež: PN a povinnosti zamestnávateľa

Poistenci štátu

Štát platí odvody za nasledovné skupiny poistencov:

• Nezaopatrené dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky.
• Študent do 26 rokov, ale len do získania vysokoškolského vzdelania II. stupňa, forma štúdia nerozhoduje (t. j. denný aj externý študent).
• Študent denného štúdia vo veku do 30 rokov do získania vysokoškolského vzdelania II. stupňa.
• Zahraničný študent z iného členského štátu EÚ, zahraničný študent študujúci na základe medzinárodných zmlúv alebo žiak či študent, ktorý je Slovákom žijúcim v zahraničí a študuje na slovenskej škole.
• Doktorand (vo veku do 30 rokov, študuje v dennej forme štúdia, nie však dlhšie, ako je štandardná dĺžka doktorandského študijného programu a nezískal ešte vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa).
• Poberateľ starobného, invalidného alebo výsluhového dôchodku alebo poberateľ dôchodku z cudziny.
• Osoba v dôchodkovom veku bez nároku na dôchodok.
• Invalidná osoba bez nároku na invalidný dôchodok.
• Evidovaný uchádzač o zamestnanie.
• Poberateľ rodičovského príspevku.
• Osoba, ktorá sa stará o dieťa do 6 rokov.
• Osoba, ktorá opatruje osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.
• Osoba, ktorá sa stará o blízku osobu staršiu ako 80 rokov.
• Osobný asistent ťažko zdravotne postihnutej osoby.
• Poberateľ dávky v hmotnej núdzi alebo spoločne posudzovaná osoba.
• Osoba vo výkone trestu alebo vo väzbe, osoba vo výkone detencie.
• Azylant (štát platí po dobu šiestich mesiacov od udelenia azylu).
• Osoba vykonávajúca činnosť pre cirkevné, rehoľné alebo charitatívne spoločenstvo.
• Osoba celoročne umiestnená v zariadení sociálnych služieb.
• Osoba poberajúca náhradu príjmu počas práceneschopnosti, nemocenské, materské alebo ošetrovné.
• Osoba, ktorej zanikol nárok na nemocenské alebo ošetrovné po podpornej dobe jeho vyplácania, ale práceneschopnosť alebo potreba ošetrovania blízkej osoby stále trvá.
• Poberateľ príspevku za opatrovanie.
• Manželka alebo manžel štátneho zamestnanca v cudzine.
• Cudzinec zaistený na území Slovenska.
• Osoba, ktorá poberá náhradu príjmu služobného platu policajta alebo vojaka pre dočasnú neschopnosť vykonávať štátnu alebo vojenskú službu.
• Osoba vykonávajúca dobrovoľnú vojenskú prípravu.
• Štipendista v rámci programu schváleným vládou SR alebo realizovaným na základe medzinárodnej zmluvy, ak takejto osobe je priznané štipendium na dobu v trvaní viac ako jeden mesiac.

Povinnosti zamestnávateľa pri PN zamestnanca

Oznamovacia povinnosť zamestnávateľa pri PN zamestnanca

Začiatok poberania náhrady príjmu počas PN/ePN sa oznamuje do zdravotnej poisťovne kódom 1O Z s dátumom začiatku poberania náhrady príjmu. Ukončenie poberania náhrady príjmu sa oznamuje kódom 1O K, ale iba v prípade, ak PN trvá maximálne 10 dní. Rovnaké pravidlá platia aj pre dohodárov.

Oznamuje sa len po poberania náhrady príjmu - začiatok kódom 1O Z, koniec poberania náhrady príjmu oznámi, len ak PN/ePN trvá max. 10 dní, a to kódom 1O K.

Ak práceneschopnosť trvá viac ako 10 dní, tak ukončenie PN/ePN ani poberanie náhrady príjmu zamestnávateľ neoznamuje.

Pokiaľ dohodár nemá nárok na náhradu príjmu z dôvodu, že napr. nie je nemocensky poistený, kód 1O sa nezasiela.

