Daňový Poriadok: Sprievodca pre Podnikateľov a Občanov

Daňový poriadok je základná procesná norma v podmienkach správy daní, ktorá upravuje práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb v súvislosti so správou daní. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o daňovom poriadku, jeho štruktúre, kľúčových zásadách a inštitútoch, ako aj o praktických aspektoch, ako sú plnomocenstvo, doručovanie písomností a opravné prostriedky.

Úvod do Daňového Poriadku

V súlade s Koncepciou reformy daňovej a colnej správy bol 1. decembra schválený zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Daňový poriadok s účinnosťou od 1. januára ruší doteraz platný a účinný zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Nová úprava základnej procesnej normy v podmienkach správy daní zavádza niektoré nové inštitúty, už upravené inštitúty zákonom o správe daní spresňuje, dopĺňa, resp. z dôvodu ich neaktuálnosti alebo neosvedčenia sa v doterajšej praxi vypúšťa.

Štruktúra Daňového Poriadku

V porovnaní so zákonom o správe daní dochádza v daňovom poriadku k zásadnej zmene usporiadania jednotlivých inštitútov. Daňový poriadok je rozdelený na 7 častí, jednotlivé časti sú rozdelené na hlavy a oddiely:

1. Základné a všeobecné ustanovenia: Platí pre celý daňový poriadok.
2. Činnosti správcu dane: Upravuje vyhľadávaciu činnosť, miestne zisťovanie a daňovú kontrolu.
3. Platenie daní.
4. Daňové konanie: Rozdelené podľa jednotlivých druhov daňového konania vrátane všeobecných ustanovení. Upravené sú aj ustanovenia o vyrubení dane, opravných prostriedkoch, daňových preplatkoch a nedoplatkoch, ako aj daňové exekučné konanie.
5. Ukladanie sankcií: Upravuje ukladanie sankcií, ako aj ich úľavu alebo odpustenie.
6. Osobitné ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii.
7. Prechodné, záverečné a splnomocňovacie ustanovenia.

Daňový poriadok vymedzuje svoju pôsobnosť a na rozdiel od zákona o správe daní zároveň jednoznačne konštatuje, že sa daňový poriadok vzťahuje aj na práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. Vzhľadom na to, že hmotnoprávne predpisy upravujú niektoré procesné inštitúty špecifické pre konkrétnu oblasť, z dôvodu jednoznačnosti je vymedzená pôsobnosť daňového poriadku ako základného procesného predpisu tak, že sa podľa neho postupuje len vtedy, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Základné Pojmy

Daňový poriadok zaviedol novú definíciu správy daní, ktorá upravuje vo svojej podstate celú činnosť súvisiacu so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane. V tejto definícii sú zahrnuté úkony a činnosti, ktoré slúžia na zabezpečenie základného cieľa, a to správne zistiť a zaplatiť daň. Daňový poriadok rozlišuje pri pojme správa daní úkony a činnosti, a to všetky, ktoré slúžia na zabezpečenie priebehu a účelu správy daní, činnosti správcu dane, inštitúty súvisiace s platením daní, jednotlivé druhy daňových konaní až po nútený výkon spočívajúci v daňovom exekučnom konaní. Definícia dane sa spresnila aj v nadväznosti na legislatívnu úpravu sankcií. Pretože poplatok upravuje len zákon č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, daňový poriadok v definícii dane jednoznačne hovorí o tomto miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Definícia daňového konania sa nezmenila, aj podľa daňového poriadku je daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov, t. j. také konanie, ktorého výsledkom je vydanie rozhodnutia. Daňový poriadok špecifikuje jednotlivé druhy daňových konaní, a to vo štvrtej časti, kde v prvej hlave upravuje všeobecné zásady pre daňové konanie ako také a v nasledujúcich častiach upravuje osobitné daňové konania, a to registračné konanie, vyrubovacie konanie, odvolacie konanie vrátane obnovy konania a preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania, konanie o preplatkoch a nedoplatkoch, ako aj daňové exekučné konanie. Podľa zákona o správe daní v základných pojmoch nebol zadefinovaný daňový preplatok, túto definíciu upravoval § 63 zákona o správe daní. Z dôvodu systematickosti daňový poriadok zahŕňa definíciu daňového preplatku v základných pojmoch. Ani definícia daňovej pohľadávky sa zásadne nezmenila, daňový poriadok však spresňuje, že uvedená definícia daňovej pohľadávky sa použije vtedy, ak daňový poriadok nedefinuje tento pojem inak.

