Platenie Odvodov Počas PN na Slovensku: Komplexný Prehľad

Práceneschopnosť (PN) je situácia, kedy osoba nie je schopná vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Počas tohto obdobia je dôležité vedieť, kto platí odvody a aké zmeny nastanú. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako je to s platením odvodov počas PN na Slovensku, s dôrazom na zmeny, ktoré prinesie novela zákona o sociálnom poistení.

Povinnosti SZČO počas PN

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO), ktorá je dočasne PN alebo je na OČR, nemusí počas tejto doby platiť odvody do Sociálnej, ani do zdravotnej poisťovne. V prípade, ak však SZČO počas doby ošetrovania alebo počas doby uznania za dočasne PN nepoberá dávku, t. j. nemocenskú dávku alebo ošetrovné (nemá na ňu nárok), musí si naďalej platiť preddavky do zdravotnej poisťovne. Počas tohto obdobia však odvody do Sociálnej poisťovne neplatí.

Živnostníci majú nárok na poberanie nemocenskej dávky, ak platia sociálne odvody. Podnikatelia majú výhodu v tom, že sa pri nich nesleduje, či počas práceneschopnosti (PN) dosahujú príjem, musia ale dodržiavať liečebný režim. Zároveň platí, že nemusia platiť odvody počas PN.

Alikvotný Vymeriavací Základ

Problém môže nastať vtedy, keď sú práceneschopní len časť mesiaca. Ak by zaplatili odvody v plnej výške, vznikne im preplatok. Kto je na péenke len časť mesiaca, môže si vyrátať takzvaný alikvotný vymeriavací základ. Ten sa počíta tak, že sa klasický vymeriavací základ, z ktorého bežne platí odvody, vydelí počtom dní mesiaca, v ktorom bol na PN. Výsledok treba zaokrúhliť na najbližší eurocent nadol. Túto sumu potom ešte musí podnikateľ vynásobiť počtom dní, za ktoré by mal v daný mesiac zaplatiť odvody. Z výsledku potom vypočíta podiel 33,15 percenta, čo je sadzba platby na sociálne poistenie. Výsledkom bude suma, ktorú za daný mesiac musí zaplatiť do Sociálnej poisťovne.

Druhou možnosťou je požiadať o výpočet Sociálnu poisťovňu. Poisťovni by mal napísať, o čo žiada a počas akého obdobia bol na péenke. Pobočka poisťovne mu potom pošle jednoduchú informáciu o tom, koľko má za daný mesiac zaplatiť a dátum splatnosti. Živnostník môže o prepočet požiadať aj telefonicky.

Prečítajte si tiež: Nové zmeny v zľavách pre dôchodcov ZSSK

V súčasnosti väčšina živnostníkov platí len minimálne odvody. Minimálny vymeriavací základ je na úrovni 652 eur mesačne. Z tejto sumy sa potom podľa percentuálnej sadzby platia najnižšie odvody. Ak má mesiac napríklad 30 dní, živnostník platí minimálne odvody a na péenke bol desať dní, za daný mesiac musí zaplatiť sociálne odvody v sume 144,06 eura. Za celý mesiac by musel inak zaplatiť 216,13 eura.

Živnostníkom, ktorí majú vyšší príjem a poistné platia z vyššieho vymeriavacieho základu, sa odvody počítajú z ich skutočného vymeriavacieho základu. Ak živnostník ochorie v mesiaci, ktorý má 30 dní, v prípade, že platí odvody z vymeriavacieho základu 1 200 eur a na péenke bol desať dní, za daný mesiac musí zaplatiť sociálne odvody v sume 265,20 eura. Zároveň z poisťovne dostane nemocenskú dávku viac ako 180 eur.

Preplatky na Odvodoch

V prípade, že niekto napriek péenke zaplatí celú sumu odvodov, má dve možnosti. Akonáhle poisťovňa pri kontrole zistí tento preplatok, pošle ho do 60 dní naspäť. Živnostník môže o vrátenie aj požiadať. V takom prípade musí poisťovňa preplatok vrátiť do 30 dní. Po desiatich rokoch môže byť preplatok premlčaný.

