
Akciová spoločnosť predstavuje jednu zo základných foriem obchodných spoločností, pričom jej právna úprava je zakotvená v Obchodnom zákonníku. Tento typ spoločnosti si vyžaduje rozsiahlu právnu úpravu vzhľadom na jej zložitosť, či už ide o organizáciu alebo samotné založenie.
Akciová spoločnosť je právnickou osobou pre podnikateľskú činnosť, ktorej základný kapitál je rozvrhnutý na určený počet podielov (akcií) s vopred určenou menovitou hodnotou. Spoločnosť je vlastníkom zaplatených peňažných prostriedkov a vecí jej odovzdaných jej účastníkmi (akcionármi), ako aj majetku nadobudnutého pri jej podnikateľskej činnosti. Názov akciová spoločnosť alebo skratka „a. s.“ musí byť uvedený v obchodnom názve spoločnosti.
Spoločnosť je spôsobilá nadobúdať práva a zaväzovať sa. Za porušenie svojich záväzkov a iných povinností zodpovedá svojim majetkom. Akcionár neručí za záväzky spoločnosti. Akcionárom na účely tohto zákona sa rozumie aj majiteľ predbežného listu.
Akcia je cenný papier, s ktorým sú spojené práva akcionára podieľať sa podľa tohto zákona a stanov spoločnosti na jej riadení, jej zisku a na majetkovom zostatku pri zániku spoločnosti. Ak nie je v tomto zákone alebo stanovách spoločnosti ustanovené inak, vydáva spoločnosť akcie zabezpečujúce majiteľom rovnakého množstva a druhu akcií rovnaké členské práva. Ak sa vydávajú rôzne druhy akcií, musia byť v stanovách určené práva prislúchajúce jednotlivým druhom akcií. Akcie jedného druhu musia mať rovnakú menovitú hodnotu.
Prvé náznaky vzniku obchodných spoločností možno nájsť už v rímskom práve. Avšak s formou akciového obchodu sa stretávame až v období rozvoja námorného obchodu. Medzi prvé akciové spoločnosti patrila holandská Východoindická spoločnosť (1602), anglická spoločnosť pre východnú Indiu (1603) a francúzska spoločnosť pre orientálnu Indiu (1628). Najväčší rozmach právo akciových spoločností zaznamenalo v priebehu devätnásteho storočia vďaka prijatiu nových obchodných zákonníkov vo Francúzsku a v Rakúsku.
Prečítajte si tiež: Zubná starostlivosť hradená poisťovňou VšZP
Akciová spoločnosť je typickým príkladom kapitálovej spoločnosti, ktorá povinne vytvára základný kapitál, pričom podiely jej spoločníkov sú rozdelené na čiastkové, samostatne obchodovateľné časti. Medzi základné znaky kapitálových spoločností patrí povinnosť akcionárov vložiť do spoločnosti určitý majetok, povinnosť spoločnosti mať pri založení a počas existencie základné imanie (výšku stanovuje zákon) a právo akcionárov podieľať sa na riadení spoločnosti prostredníctvom jej orgánov.
Akciová spoločnosť je samostatný právny subjekt, ktorým sa stáva zápisom do obchodného registra. Zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom, avšak akcionár neručí za záväzky spoločnosti. Vzťahy medzi akcionárom a spoločnosťou vznikajú medzi dvomi majetkovo a právne oddelenými subjektmi. V prípade zániku spoločnosti akcionári ručia za záväzky spoločnosti do výšky svojich podielov na likvidačnom zostatku.
Zákonom stanovená organizačná štruktúra je ďalším charakteristickým znakom. Akciová spoločnosť musí zriadiť obligatórne orgány, ako predstavenstvo akciovej spoločnosti, dozorná rada a valné zhromaždenie. Správu spoločnosti a jej prevádzku vykonáva profesionálny manažment. Akcionári sa na riadení spoločnosti podieľajú predovšetkým účasťou na valnom zhromaždení. Zo zákona vyplýva povinnosť vytvorenia rezervného fondu.
Obchodný zákonník zakotvuje dva podtypy akciovej spoločnosti: verejnú a súkromnú. Rozdiely sú najmä v spôsobe scudzovania akcií. Verejná akciová spoločnosť je spoločnosť, ktorej akcie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu s cennými papiermi v niektorom zo zmluvných štátov Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Súkromná akciová spoločnosť má ucelený počet akcionárov, na ktorých sú akcie viazané a nedisponuje verejne obchodovateľnými akciami.
