Štúdium je obdobie, kedy sa mladí ľudia pripravujú na budúci profesijný život. Popri štúdiu si mnohí študenti privyrábajú, najčastejšie formou brigád. Práve brigády a iné zárobkové činnosti môžu mať vplyv na ich sociálne poistenie, najmä na dôchodkové poistenie. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o dôchodkovom poistení študentov na Slovensku, ich právach a povinnostiach voči Sociálnej poisťovni.

Postavenie študenta v sociálnom poistení

Študent (žiak strednej školy alebo študent denného štúdia vysokej školy) nie je povinne poistený na sociálne poistenie. To znamená, že z dôvodu začiatku, ukončenia, prípadne prerušenia štúdia nemusí Sociálnej poisťovni nič oznamovať ani platiť žiadne poistné. Výnimkou je len študent poberajúci sirotský dôchodok, ktorý má oznamovacie povinnosti.

Zo samotného postavenia študenta teda nevyplýva povinnosť platiť poistné na žiadny druh sociálneho poistenia. Táto povinnosť nevyplýva ani štátu, čiže študent nemá automaticky nárok na dávky zo sociálneho poistenia. Dieťa v období od skončenia povinnej školskej dochádzky do dosiahnutia 26. roku veku nie je povinne poistené.

Obdobie štúdia a nárok na dávky

Od 1. januára 2004 sa obdobie štúdia nezhodnocuje pri uplatňovaní si nároku na akúkoľvek dávku zo Sociálnej poisťovne (do 31. decembra 2003 sa obdobie štúdia hodnotilo ako náhradná doba poistenia). Keďže študent sám neplatí poistné na žiadny druh sociálneho poistenia a neplatí ich za neho nikto, nemá ani nárok na žiadnu dávku zo Sociálnej poisťovne.

Príklady z praxe

• Príklad č. 1: Vysokoškoláčka otehotnie a v Sociálnej poisťovni si nárokuje dávku materské. Sociálna poisťovňa jej ju neprizná, pretože pre priznanie nároku na ňu je potrebné byť poistený v čase vzniku dôvodu na poskytnutie materského (spravidla 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu) a mať aspoň 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom.
• Príklad č. 2: Študent ukončí štúdium, nenájde si prácu a zaeviduje sa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. V Sociálnej poisťovni si uplatní nárok na dávku v nezamestnanosti. Sociálna poisťovňa mu ju neprizná, pretože podmienkou jej priznania je trvanie poistenia v nezamestnanosti aspoň 730 dní v posledných troch rokoch pred zaevidovaním sa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
• Príklad č. 3: Žiak Strednej odbornej školy drevárskej utrpel pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe, ktorá je súčasťou učebného plánu, úraz pri hobľovaní dreva, pri ktorom si poranil niekoľko článkov prstov na pravej ruke. Študent (žiak strednej školy alebo študent denného štúdia vysokej školy) nie je povinne poistený na sociálne poistenie.

Zárobková činnosť študenta a povinnosti voči Sociálnej poisťovni

Ak študent popri štúdiu začne vykonávať nejaký druh zárobkovej činnosti, povinnosti mu vzniknú (pozri časť Práca na základe pracovnej zmluvy a i.).

Prečítajte si tiež: Príspevok pre študentov: Kompletný prehľad

Dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie

Za obdobie štúdia si možno kedykoľvek v budúcnosti zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie aj dodatočne, napríklad aj pri spisovaní žiadosti o dôchodkovú dávku. Doplatiť si ho možno za obdobie od 1. januára 2004. So žiadosťou o dodatočné zaplatenie dôchodkového poistenia je potrebné obrátiť sa na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska s vyplneným tlačivom „Žiadosť o dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie“.

Pri dodatočnom zaplatení poistného si fyzická osoba sama určuje vymeriavací základ, z ktorého si zaplatí poistné na dôchodkové poistenie dodatočne.

Príklad

Fyzická osoba si chce doplatiť poistné na dôchodkové poistenie za obdobie štúdia v roku 2009, doplatiť si ho chce v roku 2013 (alebo neskôr). Minimálny vymeriavací základ pre dodatočné zaplatenie poistného stanovený pre rok 2009 je v sume 334,36 eur. Najmenej z takéhoto vymeriavacieho základu osoba zaplatí poistné. Zo sumy 334,36 eur zaplatí na starobné poistenie 18 % a na invalidné poistenie 6 %. Doplatenie poistného je možné len v prípade dôchodkového poistenia.

