
Materské je dávka nemocenského poistenia, ktorá sa poskytuje z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o dieťa. Na rozdiel od rodičovského príspevku, kde existujú dve výšky príspevku, výška materského nie je u každej ženy rovnaká a závisí od jej zárobku. V tomto článku sa pozrieme na to, ako sa materské vypočítava, aké faktory ovplyvňujú jeho výšku a aké sú dôležité aspekty súvisiace s jeho vyplácaním a nárokom naň.
Výška materského sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Denný vymeriavací základ zamestnanca je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia.
Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie. Podľa zákona o sociálnom poistení sa zvýhodňuje dlhodobé poistenie pred krátkodobým. Nie je to však vždy pravidlom, pretože zákon pozná aj iné, kratšie rozhodujúce obdobia.
Štandardné rozhodujúce obdobie: Kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
Kratšie obdobie poistenia: Ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky bolo kratšie ako 90 dní od vzniku tohto nemocenského poistenia, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, v predchádzajúcom kalendárnom roku bolo najmenej 90 dní, okrem obdobia nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, dosiahnutého u zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
Prečítajte si tiež: Výška príjmu pre vianočný príspevok
Preradenie na inú prácu: Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnankyne, ktorá bola preradená na inú prácu v období, v ktorom obdobie nemocenského poistenia zamestnankyne, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, bolo kratšie ako 90 dní od vzniku nemocenského poistenia, je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne na inú prácu.
Tehotenské preradenie: Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie výšky materského zamestnankyne, ktorá bola z dôvodu tehotenstva preradená na inú prácu podľa osobitného predpisu, sa zisťuje ku dňu tohto preradenia.
Ak zamestnanec v rozhodujúcom období podľa § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nemal vymeriavací základ (napríklad v prípade žien na rodičovskej dovolenke), použije sa pravdepodobný denný vymeriavací základ. Pravdepodobný denný vymeriavací základ (predpokladaný vymeriavací základ) sa rovná jednej tridsatine vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
Výnimkou sú zamestnanci, ktorí nemali v rozhodujúcom období vymeriavací základ z dôvodu poberania materského alebo prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca, ktorý nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, poberania materského alebo prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (tzv. predpokladaný vymeriavací základ).
Pravdepodobný denný vymeriavací základ na určenie sumy materského, na ktoré vznikne ďalší nárok poistencovi, ktorý po vzniku predchádzajúceho nároku na materské získal obdobie nemocenského poistenia len z dôvodu poberania materského alebo podľa § 49a zákona o soc. poistení, nesmie byť nižší ako najvyšší z denných vymeriavacích základov alebo pravdepodobných denných vymeriavacích základov, z ktorých boli určené sumy predchádzajúcich materských z toho istého nemocenského poistenia.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad o starobnom dôchodku
Obdobie PN (pracovnej neschopnosti) je tzv. vylúčiteľná doba, ktorá neovplyvní výšku materského. Dni, kedy je zamestnankyňa na PN, sa odpočítajú od celkového počtu dní v rozhodujúcom období, čo môže mať vplyv na denný vymeriavací základ.
Od 1.2.2010 je možné si dobrovoľne platiť nemocenské poistenie. Ak si osoba platí DNP, pretože je nezamestnaná, a rozhodne sa ísť na PN až do nástupu na materskú, obdobie PN sa považuje za vylúčiteľnú dobu a neovplyvní výšku materského. Je však dôležité, aby dobrovoľné nemocenské poistenie trvalo v posledných dvoch rokoch aspoň 270 dní. Počas poberania nemocenského z DNP sa nemocenské poistenie neplatí.
Žena bola od roku 2007 na materskej, ktorá pokračovala rodičovskou dovolenkou. Počas toho bola stále zamestnaná. Keď jej skončila rodičovská dovolenka, dostala v práci výpoveď, odrobila jeden mesiac a potom išla na úrad práce. Rodičovská jej skončila 8.1.2010 a od 1.2.2010 je nezamestnaná. Od 1.2.2010 si začala platiť DNP, pretože plánovali s manželom druhé dieťa, čo sa im aj podarilo, takže v novembri sa narodí. Ak si platí DNP už 26 týždňov, má nárok na PN dokonca z tohto DNP. A aj materská sa jej v novembri bude rátať z DNP.
Pre výpočet výšky materskej je potrebné spočítať vymeriavacie základy, z ktorých sa platilo nemocenské poistenie za predchádzajúci kalendárny rok, a výsledok sa vydelí počtom dní predchádzajúceho kalendárneho roka, po odpočítaní dní, počas ktorých sa nemocenské poistenie neplatilo, napr. PN alebo pracovné voľno bez náhrady mzdy.
Manželka robí za 400 Eur mesačne v hrubom od 01.01.2008. Od 01.03.2010 začala platiť DNP, aby dorovnala rozdiel k max. vymeriavaciemu základu. Na materskú má ísť 31.12.2010. V takomto prípade sa vymeriavacím základom bude príjem zo zamestnania za rok 2009 + DNP za obdobie 01.03.2010-30.11.2010.
Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok – faktory
Nárok na materské zaniká uplynutím 34., príp. 37./43. týždňa od vzniku nároku. Ak dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, nárok zaniká uplynutím druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, nie dlhšie ako do konca 34., príp. 37./43. týždňa.
Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne je možné podať odvolanie okrem prípadov, keď je podanie odvolania zákonom výslovne vylúčené.