Práceneschopnosť (PN) a podmienky jej uplatnenia mimo trvalého bydliska

Práceneschopnosť (PN), ľudovo nazývaná aj "maródka", je obdobie, počas ktorého zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu zo zdravotných dôvodov. V tomto článku sa podrobne pozrieme na podmienky PN, s dôrazom na to, ako sa menia pravidlá, ak sa poistenec nezdržiava na mieste svojho trvalého bydliska.

Čo je to práceneschopnosť a nemocenské?

Počas PN má zamestnanec nárok na náhradu príjmu, resp. nemocenské dávky, ktoré mu pomáhajú finančne preklenúť obdobie, keď nemôže pracovať. Nemocenské sa poskytuje poistencovi, ktorý je uznaný dočasne práceneschopným pre chorobu, chorobu z povolania, úraz, pracovný úraz alebo nariadené karanténne opatrenie/izoláciu.

Kto má nárok na nemocenské?

Nárok na nemocenské nemá automaticky každá osoba. Zjednodušene povedané, môžu ho dostať všetci, ktorí si platia nemocenský obvod. Do tejto kategórie spadá:

• každý zamestnanec s trvalým pracovným pomerom a pracovným pomerom na dohodu, ktorý nemá nepravidelný príjem,
• SZČO, ktorá je povinne nemocensky poistená,
• dobrovoľne nemocensky poistená osoba, ktorá napríklad nepracuje, ale rozhodne sa platiť si nemocenské poistenie a ktorá si ho platila minimálne 270 dní v období posledných dvoch rokov,
• osoba, ktorá ukončila pracovný pomer, ale je stále v ochrannej lehote.

SZČO a podmienky nemocenského poistenia

Pre samostatne zárobkovo činné osoby vzniká nárok na nemocenské len v prípade, ak si pravidelne odvádzajú sociálne odvody, ktorých súčasťou je aj nemocenské poistenie. Pokiaľ majú nejaké nezrovnalosti z minulosti, najprv musia doplatiť vzniknutý dlh a až potom dostanú peniaze z tejto dávky. SZČO však zatiaľ nemusí vznikať povinnosť platiť tieto odvody. Tie sa odvádzajú len v prípade, ak aktuálne prekročili ročné zárobky vo výške nad 6552 eur. Začínajúce SZČO majú tiež odvodové prázdniny, ktoré trvajú do prvého odovzdania daňového priznania. Následne ak ste prekročili spomínanú výšku príjmov, zaplatíte prvé sociálne odvody v júli toho istého roka. Ak však nemáte povinnosť platiť sociálne odvody, neodvádzate ani nemocenský odvod a tým pádom nemôžete požiadať ani o nemocenský príspevok.

Môže dostať nemocenské aj osoba na úrade práce?

Nie, pokiaľ si neplatí dobrovoľné nemocenské poistenie, tak nemá nárok na nemocenský príspevok. Môže byť práceneschopný, takže v tom období je oslobodený od hľadania si práce a nahlasovania sa na úrade práce, ale naďalej dostáva len dávku v nezamestnanosti alebo inú sociálnu dávku. Jedinou výnimkou je, ak sa stal práceneschopný ešte v ochrannej lehote.

Prečítajte si tiež: Rýchle pôžičky pre dôchodcov

Určenie a začiatok práceneschopnosti

Práceneschopnosť a jej trvanie určuje ošetrujúci lekár, pričom prvý deň PN začína plynúť dňom, kedy lekár zistil chorobu alebo úraz. Výnimkou je situácia, ak sa práceneschopnosť zistí až po pracovnej dobe. V takom prípade môže lekár uznať dočasnú práceneschopnosť spätne maximálne tri kalendárne dni.

Lekár môže zamestnanca uznať za práceneschopného na základe:

• Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov - ak ide o vyplácanie náhrady príjmu.
• Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení - ak ide o vyplácanie nemocenského.

Nemocenské dávky: Výška a podmienky

Výška nemocenskej dávky závisí od sociálneho postavenia poistenca a jeho vymeriavacieho základu.