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na rozsudky, odstúpenie a plnomocenstvá

Kľúčové Zásady Správy Daní

Základné zásady správy daní sú nevyhnutnými interpretačnými návodmi, z ktorých je potrebné vychádzať pri realizácii a aplikácii jednotlivých ustanovení právnych predpisov v oblasti daňového práva. Každý, kto sa akokoľvek na správe daní zúčastnil, je povinný ich rešpektovať a dodržiavať. Ich prípadné nerešpektovanie by mohlo byť dôvodom pre zmenu alebo zrušenie rozhodnutia daňového orgánu. Pre daňový subjekt by nerešpektovanie niektorej zo zásad správy daní mohlo viesť k nepriaznivým následkom, ba dokonca aj k finančnému postihu v podobe niektorej zo sankcií upravených daňovým poriadkom, resp. inými hmotnoprávnymi predpismi. Zrušený zákon o správe daní upravoval základné zásady daňového konania, čo v praxi viedlo k aplikačným problémom vzhľadom na definíciu daňového konania.

Zásada Zákonnosti

V súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V daňovom konaní sa zásada zákonnosti uplatňuje hlavne tým, že v konaní je potrebné postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré sa na konkrétnu daňovú vec vzťahujú. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak výnos daní ako príjmov rozpočtu sa nemôže dosiahnuť na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení dane iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne, ako aj procesné), ktoré sú podľa § 1 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov zverejnené v Zbierke zákonov SR.

Princíp Právnej Istoty

Slovenská republika je podľa čl. 1 Ústavy SR právnym štátom. Jedným zo základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty. Záujmu zachovania právnej istoty ako imanentnej súčasti právneho štátu podľa čl. 1 Ústavy SR nezodpovedá taký stav, ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. Princíp právnej istoty spočíva aj v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať.

Zásada Súčinnosti

V zmysle tejto zásady správca dane vytvára také podmienky, ktoré umožňujú daňovým subjektom a iným osobám realizovať svoje práva, na druhej strane daňové subjekty a iné osoby majú zákonnú povinnosť spolupracovať so správcom dane. V tejto zásade je zakotvený aj princíp svedomitého a zodpovedného prístupu zo strany správcu dane ku každej veci, ktorá je predmetom správy daní. Pri zisťovaní podkladov potrebných pre rozhodnutie vo veci musí správca dane postupovať tak, aby nedochádzalo k nadmernému zaťažovaniu daňového subjektu a musí zvoliť také zákonné prostriedky, ktorých výsledkom bude rýchle, avšak objektívne rozhodnutie vo veci. Súčinnosť iných osôb je osobitne upravená aj v ustanovení § 26 daňového poriadku, v zmysle ktorého sú súdy, orgány štátnej správy, vyššie územné celky, notári, štátne kontrolné orgány, osoby, ktoré majú písomnosti, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní, a iné tam vymenované inštitúcie povinné poskytnúť správcovi dane potrebné údaje, resp. súčinnosť v inej forme buď na základe osobitného zákona, alebo na základe výzvy správcu dane, resp. na základe jeho písomnej žiadosti.

Ďalšie Dôležité Zásady

• Rýchlosť a hospodárnosť: Daňový poriadok časovo ohraničuje výkon daňovej kontroly, a to do jedného roka od jej začatia (§ 46 ods. 10), ako aj rozhodovací proces orgánu príslušného na rozhodnutie, keď v § 65 upravuje lehoty na rozhodnutie a v § 66 upravuje opatrenia proti nečinnosti orgánu príslušného na rozhodnutie.
• Zásada jednoznačnosti a zrozumiteľnosti: Povinnosti daňových subjektov musia byť jednoznačne a zrozumiteľne formulované v právnych predpisoch už v čase, kedy majú byť plnené. Neskoršia zákonná úprava nemôže byť preto následne aplikovaná v neprospech daňových subjektov.
• Voľné hodnotenie dôkazov: Správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Voľné hodnotenie dôkazov však neznamená ľubovôľu správcu dane; hodnotením dôkazov musí byť zabezpečené presné, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci, pričom správca dane musí prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
• Oficialita: Správca dane je oprávnený vykonať úkony aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky na vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky.
• Rovnosť: Všetky daňové subjekty majú v procese správy daní rovnaké procesné práva a povinnosti. Daňový poriadok do základných zásad po novom zaviedol povinnosť správcu dane dbať, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nedošlo k neodôvodneným rozdielom.