Zdravotné Odvody Počas PN

Zdravotné odvody musí živnostník platiť v plnej výške aj počas péenky. V ich prípade sa totiž robí ročné zúčtovanie poistného. Posudzujú sa v ňom skutočné príjmy živnostníka s jeho vymeriavacím základom, z ktorého platil odvody na zdravotné poistenie. Niektorým môže poisťovňa vrátiť peniaze, ďalší môžu mať nedoplatok na zdravotnom poistení.

Pri živnostníkoch, ktorí platia minimálne odvody, zdravotná poisťovňa porovná všeobecný minimálny vymeriavací základ za predchádzajúci rok, z ktorého sa platili minimálne odvody a skutočný vymeriavací základ živnostníka podľa výšky jeho zárobkov. V prípade, že bude skutočný vymeriavací základ vyšší, živnostníkovi vznikne nedoplatok na zdravotnom poistení. Ak budú rovnaké alebo bude vlastný vymeriavací základ živnostníka nižší, podnikateľ nebude mať žiaden dlh ani preplatok.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad odvodov

Ak živnostníci platia odvody nad stanovenou minimálnou hranicou, poisťovňa porovnáva vymeriavací základ živnostníka, z ktorého platil odvody v danom roku a jeho vymeriavací základ podľa skutočného zárobku. Ak bude ten podľa príjmu vyšší, vznikne nedoplatok na zdravotnom poistení. Keď bude rovnaký, vyúčtovanie bude nulové a ak bude nižší, živnostníkovi vznikne preplatok, ktorý mu poisťovňa vráti.

Zmeny v Platení Odvodov od Roku 2026

Od 1. januára 2026 vstupuje do platnosti novela zákona o sociálnom poistení, ktorá prináša významné zmeny v platení odvodov počas PN a iných sociálnych udalostí. Táto zmena sa dotkne zamestnancov a zamestnávateľov, no nie SZČO a dobrovoľne poistených osôb.

Do konca roka 2025 platí, že zamestnanci a zamestnávatelia sú oslobodení od platenia sociálneho poistného počas PN, materskej a iných zákonom stanovených sociálnych udalostí. Od 1. januára 2026 sa tento inštitút ruší. To znamená, že ak zamestnanec dosiahne príjem počas PN, bude z neho musieť zaplatiť poistné. Rovnaká zmena platí aj pre zamestnávateľov. Ak zamestnávateľ zúčtuje zamestnancovi príjem počas trvania týchto udalostí, bude povinný zaplatiť poistné.

Ak zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi odmenu počas poberania materského v marci 2026, napríklad 1 000 eur, z tejto sumy sa budú musieť odvádzať všetky odvody. Zamestnávateľ bude musieť túto sumu zahrnúť do mesačného výkazu ako vymeriavací základ a zahrnúť toto obdobie do počtu dní, za ktoré sa platí poistné. Ak však zamestnávateľ zúčtuje zamestnancovi príjem po 31. decembri 2025 za obdobie pred 1. januárom 2026, použije sa ešte stará právna úprava.

Pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľne poistené osoby sa nič nemení. Dlhšie platenie náhrady mzdy počas PN zamestnávateľom.

Prečítajte si tiež: Zmeny pre dôchodcov od nového roka

Súčasťou konsolidačného balíka je aj predĺženie obdobia, počas ktorého zamestnávatelia platia náhradu mzdy počas práceneschopnosti. Toto obdobie sa predlžuje z desiatich na štrnásť dní. To znamená, že Sociálna poisťovňa bude vyplácať nemocenskú dávku až od 15. dňa namiesto dnešného 11. dňa.

Dôsledky pre Zamestnávateľov

Tento posun znamená, že firmy budú musieť znášať vyššie náklady, ak ich zamestnanci ochorejú alebo sa stanú dočasne práceneschopnými. Z pohľadu štátu ide o úsporu, no pre zamestnávateľov to predstavuje ďalšiu finančnú záťaž.

Výpočet Nemocenskej Dávky

Nemocenská dávka sa počíta z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). U zamestnancov ide o hrubú mzdu, z ktorej platia sociálne odvody. Výpočet je teda priamo viazaný na predchádzajúce príjmy a výšku platených odvodov. Čím vyšší bol vymeriavací základ, tým vyššia je aj výsledná nemocenská dávka.