Dobrovoľné poistenie

Ak študent chce byť zúčastnený na sociálnom poistení v období štúdia (a následne - po splnení všetkých podmienok - mať nárok na dávky zo Sociálnej poisťovne), môže využiť dobrovoľné poistenie.

Príklad

Dobrovoľne poistená osoba nezaplatí poistné na dobrovoľné poistenie vôbec za marec a apríl 2014 (naposledy zaplatila poistné za február 2014). Poistné nezaplatí ani do 31. mája 2014. Dňom 28. mája 2014 jej zanikne dobrovoľné poistenie z dôvodu neplatenia poistného v zmysle § 21 ods. 1 písm. h) zákona o sociálnom poistení.

Prečítajte si tiež: Ako získať invalidný dôchodok ako študent

Dobrovoľné dôchodkové poistenie nezaniká automaticky pri vzniku pracovného pomeru, t. j. pri vzniku povinného poistenia zamestnanca, prípadne vzniku iného povinného poistenia. Trvá až do dňa odhlásenia sa z dôchodkového poistenia, keďže spätne sa odhlásiť (ani prihlásiť) z dobrovoľného poistenia nie je možné.

Práca na základe pracovnej zmluvy

Ak sa študent počas štúdia zamestná na základe pracovnej zmluvy, nadobúda v sociálnom poistení právne postavenie zamestnanca s povinnosťou platiť poistné na jednotlivé druhy sociálneho poistenia. Študent nemá voči Sociálnej poisťovni prihlasovacie, oznamovacie, odhlasovacie a odvodové povinnosti. Tieto plní jeho zamestnávateľ, to znamená, že zamestnávateľ odvádza Sociálnej poisťovni poistné, ktoré je povinný platiť študent ako zamestnanec.

Študent v postavení zamestnanca je povinne poistený na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (starobné a invalidné) a poistenie v nezamestnanosti, zamestnávateľ okrem poistného do uvedených fondov platí aj poistné na úrazové a garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity. Obdobie pracovného pomeru, t. j. obdobie, počas ktorého bol študent ako zamestnanec povinne poistený, sa mu započítava do obdobia dôchodkového poistenia.

Dohoda o brigádnickej práci študentov

Mnoho študentov stredných a vysokých škôl využíva prázdninové mesiace na letné brigády. Dohodou o brigádnickej práci študentov vzniká pracovnoprávny vzťah medzi zamestnávateľom a fyzickou osobou, ktorá má štatút študenta. Uzatvorením pracovnoprávneho vzťahu vznikajú pre zamestnávateľa aj študenta určité práva a povinnosti vyplývajúce predovšetkým zo Zákonníka práce, zákona o sociálnom poistení a zákona o dani z príjmov.

Zákonník práce umožňuje zamestnávateľom na plnenie svojich úloh a na zabezpečenie svojich potrieb uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a to dohodu o vykonaní práce (§ 226), dohodu o pracovnej činnosti (§ 228a) a dohodu o brigádnickej práci študentov (§ 227 a § 228). Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru upravuje deviata časť Zákonníka práce. Zamestnanec vykonávajúci práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nie je chránený všetkými ustanoveniami Zákonníka práce. Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa s účinnosťou od 1. januára 2013 vzťahuje len prvá časť, § 85 ods. 1 až 3, § 90, § 91, § 119 ods. 1 a 2, § 139 až 141, § 142 ods. 1 a § 144a Zákonníka práce. Ustanovenia ďalších častí Zákonníka práce sa na dohody nevzťahujú.

Prečítajte si tiež: Brigáda a evidenčný list

Podmienky pre uzatvorenie dohody o brigádnickej práci študentov

Dohodu o brigádnickej práci študentov môže zamestnávateľ uzatvoriť len s fyzickou osobou, ktorá:

• má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia I. a II. stupňa.
• má menej ako 26 rokov.

Dohoda o brigádnickej práci študentov musí byť uzatvorená písomne, inak je neplatná. V dohode musia byť uvedené nasledovné údaje:

• identifikačné údaje zamestnávateľa a študenta,
• stručný popis práce,
• doba, na ktorú sa dohoda uzatvára,
• odmena za vykonanú prácu a podmienky jej vyplácania,
• rozsah pracovného času,
• iné náležitosti vyplývajúce z požiadaviek zamestnávateľa, študenta alebo právnych predpisov, napr. spôsob ukončenia dohody.

