Platy pôrodných asistentiek v Českej republike v porovnaní so Slovenskom

Platy zdravotníckych pracovníkov, najmä sestier a pôrodných asistentiek, sú na Slovensku dlhodobo predmetom diskusií a obáv. Táto téma rezonuje najmä v kontexte porovnania so susednými krajinami, ako je Česká republika, kde sú mzdy v zdravotníctve často vyššie. Tento článok sa zameriava na analýzu platov pôrodných asistentiek v Českej republike v porovnaní so Slovenskom, pričom zohľadňuje aj ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú ich pracovné podmienky a motiváciu.

Aktuálna situácia a plány na zvýšenie platov

Podľa vyjadrení šéfa rezortu zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas-SD) by mali sestry a pôrodné asistentky na Slovensku dostať v roku 2026 mesačne o 250 eur viac k platu. Tento návrh vzišiel z rokovaní medzi ministerstvom zdravotníctva a Odborovým združením sestier a pôrodných asistentiek (OZ SaPA), ktoré sa venovali stabilizácii sestier a pôrodných asistentiek. Predsedníčka združenia Monika Kavecká uviedla, že odborárky predstavili ministrovi svoje požiadavky a budú intenzívne rokovať o ďalších podmienkach.

Šaško zároveň poukázal na to, že opatrenia, o ktorých diskutovali, sú už v istej miere zohľadnené aj v stratégii rozvoja ľudských zdrojov v zdravotníctve. Avizoval, že na ňom budú pracovať aj spoločne so sesterskými odborárkami. Cieľom je vytvoriť konkrétny plán, ktorý bude hovoriť aj o stabilizačných mechanizmoch, aby sa sestry udržali v systéme a aby sa prilákali nové sestry do systému.

Nedostatok sestier a pôrodných asistentiek

Kavecká upozornila na aktuálny stav s nedostatkom sestier v nemocniciach. Problémom je najmä ich zlé finančné ohodnotenie. Situáciu v súčasnosti označila za ešte alarmujúcejšiu a poukázala na to, že má končiť obdobie viazanosti za stabilizačný príspevok. Mnohé sestry zvažujú svoj odchod.

Konsolidačné opatrenia a reakcie zdravotníkov

Konsolidačné opatrenia, ktoré schválila vláda, môžu v zdravotníctve vyzerať inak. Lekári sa vzbúrili voči šetreniu na platoch zdravotníkov, ktorým vláda chce spomaliť rast príjmov. Po novom s kritikou vládnych opatrení prišli aj zdravotné sestry. Zdravotníci zintenzívňujú tlak na ministerku zdravotníctva Zuzanu Dolinkovú (Hlas) a hovoria o odlive zdravotníkov do zahraničia.

Prečítajte si tiež: Všetko o platoch a výsluhových dôchodkoch policajtov

Zdravotníci vidia v návrhu konsolidačných opatrení dva zásadné problémy. Jedným je premena štátnych nemocníc na akciové spoločnosti, čo podľa lekárov zásadne mení charakter zdravotníckych zariadení - z verejných na obchodné spoločnosti. Ďalším problémom je šetrenie na platoch zdravotníkov.

Hrozba výpovedí a preťaženosť personálu

LOZ už od minulého týždňa zbiera od zdravotníkov výpovede z nadčasov. V praxi to znamená, že lekár či sestra po výpovednej lehote nenastúpi do pohotovosti, ak už odslúžil viac nadčasov, než mu prikazuje zákon. Viaceré nemocnice by tak mali problém zabezpečiť chod svojich oddelení. Podpredsedníčka LOZ Miroslava Kyselá Dujčáková pripomína, že zdravotnícky sektor netrpí nedostatkom personálu len prvý rok.

Ďalšími výpoveďami hrozia aj zdravotné sestry, ktoré takisto nie sú spokojné so zámerom vlády šetriť na ich platoch. Sestry nad 50 rokov nemajú zákonnú povinnosť vykonávať svoju prácu v nadčasoch, preto môžu vypovedať nadčasy ihneď. Takýto stav by enormne zaťažil chod množstva nemocničných oddelení. Zároveň dodala, že asi sedem percent sestier je vo veku nad 65 rokov, čo znamená, že môžu odísť do dôchodku.