Subjekty Daňového Konania

Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy, daňový poriadok z dôvodu prehľadnosti definuje správcu dane a osoby zúčastnené na správe daní v osobitnom ustanovení. Aj podľa daňového poriadku je správcom dane pre dane, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, daňový úrad a colný úrad a pre dane, ktoré sú príjmom obcí, obec. Po novom sú definované osoby, ktoré sa zúčastňujú na správe daní. Ide o osoby, ktoré zákon o správe daní označoval ako tretie osoby. Z dôvodu zlúčenia daňových a colných orgánov je zamestnanec správcu dane definovaný ako zamestnanec, ktorého zamestnávateľom alebo služobným úradom je Finančné riaditeľstvo SR alebo obec. Nová je aj definícia druhostupňového orgánu, ktorým je v závislosti od stupňa, v ktorom sa rozhoduje, finančné riaditeľstvo alebo ministerstvo. Oproti predchádzajúcej právnej úprave je širšie vymedzený daňový subjekt a iná osoba ako daňový subjekt, ktorá má práva a povinnosti pri správe daní.

Prečítajte si tiež: Podpis a vzory substitúcie plnomocenstva

Jazyk Konania

Daňový poriadok jednoznačne stanovuje pre správcu dane povinnosť používať pri správe daní štátny jazyk, ako aj povinnosť vyhotovovať písomnosti v tomto jazyku. Zároveň ukladá aj pre daňový subjekt povinnosť vyhotovovať podania v štátnom jazyku. Ak by daňový subjekt predložil správcovi dane svoje podanie v inom ako štátnom jazyku, je správca dane oprávnený vyzvať daňový subjekt, aby toto podanie bolo preložené do štátneho jazyka, pričom tento preklad musí byť úradne overený. Z dikcie zákona vyplýva, že je na správcovi dane, či podanie urobené v inom ako štátnom jazyku bude požadovať úradne preložiť (napríklad ak bude dokument predložený v češtine, zrejme preklad nebude potrebný). Daňový poriadok v nadväznosti na zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov po jeho poslednej novelizácii zákonom č. 204/2011 Z. z. zachováva právo pre občana Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, podávať písomné podania orgánu v…

Rozhodnutia a Opravné Prostriedky

Podľa platnej právnej úpravy správca dane môže daňovému subjektu v daňovom konaní ukladať povinnosti alebo priznávať práva len rozhodnutím, ktoré je pre adresáta platné, len ak je riadnym spôsobom doručené alebo oznámené. Z uvedeného teda vyplýva, že účinky rozhodnutia nastávajú až po jeho doručení. Ak daňový subjekt nie je spokojný s rozhodnutím správcu dane, má možnosť domáhať sa opravy rozhodnutia cestou riadnych opravných prostriedkov, ktorými sa daňový subjekt môže domáhať nápravy ešte neprávoplatného rozhodnutia, a cestou mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré slúžia na nápravu tých rozhodnutí, ktoré už nadobudli právoplatnosť.

Riadne a Mimoriadne Opravné Prostriedky

Podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o správe daní) riadnymi opravnými prostriedkami sú odvolanie, sťažnosť, reklamácia a námietka. Mimoriadnymi opravnými prostriedkami v daňovom konaní sú obnova konania, preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a oprava zrejmých omylov a nesprávností. Pri podávaní opravných prostriedkov tak riadnych, ako aj mimoriadnych platí okrem iných zásad v daňovom konaní aj zásada neformálnosti, čo znamená, že pre ich relevantné podanie nie je predpísaná osobitná forma, tak ako je to pri daňovom priznaní alebo hlásení, ktoré daňový subjekt môže účinne podať len na tlačive, ktorého vzor ustanoví opatrenie vydané Ministerstvom financií SR, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, a to uverejnením oznámenia o jeho vydaní (§ 38 ods.