U zamestnancov platí, že počas prvých štrnástich dní práceneschopnosti náhradu príjmu vypláca zamestnávateľ. Od 15. dňa prechádza povinnosť na Sociálnu poisťovňu, pričom dávka predstavuje prvé tri dni 25 percent a od štvrtého dňa 55 percent denného vymeriavacieho základu.

Pandemická PN vs. Bežná PN

Počas krízovej situácie (od 12. marca 2020 do jej skončenia) v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 platili špeciálne podmienky pre pandemickú PN a OČR.

Prerušenie Poistenia

Poistenie SZČO sa prerušuje od 11. dňa ošetrovania, resp. starostlivosti.

Komerčné Poistenie Práceneschopnosti

Podnikatelia (SZČO a konatelia s.r.o.) majú možnosť riešiť poistenie práceneschopnosti dvoma spôsobmi: platením odvodov do Sociálnej poisťovne alebo komerčným poistením PN v poisťovniach.

Komerčné poistenie práceneschopnosti môže byť výhodné pre tých, ktorí si optimalizujú odvody a chcú mať istotu, že v prípade dlhodobej PN budú mať dostatok financií na pokrytie výdavkov, chodu rodiny a liečby.

Príklady z praxe

• Kaderník s nízkym príjmom: Ak kaderník nepriznáva všetok príjem a oficiálne zarába ročne do 9000€, od Sociálnej poisťovne by nedostal nič. Komerčné poistenie práceneschopnosti by mu mohlo zabezpečiť príjem na pokrytie mesačných výdavkov.
• IT-čkár s vlastnou s.r.o.: IT-čkár, ktorý si platí minimálne odvody, by musel v prípade PN siahať do svojich investícií. Komerčné poistenie práceneschopnosti by mu umožnilo pokryť mesačné náklady bez toho, aby sa pripravoval o peniaze určené na dôchodok.
• Lešenár pracujúci v Nemecku: Lešenár s vyšším príjmom by mohol v prípade PN siahať do rezervy. Komerčné poistenie práceneschopnosti by mu umožnilo vyhnúť sa tomu. Je však dôležité vybrať si poisťovňu, ktorá kryje PN mimo územia SR a správne uviesť povolanie, keďže lešenár je pre poisťovne rizikové povolanie.

Na čo si dať pozor pri komerčnom poistení?

• Overenie príjmu: Niektoré poisťovne vyžadujú overenie príjmu od klienta.
• Platenie odvodov: Pre viaceré poisťovne je podmienka, aby klient platil odvody.
• Čakacia doba: Poisťovne majú čakacie doby, počas ktorých sa chránia proti tomu, že klient si uzavrie poistenie vedome s tým, že už má nejakú diagnózu.
• Karenčná doba: Karenčná doba je obdobie, ktoré stanovuje v akej minimálnej dĺžke musí trvať práceneschopnosť, aby poisťovňa plnila.
• Limit poistenia PN: Niektoré poisťovne majú limit, v akej maximálnej cene môže byť poistenie PN oproti ostatným pripoisteniam na zmluve.
• Územná platnosť: Poisťovne nastavujú pri poistení územnú platnosť, ktorá určuje, v akých krajinách je klient krytý.
• Výluky z poistenia: Každá poisťovňa má stanovené výluky z poistenia, t.j. situácie, kedy poisťovňa neplní.

Minimálne a Maximálne Odvody

Minimálny vymeriavací základ za obdobie od 1. januára do 31. decembra je určený pre povinne poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) a dobrovoľne poistenú osobu vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na sociálne poistenie, t. j. 715,00 eur. Minimálny vymeriavací základ pre zamestnanca už s účinnosťou od 1. Maximálny vymeriavací základ platný od 1. januára do 31.

Kto Platí Odvody?

Na Slovensku funguje solidárny systém zdravotnej starostlivosti. Zabezpečuje rovnakú zdravotnú starostlivosť každému bez ohľadu na výšku jeho príjmu. Verejné zdravotné poistenie je povinné. Preddavky na poistné preto odvádza každý občan. Platí ich sám, odvádza ich jeho zamestnávateľ alebo za poistenca platí poistné štát.

