Platenie zdravotného poistenia zamestnanca počas PN: Komplexný prehľad

Práceneschopnosť (PN) je situácia, ktorá ovplyvňuje tak zamestnanca, ako aj zamestnávateľa. V tomto článku sa podrobne pozrieme na to, ako sa platí zdravotné poistenie zamestnanca počas PN, aké sú povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca, a ako sa zmenili pravidlá od roku 2023.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Zamestnanca uznáva za práceneschopného ošetrujúci lekár, ktorý potvrdí PN vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v systéme ezdravie. Táto ePN plne nahrádza predchádzajúce papierové potvrdenie. Zaevidovaná ePN sa automaticky prenesie do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju môže zamestnávateľ pozrieť.

Náhrada príjmu a nemocenské dávky

Ak sa zamestnanec stane práceneschopným, časť príjmu mu nahradí zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa. Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské.

• Náhrada príjmu: Vypláca zamestnávateľ od 1. do najviac 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
• Nemocenská dávka: Vypláca Sociálna poisťovňa od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti najviac do 52. týždňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu.

Výpočet denného vymeriavacieho základu

Denný vymeriavací základ sa počíta ako súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára.

Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ, ktorý sa vypočíta z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.

Prečítajte si tiež: Všetko o DDS

Príklad

Zamestnanec ochorel dňa 15.05.2025 a lekár mu vystavil ePN od 15.05.2025 do 28.05.2025 vrátane (14 dní). U svojho zamestnávateľa pracuje nepretržite od roku 2020. Počas celého roku 2024 mal mesačnú hrubú mzdu 1 000 eur.

• Náhrada za 1. až 3. deň: 25 % denného vymeriavacieho základu.
• Náhrada za 4. až 10. deň: 55 % denného vymeriavacieho základu.

Vznik a zánik nároku na náhradu príjmu a nemocenské

Podľa zákona nevznikne nikdy nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.

Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnancovi jeho zamestnávateľ, a to za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa. Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa.

Zmeny v platení poistného od 1. januára 2023

Podľa novely zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení sa od 1. januára 2023 uplatňuje inštitút minimálneho poistného a minimálneho preddavku zamestnanca. To znamená, že poistné a preddavok na poistné musia byť najmenej vo výške poistného a preddavku na poistné, ktoré by platil v súčte zamestnanec a zamestnávateľ zamestnanca, ktorý má príjem vo výške životného minima, určeného pre jednu plnoletú fyzickú osobu, platného k 1. januáru príslušného kalendárneho roka. Ak je skutočné poistné a preddavok na poistné zamestnanca a zamestnávateľa v súčte nižšie, zamestnanec má povinnosť doplatiť odvody do tejto sumy.

Životné minimum a minimálny preddavok

Ak platí, že suma mesačného životného minima je 234,42 eur (stav k januáru 2023) potom pri stanovení minimálneho preddavku je nutné určiť, akú výšku by mal preddavok od (fiktívneho) zamestnanca s mzdou 234,42 eur (vrátane 10% odvodu zamestnávateľa).

Prečítajte si tiež: Dôchodca ZŤP a platenie odvodov

• Odvod zamestnanca predstavuje: 234,42 x 4% = 9,3768. Po zaokrúhlení v zmysle § 16 ods. 1 je to 9,37 eur.
• Odvod zamestnávateľa predstavuje: 234,42 x 10% = 23,442. Po zaokrúhlení v zmysle § 16 ods. 1 je to 23,44 eur.

Výnimky z minimálneho preddavku

Ak je zamestnanec zamestnaný u viacerých zamestnávateľov, alebo ak je zároveň SZČO, môže si uplatniť výnimku z uplatňovania minimálneho preddavku. Minimálne poistné sa u takéhoto zamestnanca vypočíta a zohľadní až v ročnom zúčtovaní poistného.

Zaokrúhľovanie peňažných súm

Zákon uvádza v § 16 ods. 1, že preddavok na poistné sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol. Toto ustanovenie sa týka preddavku všeobecne, teda sa týka aj minimálneho preddavku.

Minimálne odvody od 1.1.2026

Od 1.1.2026 bude zamestnanec platiť zdravotnej poisťovni minimálne 14,21 € (5 % zo sumy 284,13 €), zamestnávateľ zaplatí za zamestnanca sumu 31,25 € (11 % zo sumy 284,13 €). Spolu sú minimálne zdravotné odvody vo výške 45,46 € mesačne.