Klesajúci počet sestier a starnutie personálu

Počet zdravotných sestier na Slovensku klesá od roku 2009, problémom je dlhodobo aj ich starnutie. Vládni analytici z Inštitútu pre stratégie a analýzy (ISA) v lete upozorňovali, že iba osem percent sestier je vo veku 20 až 29 rokov. Nízky podiel mladých sestier bol podľa vládnych analytikov spôsobený odlivom až polovice absolventiek zdravotníckych škôl do zahraničia.

Odmeňovanie sestier a konsolidácia

Odlivu sestier sa štát doteraz snažil zabrániť zmenami v odmeňovaní. Pre ne od roku 2022 platia vyššie koeficienty pri valorizácii. Pri konsolidácii sa to však môže zmeniť. Priemerná mesačná mzda sestry vrátane osobného príplatku, práce nadčas a počas víkendov a sviatkov začiatkom roka 2024 predstavovala takmer 2200 eur.

Prečítajte si tiež: Faktory ovplyvňujúce plat starostov

Lepšie odmeňovanie ako kľúč k udržaniu sestier

Práve lepšie odmeňovanie sestier by podľa analytikov ISA mohlo byť kľúčom k ich udržaniu na Slovensku. Navrhli dokonca ďalšie úpravy v platovom automate, zamerané na osobnú motiváciu sestier. Odborári a parlamentná opozícia varujú, že šetrenie na platoch zdravotníkov by spôsobilo ďalší odliv týchto špecialistov do susedných krajín. Dôsledkom by boli dlhšie čakacie lehoty a vyššie poplatky pre pacientov. Argumentujú, že v zahraničí majú lekári lepšie pracovné podmienky aj finančné ohodnotenie.

Porovnanie platov na Slovensku a v Českej republike

Výška miezd väčšinou nebýva najhlavnejším dôvodom na odchod, ale skôr podmienky na pracovisku, kariérny rast, vzdelávanie či možnosti výskumu. Aj čísla zo susedných krajín svedčia skôr o tom, že dnes slovenskí lekári nie sú platovo až tak ďaleko za kolegami z okolitých štátov. K zlepšeniu prispelo najmä zvýšenie koeficientov v platovom automate, na ktorom sa lekári dohodli s Hegerovou vládou.

Podľa neho totiž plat atestovaného lekára bez praxe predstavuje 2,5-násobok priemernej mzdy. Vlani tomu zodpovedala mzda v sume 3 027 eur, tento rok sa zvýšila na 3 260 eur. Ak ide o atestovaného lekára s 30-ročnou praxou, jeho základná mesačná mzda vlani dosahovala 3 935,75 eura.

V susednom Česku, ktoré často figuruje ako „úteková“ destinácia pre väčšinu slovenských zdravotníkov, sú platy o niečo skromnejšie. Atestovaný lekár bez praxe tento rok dostáva 55 790 korún mesačne, čo zodpovedá sume 2 220 eur. V porovnaní so slovenským kolegom má tak o tisíc eur menej. To isté platí aj pri skúsenejších lekároch, základný plat majú o tisíc eur nižší.

Konsolidačné opatrenia a politické diskusie

O konsolidačných opatreniach rokovala celá koalícia a odsúhlasila ich vláda, najviac kritiky pre ne ale znáša ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas). Na margo konsolidácie uviedla, že opatrenia sa vôbec nemali dotknúť už dnes dosť skúšaného zdravotníctva. Šéfku rezortu zdravotníctva kritizoval aj líder koaličnej SNS Andrej Danko, podľa ktorého sa jej rezort stal „jamou“, v ktorej ročne končia miliardy, ale výsledok v podobe lepšej zdravotnej starostlivosti nevidno. Pridal sa aj premiér Robert Fico (Smer), ktorý uviedol, že Dolinková nesie plnú zodpovednosť za zdravotníctvo a musí prísť s ozdravnými opatreniami.