Za zamestnanca platí odvody zamestnávateľ. Ich výšku si môže skontrolovať na výplatnej páske. SZČO alebo dobrovoľne nezamestnaný si platí preddavky na poistné sám.

Poistenci Štátu

Štát platí odvody za takzvaných poistencov štátu. Sú nimi:

• Nezaopatrené dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky
• Študent do 26 rokov, ale len do získania vysokoškolského vzdelania II.stupňa, forma štúdia nerozhoduje (t.j. denný aj externý študent)
• Študent denného štúdia vo veku do 30 rokov do získania vysokoškolského vzdelania II. stupňa
• Zahraničný študent z iného členského štátu EÚ, zahraničný študent študujúci na základe medzinárodných zmlúv alebo žiak či študent, ktorý je Slovákom žijúcim v zahraničí a študuje na slovenskej škole
• Doktorand (vo veku do 30 rokov, študuje v dennej forme štúdia, nie však dlhšie, ako je štandardná dĺžka doktorandského študijného programu a nezískal ešte vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa)
• Poberateľ starobného, invalidného alebo výsluhového dôchodku alebo poberateľ dôchodku z cudziny
• Osoba v dôchodkovom veku bez nároku na dôchodok
• Invalidná osoba bez nároku na invalidný dôchodok
• Evidovaný uchádzač o zamestnanie
• Poberateľ rodičovského príspevku
• Osoba, ktorá sa stará o dieťa do 6 rokov
• Osoba, ktorá opatruje osobu s ťažkým zdravotným postihnutím
• Osoba, ktorá sa stará o blízku osobu staršiu ako 80 rokov
• Osobný asistent ťažko zdravotne postihnutej osoby
• Poberateľ dávky v hmotnej núdzi alebo spoločne posudzovaná osoba
• Osoba vo výkone trestu alebo vo väzbe, osoba vo výkone detencie
• Azylant (štát platí po dobu šiestich mesiacov od udelenia azylu)
• Osoba vykonávajúca činnosť pre cirkevné, rehoľné alebo charitatívne spoločenstvo
• Osoba celoročne umiestnená v zariadení sociálnych služieb
• Osoba poberajúca náhradu príjmu počas práceneschopnosti, nemocenské, materské alebo ošetrovné
• Osoba, ktorej zanikol nárok na nemocenské alebo ošetrovné po podpornej dobe jeho vyplácania, ale práceneschopnosť alebo potreba ošetrovania blízkej osoby stále trvá
• Poberateľ príspevku za opatrovanie
• Manželka alebo manžel štátneho zamestnanca v cudzine
• Cudzinec zaistený na území Slovenska
• Osoba, ktorá poberá náhradu príjmu služobného platu policajta alebo vojaka pre dočasnú neschopnosť vykonávať štátnu alebo vojenskú službu
• Osoba vykonávajúca dobrovoľnú vojenskú prípravu
• Štipendistu v rámci programu schváleným vládou SR alebo realizovaným na základe medzinárodnej zmluvy, ak takejto osobe je priznané štipendium na dobu v trvaní viac ako jeden mesiac

Minimálne Mesačné Preddavky na Zdravotné Poistenie

SZČO a dobrovoľne nezamestnaní majú určené minimálne mesačné preddavky na zdravotné poistenie takto:

• v roku 2024 minimálny preddavok - 97,80 €
• v roku 2025 minimálny preddavok - 107,25 €
• v roku 2026 minimálny preddavok - 121, 92 €
• maximálny preddavok - neurčený

Osoby so zdravotným postihnutím 41 % a viac platia z týchto preddavkov polovicu.

Potrebné Doklady

• Žiadosť o nemocenské (ak dočasná pracovná neschopnosť vznikne v dôsledku úrazu, povinnosť predložiť k potvrdeniu tlačivo Hlásenie úrazu vyplnené poistencom).
• Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý vystaví ku koncu kalendárneho mesiaca lekár.
• Iné doklady, ktoré ovplyvňujú nárok na nemocenské a jeho sumu (napr.

tags: #platenie #odvodov #počas #PN #na #Slovensku