Forma akciovej spoločnosti je výhodná pre veľké podniky, ktorých podnikanie vyžaduje vysokú hodnotu investícií s dlhodobou návratnosťou. Jednou z najväčších výhod je možnosť navýšenia základného imania, prostredníctvom ktorého môže akciová spoločnosť získať ďalší potrebný kapitál. Avšak, založenie akciovej spoločnosti je zložitejšie a finančne náročnejšie v porovnaní s ostatnými obchodnými spoločnosťami.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: Bezplatná zubná starostlivosť v Martine
Pojem akcia je upravený v Obchodnom zákonníku a v zákone o cenných papieroch. Zákon o cenných papieroch definuje akciu ako cenný papier, čo je peniazmi oceniteľný zápis v zákonom ustanovenej podobe a forme, s ktorým sú spojené určité práva, najmä oprávnenie požadovať určité majetkové plnenie alebo vykonávať určité práva voči zákonom určeným osobám.
Zákon o cenných papieroch stanovuje právny režim akcie ako hnuteľnej veci, a to ustanovením, že na cenné papiere sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o hnuteľných veciach, ak zákon o cenných papieroch alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Obchodný zákonník definuje akciu ako určité majetkové alebo nemajetkové práva akcionára spoločnosti, ktoré sú akcionárovi priznané na základe zákona alebo stanov akciovej spoločnosti.
Akciu možno vydať v dvoch podobách: listinný cenný papier a zaknihovaný cenný papier. Listinná akcia obsahuje číselné označenie a podpis člena alebo podpisy členov predstavenstva, ktorí sú oprávnení konať za spoločnosť v čase vydania akcie. Listinná akcia taktiež obsahuje aj určenie práv, ktoré sú s ňou spojené. Podľa formy vydávanej akcie je možné akcie rozdeliť na akcie na meno a akcie na doručiteľa. Akcie na doručiteľa môžu byť vydávané len v zaknihovanej podobe.
Osobitným druhom akcie sú prioritné akcie, ku ktorým sa viažu prednostné práva na dividendu. Akcionár získava práva až po vzniku spoločnosti, čiže po zápise spoločnosti do obchodného registra. Akcia je v tomto prípade nedokonalým cenným papierom, pretože právny vzťah medzi akcionárom a akciovou spoločnosťou vniká až samotným vznikom spoločnosti. Spoločnosť môže akciu v podobe cenného papiera vydať až po úplnom splatení jej menovitej hodnoty.
Obsahové náležitosti akcií stanovuje Obchodný zákonník. Menovitá hodnota akcie je časťou základného imania. Súčet jednotlivých menovitých hodnôt akcií má zodpovedať výške základného imania akciovej spoločnosti, preto musí byť menovitá hodnota akcie vyjadrená v peňažnej sume. Zákon o cenných papieroch definuje menovitú hodnotu ako sumu, na ktorú akcia znie. V ustanoveniach zákona o cenných papieroch, ako aj v ustanoveniach Obchodného zákonníka sa nestretávame so stanovením minimálnej menovitej hodnoty akcie. Zákon však stanovuje, že menovitá hodnota musí byť vyjadrená celým kladným číslom. Emisným kurzom akcie je cena, za ktorú predáva akciová spoločnosť akciu v okamihu pri jej vydávaní. Obchodný zákonník stanovuje podmienku, že emisný kurz akcie nesmie byť nižší ako menovitá hodnota akcie.
Prečítajte si tiež: Zubár Martin a bezplatná starostlivosť
V súvislosti s emisným kurzom je potrebné spomenúť aj emisné ážio. Emisné ážio je rozdiel medzi menovitou hodnotou akcie a emisným kurzom v prípade, že je emisný kurz vyšší ako samotná menovitá hodnota akcie. Prostredníctvom emisného ážia je tvorený rezervný fond v procese zakladania akciovej spoločnosti.
Zakladateľom akciovej spoločnosti môžu byť fyzické aj právnické osoby. Štát môže byť taktiež zakladateľom akciovej spoločnosti, pretože Občiansky zákonník ho v súkromnoprávnych vzťahoch stavia do postavenia právnickej osoby. Zakladateľmi akciovej spoločnosti môžu byť len subjekty, ktoré majú právnu subjektivitu. Zakladateľmi akciovej spoločnosti môžu byť tak zahraničné, ako aj slovenské osoby.
Akciová spoločnosť môže byť založená jedným alebo viacerými zakladateľmi. V prípade zakladania akciovej spoločnosti viacerými zakladateľmi zákon nestanovuje žiadnu podmienku. V prípade založenia akciovej spoločnosti jediným zakladateľom, musí byť tento zakladateľ právnickou osobou.