Prečítajte si tiež: Prehľad platov v zákazníckej podpore v Bratislave

Tlak na ministerku sa pravdepodobne oplatil. „Balík konsolidačných opatrení je predmetom politických diskusií,“ odpísal Dolinkovej rezort v reakcii na otázky Pravdy k tomu, či sa uvažuje o zmene pri konsolidácii v zdravotníctve. Doplnili tiež, že ministerstvo nedisponuje informáciami o množstve výpovedí z nadčasov, situáciu však intenzívne rieši.

Zvýšenie platov a vyňatie z konsolidácie

Vlachynský z INESS si myslí, že zdravotnícki odborári môžu nakoniec dosiahnuť svoje. „Nikde nie je napísané, že zdravotníkom sa nepodarí vyrokovať zvýšenie miezd na úrovni jednotlivých nemocníc, ako sa často dialo aj v minulosti. Sestry, ako aj pôrodné asistentky dostanú budúci rok zvýšenie platu o 9,7 percenta, čiže tak, ako to malo byť pôvodne ešte pred konsolidáciou. Najskôr treba povedať, že k takejto situácii nemuselo vôbec dôjsť, ak by vláda nezaradila zdravotníckych pracovníkov do konsolidačného balíčka. V rámci našej komunikácie s ministerstvom zdravotníctva sme to aj požadovali, aby sme nielen my, ale aj ostatní zdravotníci boli z konsolidácie vyňatí. V každom prípade sme, samozrejme, radi, že sa napokon rozhodlo takto a zvýšenie bude také, ako sa pôvodne očakávalo.

Nedostatková profesia a potreba zvyšovania miezd

Zdravotné sestry sú extrémne nedostatková profesia. Ísť preto znižovať základnú mzdu takémuto povolaniu, kde by sme sa podľa konsolidačných opatrení dokonca dostali pod priemernú mzdu, je neuvážené. Vláda by mala zaujať úplne opačný postoj, mala by hľadať cesty, ako zvyšovať mzdy sestrám a pôrodným asistentkám. Možno to pre niekoho vyzerá tak, že nikdy nemáme dosť a chceme len viac a viac, ale u sestier a pôrodných asistentiek je to nastavené tak, že mzda je na úrovni priemernej mzdy v hospodárstve. Po oznámení vládneho konsolidačného balíka v októbri 2024 sú mzdy pracovníkov v zdravotníctve opäť v centre pozornosti.

Valorizácia miezd a spor medzi vládou a odbormi

Opatrenia, ktoré vláda v rámci konsolidácie zaviedla, zahŕňali spomalenie valorizácie miezd zdravotníkov na roky 2025 a 2026, a to z plánovaného ročného rastu o 9,7 percenta na tri percentá. Valorizácia bola dohodnutá ešte v roku 2022 v rámci vyjednávaní vtedajšej vlády Eduarda Hegera a Lekárskym odborovým združením (LOZ). Spor medzi vládou a odbormi nakoniec vyriešil podpis spoločného memoranda, v ktorom boli garantované vyššie spomenuté rasty v odmeňovaní.

Najlepšie zarábajúce zamestnania v zdravotníctve

Táto situácia prináša otázku, ako boli zamestnanci v sektore zdravotníctva odmeňovaní, ktoré konkrétne zamestnania patrili medzi najlepšie platené a v ktorých sme mohli nájsť najvyššie príplatky. Medzi najlepšie zarábajúce zamestnania patrili na Slovensku v roku 2023 okrem Lekárov špecialistov s priemernou mesačnou hrubou mzdou 4 060 EUR aj Riadiaci pracovníci (manažéri) v oblasti zdravotnej starostlivosti. Tí v roku 2023 zarobili v priemere 3 162 EUR za mesiac a každý druhý zamestnanec v uvedenom zamestnaní zarobil 2 684 EUR. Ďalšími v poradí boli tiež Všeobecní lekári s priemerom mesačnej hrubej mzdy 2 884 EUR a mediánom 2 615 EUR. Pracovníci v zamestnaní Zdravotnícki záchranári si mesačne v priemere zarobili 2 550 EUR.