Prečítajte si tiež: Všetko o odvodoch SZČO počas PN

Začiatok PN/ePN do Sociálnej poisťovne zamestnávateľ neoznamuje. Zamestnancovi sa prerušuje sociálne poistenie odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania PN až do jej skončenia. Ak ide o ePN, zamestnávateľ nenahlasuje Sociálnej poisťovni prerušenie poistenia z tohto dôvodu.

Príklad:

Zamestnanec v HPP je v období od 12. 05. 2023 do 25. 05. 2023 práceneschopný. Zamestnávateľ oznámi do príslušnej ZP iba začiatok poberania náhrady príjmu počas PN, pretože PN/ePN zamestnanca trvá viac ako 10 dní. Ukončenie PN/ePN neoznamuje. Lehota na oznámenie zmeny platiteľa poistného je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného, t. j. do 30. 06.

Oznamovacia povinnosť po 52 týždňoch PN

Pri PN/ePN, ktorá trvá viac než 52 týždňov, je potrebné v Personalistike zamestnanca na karte Pracovné pomery evidovať vyňatie Nemoc po 52. týždni. Program si odsleduje 52. týždeň PN a po uplynutí tejto doby automaticky pridá zložku mzdy N23 do výplaty. Na základe tohto zadania program vytvorí RLFO Prerušenie - dôvod 8, ktoré je potrebné zaslať, ak bola PN vystavená „papierovo“. Oznamovaciu povinnosť je potrebné urobiť do 8 kalendárnych dní od dátumu vzniku prerušenia / dátumu zániku prerušenia. Ak bola PN vystavená elektronicky, zamestnávateľ nemá povinnosť oznamovať prerušenie po uplynutí 52.

Nárok na náhradu príjmu a nemocenské dávky počas PN

Zamestnanec má počas PN-ky, za predpokladu splnenia určitých podmienok, nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa, resp. na nemocenskú dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou. Nárok na náhradu príjmu vzniká obvykle od 11. dňa dočasnej PN poberá zamestnanec náhradu príjmu nasledovne:

• 1. - 3. deň (vrátane): 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
• 2. - 10. deň: 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ), ak zamestnávateľ neurčí vyššiu sumu (napr. kolektívnou zmluvou).

Od 11. dňa práceneschopnosti vypláca Sociálna poisťovňa zamestnancovi nemocenské. V prípade, že zamestnancovi plynie ochranná lehota, napr. po skončení pracovného pomeru, PN mu vyplatí Sociálna poisťovňa nemocenské. Nemocenské sa v tomto prípade vypláca v rovnakej výške ako náhrada príjmu.

Prečítajte si tiež: PN a odvody pre SZČO

Výpočet náhrady príjmu

Pre účely určenia výšky náhrady príjmu, resp. nemocenského poistenia (napr. od vzniku nemocenského poistenia (t. j. predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná PN, napr. rozhodujúcim obdobím pre určenie DVZ bude obdobie od 2.2.2025 do 1.3.2025. Pre výpočet náhrady príjmu sa používa denný vymeriavací základ (DVZ). Ten sa vypočíta z hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody.

Elektronická PN (ePN)

Od 1.1.2024 platí povinnosť vystavovať ePN pre všetkých lekárov:

• Všeobecní lekári
• Dorastoví lekári
• Ambulantní lekári - špecialisti
• Nemocniční lekári - špecialisti

Pacient nemusí kontaktovať telefonicky zamestnávateľa, že mu bola vystavená ePN, dodržiavanie liečebného režimu.

Konsolidačný balík a zmeny pri PN

Súčasťou konsolidácie je predĺženie obdobia, počas ktorého zamestnávatelia platia náhradu mzdy počas práceneschopnosti. Stúpne z desiatich na štrnásť dní. Zároveň sa menia pravidlá pri odvodových výnimkách, čo znamená, že pri odmenách vyplácaných počas práceneschopnosti (PN), ošetrovného (OČR), materskej, tehotenskej či otcovskej dávke, sa po novom budú odvádzať všetky odvody.

Dlhšie platenie náhrady mzdy počas PN

Jedným z výraznejších opatrení je predĺženie obdobia, počas ktorého zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu mzdy počas práceneschopnosti. V súčasnosti firmy platia náhradu desať dní, po novom sa toto obdobie predĺži na štrnásť dní. Po novom bude Sociálna poisťovňa vyplácať nemocenskú dávku až od 15. dňa namiesto dnešného 11. dňa.

