Platenie zdravotných odvodov počas PN u SZČO: Podmienky a dôležité informácie

Nemocenské poistenie je dôležitou súčasťou sociálneho zabezpečenia pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Poskytuje im finančnú podporu v prípade choroby, úrazu, tehotenstva, materstva alebo potreby ošetrovania člena rodiny. Tento článok podrobne rozoberá podmienky nároku na nemocenské dávky pre SZČO, výšku dávok, povinnosti a ďalšie dôležité aspekty platenia zdravotných odvodov počas PN.

Nárok na nemocenské dávky a podmienky

Podnikateľ (SZČO) má nárok na nemocenskú dávku počas pracovnej neschopnosti (PN), ak spĺňa podmienku nemocenského poistenia. To znamená, že za posledné dva roky bol minimálne 270 dní povinne alebo dobrovoľne nemocensky poistený a nemá nedoplatok na poistnom vyšší ako 5 eur (t. j. 4,99 € a menej).

Kto má nárok na nemocenské dávky?

• Zamestnanec
• Povinne nemocensky poistená SZČO
• Dobrovoľne nemocensky poistená osoba (DNPO)
• Fyzická osoba, ktorej vznikla dočasná pracovná neschopnosť (DPN) po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote

Ochranná lehota je spravidla 7 dní, prípadne toľko dní, koľko trval pracovný pomer. Pre tehotné poistenkyne, ktorým skončil poistný pomer v čase tehotenstva, je ochranná lehota 8 mesiacov.

Podmienky nároku na nemocenské dávky:

• Vznik dočasnej pracovnej neschopnosti, potreby ošetrovania/starostlivosti, tehotenstvo a materstvo.
• Trvanie ochrannej lehoty po zániku nemocenského poistenia v období vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.
• DNPO - 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred vznikom DPN.
• Zamestnanec má nárok na nemocenské, ak nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ.
• Nárok na nemocenské u zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie.
• SZČO a DNPO musí mať zaplatené poistné na nemocenské poistenie v správnej sume od prvého vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla DPN, najviac za obdobie posledných 10 rokov (výnimky, ak DPN vznikne v kalendárnom mesiaci, v ktorom vzniklo poistenie prvýkrát alebo v ochrannej lehote).
• SZČO a DNPO - pri posudzovaní podmienky zaplatenia poistného na nemocenské poistenia sa toleruje suma dlžného poistného na nemocenské poistenie v úhrne nižšia ako 5 eur.

Platenie odvodov počas PN

Počas doby pracovnej neschopnosti nie je SZČO povinný platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Čo sa týka zdravotnej poisťovne, tam je potrebné predložiť potvrdenie zo Sociálnej poisťovne o poberaní nemocenských dávok a za toto obdobie nie je povinný platiť ani odvody do zdravotnej poisťovne, pretože sa stáva poistencom štátu. V prípade, ak však SZČO (živnostník) počas doby ošetrovania alebo počas doby uznania za dočasne PN nepoberá dávku, t. j. nemocenskú dávku alebo ošetrovné (nemá na ňu nárok), musí si naďalej platiť preddavky do zdravotnej poisťovne. Počas tohto obdobia však odvody do Sociálnej poisťovne neplatí.

Výška nemocenskej dávky

Výška nemocenského sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ), v niektorých prípadoch z pravdepodobného vymeriavacieho základu (PDVZ).

Prečítajte si tiež: Všetko o DDS

• Od 1. do 3. dňa DPN: 25 % (SZČO, DNPO a v prípade ochrannej lehoty)
• Od 4. dňa DPN: 55 % DVZ alebo PDVZ

Denný vymeriavací základ (DVZ) je spravidla podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Ak bol podnikateľ povinne nemocensky poistený celý predchádzajúci rok, rozhodujúcim obdobím, ak mu vznikne nárok na nemocenské v roku 2013 bude rok 2012. Denný vymeriavací základ sa vypočíta ako súčet mesačných vymeriavacích základov a vydelí počtom kalendárnych dní.

Uplatnenie nároku na nemocenské a potrebné dokumenty

Nárok na výplatu nemocenského sa uplatňuje predložením žiadosti - II. diel tlačiva Sociálnej poisťovne - „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“ potvrdeného lekárom zdravotníckeho zariadenia. (Doklad sa skladá z piatich dielov).