Porovnanie s Českou republikou

V roku 2023 medzi 5 najlepšie zarábajúcich zamestnaní v sektore zdravotníctva v Českej republike patrili Riadiaci pracovníci (manažéri) v oblasti zdravotnej starostlivosti s priemernou mesačnou hrubou mzdou 110 426,64 Kč (4 600,24 EUR) a mediánom priemernej mesačnej hrubej mzdy 91 171,79 Kč (3 798,14 EUR). Druhú najvyššiu priemernú mzdu dosahovali Lekári špecialisti, ktorí v priemere mesačne zarobili 93 827,29 Kč, čo v prepočte na eurá predstavovalo 3 909 EUR, pričom každý druhý lekár špecialista mal plat vyšší ako 86 310,59 Kč (3 595,63 EUR). Ďalšími v poradí sú Špecialisti v oblasti ekonómie s priemerom mesačnej hrubej mzdy 76 241,55 Kč (3 176,16). Za nimi nasledujú Zdravotnícki záchranári s priemernou mesačnou hrubou mzdou 66 493,51 Kč (2 770,07 EUR) a mediánom mesačnej hrubej mzdy 65 182,03 Kč (2 715,43 EUR).

Príplatky a odpracované hodiny

Medzi najlepšie platené profesie v roku 2023 patrili na Slovensku aj v Českej republike rovnaké povolania (s jedinou výnimkou), avšak s rozdielnym poradím. V prípade Riadiacich pracovníkov (manažérov) v oblasti zdravotnej starostlivosti a Špecialistov v oblasti ekonómie dosahovali v roku 2023 zamestnanci v Českej republike, v porovnaní so zamestnancami na Slovensku, nielen vyššie priemerné mesačné hrubé mzdy, ale aj vyšší priemerný počet odpracovaných hodín.

Pracovníci v uvedenom zamestnaní na Slovensku dostávali v podobe príplatkov v priemere 740 EUR, v porovnaní s Českou republikou ide o pokles 65 EUR. Na Slovensku nasledovali Lekári špecialisti s 419 EUR-ovým príplatkom a v Čechách Riadiaci pracovníci (manažéri) v oblasti zdravotnej starostlivosti s príplatkom v hodnote 714 EUR. Nasledovali Riadiaci pracovníci (manažéri) v oblasti zdravotnej starostlivosti s príplatkami 379 EUR (SR) a v Česku Lekári špecialisti s 601 EUR-ovým príplatkom. Špecialisti v ošetrovateľstve na Slovensku dostávali v podobe príplatku 366 EUR, v porovnaní s ČR ide o 170 EUR-ový pokles.

Nízke nástupné platy a odchod do zahraničia

Nízke nástupné platy zdravotných sestier odrádzajú množstvo absolventiek škôl, a preto odchádzajú do zahraničia. Upozornilo na to Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek. Slovenské nemocnice aj ambulancie svojimi podmienkami nedokážu konkurovať podmienkam, aké majú vo väčšine susedných štátov. V našom systéme chýba približne 14-tisíc sestier.

V porovnaní so Slovenskom majú podľa odborárov zdravotné sestry v zahraničí lepšie podmienky, väčšie kompetencie a zamestnávatelia viac rešpektujú ich pracovné práva. Napríklad nadčasy v zahraničí sú úplne ináč riešené ako na Slovensku, a to im zabezpečuje aj rovnováhu medzi pracovným a osobným, súkromným životom. Ak nám zostávajú v systéme sestry, ktoré sú preťažené, už na nich sa podpisuje syndróm vyhorenia, odchádzajú do iných odvetví hospodárstva, nové neprichádzajú.

Všetky tieto dôvody prispievajú k tomu, že u nás podľa Komory sestier a pôrodných asistentiek chýba približne 14-tisíc sestier. Kým na Slovensku pri nástupe čerstvá absolventka dostane v priemere 1 200 až 1 300 eur, v Česku je to takmer 1 700 a v Nemecku 2 500.

