PN a Dohoda o Pracovnej Činnosti: Podmienky Nároku na Náhradu Príjmu a Nemocenské Dávky

Práceneschopnosť (PN) je stav, keď zamestnanec alebo dohodár nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Dohoda o pracovnej činnosti je obľúbenou formou pracovného pomeru, ktorá ponúka flexibilitu a jednoduchosť. Tento článok poskytuje prehľad o tom, kedy a za akých podmienok majú dohodári nárok na náhradu príjmu počas práceneschopnosti.

Podmienky Nároku na Náhradu Príjmu pri PN

Od 1. januára 2023 platia nové podmienky nároku na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti (PN) a na nemocenskú dávku. Zamestnanec na dohodu (kód 2D) má nárok na náhradu príjmu pri PN, aj keď v dňoch nemoci nevykonáva prácu.

Zamestnanec na Dohodu a Minimálna Mzda

Podľa § 223 ods. 2 Zákonníka práce (ZP), na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahuje ustanovenie § 119 ods. 1 ZP. Mzda zamestnanca na dohodu nesmie byť nižšia ako ustanovená suma minimálnej mzdy.

Pre rok 2023 je suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom ustanovená na 4,023 €. Zamestnávateľ nemôže zamestnancovi na dohodu za hodinu práce v roku 2023 poskytnúť nižšiu odmenu, ako je táto suma.

Samotná skutočnosť, že suma minimálnej mzdy sa dostane nad úroveň dohodnutej odmeny, nevyvoláva potrebu vypracovávania dodatku k existujúcej dohode alebo novej dohody. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi na dohodu poskytovať odmenu za každú hodinu práce najmenej v sume ustanovenej minimálnej mzdy. V prípade nárastu minimálnej mzdy nie je nevyhnutné vypracovávanie dodatku k dohode, resp. novej dohody.

Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na náhradu príjmu

Nárok na Náhradu Príjmu pri Práceneschopnosti

Zamestnanec je na účely zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti fyzická osoba, ktorá je zamestnancom na účely nemocenského poistenia podľa § 4 ods. 1 a § 4b zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Ak by práceneschopnosť vznikla 2. februára 2023 a dohoda je uzatvorená od 1. februára 2023, denný vymeriavací základ by sa počítal podľa § 8 ods.

Zmeny v Poistnom od 1. Januára 2023

Do 31. decembra 2022 platilo, že poistné z dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s nepravidelným príjmom sa vykázalo a platilo až pri skončení dohody. Od 1. januára 2023 sa novelizovalo ustanovenie § 139b zákona č. 461/2003 Z. z.

Ak má zamestnanec z dohody pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti a nemá priznaný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, alebo výsluhový dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku, je povinne nemocensky a dôchodkovo poistený a povinne poistený v nezamestnanosti.

Výška Poistného

Výška poistného sa určuje nasledovne:

• Na starobné poistenie - 14 % z vymeriavacieho základu (VZ), ak nie je sporiteľ na starobné dôchodkové sporenie.
• Na starobné poistenie - 10 % z VZ, ak je sporiteľ na starobné dôchodkové sporenie a nevypláca sa mu starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok z II. piliera.

Ak má zamestnanec uzatvorenú dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti a má priznaný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok alebo výsluhový dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku, platí sa poistné na starobné poistenie vo výške:

Prečítajte si tiež: Výpočet nemocenských dávok

• 14 % z VZ, ak nie je sporiteľ na starobné dôchodkové sporenie.
• 10 % z VZ, ak je sporiteľ na starobné dôchodkové sporenie a nevypláca sa mu starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok z II. piliera.

Pri zúčtovaní príjmu počas trvania povinného poistenia zamestnanca je lehota na úhradu poistného do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol príjem zúčtovaný na výplatu.

Ak má žiak, študent alebo dôchodca uzatvorené viaceré dohody, v jednom kalendárnom mesiaci si môže určiť na neplatenie poistného iba jednu z nich. Dohodu na uplatnenie odvodovej odpočítateľnej položky (OOP) si dohodár určuje u zamestnávateľa.

Rozhodujúce Obdobie a Výpočet Nemocenských Dávok

Nemocenské dávky sa určujú z denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie, t. j. obdobie, z ktorého príjmy sa použijú pri výpočte denného vymeriavacieho základu.

Rozhodujúce obdobie je závislé od dĺžky trvania nemocenského poistenia a u zamestnanca aj od dĺžky obdobia platenia poistného od vzniku nemocenské poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky.

Určenie Rozhodujúceho Obdobia

1. Nemocenské poistenie zamestnanca trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka:
   • Rozhodujúce obdobie je predchádzajúci kalendárny rok (1. január až 31. december).
2. Nemocenské poistenie zamestnanca netrvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka:
   • Rozhodujúce obdobie sa posúdi podľa bodov 2.1, 2.2, 2.3 a 2.4.
   • 2.1 Ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca trvalo aspoň 90 dní pred dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie je obdobie 90 dní pred týmto dňom.
   • 2.2 Ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca trvalo menej ako 90 dní pred dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
   • 2.3 Ak zamestnanec nemal vymeriavací základ v rozhodujúcom období podľa bodu 2.1 alebo 2.2, rozhodujúce obdobie je prvý kalendárny mesiac, v ktorom mal zamestnanec vymeriavací základ.
   • 2.4 Ak zamestnanec nemal vymeriavací základ ani v období podľa bodu 2.3, denný vymeriavací základ sa určí zo skutočného vymeriavacieho základu.

Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa neprihliada na prerušenie povinného nemocenského poistenia.

Prečítajte si tiež: Praktické rady pre vysielanie zamestnancov

Postup pri Práceneschopnosti

Ak ste dohodár a stali ste sa práceneschopným, je dôležité dodržať správny postup, aby ste mohli získať náhradu príjmu.

1. Informujte zamestnávateľa: Okamžite informujte svojho zamestnávateľa o svojej práceneschopnosti a predložte mu potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. PN).
2. Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti: Toto potvrdenie vám vystaví váš lekár.
3. Oznámenie Sociálnej poisťovni: Ak vaša práceneschopnosť trvá dlhšie ako 10 dní, musíte ju oznámiť aj príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.

Dôležité Informácie a Upozornenia

• Nemocenské dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou sú vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu.
• Počas práceneschopnosti nesmiete vykonávať žiadnu zárobkovú činnosť, vrátane práce na dohodu.
• Ak pracujete na viacero dohôd o pracovnej činnosti, nárok na nemocenské dávky sa posudzuje pre každú dohodu samostatne.
• Nárok na nemocenské dávky trvá maximálne 52 týždňov.
• Ak je práceneschopnosť spôsobená pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, máte nárok na náhradu príjmu vo forme úrazových dávok.
• Dohodárky, ktoré sú tehotné alebo sú na materskej dovolenke, majú nárok na materské dávky.

Elektronická PN (ePN)

Od 1. januára 2023 je vystavovanie ePN pre oprávnených lekárov povinné. Váš lekár vám vystaví PN elektronicky (ePN), v Sociálnej poisťovni nemusíte podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku. Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa.

Zamestnávateľovi oznamuje údaje o vašej ePN Sociálna poisťovňa cez eSlužby, ku ktorým má každý zamestnávateľ prístup. V časti ePN si váš zamestnávateľ nájde všetky potrebné údaje o vás, aby vám mohol vyplatiť náhradu príjmu počas vašej dočasnej PN.

tags: #pnka #u #dohodara #dochodku #podmienky