Prechod cez Mesiac a iné astronomické úkazy: Sprievodca pre pozorovateľov oblohy

Astronómia ponúka neustály prúd fascinujúcich úkazov, od pravidelných meteorických rojov až po vzácne zatmenia a prechody planét. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z najzaujímavejších astronomických udalostí, ktoré môžeme pozorovať.

Meteorické roje: Svetelná šou na nočnej oblohe

Meteorické roje sú jedným z najdostupnejších a najobľúbenejších astronomických úkazov. Vznikajú, keď Zem prechádza cez prúd prachových častíc a úlomkov, ktoré zanechali kométy. Tieto častice vstupujú do atmosféry a zhoria, čím vytvárajú svetelné stopy - meteory.

Kvadrantídy

Hneď na začiatku roka, v noci z tretieho na štvrtého januára, môžeme pozorovať meteorický roj Kvadrantídy, ktorý má svoje maximum.

Perzeidy

V auguste ožiaria oblohu Perzeidy, ktorých maximum pripadá na 13. augusta. Perzeidy sú asi najdlhšie pozorovaný meteorický roj. Pozorovali ho v starej Číne, v Japonsku a v Kórei. Najstaršie pozorovanie je z 21. júla roku 36 nášho letopočtu. Ďalšie záznamy o pozorovaniach sú z 8., 9., 10., 11., 12. a 19. storočia. V ľudových pranostikách sa tento roj nazýva „Slzy svätého Vavrinca“.

Geminidy

Koncom roka, 14. decembra, bude mať maximum ďalší pravidelný jasný meteorický roj - Geminidy.

Prečítajte si tiež: Dióda s PN prechodom

Eta Akvaridy

Májovým meteorickým rojom sú Eta Akvaridy vyletujúce zo súhvezdia Vodnára. Ich hodinová frekvencia sa pre južnú pologuľu udáva na 60 meteorov za hodinu. Pre naše podmienky tento údaj klesá na číslo 30 alebo až 15. Maximum pripadá na 5. a 6. mája. Eta Akvaridy v podobe prachu a drobných kamienkov a úlomkov sú pozostatkom Halleyho kométy. Aktivita tohto roja sa začína už koncom apríla a potrvá do 28.

Tauridy

Každoročne v období od polovice septembra až do konca novembra prechádza naša planéta prúdom drobných prachových častíc, ktoré zanecháva kométa 2P/Encke. Táto kométa, známa ako jedna z najstarších a najviac preskúmaných v slnečnej sústave, zanecháva za sebou stopu, ktorou Zem prechádza pravidelne. Tauridy, pomenované podľa súhvezdia Býka (Taurus), sa delia na dve vetvy - severnú a južnú. V prípade Tauríd južných, ktoré sú známe svojou mimoriadnou jasnosťou, možno očakávať počas maxima približne päť meteorov za hodinu, avšak ich jas a trvanie ich robí výnimočnými. Niektoré z týchto meteorov sú tzv. bolidy - mimoriadne jasné meteory. Astronómovia predpovedajú, že rok 2025 bude pre pozorovanie Tauríd mimoriadne priaznivý, pretože Zem sa ocitne v hustejšej časti prúdu prachu a úlomkov, ktoré kométa zanechala. V dôsledku toho sa zvyšuje šanca na výskyt veľkých a veľmi jasných meteorov. Zaujímavosťou je, že meteory Tauríd sa pohybujú relatívne pomaly - „iba“ rýchlosťou okolo 27 kilometrov za sekundu, čo robí ich prejavy vizuálne atraktívnejšími. Vrchol tohto nebeského divadla zvýrazní tzv. Supermesiac lovca (Hunter’s Moon). Hoci jas Mesiaca zvyčajne sťažuje pozorovanie slabších meteorov, v prípade Tauríd to nebude veľký problém. Pre pozorovateľov bude ideálne vybrať sa mimo miest s výrazným svetelným smogom, napríklad na vidiek alebo do vyššie položených oblastí. Najlepší čas na sledovanie bude v neskorých nočných hodinách, keď bude súhvezdie Býka vysoko nad obzorom.

Zatmenia Mesiaca: Keď Zem zatieni Mesiac

Zatmenie Mesiaca nastáva, keď sa Zem dostane medzi Slnko a Mesiac, a vrhne tieň na mesačný povrch. Existujú dva typy zatmení Mesiaca: úplné a čiastočné.