Stabilizačný príspevok a jeho účinnosť

Kto príspevok dostal, zaviazal sa, že zostane zamestnaný aspoň tri roky. On mal podľa nás prospešný efekt, ale hlavne na strednom a východnom Slovensku, pretože jednoducho tých 5-tisíc eur nie je bezvýznamná suma. Príspevok bol podľa Mariána Petka menej účinný na západnom Slovensku. Najmä v Bratislavskom kraji, odkiaľ je dostupnejšia práca v Rakúsku a Česku. Tu je pritom problém s nedostatkom sestier najvýraznejší.

Apel na vládu a potreba spravodlivého odmeňovania

Nástupné platy sestier a pôrodných asistentiek po ukončení štúdia na Slovensku sotva pokrývajú základné životné náklady. Je neakceptovateľné, že sestry a pôrodné asistentky, ktoré sú pilierom nášho zdravotníckeho systému, dostávajú po ukončení štúdia platy, ktoré im neumožňujú dôstojný život. Toto je jeden z hlavných dôvodov, prečo mnohé z nich odchádzajú pracovať do zahraničia.

OZ SaPA požaduje, aby sa nástupné platy sestier a pôrodných asistentiek zvýšili na úroveň, ktorá bude odrážať ich náročnú a zodpovednú prácu. Slovensko si nemôže dovoliť strácať vzdelaných a kvalifikovaných zdravotníckych pracovníkov len preto, že ich práca nie je dostatočne ocenená. OZ SaPA preto apeluje na vládu, aby prehodnotili súčasné platové podmienky a zabezpečili spravodlivé odmeňovanie pre všetky sestry a pôrodné asistentky.

Kríza ošetrovateľskej pracovnej sily

Slovensko čelí podľa komory kríze ošetrovateľskej pracovnej sily. Náš systém podporuje v plnej miere syndróm vyhorenia medzi sestrami a pôrodnými asistentkami. Máme síce vzdelané sestry, ale nútime ich vykonávať činnosti upratovačky, sanitára, asistenta a často aj lekára. Podľa neho systém a prístup manažérov a politikov vyháňa sestry a pôrodné asistentky, nemotivujeme ich zotrvať, ale odísť. V roku 2021 sme prišli o 965 sestier a pôrodných asistentiek, čo je viac ako v roku 2020. Do systému vstúpilo 437 absolventov.

Rozdiely v odmeňovaní na Slovensku a v Českej republike

Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SK SaPA) poukazuje na výrazný rozdiel v odmeňovaní sestier na Slovensku a v Českej republike. Mzdy sestier u našich západných susedov, ktoré sú v súčasnosti na vyššom stupni, sa od 1. januára 2022 zvýšili o šesť percent, u nás o 3,75 percenta, čo je zvýšenie od 36 do 45 eur v hrubom.

Česká sestra, ktorá pracuje u poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti, si podľa SK SaPA nájde na svojej výplatnej páske od 1. januára 2022 mzdu od 1135 do 1678 eur, pričom ide o sestru s takzvaným "základným vzdelaním", teda s odbornou spôsobilosťou na výkon pracovných činností sestry. Jej mzda sa zvyšuje v pravidelných intervaloch podľa odpracovaných rokov odbornej praxe. Slovenská sestra začína po absolvovaní štúdia od 1. januára 2022 so mzdou 1008 eur. Sestra so špecializáciou je odmeňovaná iným spôsobom, keďže jej náročnosť práce je vyššia a vykonáva špecializované činnosti. V Českej republike začína so mzdou 1228,46 eura, po 32. rokoch praxe je jej mzda 1810 eur, pričom ide o základnú zložku mzdy bez ďalších príplatkov.

Kober poznamenal, že slovenská sestra je výrazne chudobnejšia a dosiahne mzdu 1228 eur a je jedno, či má prax v špecializačnom odbore mesiac, rok alebo 40 rokov. Výrazne horšie sú na tom podľa komory sestry v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré nie sú poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.

tags: #platy #pôrodných #asistentiek #v #Českej #republike