
Dočasná pracovná neschopnosť (PN) počas výpovednej doby je situácia, ktorá môže priniesť množstvo otázok a nejasností pre zamestnancov aj zamestnávateľov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o právnych aspektoch, povinnostiach a možnostiach, ktoré v tejto situácii vznikajú, s cieľom objasniť, ako PN ovplyvňuje plynutie výpovednej doby a aké sú práva a povinnosti oboch strán.
Výpoveď je jednostranný právny úkon, ktorým zamestnanec alebo zamestnávateľ ukončuje pracovný pomer. Musí byť písomná a doručená druhej strane, inak je neplatná. Zamestnanec môže dať výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Práceneschopnosť (PN) predstavuje prekážku v práci na strane zamestnanca.
Podľa § 64 Zákonníka práce, ak je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, zamestnávateľ mu nemôže dať výpoveď počas trvania PN. Zamestnanec je v tzv. ochrannej dobe. Podmienkou je, že zamestnanec si túto PN úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok.
Existujú však výnimky, kedy môže zamestnávateľ dať výpoveď aj práceneschopnému zamestnancovi. Ide o prípady, keď je výpoveď daná z organizačných dôvodov, ako napríklad zrušenie zamestnávateľa alebo jeho premiestnenie a zamestnanec nesúhlasí so zmenou miesta výkonu práce (§ 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce). Ak zamestnávateľ nemá pre zamestnanca inú prácu, tak po skončení jeho PN mu musí dať výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (organizačná zmena - nadbytočnosť), s plynutím výpovednej doby (spravidla dvojmesačnej) a s nárokom na odstupné podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce. Ďalšou možnosťou je namiesto výpovede, uzatvoriť so zamestnancom dohodu s uvedením výpovedného dôvodu nadbytočnosti a s nárokom na odstupné podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce.
Zákonník práce neobmedzuje právo zamestnanca podať výpoveď aj počas PN. Zamestnanec môže skončiť pracovný pomer výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Súhlas zamestnávateľa na podanie výpovede z pracovného pomeru nepotrebujete.
Prečítajte si tiež: Dedičské právo a premlčacia doba
Dôležitou otázkou je, či sa práceneschopnosť započítava do výpovednej doby.
Ak výpoveď podal zamestnanec, výpovedná doba plynie aj počas jeho práceneschopnosti. To znamená, že PN nepredlžuje výpovednú dobu. Povinnosť „dopracovať“ dni, počas ktorých ste boli na PN, neexistuje.
Podľa § 64 ods. 2 Zákonníka práce, ak je zamestnanec počas výpovednej doby uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, výpovedná doba sa predlžuje o čas tejto dočasnej pracovnej neschopnosti, ak zamestnanec s týmto predĺžením súhlasí. Dôležité je, že predĺženie výpovednej doby sa vzťahuje len na dočasnú pracovnú neschopnosť (PN), nie na iné prekážky v práci, ako je napríklad ošetrovanie člena rodiny. Ošetrovanie člena rodiny výpovednú dobu nepredlžuje.
Zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď s dvojmesačnou výpovednou dobou od 1. septembra. Zamestnanec je však práceneschopný od 1. októbra do 30. novembra. Výpovedná doba, ktorá mala pôvodne skončiť 31. októbra, sa preruší a jej zvyšná časť začne plynúť až po skončení PN.
Výpovedná doba začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede (§ 62 ods. 7 Zákonníka práce).
Prečítajte si tiež: Vplyv času na právne úkony
Dĺžka výpovednej doby závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru:
Ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je najmenej dva mesiace.
Aj počas PN vo výpovednej dobe je zamestnanec povinný dodržiavať liečebný režim určený lekárom. Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu, či sa zamestnanec zdržiava na určenom mieste. Zamestnanec je povinný bezodkladne, najneskôr do troch dní, informovať zamestnávateľa o svojej dočasnej pracovnej neschopnosti a o jej predpokladanej dĺžke. Túto povinnosť zakotvuje § 206 Zákonníka práce, hoci sa priamo vzťahuje na prekážky v práci. V prípade PN sa to realizuje predložením potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. lístka na peniaze).