Zmeny pri odvodoch z odmien počas PN či materskej

Ďalším opatrením je zrušenie výnimky, ktorá doteraz platila pri platení poistného počas obdobia PN, OČR, materskej a otcovskej dovolenky, či počas poberania otcovskej dávky. Po novom sa však bude musieť z takejto odmeny odvádzať kompletný balík odvodov do Sociálnej poisťovne. To znamená, že odmeny vyplatené počas dávok budú pre zamestnávateľov aj zamestnancov finančne náročnejšie. Zamestnanec bude musieť z odmeny zaplatiť celkovo 9,4 percenta na sociálne poistenie.

SZČO a zdravotné odvody počas PN

Ako SZČO máte povinnosť oznámiť zdravotnej poisťovni aj situácie, pokiaľ sa stanete poberateľom:

• Rodičovského príspevku a materského.
• Ošetrovného alebo nemocenskej dávky počas dočasnej práceneschopnosti (PN) a to v prípade, ak túto zmenu zdravotnej poisťovni nenahlasuje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „ÚDZS“).

Skutočnú výšku preddavku nájdete v mobilnej aplikácii VšZP v časti Poistné. Suma za aktuálne obdobie je v mobilnej aplikácii uvedená vždy k 4. dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Platenie preddavkov počas PN u SZČO

Ak je čerpanie PN od 01. 01. 2026 do 10. 01. 2026, preddavky sa budú uhrádzať len za obdobie od 11. 01. 2026 do 31. 01. 2026 (21 dní). Vymeriavacím základom samostatne zárobkovo činnej osoby je podiel základu dane z príjmov fyzických osôb (§ 6 ods. 1 a 2) dosiahnutý v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné, a počtu mesiacov, počas ktorých vykonávala SZČO činnosť.

SZČO v súbehu so zamestnaním

Samostatne zárobkovo činná osoba v súbehu so zamestnaním resp. Minimálny vymeriavací základ pre zamestnanca už s účinnosťou od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025 je určený pre povinne poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) a dobrovoľne poistenú osobu vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na sociálne poistenie, t. j. 715,00 eur.

Maximálny vymeriavací základ platný od 1. januára 2025 do 31. decembri 2025.

Osobitné prípady

Osoby s kompenzačným príspevkom

Fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR, ktorá má priznaný kompenzačný príspevok zamestnancom, ktorí ukončili zamestnanie so stálym pracoviskom v podzemí z dôvodu útlmu banskej činnosti (od 1. roku 2026) trvá dlhšie ako 14 dní, a to od 15. však počas 52 týždňov.

Jednotná sadzba poistného na úrazové poistenie

Zavádza sa jednotná sadzba poistného na úrazové poistenie v doterajšej výške.

Vymeriavací základ zamestnanca

Vymeriavací základ zamestnanca podľa osobitného predpisu (napríklad § 102 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 517/2008 Z. z., § 146 ods. 3 zákona č. 154/2001 Z. z.

Platiteľ dividend

Platiteľ dividend je povinný vykázať celkovú výšku vyplatených dividend a preddavkov na poistné do 8 dňa po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom boli dividendy vyplatené.

Živnostníci a PN

Nárok na poberanie nemocenskej dávky majú aj živnostníci, ktorí platia sociálne odvody. Podnikatelia majú výhodu v tom, že sa pri nich nesleduje, či počas práceneschopnosti (PN) dosahujú príjem. Musia ale dodržiavať liečebný režim. Zároveň platí, že nemusia platiť odvody počas PN. Problém môže nastať vtedy, keď sú práceneschopní len časť mesiaca. Ak by zaplatili odvody v plnej výške, vznikne im preplatok.