• Zamestnanec odovzdá II. diel potvrdenia pobočke iba v prípade, ak DPN trvala viac ako 10 kalendárnych dní a to prostredníctvom svojho zamestnávateľa. Zamestnávateľ vyplatí náhradu príjmu zamestnancovi prvých 10 dní, na základe dokladu IIa. Žiadosť o náhradu príjmu (zákon č. 462/2003 Z.z.)
• SZČO a DNPO a fyzická osoba v ochrannej lehote predložia II. diel potvrdenia ihneď po jeho vystavení pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vykonáva ich nemocenské poistenie.

Podobný postup je aj v prípade predkladania dokladov „Preukaz o trvaní DPN (cez mesiac)“, ukončenie DPN - diel IV.

Zánik nároku na nemocenské

Nárok na nemocenské zaniká:

• Dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.
• Uplynutím 52 týždňov od vzniku DPN, t. j. uplynutím podporného obdobia (do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia DPN, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom. Ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej DPN a poistencovi počas tohto obdobia nevznikla DPN, predchádzajúce obdobia DPN sa do podporného obdobia nezapočítavajú.
• Dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého bol poistenec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, v dôsledku ktorého sa stal DPN.
• Dňom smrti poistenca.

Rozdiel medzi "bežnou" a pandemickou PN

Dôležité je rozlišovať medzi „bežnou“ PN-kou a PN-kou, ktorá vznikne počas krízovej situácie (od 12. marca 2020 do jej skončenia) v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19. Existujú osobitné podmienky na pandemickú PN-ku.

Prečítajte si tiež: Dôchodca ZŤP a platenie odvodov

Ošetrovné (OČR)

Ošetrovné je poskytované z dôvodu celodenného ošetrovania chorého dieťaťa, chorého manžela, chorej manželky, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky) alebo z dôvodu starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku.

Uplatnenie nároku na ošetrovné:

Nárok na ošetrovné sa uplatňuje predložením žiadosti - I. diel tlačiva Sociálnej poisťovne - „Žiadosť o ošetrovné“, potvrdenej lekárom zdravotníckeho zariadenia a žiadateľ je povinný vyplniť a podpísať vyhlásenie. (Tlačivo sa skladá z dvoch dielov).

• Zamestnanec predloží žiadosť prostredníctvom zamestnávateľa.
• SZČO, DNPO a fyzická osoba v ochrannej lehote predložia žiadosť hneď po vystavení pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vykonáva ich nemocenské poistenie.

Skončenie potreby ošetrovania alebo starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku nahlasuje prostredníctvom druhej časti - II. Potvrdenie o skončení potreby ošetrovania/starostlivosti

Výška ošetrovného:

Určuje sa ako pri nemocenskom z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Poskytuje sa od 1. dňa potreby ošetrovania, resp. a to od prvého do posledného dňa trvania pandemickej OČR-ky.

Materské

Dávka sa poskytuje z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa. „Žiadosť o materské“ vystavuje lekár zdravotníckeho zariadenia, pred predložením žiadosti je fyzická osoba povinná vyplniť a podpísať vyhlásenie. Žiadosť o materské sa predkladá prostredníctvom zamestnávateľa u zamestnancov, SZČO, DNPO a fyzické osoby v ochrannej lehote predkladajú žiadosť priamo v pobočke Sociálnej poisťovne.

Prečítajte si tiež: Všetko o platení dôchodkového poistenia

Podmienky nároku na materské:

• Starostlivosť o dieťa
• Poistný vzťah v období dôvodu na poskytnutie materského, prípadne trvanie ochrannej lehoty (8 mesiacov)
• 270 dní poistenia v posledných 2 rokoch pred pôrodom (aj akéhokoľvek ukončeného nemocenského poistenia, prerušenie poistenia z dôvodu poberania rodičovského príspevku)
• Absencia príjmu z poistenia zamestnanca, z ktorého si uplatňuje nárok na materské

Výška materského:

Materské je 75 % DVZ alebo PDVZ od prvého dňa nároku. Materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len jednému poistencovi. Poistenec si môže uplatniť nárok na materské 6. až 8. týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeného lekárom, v prípade nároku na dávku v ochrannej lehote 6. týždňov pred očakávaným dňom pôrodu. Ak porodila skôr odo dňa pôrodu.

Dĺžka materského:

Obdobie nároku na materské nesmie byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím 6 týždňov odo dňa pôrodu.

• Poistenkyni, ktorá dieťa porodila - 34 týždňov
• Poistenkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará - 43 týždňov
• Inému poistencovi, ktorý prevzal jedno dieťa do starostlivosti - 28 týždňov
• Inému poistencovi, ktorý prevzal do starostlivosti súčasne viac detí - 37 týždňov
• Poistenkyni, ktorá je osamelou matkou - 37 týždňov
• Inému poistencovi, ktorý je osamelý - 31 týždňov

Vyrovnávacia dávka

Nemocenská dávka sa poskytuje zamestnankyni, ak:

• je z dôvodu tehotenstva preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je podľa osobitného predpisu zakázaná tehotným ženám alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením.
• je počas materstva do konca deviateho mesiaca po pôrode preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je zakázaná matkám do 9. mesiaca po pôrode alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej zdravie alebo materstvo a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením.

