PN a podmienky jej priznania na Slovensku

Dočasná pracovná neschopnosť (PN), ľudovo nazývaná "maródka", predstavuje obdobie, kedy zamestnanec alebo SZČO nemôže vykonávať svoju prácu zo zdravotných dôvodov. Počas tohto obdobia má za určitých podmienok nárok na finančné zabezpečenie. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o PN na Slovensku, podmienkach nároku na dávky, povinnostiach poistenca a zmenách, ktoré priniesol prechod na elektronickú PN (ePN).

Vznik a trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti

Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, kedy lekár zistí chorobu alebo úraz, ktorý zamestnancovi bráni vo výkone práce. O dočasnej pracovnej neschopnosti a dĺžke jej trvania rozhoduje všeobecný lekár, gynekológ, pôrodník, iný lekár špecialista alebo lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný. Za práceneschopného môže byť pacient uznaný aj spätne, najviac za tri kalendárne dni.

Nárok na hmotné zabezpečenie počas PN

Počas PN má zamestnanec nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu v prvých dňoch poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu a neskôr Sociálna poisťovňa vo forme nemocenského.

Náhrada príjmu od zamestnávateľa

Zamestnanec má nárok na náhradu príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ poskytuje náhradu príjmu najviac počas prvých 10 dní práceneschopnosti zamestnanca.

• 1. až 3. deň PN: 25 % z vymeriavacieho základu
• 4. až 10. deň PN: 55 % z vymeriavacieho základu

Nemocenské od Sociálnej poisťovne

Ak práceneschopnosť presiahne 10 dní, zamestnanec má nárok na nemocenské, ktoré sa poskytuje od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.

Prečítajte si tiež: Dôchodok na Slovensku: Sprievodca

Výška nemocenského:

• Zamestnanec: Od 11. dňa PN - 55 % z denného vymeriavacieho základu.
• SZČO a dobrovoľne poistená osoba:
  • 1. až 3. deň PN - 25 % z vymeriavacieho základu
  • Od 4. dňa PN - 55 % z vymeriavacieho základu

Podmienky nároku na nemocenské

Na nemocenské nemá automatický nárok každá osoba. Zjednodušene povedané, nárok majú tí, ktorí si platia nemocenské poistenie. Do tejto kategórie spadá:

• Každý zamestnanec s trvalým pracovným pomerom a pracovným pomerom na dohodu, ktorý nemá nepravidelný príjem.
• SZČO, ktorá je povinne nemocensky poistená.
• Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, ktorá napríklad nepracuje, ale rozhodne sa platiť si nemocenské poistenie a ktorá si ho platila minimálne 270 dní v období posledných dvoch rokov.
• Osoba, ktorá ukončila pracovný pomer, ale je stále v ochrannej lehote.

SZČO vzniká nárok na nemocenské len v prípade, ak si pravidelne odvádzajú sociálne odvody, ktorých súčasťou je aj nemocenské poistenie. Pokiaľ majú nejaké nezrovnalosti z minulosti, najprv musia doplatiť vzniknutý dlh a až potom dostanú peniaze z tejto dávky. SZČO však zatiaľ nemusí vznikať povinnosť platiť tieto odvody. Tie sa odvádzajú len v prípade, ak aktuálne prekročili ročné zárobky vo výške nad 6552 eur. Začínajúce SZČO majú tiež odvodové prázdniny, ktoré trvajú do prvého odovzdania daňového priznania. Následne ak ste prekročili spomínanú výšku príjmov, zaplatíte prvé sociálne odvody v júli toho istého roka. Ak však nemáte povinnosť platiť sociálne odvody, neodvádzate ani nemocenský odvod a tým pádom nemôžete požiadať ani o nemocenský príspevok.

Osoba na úrade práce nemá nárok na nemocenský príspevok, pokiaľ si neplatí dobrovoľné nemocenské poistenie. Môže byť práceneschopná, takže v tom období je oslobodená od hľadania si práce a nahlasovania sa na úrade práce, ale naďalej dostáva len dávku v nezamestnanosti alebo inú sociálnu dávku. Jedinou výnimkou je, ak sa stal práceneschopný ešte v ochrannej lehote.