Daňové Konanie a Opravné Prostriedky

Ako už bolo uvedené, správca dane môže v daňovom konaní ukladať daňovému subjektu povinnosti alebo priznávať práva výlučne rozhodnutím. Nie každé konanie správcu dane je však daňovým konaním. Podľa § 1a písm. d) zákona o správe danídaňovým konaním je konanie, v ktorom správca dane rozhoduje o právach a povinnostiach daňového subjektu. V súlade s legálnou definíciou daňového konania daňovým konaním je vyrubovacie konanie, ktoré začína nasledujúcim dňom po prerokovaní protokolu o daňovej kontrole alebo protokolu o dani určenej podľa pomôcok alebo po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane. Daňovým konaním je aj konanie o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch. Daňová kontrola daňovým konaním nie je, je začlenená do správy daní.

Odvolanie

Proti rozhodnutiu správcu dane - prvostupňového orgánu - je najčastejšie využívaným opravným prostriedkom inštitút odvolania, ktorý zákon o správe daní upravuje v § 46, pričom v nasledujúcom § 47 je upravený postup prvostupňového orgánu po doručení odvolania. Je potrebné uviesť, že nie vždy sa môže daňový subjekt domáhať nápravy rozhodnutia cestou odvolania. Zákon o správe daní upravuje v § 46 ods. 1 možnosť podať odvolanie pozitívne a zároveň negatívne. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že odvolanie môže daňový subjekt podať vtedy, ak nie je spokojný s rozhodnutím, ktorým mu správca dane určil daňovú povinnosť (napríklad platobný výmer, dodatočný platobný výmer) alebo v tých prípadoch, ak samotný zákon o správe daní v konkrétnom svojom ustanovení priamo umožňuje podanie odvolania (napríklad proti rozhodnutiu o ustanovení zástupcu - § 9 ods. 2, proti rozhodnutiu o vyrubení sankčného úroku - § 35b ods. 3). Ak správca dane vydal rozhodnutie, ktorým neurčil daň alebo uložil daňovému subjektu povinnosť podľa ustanovenia, ktoré priamo neupravuje možnosť podať odvolanie, v súlade s negatívnym výkladom § 46 ods.

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na plnomocenstvá v trestnom práve

Rozhodnutia, proti ktorým nie je prípustné odvolanie

• o delegovaní miestnej príslušnosti (§ 4 ods.
• o žiadosti o predĺženie lehoty (§ 13a ods.
• o žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty (§ 13b ods.
• o námietke proti postupu zamestnanca správcu dane pri výkone daňovej kontroly (§ 15 ods.
• o uložení predbežného opatrenia (§ 15a ods.
• o zastavení daňového konania, ak navrhovateľ vzal späť svoj návrh skôr, ako bolo o ňom rozhodnuté [§ 25 ods. 1 písm.
• o zastavení daňového konania, ak je právnym nástupcom daňového subjektu Slovenská republika, okrem konania o dani z nehnuteľností [§ 25 ods. 1 písm.
• o záznamovej povinnosti (§ 37 ods.
• o zastavení odvolacieho konania, ak daňový subjekt nedoplní odvolanie v plnom rozsahu a v lehote určenej vo výzve správcu dane (§ 46 ods.
• ak smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia bez toho, aby súčasne bol napadnutý jeho výrok (§ 46 ods.
• ak prvostupňový orgán sám vyhovel podanému odvolaniu v plnom rozsahu (§ 47 ods.
• odvolacieho orgánu (§ 48 ods.
• o povolení alebo nariadení obnovy konania (§ 52 ods.
• ktorým sa rozhodnutie mimo odvolacieho konania zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie alebo proti rozhodnutiu, ktorým sa zrušuje alebo mení rozhodnutie mimo odvolacieho konania (§ 53 ods.
• o odklade platenia dane alebo rozhodnutiu platenia dane v splátkach (§ 59 ods.

Poučenie o Odvolaní

O možnosti podať odvolanie je správca dane povinný v písomnom vyhotovení rozhodnutia, resp. platobného výmeru alebo dodatočného platobného výmeru daňový subjekt poučiť; v poučení, ktoré je v tomto prípade podstatnou náležitosťou písomného vyhotovenia rozhodnutia, je správca dane povinný uviesť aj lehotu, do ktorej je daňový subjekt oprávnený podať odvolanie. Nesprávne poučenie o možnosti podať riadny opravný prostriedok, resp. jeho absencia v prípade, že proti rozhodnutiu je možné podať odvolanie, má za následok predĺženie lehoty, v ktorej môže daňový subjekt podať odvolanie, a to až do šiestich mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia (§ 30 ods.