Na vyrovnávaciu dávku má nárok len zamestnankyňa, ktorá si uplatňuje nárok na žiadosti „Žiadosť o vyrovnávaciu dávku“ potvrdenom lekárom zdravotníckeho zariadenia.

Podmienky nároku:

• Preradenie na inú prácu počas tehotenstva alebo materstva
• Trvanie nemocenského poistenia
• Existencia príjmu, ktorý sa považuje za vymeriavací základ zamestnankyne

Výška dávky:

Vyrovnávacia dávka sa určuje z mesačného vymeriavacieho základu (MVZ). 55 % z rozdielu medzi MVZ (30,4167- násobok DVZ) a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po preradení na inú prácu.

Oznamovacia povinnosť

Poistenci majú voči Sociálnej poisťovni oznamovaciu povinnosť:

• Do 8 dní oznámiť príslušnej pobočke zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu
• Do 8 dní písomne oznámiť príslušnej pobočke zmenu adresy, mena a priezviska
• Zúčastniť sa na kontrole posudzovania spôsobilosti na prácu počas trvania DPN
• Dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania DPN
• Zdržiavať sa počas DPN na adrese uvedenej na potvrdení
• V žiadosti uvádzať svoje identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia, ktorým je rodné číslo

Výplata dávky

Sociálna poisťovňa vypláca dávky mesačne pozadu, spravidla okolo 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa nemocenské vypláca. Doklady musia byť pobočke predložené spravidla do 3. až 5. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Dobrovoľné nemocenské poistenie pre SZČO

Pokiaľ kvôli chorobe alebo úrazu nemôžete pracovať, prichádzate o zárobok. Ak si ako SZČO dobrovoľne alebo povinne platíte nemocenské poistenie, budete od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti poberať dávky od štátu. Či už budete nemocenské poistenie ako SZČO platiť povinne alebo dobrovoľne, tak okrem povinných preddavkov na zdravotné poistenie budete odvádzať na nemocenskom poistení v roku 2023 minimálne 26,64 eura mesačne. Nezabudnite však na to, že či už budete ako SZČO povinne alebo dobrovoľne sociálne poistený, tak okrem nemocenského poistenia budete platiť aj dôchodkové poistenie vo výške minimálne 174,08 eura v roku 2023.

Systém nemocenského poistenia slúži pracujúcim osobám, ktoré prídu o príjmy zjednodušene povedané zo zdravotných dôvodov vlastných alebo inej osoby, o ktorú sa musia starať. Nemocenské poistenie je súčasťou sociálneho poistenia. Pri podnikaní ako SZČO odvádzate iba prvé dve zložky a ich platenie si strážite sami. To platí bez ohľadu na to, či ste povinne alebo dobrovoľne sociálne poistená SZČO.

Pretože sociálne poistenie nie je povinné pre SZČO s nízkymi príjmami (napríklad za rok 2022 musíte mať príjmy vo výške aspoň 7 266 eur), veľa podnikateľov si ho dobrovoľne neplatí. Povinné sociálne poistenie SZČO vzniká od 1. júla (resp. od 1. októbra pri predĺženej lehote na podanie daňového priznania) kalendárneho roka, ktorý nasleduje po roku, za ktorý podľa daňového priznania vaše hrubé príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti prekročili šesťnásobok priemernej mesačnej mzdy zistenej za kalendárny rok predchádzajúci roku, za ktorý podávate daňové priznanie.

Ak nie ste povinne sociálne poistenou SZČO a chcete mať nárok na nemocenské dávky, môžete sa na nemocenské poistenie prihlásiť dobrovoľne. Prihlášku k nemocenskému poisteniu vyplníte na formulári „Registračný list fyzickej osoby“ dostupného na webových stránkach Sociálnej poisťovne.

Štát vám dávky nemocenského poistenia začne vyplácať, ak splníte podmienky na to, aby vám na ne vznikol nárok. Základnou podmienkou je byť nemocensky poistený a mať nemocenské poistenie zaplatené včas a v správnej výške. Okrem toho musíte byť v prípade niektorých dávok už nejaké obdobie nemocensky poistený. Záleží to aj od toho, či si nemocenské poistenie platíte povinne alebo dobrovoľne. V opačnom prípade maródite, ošetrujete člena rodiny alebo očakávate pôrod či sa staráte o narodené dieťa bez akéhokoľvek príjmu a mali by ste teda mať vopred vytvorenú rezervu na niekoľko týždňov až mesiacov.