Neoddeliteľnou súčasťou dohody o brigádnickej práci študentov je potvrdenie o štatúte študenta prostredníctvom potvrdenia o návšteve školy.

Zdravotné poistenie pri dohode o brigádnickej práci študentov

Na účely zdravotného poistenia sú fyzické osoby vykonávajúce u zamestnávateľa práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v súlade s § 11 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení považované za zamestnancov. Z kategórie zamestnancov vykonávajúcich práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú na účely zdravotného poistenia vyňatí, t. j. nepovažujú sa za zamestnancov, len tí študenti, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 11 ods. 7 zákona o zdravotnom poistení.

Sociálne poistenie pri dohode o brigádnickej práci študentov

Na účely sociálneho poistenia sú fyzické osoby vykonávajúce u zamestnávateľa práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v súlade s § 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení považované za zamestnancov. Na účely sociálneho poistenia sa posudzuje pravidelnosť poskytovania odmeny za práce vykonávané na základe dohôd. Na základe v dohode definovaných podmienok poskytovania odmeny môže ísť o dohody s právom na pravidelný mesačný príjem alebo o dohody s právom na nepravidelný príjem. Ak dohoda trvá viac ako jeden kalendárny mesiac a je s právom na výplatu odmeny každý kalendárny mesiac, ide o dohodu s pravidelným príjmom, ak je s právom na výplatu odmeny pri skončení dohody napr. raz ročne, raz polročne, raz za štvrťrok, raz za dva mesiace alebo podľa iných kritérií (napr. etapovite po skončení prác), ide o dohodu s nepravidelným príjmom.

Z uvedeného vyplýva, že aj študenti vykonávajúci brigádu na základe dohody o brigádnickej práci študentov sa na účely sociálneho poistenia považujú za zamestnancov a z odmeny za vykonanú prácu platia poistné na dôchodkové poistenie.

Výnimka z platenia poistného na dôchodkové poistenie

Študenti pracujúci na dohodu o brigádnickej práci študentov sú poistení a povinní platiť poistné na dôchodkové poistenie (starobné a invalidné), poistné za nich odvádza zamestnávateľ. Títo študenti sami žiadne povinnosti voči Sociálnej poisťovni nemajú, plní ich zamestnávateľ. Ak pravidelný mesačný príjem alebo priemerný mesačný príjem z tejto dohody u študenta mladšieho ako 18 rokov nepresiahol sumu 68 eur a u študenta nad 18 rokov nepresiahol 159 eur a študent požiadal o výnimku z platenia poistného, nemá postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia. Uvedené sumy platia pre kalendárne mesiace roku 2014.

Od 1. januára 2015 (za kalendárne mesiace roku 2015) sa hranica mesačného príjmu alebo priemerného mesačného príjmu z dohody, ku ktorej si študent uplatní u zamestnávateľa výnimku, zvýši na jednotnú sumu 200 eur. Výnimka platí až do skončenia právneho vzťahu dohody alebo do posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom ukončenie uplatňovania výnimky študent oznámi zamestnávateľovi. O výnimku žiada študent u zamestnávateľa na tlačive Oznámenie a čestné vyhlásenie k dohode o brigádnickej práci študentov. Zamestnávateľa informuje písomne aj v prípade, že výnimku si ďalej uplatňovať nechce.

Ak príjem z dohody presiahne hraničné sumy, študentovi vznikne dôchodkové poistenie aj v prípade, že o výnimku požiadal. V tomto prípade platí poistné na dôchodkové poistenie z vymeriavacieho základu, ktorý sa určí ako rozdiel medzi pravidelným mesačným príjmom alebo priemerným mesačným príjmom a hraničnou sumou (68 alebo 159 eur platnou pre rok 2014, 200 eur platnou pre rok 2015).