Zamestnanec:

• Prvé tri dni trvania PN - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 25 % z vymeriavacieho základu.
• Štvrtý až desiaty deň - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
• Od jedenásteho dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Samostatne zárobkovo činná osoba:

• Prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu.
• Od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba:

• Prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu.
• Od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Podmienkou poberania nemocenského je trvanie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.

Osoba v ochrannej lehote:

Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia, v prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov. Osoba, ktorá sa stane práceneschopnou do 7 dní od zániku poistenia, má nárok na nemocenskú dávku:

Prečítajte si tiež: Nárok na dávku po rodičovskej

• Prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu.
• Od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Ak sa stal poistenec dočasne práceneschopný v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu, alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok, suma nemocenského sa mu zníži na polovicu.

Nemocenské sa vypláca spätne za predošlý mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca. Ak dočasná pracovná neschopnosť pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár vystaví tlačivo „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), ktoré je potrebné po jeho podpísaní predložiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac.

Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN.

Potrebujem na uplatnenie nemocenského nejaké tlačivo?

Sociálna poisťovňa či zamestnávateľ vám vyplatia nemocenské na základe Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti. To dostanete od vášho ošetrujúceho lekára v momente, ako vás vyhlási za práceneschopné. Dané potvrdenie dostanete len od doktora, nie je voľne dostupné.

Tlačivo sa rozdeľuje na päť častí. Pre vás je dôležitý prvý diel, ktorý slúži ako legitimácia dočasne práceneschopného. Keby ku vám prišla kontrola zo sociálnej poisťovne, tak ste povinný preukázať sa občianskym preukazom a týmto lístkom. Taktiež s ním chodíte na kontrolu k lekárovi, ktorý vám vypísal PN.

Prečítajte si tiež: Práceneschopnosť ihneď po nástupe: Ako postupovať?

Druhý diel je práve žiadosťou o nemocenské, prípadne o úrazový príplatok. Najprv tam vyznačíte o ktorý príspevok žiadate a podpíšete ho. Tretia časť je žiadosťou o náhradu príjmu pri dočasnej práceneschopnosti, ktorým si uplatníte nárok u zamestnávateľa. Štvrtý diel slúži na ukončenie práceneschopnosti a tento fakt sa ním oznamuje zamestnávateľovi i sociálnej poisťovni. Posledná časť zostáva lekárovi, ktorý ju odosiela sociálnej poisťovni.

SZČO do tlačiva taktiež hneď uvádza spôsob, akým chce obdržať nemocenskú dávku. Tú môžete dostať buď poštou na vašu adresu alebo na účet, ktorý musíte napísať do tlačiva. Uvádzate aj adresu trvalého bydliska a prípadne i miesta, kde sa budete zdržiavať v čase vašej práceneschopnosti.

Kde a kedy mám odovzdať toto tlačivo?

Ak ste zamestnané, tak odovzdávate toto tlačivo vášmu zamestnávateľovi. Musíte mu ju doniesť čo najskôr, ako vás lekár vypíše na PN. Pokiaľ vám to dovoľuje zdravotný stav, môžete ho odovzdať osobne. Keď sa necítite dobre, tak môžete potvrdenie poslať poštou. Opäť platí, že ho musíte odoslať čo najskôr - do troch dní. Pokiaľ vaša PN trvá viac ako 10 dní, tak zamestnávateľ za vás posiela tlačivo do sociálnej poisťovne. SZČO odovzdávajú tlačivo hneď do svojej pobočky sociálnej poisťovne. Opäť to môžete odniesť osobne, alebo zaslať poštou.

Ako dlho trvá ochranná lehota v prípade tehotnej ženy?

Keď človek dostane alebo dá výpoveď v práci, nasledujúcich sedem dní ešte trvá jeho ochranná lehota. Ak sa počas nej stane práceneschopný, tak má nárok na nemocenskú dávku, ktorá sa vypočíta z jeho bývalého platu.