Poistné posielajte mesačne na bankový účet svojej pobočky Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta vášho trvalého pobytu. Platby na nemocenské poistenie (spolu s platbami na iné zložky sociálneho poistenia, keďže ako sme spomínali vyššie, nie je možné byť len nemocensky poistenou osobou) sa uhrádzajú do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci na ktorý sa vzťahujú. Napríklad poistné za júl 2023 je splatné do 8. augusta 2023. Platbu poistenia označte správnym variabilným symbolom prideleným Sociálnou poisťovňou a špecifickým symbolom označujúcim obdobie, za ktoré poistné platíte (napríklad platba za júl 2023 bude mať špecifický symbol 072023, pri trvalom príkaze môžete použiť špecifický symbol 88).

A ako je to s platením poistného počas choroby? Pokiaľ maródite od 3.12.2022 do 21.4.2023, musíte zaplatiť poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie (a prípadne aj dobrovoľné poistné na poistenie v nezamestnanosti) za december 2022 len za dva dni a apríl 2023 len za deväť dní, pretože počas výplaty nemocenského nie ste povinný platiť sociálne poistenie.

Nárok na niektoré z dávok nemocenského poistenia vám vzniká až po uplynutí určitej doby, nie odo dňa prihlásenia k dobrovoľnému poisteniu alebo vzniku povinného poistenia. Dobrovoľne sociálne poistená osoba má nárok na nemocenské, ošetrovné, tehotenské aj materské až vtedy, ak bola v posledných dvoch rokoch nemocensky poistená najmenej 270 dní. Do týchto dní sa vám započítavajú aj iné dni nemocenského poistenia, napríklad keď ste boli zamestnancom.

Pozor - počas poberania nemocenského musíte dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom.

V roku 2023 zaplatíte na nemocenskom poistení minimálne 26,64 eura mesačne. Táto suma zodpovedá minimálnemu vymeriavaciemu základu 605,50 eura mesačne, ktorý sa vynásobí sadzbou 4,40 % (jednotlivé zložky sociálneho poistenia sa zaokrúhľujú na eurocenty nadol). Maximálny vymeriavací základ je 8 477 eur a maximálne nemocenské poistenie v roku 2023 pri sadzbe 4,40 % je 372,98 eura mesačne.

Pozor - ako dobrovoľne alebo povinne sociálne poistená SZČO nebudete platiť len nemocenské poistenie, keďže súčasne musíte byť aj dôchodkovo poistený.

Ročný vymeriavací základ povinne sociálne poistenej SZČO vypočítate tak, že k svojmu základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (zdaniteľné príjmy − daňové výdavky) uvedenom v poslednom daňovom priznaní pripočítate zaplatené zdravotné poistenie a sociálne poistenie a potom výsledok vydelíte koeficientom 1,486.

Príklad výpočtu:

Peter za uplynulý rok dosiahol zdaniteľné príjmy z podnikania vo výške 20 000 eur a daňové výdavky 10 000 eur, z toho 2 000 eur je zaplatené zdravotné a sociálne poistenie. K základu dane z príjmov 10 000 eur pripočíta zaplatené zdravotné a sociálne poistenie 2 000 eur, čoho výsledkom je suma 12 000 eur, ktorú vydelí koeficientom 1,486 a následne ešte číslom 12. Pretože Petrov mesačný vymeriavací základ 672,94 eura je vyšší ako minimálny vymeriavací základ v roku 2023 (605,50 eura), použije sadzbu 4,40 %. Peter teda každý mesiac na nemocenskom poistení zaplatí 29,60 eura (4,40 % z 672,94 eura po zaokrúhlení na eurocenty nadol).

Výška dávok sa odvíja od počtu dní ich poberania, výšky denného vymeriavacieho základu a percentuálnej sadzby denného vymeriavacieho základu konkrétnej nemocenskej dávky.

Zmeny v sociálnom poistení SZČO od roku 2026

Od začiatku budúceho roka čakajú samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) výrazné zmeny v oblasti sociálneho poistenia. Sociálna poisťovňa prináša prehľad kľúčových zmien: Novej definície SZČO, vzniku a zániku povinného poistenia či výšky minimálnych odvodov.