Príklad

17-ročný žiak strednej školy má od októbra 2014 uzatvorenú dohodu o brigádnickej práci študentov s pravidelným mesačným príjmom, pričom už na začiatku dohody požiadal o výnimku z platenia poistného na dôchodkové poistenie. V októbri a v novembri 2014 zarobil 65 eur, v decembri 2014 zarobí 100 eur, v januári 2015 zarobí 150 eur. Za október a november 2014 poistné na dôchodkové poistenie neplatí (príjem nižší ako 68 eur), za december 2014 zaplatí poistné na dôchodkové poistenie z vymeriavacieho základu 32eur (rozdiel medzi príjmom 100 eur a hraničnou sumou 68 eur), t. j. poistné na starobné a invalidné poistenie spolu v sume 2,24 eur. Za január 2015 sa hraničná suma zvýši na 200 eur, preto z dosiahnutého príjmu v sume 150 nebude platiť poistné na dôchodkové poistenie.

Odvodová odpočítateľná položka (OOP) od 1. januára 2023

Od 1. januára 2023 sa menia pravidlá pre študentov pracujúcich na základe dohody o brigádnickej práci študentov (DoBPŠ) a dôchodcov pracujúcich na dohodu o vykonaní práce (DoVP) alebo dohodu o pracovnej činnosti (DoPČ). Každý študent, ktorý pracuje na základe DoBPŠ, alebo dôchodca, ktorý pracuje na základe DoVP alebo DoPČ, sa stane od 1. januára 2023 zamestnancom na účely dôchodkového poistenia. Status zamestnanca získajú bez ohľadu na to, či im z príslušnej dohody plynie právo na pravidelný mesačný príjem alebo nepravidelný príjem, respektíve či od 1. januára 2023 študent alebo dôchodca využije právo určiť dohodu na účely uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky alebo nie.

Právo študenta alebo dôchodcu pracujúceho na základe dohody uplatniť si výnimku z postavenia zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, ak jeho mesačný príjem alebo priemerný mesačný príjem nepresiahne sumu 200 eur, zaniká 31. decembra tohto roka. Zamestnávateľ má teda povinnosť „doprihlásiť“ študenta, ako aj dôchodcu, ktorému pred 1. januárom budúceho roka nevzniklo dôchodkové poistenie a právny vzťah trvá aj po 31. decembri tohto roka, na povinné dôchodkové poistenie pred vznikom tohto poistenia. Študenti aj dôchodcovia majú právo od 1. januára budúceho roka určiť v jednom kalendárnom mesiaci najviac jednu dohodu, na ktorú si uplatnia odvodovú odpočítateľnú položku. Táto položka dosahuje 200 eur za kalendárny mesiac. Čestné vyhlásenie, že si výnimku súčasne neuplatňujú u iného zamestnávateľa v tom istom kalendárnom mesiaci, už zákon nevyžaduje.

Študent, ktorý pracuje na základe brigádnickej dohody, a dôchodca pracujúci na základe dohody, ktorí si ku koncu tohto roka uplatňujú odvodovú úľavu a chcú si uplatňovať úľavu vo forme odpočítateľnej položky od 1. januára budúceho roka, musia svojho zamestnávateľa písomne informovať o jej uplatnení ešte v decembri tohto roka. Ak si právo na odpočítateľnú položku uplatnia až počas januára budúceho roka, právne účinky nastanú až od 1. februára budúceho roka.

Povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ má povinnosť „doprihlásiť“ študenta, ako aj dôchodcu v právnom vzťahu na základe príslušnej dohody, ktorému pred 1. januárom 2023 nevzniklo dôchodkové poistenie a právny vzťah trvá aj po 31. decembri 2022, na povinné dôchodkové poistenie pred vznikom tohto poistenia, t.j. najneskôr do 31. januára 2023.

Zánik práva na výnimku z postavenia zamestnanca

Právo študenta pracujúceho na základe DoBPŠ alebo dôchodcu s vymedzeným druhom dôchodku v právnom vzťahu na DoPČ alebo DoVP uplatniť si výnimku z postavenia zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, ak jeho mesačný príjem alebo priemerný mesačný príjem nepresiahne sumu 200 eur, zaniká 31. decembra 2022.