Podstatná zmena je však v prípade tehotných žien. Keď im zanikne nemocenské poistenie, resp. pracovný pomer v období ich tehotenstva, ich ochranná doma vtedy trvá až osem mesiacov.

Ako sa vypočíta výška nemocenského?

Nemocenské sa vypočítava z denného vymeriavacieho základu. Ten sa vytvorí súčtom vymeriavacích základov, z ktorých človek za rozhodujúce obdobie platil poistné a podielu podľa počtu dní v rozhodujúcom období.

Čo je to pravdepodobný denný vymeriavací základ?

Zatiaľ čo niektorým poistencom sa vypočítava nemocenské z denného vymeriavacieho základu, u iných existuje výnimka a v ich prípade sa vypočítava suma z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.

To nastáva v prípadoch v týchto štyroch prípadoch:

• Ak ľudia s nárokom na nemocenské nemali v rozhodujúcom období vymeriavací základ.
• Ak zamestnanec nedosiahol pred vznikom práceneschopnosti 90 dní platenia nemocenského poistenia a taktiež ani v rozhodujúcom období.
• Ak povinne nemocensky poistenému SZČO vznikol dôvod na poskytnutie nemocenského v deň vzniku tohto poistenia.
• Ak dobrovoľne nemocensky poistená osoba bola nepretržite nemocensky poistená kratšie ako 26 týždňov.

Aká je výška nemocenského?

Počas prvých troch dní je výška nemocenského 25 percent z denného vymeriavacieho základy. Od štvrtého dňa sa až do konca práceneschopnosti platí dávka vo výške 55 percent z denného vymeriavacieho základu.

Pokiaľ sa však stal človek práceneschopný kvôli tomu, že si zranenie alebo svoj stav privodil sám po konzumácii alkoholu či užití návykových látok, v tom prípade dostane len 50 percent zo sumy, ktorú mu mali vyplatiť za dané obdobie. Celková výška nemocenského sa počíta presne podľa počtu dní, kedy ste PN. Ak ste na maródke celý mesiac, v tom prípade sa vypočítava z kalendárnych dní v danom mesiaci.

Príklad:

Vo februári dostanete teda 28x suma z denného vymeriavacieho základu, v auguste 31x suma, ktorá mu vyšla z percentuálneho podielu denného vymeriavacieho základu.

Kedy sa vypláca nemocenské?

Nemocenský príspevok sa vypláca vždy mesiac pozadu. To znamená, že ak ste PN v júli, peniaze za toto obdobie dostanete v auguste. Keď máte všetko správne zdokladované, výslednú sumu dostanete najneskôr do posledného dňa nasledujúceho mesiaca.

Od zamestnávateľa dostávate prvých desať dní PN, zvyšok už platí sociálna poisťovňa. Peniaze vám uhradia na váš účet, po predložení písomnej žiadosti na účet partnera alebo v hotovosti poštou.

Čo ak maródujem na prelome mesiacov?

V tom prípade musíte odovzdať potvrdené tlačivo od vášho lekára na výplatu nemocenskej dávky. To odovzdáte zamestnávateľovi alebo sociálnej poisťovni. Keby ste ho neodovzdali, v tom prípade by vám peniaze nevyplatili. Dávajte si preto na to pozor a nezabudnite svojho lekára požiadať o vystavenie tlačiva a včas ho odovzdajte.

Príklad:

Ak ste boli PN od 15. októbra, ale maródka pretrváva ešte aj v novembri, musíte na konci mesiaca požiadať o tlačivo na peňažné dávky a odovzdať ho.

Ako dlho môžem poberať nemocenskú dávku?

O nemocenskú dávku môžete požiadať maximálne počas obdobia 52 týždňov od vzniku práceneschopnosti. Pokiaľ sa vám zdravotný stav nezlepší, môžete naďalej zostať na maródke, ale už nebudete dostávať finančný príspevok od štátu a zostanete teda bez pravidelného príjmu.

Kedy ešte zaniká nárok na nemocenské?