Od 1. januára 2026 už nebude postavenie SZČO viazané na dosahovanie príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období. Za SZČO sa bude považovať osoba, ktorá podľa čestného vyhlásenia vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť zakladajúcu dosahovanie príjmov z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, na ktorú sa nevyžaduje oprávnenie (tzv. SZČO bez oprávnenia, napr. vykonávate činnosti, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním (napr. vykonávate umeleckú činnosť alebo inú tvorivú činnosť (napr. máte oprávnenie na vykonávanie činnosti (napr.

Od 1. januára 2026 sa zavádza komplexná úprava posudzovania vzniku/zániku povinného poistenia SZČO. Táto zásadná zmena má vplyv na skrátenie tzv. Uvedené pravidlo sa bude uplatňovať vtedy, ak pôjde o začínajúcich podnikateľov, resp. V platnosti nezostáva ani doterajší spôsob zániku povinného poistenia SZČO, ktorý vychádzal z posúdenia dosiahnutých príjmov. Tieto pravidlá nahrádzajú doterajší spôsob posudzovania vzniku/zániku povinného poistenia k 1. júlu resp. 1. SZČO, ktorá mala prerušené povinné poistenie (napr.

Od 1. januára 2026 sa zvyšuje minimálny vymeriavací základ SZČO z 50 % na 60 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. V praxi to znamená, že za obdobie od 1. januára 2026 do 31. 1. Takto určený vymeriavací základ sa použije od 1. júla/1. októbra (ak mala SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka do 30. júna/30. 2. „osobitný“ vymeriavací základ, ktorý je 26 % z jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku (t. j. Za obdobie od 1. januára 2026 do 31. Z takto určeného vymeriavacieho základu bude platiť poistné na sociálne poistenie povinne poistená SZČO, ktorá k 1. júlu/1.

Prechodné obdobie od 1. januára 2026 do 30. Na fyzickú osobu sa bude v uvedenom prechodnom období vzťahovať právna úprava účinná do 31. decembra 2025 po splnení stanovených zákonných podmienok, a to: Ak fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku, bola oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti/vykonávala samostatnú zárobkovú činnosť bez oprávnenia v období pred 1. januárom 2026, je naň oprávnená/vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť bez oprávnenia aj po 31.

Zmeny v platení preddavkov na zdravotné poistenie od roku 2026

Od roku 2026 prešla zmenou sadzba poistného, ktorá sa mení z 15 % na 16 %. Ak je SZČO zdravotne postihnutá, sadzba poistného je polovičná, teda 8 %. Táto zmena sadzby by malo platiť pre roky 2026 a 2027.

Pre SZČO, ktorá začala vykonávať svoju činnosť v roku 2025, resp. neskôr, je minimálny mesačný vymeriavací základ pre odvod do zdravotnej poisťovne je pre rok 2026 vo výške 762 eur. Minimálna výška preddavku pre rok 2026 je vo výške 121,92 eur, resp. 60,96 eur (16 % resp. 8 % zo 762 eur).

V prípade, ak SZČO podala daňové priznanie za rok 2025, nastane u nej ročné zúčtovanie poistného. V závislosti od výšky jej príjmu sa mení aj výška preddavku, ktorý vypočítala zdravotná poisťovňa. Môže nastať situácia, že preddavková povinnosť na zdravotné poistenie klesnúť na nulu, resp. že SZČO nebude platiť zdravotné odvody (napr.

Dôležité upozornenia

• Oznámenie o poberaní dávok: Ako SZČO máte povinnosť oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni aj situácie, pokiaľ sa stanete poberateľom: rodičovského príspevku a materského, ošetrovného alebo nemocenskej dávky počas dočasnej práceneschopnosti (PN) a to v prípade, ak túto zmenu zdravotnej poisťovni nenahlasuje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „ÚDZS“).
• Preddavky na zdravotné poistenie: Skutočnú výšku preddavku nájdete v mobilnej aplikácii VšZP v časti Poistné. Suma za aktuálne obdobie je v mobilnej aplikácii uvedená vždy k 4. dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Ak čerpáte PN, uveďte obdobie, za ktoré chcete preddavok uhradiť vo formáte RRRRMM (R je označenie roku a M je označenie mesiaca). Napríklad pokiaľ je čerpanie PN od 01. 01. 2026 do 10. 01. 2026, preddavky sa budú uhrádzať len za obdobie od 11. 01. 2026 do 31. 01. 2026 (21 dní).
• Vymeriavací základ: Vymeriavacím základom samostatne zárobkovo činnej osoby je podiel základu dane z príjmov fyzických osôb (§ 6 ods.

tags: #platenie #zdravotných #odvodov #počas #PN #SZČO