Určenie dohody na uplatnenie odvodovej odpočítateľnej položky

Študent pracujúci na základe DoBPŠ ako aj dôchodca v právnom vzťahu na základe DoPČ alebo DoVP má právo od 1. januára 2023 určiť v jednom kalendárnom mesiaci len jednu dohodu, na ktorú si uplatní odvodovú odpočítateľnú položku (OOP). Študent, ktorý pracuje na základe DoBPŠ a dôchodcovia, ktorí pracujú na DoPČ alebo DoVP, ktorí si k 31. decembru 2022 uplatňujú odvodovú úľavu a chcú si uplatňovať úľavu vo forme OOP od 1. januára 2023 musia svojho zamestnávateľa písomne informovať o uplatnení OOP v decembri 2022. Zamestnávateľ oznámi uplatnenie OOP na RLFO - zmena. Ak si právo na OOP uplatnia až počas januára 2023, právne účinky nastanú až od 1. februára 2023. V prípade, že zamestnávateľ prihlasuje študenta alebo dôchodcu v právnom vzťahu na základe príslušnej dohody na povinné dôchodkové poistenie od 1. januára 2023 a zároveň si takýto zamestnanec uplatňuje OOP od 1. januára 2023, zamestnávateľ prihlási zamestnanca na dôchodkové poistenie s kódom 1 a súčasne oznámi uplatnenie OOP prostredníctvom RLFO - zmena.

Zhrnutie zmien od 1. januára 2023

• Každý študent pracujúci na dohodu a dôchodca pracujúci na dohodu sa stáva zamestnancom na účely dôchodkového poistenia.
• Zaniká výnimka z postavenia zamestnanca pre študentov a dôchodcov s príjmom do 200 eur.
• Študenti a dôchodcovia majú právo určiť si jednu dohodu, na ktorú si uplatnia odvodovú odpočítateľnú položku (OOP) vo výške 200 eur.
• Zamestnávatelia majú povinnosť „doprihlásiť“ študentov a dôchodcov na dôchodkové poistenie.

Sirotský dôchodok a štúdium

O sirotský dôchodok môže študent požiadať v prípade úmrtia rodiča alebo osvojiteľa. Žiadosť o sirotský dôchodok spisuje pobočka Sociálnej poisťovne v mieste trvalého pobytu žiadateľa. Dieťa, ktoré dosiahlo 15 rokov veku a je spôsobilé na právne úkony, si uplatňuje nárok na sirotský dôchodok vo vlastnom mene. Za sirotu mladšiu ako 15 rokov, resp. za sirotu, ktorá nie je spôsobilá na právne úkony, uplatňuje nárok zákonný zástupca.

Pri žiadaní o dôchodok študent preukáže, že je nezaopatreným dieťaťom a že sa sústavne pripravuje na povolanie. Ak študuje v zahraničí, potvrdenie o štúdiu sa posudzuje na základe rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky, Strediska na uznávanie dokladov o vzdelaní. Ak študuje v Českej republike na škole, ktorá sa nachádza v zozname uznaných vysokých škôl z Českej republiky, nie je potrebné žiadať Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní o posúdenie daného štúdia.

Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká dňom, keď jeho poberateľ prestáva byť nezaopatreným dieťaťom, t. j. v prípade študenta ukončením štúdia. Nárok na výplatu sirotského dôchodku sa obnoví odo dňa, ktorým dieťa začalo znovu byť nezaopatreným dieťaťom. Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká aj osvojením nezaopatreného dieťaťa. Sirotský dôchodok sa prestane vyplácať od výplatného termínu dôchodku nasledujúceho po dni, keď tieto skutočnosti (napr. ukončenie štúdia) nastali.

Rovnaké povinnosti ako pri sirotskom dôchodku spojené s preukazovaním nezaopatrenosti v prípade štúdia má aj žiak alebo študent, ktorý je poberateľom pozostalostnej úrazovej renty prekvalifikovanej od 1. januára 2004 na sirotský úrazový dôchodok. Sociálna poisťovňa za termín ukončenia stredoškolského štúdia považuje posledný deň letných prázdnin po záverečnom roku štúdia.

Oznamovacia povinnosť poberateľa dôchodkovej dávky

Poberateľ dôchodkovej dávky je povinný v lehote do ôsmich dní oznámiť Sociálnej poisťovni zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Poberateľ sirotského dôchodku je povinný v tejto lehote vždy oznámiť, že štúdium zanechal (štúdium skončil skôr, ako je predpísaná dĺžka štúdia), prípadne štúdium prerušil.