Do spôsobilosti na práva a povinnosti fyzických osôb patrí aj právo založiť akciovú spoločnosť a stať sa jej zakladateľom. Dôležitou je však aj spôsobilosť na právne úkony, pretože prostredníctvom jednotlivých právnych úkonov dochádza k založeniu a samotnému vzniku akciovej spoločnosti. Osobu, ktorá je čiastočne alebo úplne pozbavená spôsobilosti na právne úkony, zastupuje jej zákonný zástupca.
Obchodný zákonník ustanovuje možnosť uzavretia spoločenskej zmluvy prostredníctvom splnomocnenca, avšak splnomocnenec, ktorý koná na základe splnomocnenia, musí byť spôsobilý na právne úkony. Zakladateľ môže byť na základe plnomocenstva zastupovaný fyzickou, ale aj právnickou osobou. Plnomocenstvo musí byť vyhotovené v písomnej forme a musí byť podpísané splnomocniteľom, ktorého podpis je úradne overený.
Obchodný zákonník vymedzuje pojem zahraničná osoba ako fyzickú osobu s bydliskom mimo územia Slovenskej republiky alebo právnickú osobu so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. V Obchodnom zákonníku sa nestretávame so žiadnym obmedzujúcim ustanovením, ktoré by priamo alebo nepriamo obmedzovalo zahraničnú osobu v procese zakladania akciovej spoločnosti. Obchodný zákonník výslovne umožňuje majetkovú účasť zahraničnej osoby ako spoločníka alebo člena slovenskej právnickej osoby.
Založenie akciovej spoločnosti je proces, ktorý si vyžaduje dodržanie zákonom stanovených podmienok. Možno ju založiť dvoma spôsobmi: simultánne (jednorazovo) alebo sukcesívne (postupne).
Pri simultánnom založení sa zakladatelia dohodnú, že sami splatia celý základný kapitál v určenom pomere. V tomto prípade sa nevyžaduje upisovanie akcií a konanie ustanovujúceho valného zhromaždenia. Zakladatelia sa dohodnú o vymenovaní členov predstavenstva, dozornej rady a o stanovách.
Sukcesívne založenie je založenie spoločnosti na základe výzvy na upisovanie akcií a úkonov spojených s týmto spôsobom založenia.
Plné vlastníctvo akcií znamená, že akcionár má všetky práva a povinnosti spojené s danou akciou. Tieto práva zahŕňajú právo na podiel zo zisku (dividendu), právo hlasovať na valnom zhromaždení a právo na podiel z likvidačného zostatku v prípade zániku spoločnosti.
Akcionár má právo na informácie o hospodárení spoločnosti, právo zúčastňovať sa na valnom zhromaždení a právo navrhovať a hlasovať o jednotlivých bodoch programu. Medzi povinnosti akcionára patrí povinnosť splatiť emisný kurz upísaných akcií v stanovenej lehote a povinnosť dodržiavať stanovy spoločnosti.
Akcionári s plným vlastníctvom akcií majú významný vplyv na riadenie spoločnosti. Prostredníctvom svojho hlasovacieho práva môžu ovplyvňovať rozhodnutia valného zhromaždenia, voliť členov predstavenstva a dozornej rady a podieľať sa na strategickom smerovaní spoločnosti.
Investovanie do akcií je spojené s rizikami, ale aj s potenciálnymi výhodami. Medzi riziká patrí trhové riziko (pokles ceny akcií), riziko bankrotu spoločnosti a riziko zmeny legislatívy. Medzi výhody patrí možnosť zisku z dividend, rast hodnoty akcií a podiel na riadení spoločnosti.
Pri investovaní do akcií je dôležité diverzifikovať portfólio, čo znamená investovať do rôznych druhov akcií a do rôznych odvetví. Týmto spôsobom sa znižuje riziko straty v prípade, že sa jednej spoločnosti alebo jednému odvetviu nedarí.
Investovanie do akcií je spravidla vhodné pre investorov s dlhodobým investičným horizontom. Ceny akcií môžu v krátkodobom horizonte kolísať, ale v dlhodobom horizonte majú tendenciu rásť.
V súčasnosti existuje trend, že malé a stredné firmy hľadajú investorov prevažne od súkromných investorov formou private equity.
Private equity (súkromný kapitál) je kúpa a vlastníctvo akcií firmy, ktorá nie je verejne obchodovaná. Akcie sú vydané len určitým subjektom, napríklad súkromným investorom jednotlivcom, firmám a fondom špecializujúcim sa na takéto investície.
Medzi výhody private equity patrí menej opletačiek s reguláciami, žiadne riziko trhových výkyvov hodnoty a možnosť získať expertízu a know-how od investorov.
Medzi riziká private equity patrí nízka likvidita, možnosť straty investície a obmedzený prístup k informáciám o firme.
tags: #plné #vlastníctvo #akcií #definícia