Úplné zatmenie Mesiaca

V pondelok 21. januára skoro ráno sa dalo pozorovať posledné úplné zatmenie Mesiaca v tomto desaťročí. Začalo sa pred šiestou a trvalo vyše dvoch hodín. Zatmenie Mesiaca patrí medzi najkrajšie astronomické úkazy. Po 3-ročnej prestávke v piatok 27. júla 2018 nastalo historické úplné zatmenie Mesiaca. V životoch už nebola príležitosť pozorovať takto dlhé zatmenie, ktoré trvalo bezmála 104 minút. Začiatok čiastočného zatmenia nastal 20:25 LSEČ hneď po východe Mesiaca.

Čiastočné zatmenie Mesiaca

Zajtra, v noci zo 16. na 17. júla, bude síce len čiastočné, no počasie vyzerá priaznivo a tak si snáď užijeme celý jeho priebeh.

Prečítajte si tiež: Doživotné právo a kúpna zmluva: Všetko, čo potrebujete vedieť

Prechod Merkúru cez slnečný disk: Vzácne planetárne divadlo

Prechod Merkúru cez slnečný disk je vzácny astronomický úkaz, ktorý nastáva, keď sa Merkúr dostane medzi Zem a Slnko, a premieta sa na slnečný disk.

Ako prechod prebieha

Udalosťou mesiaca, ale aj celého roka 2016, bol prechod Merkúru cez slnečný disk, ktorý nastal popoludní 9. mája. Popoludní 9. mája nastala vzácna astronomická udalosť, ktorú sme naposledy mohli pozorovať 7. mája 2003 a ďalšia možnosť sa nám naskytla až 11. 11. 2019. Išlo o prechod Merkúru cez slnečný disk. Znamená to, že sme videli planétu pri jej dolnej konjunkcii zo Zeme premietať sa na kotúč Slnka. Sklon roviny obehu Merkúru okolo Slnka k ekliptike (rovine dráhy Zeme okolo Slnka) je približne 7°, preto sa pretínajú v jednej spoločnej priamke - uzlovej priamke. K prechodu Merkúru cez slnečný disk dochádza iba vtedy, keď pri jeho dolnej konjunkcii sú Zem aj Merkúr súčasne v blízkosti tejto uzlovej priamky. Takýto úkaz sa odohrá približne 13-krát za storočie, tento rok navyše sme mohli pozorovať takmer celý jeho priebeh. Celková doba prechodu je približne sedem hodín. Začiatok nastal 13:12 LSEČ a pozorovateľný bol až do západu Slnka 20:15 LSEČ.

Fázy prechodu Merkúru:

• T1: Prvý kontakt - Merkúr sa dotýka okraja Slnka, ale nachádza sa ešte mimo slnečného disku a pohybuje sa smerom dovnútra.
• T2: Druhý kontakt - Merkúr je vnútri slnečného disku, ďalej sa pohybuje smerom dovnútra.
• T3: Tretí kontakt - Merkúr je ešte vždy vnútri disku, dotýka sa jeho okraja, pohybuje sa smerom von.

Je dôležité pamätať na bezpečnosť pri pozorovaní Slnka - nikdy sa do neho nepozerajte voľným okom!

Iné zaujímavé úkazy

Okrem spomínaných udalostí môžeme pozorovať aj ďalšie zaujímavé úkazy:

• Prechody Jupiterových mesiacov alebo ich tieňov cez povrch planéty. Takýto dvojitý prechod tieňov mesiacov Io a Callisto sa dal pozorovať aj 7. mája v ranných hodinách.
• Kométy. Napríklad kométu C/2014 S2 PANSTARRS nájdeme v súhvezdí Veľkej medvedice. Pozorovateľná je celú noc, ale odhad jej magnitúdy sa pohybuje medzi číslami 8,5 až 11, čo pre nás znamená nevyhnutné použitie ďalekohľadu. Ten nám umožní pozorovanie ďalších komét, napríklad kométy 81P Wild 2, ktorú do 26. mája nájdeme v súhvezdí Blížencov, potom sa presunie do súhvezdia Raka.
• Konjunkcie planét. V máji bol Merkúr s Venušou vychádzať a zapadať takmer súčasne. A 13. a 14. mája sme ich mohli nájsť pri sebe najbližšie. Májová obloha patrila Marsu. Ten vychádzal a zapadal v spoločnosti Saturna a 21. a 22. mája sa minul s mesačným splnom.
• Opozícia Marsu. V tom čase sa Mars nachádzal v opozícii so Slnkom, z čoho pre nás plynuli najlepšie podmienky na jeho pozorovanie. Išlo o blízku opozíciu, planéta sa pri nej nachádzala blízko Slnka, Mars však bol nízko nad obzorom. Mars sa k Zemi najviac priblížil na 0,503 AU (= 75,248 mil. km), a to 30. mája o 23. hodine. Mars bol v opozícii kulminovať 18,5° nad obzorom a dosiahol jasnosť -2,1 mag.
• Jesenná rovnodennosť. Jesenná rovnodennosť v roku 2025 nastane presne 22. septembra o 20:19 (UTC+2). V tento okamih Slnko prejde priamo nad zemským rovníkom, čo spôsobí, že deň a noc budú približne rovnako dlhé. Jesenná rovnodennosť (lat. aequinoctium autumnale) nastáva každý rok okolo 22. alebo 23. septembra, keď Slnko pri svojom zdanlivom pohybe po ekliptike prechádza nebeským rovníkom z severnej na južnú pologuľu. V dôsledku tohto postavenia je dĺžka dňa a noci približne rovnaká na celom svete. Rozdiely vznikajú iba kvôli refrakcii (lom svetla v atmosfére) a faktu, že deň astronomicky začíname východom a končíme západom Slnka, teda keď je jeho horný okraj viditeľný nad obzorom. Preto je deň v skutočnosti o niečo dlhší než noc, aj počas rovnodennosti.

Mesiac ako vesmírne teleso

Mgr. Mesiac s veľkým začiatočným písmenom označuje vesmírne teleso obiehajúce okolo Zeme. Je jej jediným prirodzeným satelitom. Nemá iné formálne meno ako "Mesiac", aj keď sa občas nazýva Luna (latinský výraz pre "mesiac"), aby bol odlíšený od bežných "mesiacov". Jeho symbolom je kosák (Unicode: ☾). Zohráva dôležitú úlohu pri udržiavaní sklonu osi rotácie Zeme v určitých medziach, čo má za následok stabilné striedanie ročných období z dlhodobého časového hľadiska. Priemerná vzdialenosť medzi Mesiacom na Zemou je 384 400 km. Priemer Mesiaca je 3 476 kilometrov. Mesiac je v synchrónnej rotácii so Zemou, čo znamená, že jedna strana Mesiaca ("privrátená strana") je stále obrátená k Zemi. Druhú, "odvrátenú stranu", nie je možné zo Zeme z väčšej časti vidieť, okrem malých častí na okraji disku, ktoré možno príležitostne vidieť vďaka librácii. Väčšina odvrátenej strany bola až do éry kozmických sond celkom neznáma. Odvrátená strana sa občas nazýva tiež "temnou stranou". "Temná" v tomto prípade znamená "neznáma a skrytá" a nie "bez svetla"; v skutočnosti prijíma odvrátená strana v priemere rovnaké množstvo slnečného svetla ako privrátená strana. Odlišujúcim rysom odvrátenej strany je takmer úplná absencia tmavých škvŕn (oblastí s nízkym albedom), tzv. Dochádza k nemu preto, že Slnko osvetľuje vždy inú časť mesačného povrchu. O dva - tri dni sa Mesiac objaví na západe po západe Slnka ako tenký kosáčik. V prvej štvrti je vidieť polovica pologule Mesiaca. Mesiac ďalej pribúda. V splne je osvetlená celá privrátená pologuľa Mesiaca. Žiari po celú noc, pretože je presne oproti Slnku.

Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok – Sociálna poisťovňa

Pozorovanie vesmíru: Tipy a triky

Ak sa rozhodujete pre kúpu vlastného teleskopu, je dôležité zvážiť rôzne druhy teleskopov a ich vlastnosti. Rozhodnutie o kúpe teleskopu je dôležitý krok pre každého, kto sa chce hlbšie ponoriť do pozorovania vesmíru.

tags: #prechod #cez #mesiac #astronómia