Povinnosti po ukončení štúdia

Ak sa bývalý študent zamestná na pracovný pomer alebo dohodu, povinnosti voči Sociálnej poisťovni plní za neho zamestnávateľ, a to od prvého dňa zamestnania. Ak bývalý študent začne podnikať alebo vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť a nadobudne na účely sociálneho poistenia právne postavenie SZČO, plní si povinnosti ako každá iná SZČO.

Príklad

Študent ukončí štúdium v máji 2014. V septembri toho istého roku si založí živnosť. Po prvý raz sa budú jeho povinnosti voči Sociálnej poisťovni posudzovať až k 1. júlu 2015, t. j. po podaní daňového priznania za rok 2014.

Často kladené otázky

• Musí sa študent prihlásiť v Sociálnej poisťovni? Nie. Študent (žiak strednej školy alebo študent denného štúdia vysokej školy) nemá povinnosť prihlásiť sa v Sociálnej poisťovni.
• Platí za študenta štát sociálne poistenie? Nie. Štát platí za študenta len zdravotné poistenie.
• Aký je rozdiel medzi zdravotným a sociálnym poistením? Zdravotné poistenie vám zabezpečí zdravotnú starostlivosť (v prípade choroby, či úrazu, liečby a pod.). Sociálne poistenie slúži na to, aby občan v období, keď nemôže pracovať (choroba, ošetrovanie chorého, invalidita, ale i strata zamestnania, materská a pod.), poberal aspoň čiastočnú náhradu príjmu. Ak ste zamestnanec, odvádza vám poistenie z vášho platu zamestnávateľ, v určitých prípadoch ho na dôchodkové poistenie za vás hradí štát (napríklad počas materskej dovolenky).
• Môže študent poberať sociálne dávky, ak si neplatí poistenie? Nie. Ten, kto si neplatí sociálne odvody (alebo ich za neho neplatí štát), nemôže poberať žiadnu sociálnu dávku (napr. nemocenské, materské, dávku v nezamestnanosti). Výnimkou je žiak strednej školy, ktorý utrpel pracovný úraz alebo ktorému vznikla choroba z povolania pri praktickom vyučovaní a študent vysokej školy, ktorý utrpel pracovný úraz alebo ktorému vznikla choroba z povolania pri praktickej výučbe alebo odbornej praxi. Takíto študenti majú nárok na úrazové niektoré dávky. V prípade pracovného úrazu študenta sa najčastejšie poskytujú dávky náhrada za bolesť, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrada nákladov spojených s liečením.

Evidenčný list dôchodkového poistenia

V zmysle § 231 ods. 1 písm. j) zákona o sociálnom poistení je zamestnávateľ povinný viesť o svojich zamestnancoch evidenciu na účely sociálneho poistenia a túto evidenciu predložiť pobočke Sociálnej poisťovne do troch dní od skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, a to podaním Evidenčného listu dôchodkového poistenia v papierovej forme alebo elektronickej forme.

Evidenčné listy je potrebné vyhotovovať aj pre študentov vykonávajúcich práce na základe dohody o brigádnickej práci študentov s právom na pravidelný aj nepravidelný príjem, za ktorých sa počas trvania pracovnoprávneho vzťahu platilo poistné na dôchodkové poistenie. Ak študent určí dohodu o brigádnickej práci študentov, z ktorej nebude dôchodkovo poistený a ak jeho príjem z takejto dohody nepresiahne určené sumy (66 €, resp. 155 €), Evidenčný list dôchodkového poistenia sa nevyhotovuje. Ak mesačný, resp. priemerný mesačný príjem študenta presiahne uvedené sumy a vznikne mu povinné dôchodkové poistenie, Evidenčný list dôchodkového poistenia sa vyhotovuje.

Pri vyplňovaní a predkladaní evidenčného listu zamestnávateľ postupuje rovnako ako pri vyplňovaní a podávaní evidenčných listov zamestnancov v pracovnom pomere, t. j. v Evidenčnom liste dôchodkového poistenia uvedie najmä:

• identifikačné údaje zamestnávateľa a zamestnanca,
• obdobie dôchodkového poistenia, t. j. obdobie, počas ktorého bol študent dôchodkovo poistený,
• vymeriavací základ, t. j. úhrn príjmov, z ktorých sa platilo poistné na dôchodkové poistenie,
• vymeriavací základ počas vylúčených dôb a počet kalendárnych dní vylúčených dôb - u zamestnancov narodených po 31. 12. 1983.

#

tags: #študent #dôchodkové #poistenie