Alikvotný vymeriavací základ pre SZČO počas PN

Kto je na péenke len časť mesiaca, môže si vyrátať takzvaný alikvotný vymeriavací základ. Ten sa počíta tak, že sa klasický vymeriavací základ, z ktorého bežne platí odvody, vydelí počtom dní mesiaca, v ktorom bol na PN. Výsledok treba zaokrúhliť na najbližší eurocent nadol. Túto sumu potom ešte musí podnikateľ vynásobiť počtom dní, za ktoré by mal v daný mesiac zaplatiť odvody. Z výsledku potom vypočíta podiel 33,15 percenta, čo je sadzba platby na sociálne poistenie. Výsledkom bude suma, ktorú za daný mesiac musí zaplatiť do Sociálnej poisťovne.

Alternatívy pre výpočet odvodov počas PN u SZČO

Druhou možnosťou je požiadať o výpočet Sociálnu poisťovňu. Poisťovni by mal napísať, o čo žiada a počas akého obdobia bol na péenke. Pobočka poisťovne mu potom pošle jednoduchú informáciu o tom, koľko má za daný mesiac zaplatiť a dátum splatnosti. Živnostník môže o prepočet požiadať aj telefonicky.

Príklady výpočtu odvodov pre SZČO počas PN

Ak má mesiac napríklad 30 dní, živnostník platí minimálne odvody a na péenke bol desať dní, za daný mesiac musí zaplatiť sociálne odvody v sume 144,06 eura. Za celý mesiac by musel inak zaplatiť 216,13 eura.

Ak živnostník ochorie v mesiaci, ktorý má 30 dní, v prípade, že platí odvody z vymeriavacieho základu 1 200 eur a na péenke bol desať dní, za daný mesiac musí zaplatiť sociálne odvody v sume 265,20 eura. Zároveň z poisťovne dostane nemocenskú dávku viac ako 180 eur.

Preplatky na odvodoch u SZČO

V prípade, že niekto napriek péenke zaplatí celú sumu odvodov, má dve možnosti. Akonáhle poisťovňa pri kontrole zistí tento preplatok, pošle ho do 60 dní naspäť. Živnostník môže o vrátenie aj požiadať. V takom prípade musí poisťovňa preplatok vrátiť do 30 dní. Po desiatich rokoch môže byť preplatok premlčaný.

Zdravotné odvody u SZČO počas PN

Zdravotné odvody musí živnostník platiť v plnej výške aj počas péenky. V ich prípade sa totiž robí ročné zúčtovanie poistného. Posudzujú sa v ňom skutočné príjmy živnostníka s jeho vymeriavacím základom, z ktorého platil odvody na zdravotné poistenie.

Ročné zúčtovanie zdravotného poistenia u SZČO

Pri živnostníkoch, ktorí platia minimálne odvody, zdravotná poisťovňa porovná všeobecný minimálny vymeriavací základ za predchádzajúci rok, z ktorého sa platili minimálne odvody a skutočný vymeriavací základ živnostníka podľa výšky jeho zárobkov. V prípade, že bude skutočný vymeriavací základ vyšší, živnostníkovi vznikne nedoplatok na zdravotnom poistení. Ak budú rovnaké alebo bude vlastný vymeriavací základ živnostníka nižší, podnikateľ nebude mať žiaden dlh ani preplatok.

Ak živnostníci platia odvody nad stanovenou minimálnou hranicou, poisťovňa porovnáva vymeriavací základ živnostníka, z ktorého platil odvody v danom roku a jeho vymeriavací základ podľa skutočného zárobku. Ak bude ten podľa príjmu vyšší, vznikne nedoplatok na zdravotnom poistení. Keď bude rovnaký, vyúčtovanie bude nulové a ak bude nižší, živnostníkovi vznikne preplatok, ktorý mu poisťovňa vráti.

Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane a odvodu na verejné zdravotné poistenie

Predmetom dane a ani odvodu na verejné zdravotné poistenie nie je:

• Prijatá náhrada oprávnenej osoby podľa osobitných predpisov, príjem získaný vydaním, darovaním alebo dedením nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí (ďalej len "nehnuteľnosť") alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty okrem príjmu z neho plynúceho a okrem darov poskytnutých v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 5 alebo § 6.
• Úver a pôžička.
• Podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou…