• dňom ukončenia práceneschopnosti
• úmrtím pacienta
• ak nadobudne právoplatnosť rozsudok súdu, podľa ktorého urobil práceneschopný človek úmyselný trestný čin a kvôli nemu zostal na maródke
• v prípade ak porušil čas vychádzok, porušil karanténu, nedodržiaval liečbu, nedostavil sa na určené kontroly u lekárov alebo ho kontrola sociálnej poisťovne našla pod vplyvom alkoholu či omamných látok či iným spôsobom hrubo porušil podmienky práceneschopnosti

Čo ak som doteraz pracovala v zahraničí?

Aj v tomto prípade máte nárok na nemocenskú dávku. Môže vám ju dokonca vystaviť aj lekár v danej krajine na také tlačivo, ktoré sa vydáva na tento príspevok v tomto štáte. Vy sa ním potom preukážete na pobočke sociálnej poisťovne a požiadate tým o vyplácanie dávok. Musí to však byť jedna z krajín EÚ alebo taký štát, s ktorým máme spísanú zmluvu o sociálnom zabezpečení.

A čo pandemická PN?

Podľa Sociálnej poisťovne je pandemické nemocenské dávka poskytovaná počas krízovej situácie poistencovi, ktorý bol uznaný dočasne práceneschopným výlučne z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie.

Rozdiel medzi „klasickým“ nemocenským a pandemickým nemocenským je v tom, že pandemické nemocenské sa poskytuje všetkým poistencom od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti potvrdenej z dôvodu karanténneho opatrenia alebo izolácie počas krízovej situácie.

Pandemickú dočasnú pracovnú neschopnosť, t. j. dočasnú pracovnú neschopnosť uznanú z dôvodu karanténneho opatrenia alebo izolácie počas krízovej situácie potvrdzuje ošetrujúci lekár spravidla prostredníctvom telemedicíny. Z uvedeného dôvodu lekár zasiela Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti priamo Sociálnej poisťovni. Ak si chce poistenec uplatniť nárok na výplatu nemocenského pri takto potvrdenej dočasnej pracovnej neschopnosti, musí predložiť samostatnú žiadosť o pandemické nemocenské.

Ako požiadať o pandemické nemocenské

Poistenci môžu podať žiadosť o pandemické nemocenské jedným z nasledovných spôsobov:

• vyplnením e-formulára bez občianskeho preukazu s aktivovaným čipom s pomocou mobilného telefónu, ktorého číslo je povinný údaj vo formulári (bez eID)
• vyplnením e-formulára s občianskym preukazom s aktivovaným čipom (s eID)

Žiadosť je naďalej možné poslať do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne e-mialom, poštou alebo vhodením do na to určenej schránky umiestnenej pred budovou každej pobočky.

Podľa nových pravidiel sa tiež pandemická PN od 1. decembra dostane na úroveň štandardnej PN. Doteraz boli podmienky pandemickej PN výhodnejšie.

Miesto určenia a vychádzky počas PN

S dočasnou PN sa úzko spája miesto určenia a vychádzky. Miesto určenia na vykonávanie dočasnej PN predstavuje miesto, kde sa bude osoba zdržiavať a liečiť. Ak sa pacient nechce zdržiavať na mieste svojho trvalého bydliska, nemusí to robiť. Lekárovi však musí oznámiť iné miesto, kde sa bude liečiť. Ten následne adresu uvedie do potrebného tlačiva. Zamestnanec sa musí v určenom mieste zdržiavať počas celého obdobia dočasnej PN.

Ošetrujúci lekár môže počas dočasnej práceneschopnosti určiť vychádzky. To, či ich určí, alebo nie, závisí najmä od povahy choroby. Lekár pritom časovo vymedzí rozsah vychádzok. Vo väčšine prípadov ide o rozsah štyroch hodín denne. Tieto štyri hodiny nemusia nasledovať po sebe, môžu byť rozdelené napríklad do dvoch úsekov. Ošetrujúci lekár zaznamená čas vychádzok na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti” alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN).