Forma a Lehota na Podanie Odvolania

Vychádzajúc zo zásady neformálnosti zákon o správe daní vyžaduje, aby odvolanie bolo podané buď písomne, alebo aby ho účastník konania urobil ústne do zápisnice priamo u správcu dane. Zákon o správe daní upravuje aj elektronické podávanie odvolania v ustanovení § 20 ods. 4. Podľa tohto ustanovenia je možné podať odvolanie aj telefaxom, elektronickou poštou alebo na elektronickom záznamovom médiu, avšak v takomto prípade je potrebné v lehote piatich pracovných dní od takto podaného odvolania doručiť správcovi dane aj jeho písomné vyhotovenie. Pokiaľ by sa tak nestalo, správca dane by nemohol akceptovať odvolanie, ktoré nie je urobené písomne a musel by považovať podanie urobené inou než písomnou formou za nedoručené. Zákon o správe daní upravuje tiež elektronické doručovanie písomností vrátane daňového priznania bez následného doručenia písomnosti v písomnej forme, ale za podmienky, že takto doručovaná písomnosť (daňové priznanie) je podpísané zaručeným elektronickým podpisom alebo má daňový subjekt uzatvorenú dohodou so správcom dane o doručovaní elektronickými prostriedkami v súlade s § 20 ods.

Lehota na podanie odvolania je 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Do plynutia lehoty na podanie odvolania sa nezapočítava deň doručenia rozhodnutia (§ 13 ods. 2) a ak posledný deň lehoty na podanie odvolania pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň (§ 13 ods. 4).

Subjekt Odvolania

Zákon o správe daní umožňuje daňovému subjektu v prípade, že nie je spokojný s rozhodnutím správcu dane, podať proti nemu odvolanie za podmienky, že opravný prostriedok je prípustný, pričom stanovuje lehotu, v ktorej daňový subjekt môže realizovať svoje dispozičné právo. Odvolanie môže podať len účastník konania, ktorým je daňovník, platiteľ dane, daňový dlžník podľa osobitného zákona, poplatník, právny nástupca fyzickej či právnickej osoby, ktorý je ako daňový subjekt vymedzený osobitnými predpismi. Účastníkom konania je aj iná osoba neuvedená v § 5 odsekoch 1 až 3, ak jej osobitný zákon upravujúci dane ukladá povinnosti alebo priznáva práva. Takouto osobou je podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov zdaniteľná osoba, t. j. každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel a výsledky tejto činnosti. Ak by odvolanie podala osoba na to nepríslušná, správca dane by nemohol takéto odvolanie akceptovať a musel by ho rozhodnutím zamietnuť. V mene daňového subjektu - účastníka konania, môže podať odvolanie aj jeho právny zástupca, ktorým je v prípade, že daňový subjekt nemá spôsobilosť na právne úkony, resp. ju má obmedzenú buď zákonný zástupca (rodič, opatrovník určený súdom, prípadne správcom dane), alebo zástupca, ktorého si zvolil sám daňový subjekt a ktorému udelil plnomocenstvo na zastupovanie.

Predĺženie a Odpustenie Zmeškania Lehoty

Lehota na podanie odvolania je lehota zákonná, pričom zákon o správe daní výslovne v § 13a ods. 2 zakazuje predĺženie zákonom stanovených lehôt. Správca dane môže z dôležitých dôvodov predĺžiť len ním stanovenú lehotu na vykonanie niektorého úkonu, nie lehotu stanovenú zákonom. Na rozdiel od inštitútu predĺženia lehoty je možné v ojedinelých prípadoch za podmienok stanovených v § 13b zákona o správe daní z dôležitých dôvodov na strane daňového subjektu odpustiť zmeškanie lehoty vrátane lehoty na podanie odvolania. Na odpustenie zmeškania lehoty nie je právny nárok, čo znamená, že aj keď dôvody, pre ktoré daňový subjekt zmeškal lehotu na odvolanie, sú závažné, správca dane nie je povinný žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty vyhovieť. Kladné vybavenie žiadosti závisí od posúdenia správcu dane, ktorý pritom vychádza aj z celkovej daňovej disciplíny daňového subjektu. Podnetom, na základe ktorého sa začne konanie o odpustení zmeškanej lehoty, je žiadosť daňového subjektu, ktorú musí podať u miestne príslušného správcu dane najneskôr do 30 dní odo dňa odpadnutia dôvodov, pre ktoré daňový subjekt zmeškal lehotu na podanie odvolania, pričom musí daňový subjekt urobiť v tejto lehote aj zmeškaný úkon, t. j. podať odvolanie. Zmeškanú lehotu však nemožno odpustiť, ak uplynul jeden rok od posledného dňa pôvodnej lehoty. Jednoročná lehota je lehotou prekluzívnou, preto po jej márnom uplynutí nemožno žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty vyhovieť, aj keby všetky ostatné podmienky boli splnené. O žiadosti rozhoduje správca dane formou rozhodnutia, proti ktorému zákon nepripúšťa podanie opravného prostriedku, čo znamená, že rozhodnutie správcu dane nie je možné revidovať ani na základe riadneho a ani na základe mimoriadneho opravného prostriedku.