Zmeny v platení poistného od roku 2026

Od nového roka sa ruší inštitút vylúčenia platenia poistného u zamestnancov i zamestnávateľov pri všetkých sociálnych situáciách. Táto zmena vyplýva z novely zákona o sociálnom poistení, ktorá bola prijatá v rámci konsolidačného balíka. V praxi to znamená, že zamestnanci aj zamestnávatelia budú platiť poistné na sociálne poistenie v závislosti od dosiahnutých príjmov. S účinnosťou od 1. januára 2026 tak zamestnanec už nebude mať vylúčenú povinnosť platiť poistné počas zákonom stanovených sociálnych udalostí. Ak v tomto čase dosiahne príjem, bude z neho platiť poistné. Rovnaká zmena platí aj pre zamestnávateľov, ktorí od 1. januára 2026 už nebudú mať vylúčenú povinnosť platiť poistné za zamestnanca počas spomínaných období. Ak teda zamestnávateľ zúčtuje zamestnancovi počas trvania týchto udalostí príjem, ktorý je vymeriavacím základom, povinnosť zaplatiť poistné bude mať zamestnanec aj zamestnávateľ. Zamestnávateľ bude musieť uviesť túto sumu vymeriavacieho základu v mesačnom výkaze a tieto obdobia zahrnúť do počtu dní, za ktoré sa poistné platí.

Pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľne poistené osoby sa nič nemení. SZČO budú mať aj naďalej vylúčenú povinnosť platiť poistné počas trvania zákonom stanovených sociálnych udalostí. Rovnako to platí pre dobrovoľne poistené osoby, ktoré nebudú platiť poistné v období poberania nemocenského, ošetrovného alebo materského.

Zákon myslí aj na prechodné obdobie: ak zamestnávateľ po 31. decembri 2025 zúčtuje príjem za obdobie pred 1. januárom 2026, poistné sa z tohto príjmu nebude platiť.

Príklady na uplatňovanie nových pravidiel od roku 2026

Príklad na vznik PN zamestnanca pred 1. januárom 2026:

Zamestnancovi vznikla PN 30. decembra 2025 a trvá do 15. januára 2026. Zamestnávateľ vyplatí náhradu príjmu do 10. januára do 15. februára 2026.

Príklad na vznik PN zamestnanca po 1. januári 2026:

Zamestnancovi vznikla PN 2. februára 2026. Zamestnávateľ vyplatí náhradu príjmu do 15. januára 2026. Sociálna poisťovňa vyplatí nemocenské až od 16. februára 2026.

Ďalšie dôležité informácie

• Prísnejšie kontroly práceneschopnosti: Sociálna poisťovňa bude od 1. januára 2026 prísnejšie kontrolovať práceneschopnosť, a to aj prostredníctvom posudkových lekárov Sociálnej poisťovne pri posudzovaní dočasnej PN.
• Zvýšenie maximálnych súm nemocenských dávok: Vďaka rastu všeobecného vymeriavacieho základu sa od roku 2026 zvýšia aj maximálne sumy nemocenských dávok.
• Zmeny pri vyplácaní nemocenského: Po novom bude zamestnávateľ vyplácať náhradu príjmu počas prvých 14 dní PN, namiesto doterajších desiatich dní. Sociálna poisťovňa začne nemocenské vyplácať až od 15. dňa.
• Dôchodky: Od januára 2026 sa všetky dôchodkové dávky automaticky zvýšia o 3,7 percenta. Suma 13. dôchodku však v rokoch 2026 až 2028 zostáva nezmenená na úrovni roku 2025.
• Zmena definície SZČO: Mení sa samotná definícia SZČO - po novom nebude rozhodujúci dosiahnutý príjem, ale oprávnenie na podnikanie alebo čestné vyhlásenie o vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Zároveň sa končí prax tzv. odvodových prázdnin. Zvyšuje sa aj minimálny vymeriavací základ z 50 na 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov.
• Spôsob vyplácania dávok: Poisťovňa bude od 1. januára 2018 vyplácať dávky na účet v banke, ktorý poistenec oznámi pobočke číslo účtu vo formáte IBAN (pri zahraničných účtoch aj názov účtu a kód SWIFT/BIC).
• Povinnosti poistenca pri PN v zahraničí: Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej „zmluvný štát“ - Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorené Slovenskou republikou), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť.

tags: #platenie #odvodov #počas #PN #zamestnávateľ