Zmena adresy počas PN

Pacient musí byť na adrese, ktorú v ordinácii nahlásil. Tú môže neskôr aj zmeniť. Zmena adresy by nemala byť v rozpore so životosprávou chorého na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Preto je odporúčané túto otázku vždy konzultovať so svojím lekárom. Poistenec Sociálnej poisťovne je zároveň povinný zmenu adresy počas dočasnej pracovnej neschopnosti bezodkladne oznámiť Sociálnej poisťovni.

O zmene adresy musí vždy vedieť aj lekár. Ak má pacient určené aj vychádzky a nejde o ťažkú chorobu, o zmene ho stačí informovať. Ak by išlo o vážnu chorobu bez vychádzok, lekár musí pacientovi zmenu adresy schváliť. Keď lekár o zmene vie alebo ju schváli, pacient ju môže nahlásiť priamo na pobočke Sociálnej poisťovne. Tam stačí vypísať formulár o zmene adresy, na ktorom je možné určiť inú adresu len dočasne.

Legislatíva pritom neurčuje, ako často môže pacient zmeniť svoj pobyt počas péenky. Určuje to ošetrujúci lekár v záujme dodržiavania zásad liečebného režimu konkrétneho pacienta. Pre jeho úspešnú liečbu nie sú časté či opakované zmeny adresy vhodné. Posudzuje to lekár podľa konkrétnej zdravotnej situácie pacienta.

Ak pacient nemá lekárom povolené ani vychádzky, znamená to, že jeho zdravotný stav je vážny, takže zmena adresy počas péenky bez súhlasu lekára by bola veľmi sporná. Keďže pri mnohých diagnózach môže práve časté cestovanie zhoršiť zdravotný stav, je vhodné túto otázku vždy konzultovať s lekárom.

Adresa, na ktorej sa pacient zdržiava počas péenky, je dôležitá najmä kvôli kontrole dodržiavania liečebného režimu u ľudí, ktorí majú počas nej nárok na nemocenskú dávku. Poistenec je povinný umožniť výkon kontrolnej činnosti zo strany Sociálnej poisťovne počas celej svojej práceneschopnosti, vrátane víkendov.

Kontroly počas PN

Aby sa zistilo, či osoba dodržiava všetky podmienky dočasnej PN a či má stále nárok na dávky, vykonávajú sa kontroly v domácnosti počas PN. Kontrola sa vykonáva v byte alebo dome dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom. Kontrola dodržiavania liečebného režimu sa môže vykonávať sedem dní v týždni, teda aj počas víkendov, voľných dní alebo sviatkov. Osoba, ktorá je PN, by si preto mala dávať veľký pozor na dodržiavanie všetkých podmienok.

V prípade, že by pacient nebol zastihnutý doma, pracovník Sociálnej poisťovne vykonávajúci kontrolu nechá v poštovej schránke tlačivo „Oznámenie o vykonaní kontroly”.

Porušenie liečebného režimu

V prípade, že má Sociálna poisťovňa podozrenie z porušenia liečebného režimu, v spolupráci s poistencom, od ktorého si vyžiada dodatočné dokumenty, prešetruje celú situáciu. Zároveň si od ošetrujúceho lekára vyžiada písomné vyjadrenie k podozreniu z porušenia liečebného režimu. Ak Sociálna poisťovňa vyhodnotí situáciu ako porušenie liečebného režimu, poistenec stráca nárok na výplatu nemocenskej dávky odo dňa porušenia liečebného režimu až do skončenia dočasnej PN.

K porušeniu ďalších povinností patrí napríklad neoznámenie zmeny adresy, na ktorej sa osoba zdržiava, alebo neodstránenie prekážky na výkon kontroly aj napriek upozorneniu. Výška pokuty je spravidla do 100 eur, no v prípade opakovaného porušenia povinností počas každej pracovnej neschopnosti sa môže vyšplhať až do 170 eur.

tags: #pn #hned #mimo #trvaleho #bydliska #podmienky