Vzdanie sa Práva na Odvolanie

Daňový subjekt nie je povinný podať odvolanie, je to jeho subjektívne právo a napriek tomu, že nie je spokojný s rozhodnutím prvostupňového orgánu, nemusí podávať proti nemu odvolanie. V záujme urýchlenia daňového procesu zákon o správe daní pripúšťa možnosť vzdania sa práva na odvolanie. Podmienkou právne účinného vzdania sa odvolania je, aby k nemu došlo na základe výslovného prejavu vôle daňového subjektu, v zákonom stanovenej forme a pred uplynutím zákonom stanovenej lehoty na odvolanie. Ak daňový subjekt využije svoje oprávnenie vzdať sa odvolania, môže tak urobiť buď samostatným písomným podaním, alebo ústne do zápisnice, ktorú spíše zamestnanec správcu dane; v praxi je akceptované aj vzdanie sa odvolania urobené formou poznámky na písomnom vyhotovení rozhodnutia. Zvyčajne sa daňový subjekt touto formou môže vzdať odvolania pri ústnom pojednávaní u správcu dane, pri ktorom mu je priamo doručené (odovzdané) rozhodnutie, voči ktorému sa nemieni odvolať. Ak sa daňový subjekt vzdá odvolania, nemôže sa už proti rozhodnutiu opätovne odvolať, a to aj v prípade, že ešte neuplynula lehota na podanie odvolania.

Plnomocenstvo v Daňovom Konaní

Daňový subjekt sa môže nechať v daňovom konaní zastupovať zástupcom na základe plnomocenstva. Plnomocenstvo je právny úkon, ktorým daňový subjekt splnomocňuje inú osobu (zástupcu), aby v jeho mene konala v daňovom konaní.

Všeobecné a Osobitné Plnomocenstvo

Ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa toto plnomocenstvo za všeobecné. Na zastupovanie v istej veci môže mať daňový subjekt len jedného zástupcu. Daňový subjekt môže udeliť inej osobe plnomocenstvo s úradne osvedčeným podpisom.

Povinnosti Daňového Subjektu

Daňový subjekt je povinný výzve správcu dane vyhovieť. Ak má daňový subjekt viac zástupcov, sú povinní zvoliť si spoločného zástupcu pre účely daňového konania.

Zápisnica v Daňovom Konaní

O úkonoch vykonaných v daňovom konaní sa spíše zápisnica, ktorá obsahuje údaje o mieste, čase, predmete úkonu a o osobách, ktoré sa na ňom zúčastnili, vrátane zamestnancov správcu dane. Zápisnicu podpisuje zamestnanec správcu dane, ktorý ho vyhotovil.

Lehoty v Daňovom Konaní

Ak nie je lehota pre niektorý úkon ustanovená týmto zákonom alebo osobitným zákonom, určí primeranú lehotu správca dane. Z dôležitých dôvodov môže účastník konania pred uplynutím lehoty požiadať správcu dane o jej predĺženie.

Miestne Zisťovanie

Správca dane je oprávnený na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona vykonávať miestne zisťovanie. O miestnom zisťovaní spíše zamestnanec správcu dane zápisnicu.

Daňová Kontrola

Daňová kontrola je postup správcu dane, ktorým zist'uje alebo preveruje daňovú povinnosť, alebo zist'uje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Správca dane vykonáva daňovú kontrolu u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje.

#

tags: #plnomocenstvo #vzor #potvrdenie #správcu #dane #o