Počas prvých desiatich dní PN má zamestnanec nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorú vypláca zamestnávateľ (§ 112 ods. 2 Zákonníka práce). Po uplynutí desiateho dňa PN preberá platbu nemocenského Sociálna poisťovňa, a to až do konca pracovnej neschopnosti, maximálne však po dobu 52 týždňov. Ak vznikne PN počas ochrannej lehoty, zamestnanec má nárok na nemocenské dávky, ktoré mu vypláca Sociálna poisťovňa od prvého dňa PN.
Po skončení pracovného pomeru existuje tzv. ochranná lehota. Ak pracovný pomer skončil 20.8.2025 a PN vznikla 21.8.2025, zamestnanec je v 7-dňovej ochrannej lehote, takže nemá nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa (tá patrí len počas trvania pracovného pomeru prvých 10 dní), ale vzniká mu nárok na nemocenské zo Sociálnej poisťovne už od 1. dňa PN, jeho výška je spravidla 55 % denného vymeriavacieho základu a vypláca sa mesačne pozadu.
Prečítajte si tiež: Podmienky započítania pohľadávky
Ochranná lehota po skončení pracovného pomeru je 7 dní. V prípade tehotenstva je táto lehota predĺžená na 8 mesiacov.
Pracovný pomer je možné ukončiť aj dohodou podľa ust. § 59 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Ukončenie pracovného pomeru dohodou je možné aj počas PN bez uvedenia dôvodu, ako aj k akémukoľvek dátumu. So všetkým však musí súhlasiť zamestnávateľ, aby takú dohodu podpísal. Ak by ste pracovný pomer so zamestnávateľom neskončili formou výpovede ale dohodou, tak by Vám výpovedná doba neplynula a skončili by ste ku konkrétnemu dohodnutému dňu.
Odstupné pri skončení pracovného pomeru dohodou patrí len v prípade, ak je to v dohode výslovne uvedené alebo ak ide o skončenie z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce (napr. nadbytočnosť, zrušenie pracovného miesta). Ak ste podpísali dohodu bez uvedenia týchto dôvodov alebo bez zmienky o odstupnom, nárok na odstupné Vám nevzniká.
Po skončení pracovného pomeru sa odporúča zaevidovať sa na úrade práce. Získate tak nárok na podporu v nezamestnanosti a štát za vás bude platiť zdravotné poistenie. Na úrad práce sa môžete prihlásiť až po skončení pracovného pomeru. Ak však budete stále na PN, odporúčam prihlásiť sa až po ukončení PN, pretože počas trvania PN nemôžete byť vedený ako uchádzač o zamestnanie. Po ukončení PN máte povinnosť prihlásiť sa na úrad práce do 7 kalendárnych dní, ak chcete poberať podporu v nezamestnanosti.
Počas výpovednej lehoty má zamestnanec všetky práva a povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru. Má nárok na mzdu, dovolenku a iné benefity. Zároveň je povinný pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených a dodržiavať pracovný čas.
Nečerpanú dovolenku Vám zamestnávateľ musí preplatiť pri skončení pracovného pomeru, ak ste si ju nemohli vyčerpať z dôvodu prekážok na strane zamestnanca (napr. PN). O preplatenie nemusíte žiadať, je to povinnosť zamestnávateľa podľa Zákonníka práce (§ 116). Zamestnávateľ nesmie určiť čerpanie dovolenky na obdobie, keď je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, a na obdobie, počas ktorého je zamestnankyňa alebo zamestnanec na materskej dovolenke, otcovskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke.
Ak zamestnanec bezdôvodne nezotrvá v práci počas výpovednej doby, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu, ak je táto možnosť dohodnutá v pracovnej zmluve.
tags: #plynutie #výpovednej #doby #počas #PN