Minimálny preddavok sa zníži o pomernú časť podľa počtu kalendárnych dní, počas ktorých bol poistenec:

• samostatne zárobkovo činná osoba,
• osoba, za ktorú platí poistné štát,
• osoba so zdravotným postihnutím,
• vyhlásený za nezvestnú osobu alebo
• sa nepovažoval za zamestnanca.

Ak by výška nedosiahla sumu minimálneho zdravotného odvodu, zamestnanec bude musieť doplatiť rozdiel, vrátane rozdielu v odvode zamestnávateľa. Minimálny zdravotný odvod sa netýka ľudí, ktorí sú zároveň poistencami štátu.

Prečítajte si tiež: Všetko o platení dôchodkového poistenia

Vzťah minimálneho preddavku na dohody

Ak dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti predstavujú výkon zárobkovej činnosti a nie sú medzi výnimkami (ako napr. dohody, týkajúce sa dôchodcov), potom sa ustanovenia o minimálnom preddavku uplatňujú aj na tieto dohody.

Oznamovacia povinnosť zamestnávateľa

Zamestnávateľ má oznamovaciu povinnosť voči zdravotnej poisťovni aj za osoby PN, OČR, na materskej dovolenke (1O,1U). Zamestnávateľ je vždy povinný oznámiť začiatok a koniec poberania náhrady príjmu vyplácaného svojim zamestnancom.

Kódy pre oznamovanie

• 1O Z: Začiatok poberania náhrady príjmu počas PN/ePN.
• 1O K: Ukončenie poberania náhrady príjmu, ale iba v prípade, ak PN trvá maximálne 10 dní.

Ak práceneschopnosť trvá viac ako 10 dní, ukončenie PN/ePN ani poberanie náhrady príjmu zamestnávateľ neoznamuje. Pokiaľ dohodár nemá nárok na náhradu príjmu z dôvodu, že napr. nie je nemocensky poistený, kód 1O sa nezasiela.

Prerušenie sociálneho poistenia

Zamestnancovi sa prerušuje sociálne poistenie odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania PN až do jej skončenia. Ak ide o ePN, zamestnávateľ nenahlasuje Sociálnej poisťovni prerušenie poistenia z tohto dôvodu.

Odpočítateľná položka na zdravotné poistenie

Zákon o ZP umožňuje znížiť sumu preddavkov na zdravotné poistenie prostredníctvom odpočítateľnej položky zamestnancov. Odpočítateľnú položku si môže uplatniť iba zamestnanec v:

• pracovnom pomere,
• štátnozamestnaneckom pomere,
• služobnom pomere,
• štátnej službe.

Takýto zamestnanec si môže uplatniť odpočítateľnú položku, ale len ak jeho hrubý príjem z uvedenej činnosti je nižší ako 570 €. Maximálna výška odpočítateľnej položky je 380 €. Výšku odpočítateľnej položky vypočítame podľa vzorca: Odpočítateľná položka = [380 - ((príjem zo zárobkovej činnosti - 380)*2) / počet dní mesiaca] * počet odpracovaných dní.

Príklad s uplatnením odpočítateľnej položky

Poistenec je zamestnaný na čiastočný pracovaný úväzok s celkovou výškou príjmu 300 eur. Na mesačnej báze si uplatnil odpočítateľnú položku v sume 300 eur.

Odvody zamestnanca a zamestnávateľa v rokoch 2025 a 2026

Výška odvodov sa mení každý rok. Nižšie sú uvedené sumy sociálnych a zdravotných odvodov zamestnanca a zamestnávateľa v rokoch 2025 a 2026.

Odvody zamestnanca v roku 2025

Odvody zamestnanca sú spolu 13,4 %. Výška zdravotného poistenia je stanovená vo výške 4 % a v prípade zdravotne postihnutej osoby sa kráti na polovicu, t. j. na 2 %.

Odvody zamestnanca v roku 2026

Odvody zamestnávateľa v roku 2025

Odvody zamestnávateľa v roku 2026

Povinnosti SZČO počas PN

Ako SZČO máte povinnosť oznámiť zdravotnej poisťovni, ak sa stanete poberateľom:

• rodičovského príspevku a materského,
• ošetrovného alebo nemocenskej dávky počas dočasnej práceneschopnosti (PN) a to v prípade, ak túto zmenu zdravotnej poisťovni nenahlasuje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

tags: #platenie #zdravotného #poistenia #zamestnanca #počas #PN