Ochranná lehota

Ochranná lehota je obdobie po zániku nemocenského poistenia, počas ktorého má osoba stále nárok na nemocenské dávky. Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia. Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. V prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov.

Elektronická PN (ePN)

Od 1. januára 2024 sa na Slovensku prešlo na plne elektronickú PN (ePN). To znamená, že lekári vystavujú a ukončujú PN výlučne elektronicky. Pacient už nemusí doručovať zamestnávateľovi žiadne papierové potvrdenia. Komunikácia medzi lekárom, pacientom, Sociálnou poisťovňou a zamestnávateľom prebieha elektronicky.

Prečítajte si tiež: Kto bude mať nový dôchodok?

Ako funguje ePN pre zamestnanca?

1. Lekár vystaví ePN: Lekár, ktorý vás uznal za práceneschopného, vystaví ePN.
2. Informovanie zamestnávateľa: Zamestnávateľa musíte bez zbytočného odkladu informovať, že ste PN a nedostavíte sa do práce. Túto oznamovaciu povinnosť za vás splní sociálka.
3. Žiadne doručovanie potvrdení: Nemusíte doručovať zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni žiadne potvrdenia o vašej práceneschopnosti.
4. Automatické posúdenie nároku: Samotné vystavenie ePN sa považuje za žiadosť o nemocenské, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa.
5. Výplata nemocenského: Nemocenské vám bude vyplatené na bankový účet, ktorý ste nahlásili Sociálnej poisťovni. Ak ste ho nenahlásili, bude vyplatené na účet, na ktorý vám zamestnávateľ vypláca mzdu.

Povinnosti zamestnávateľa pri ePN

Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musíte na sociálku oznámiť aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti. Ak vás Sociálna poisťovňa požiada o informáciu, či zamestnanec vykonáva prácu počas PN vystavenej na iného zamestnávateľa, ste povinní jej ju poskytnúť.

Povinnosti poistenca počas PN

Počas PN je poistenec povinný dodržiavať liečebný režim, ktorý mu určí lekár. To zahŕňa:

• Dodržiavanie pokynov lekára
• Užívanie predpísaných liekov
• Zdržiavanie sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti (pokiaľ nebola povolená zmena adresy)
• Dodržiavanie času vychádzok (ak boli povolené)

Liečebný režim a vychádzky

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže povoliť dočasne práceneschopnej osobe vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby. Vychádzky sa spravidla stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne. Čas vychádzok, ako aj ich prípadnú zmenu, ošetrujúci lekár zaznamená na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti.

Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a nakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ.

Prečítajte si tiež: Ktoré príjmy nemusíte zdaniť?

Pokiaľ kontrolór pacienta nezastihne doma (pacient si nájde o tom oznámenie), mal by sa najneskôr do troch pracovných dní dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a dôvod neprítomnosti vysvetliť.

Sankcie za porušenie povinností

Sociálna poisťovňa môže poistencovi uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese). Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.

Nárok na nemocenské zaniká:

• Dňom ukončenia práceneschopnosti
• Úmrtím pacienta
• Ak nadobudne právoplatnosť rozsudok súdu, podľa ktorého urobil práceneschopný človek úmyselný trestný čin a kvôli nemu zostal na maródke
• V prípade ak porušil čas vychádzok, porušil karanténu, nedodržiaval liečbu, nedostavil sa na určené kontroly u lekárov alebo ho kontrola sociálnej poisťovne našla pod vplyvom alkoholu či omamných látok či iným spôsobom hrubo porušil podmienky práceneschopnosti

Pandemická PN

Počas krízovej situácie (napr. počas pandémie COVID-19) sa poskytuje pandemické nemocenské poistencovi, ktorý bol uznaný dočasne práceneschopným výlučne z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie. Rozdiel medzi „klasickým“ nemocenským a pandemickým nemocenským je v tom, že pandemické nemocenské sa poskytuje všetkým poistencom od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti potvrdenej z dôvodu karanténneho opatrenia alebo izolácie počas krízovej situácie.

PN a invalidita

Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok.

tags: #pn #ka #ktore #treba #zaniest #podmienky