Povinnosti dediča po smrti pozostalého v domácnosti

Smrť blízkeho človeka je vždy ťažká udalosť. Okrem smútku a vyrovnávania sa so stratou sa pozostalí často musia zaoberať aj právnymi záležitosťami, ako je dedičské konanie. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, kto má nárok dediť zo zákona na Slovensku, a zodpovedá na najčastejšie otázky týkajúce sa dedičského konania. Po smrti blízkeho človeka čakajú pozostalých povinnosti voči rôznym úradom a inštitúciám.

Úvod do dedičského konania

Smrť fyzickej osoby, čiže poručiteľa, je významnou právnou skutočnosťou, ktorá so sebou prináša množstvo dôsledkov. Jedným z nich je dedičské konanie, ktoré začne príslušný súd aj bez návrhu, len čo sa dozvie o tom, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho. Dedičské konanie je súdne konanie, ktoré sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom. Otvorenie dedičského konania má na starosti súd. Začína ho na základe oznámenia o úmrtí z matriky.

Napriek tomu, že dedičské konanie je konaním súdnym, súd v každej dedičskej veci, ktorá sa u neho začala, poverí notára, aby ako súdny komisár samostatne konal a rozhodoval v konaní o dedičstve v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "CMP"). Rozhodnutia vydané notárom a úkony vykonané notárom na základe poverenia sú rozhodnutiami a úkonmi súdu prvej inštancie.

Oznámenie úmrtia a vrátenie dokladov

V prípade, ak zosnulý príbuzný poberal dávky od Sociálnej poisťovne, pozostalí ju nemusia informovať o jeho úmrtí. Úmrtie každej fyzickej osoby jej nahlasuje príslušná matrika. Čo sa týka zdravotného preukazu príbuzní ho vracať do poisťovne nemusia. „V súlade s aktuálne platnou legislatívou nemajú pozostalí po zosnulom voči zdravotnej poisťovni žiadne oznamovacie povinnosti. Oznámenie o úmrtí poistenca je zasielané zdravotnej poisťovni vo forme elektronickej dávky z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Kým ešte neprebehlo dedičské konania, môže oznámiť úmrtie odberateľa ktorýkoľvek z pozostalých, ktorý disponuje oznámením o úmrtí. Vo väčšine prípadov oznámenie uskutočňujú príbuzní v priamom rade.

Daňové povinnosti a zmluvy s operátormi

Daňové povinnosti sa týkajú aj zosnulých osôb. Vyriešiť treba napríklad aj zmluvy s mobilným operátorom. „Podľa všeobecných obchodných podmienok úmrtím zákazníka zmluva zaniká. V predajni je preto potrebné v prípade úmrtia príbuzného doložiť kópiu úmrtného listu zákazníka, pričom tak môže urobiť ktorýkoľvek z pozostalých. Ku dňu úmrtia následne zrušíme telefónne čísla a všetky služby spojené s ich využívaním. So zrušením zmluvy po smrti klienta nie sú spojené žiadne administračné poplatky," hovorí Tereza Molnár z O2 Slovakia. „V prípade, že bol zákazník vo viazanosti, v prípade úmrtia nevymáhame zmluvnú pokutu ani nevyžadujeme vrátenie dotovaného zariadenia, rovnako je to aj v prípade zariadenia na splátky," informuje Ivica Hricová z Orange Slovensko. „Pozostalí, pokiaľ prijmú dedičstvo, majú povinnosť uhradiť prípadné dlhy pozostalého.

Prečítajte si tiež: Ako zrušiť parkovacie miesto pre ZŤP po úmrtí?

Najčastejšie otázky ohľadom dedičstva

Medzi najčastejšie otázky, ktoré sa vynárajú v súvislosti s dedičským konaním, patria:

• Ktorý súd je príslušný na konanie o dedičstve po zomrelej osobe?
• Kto je oprávneným dedičom po zomrelej osobe?
• Čo ak poručiteľ zanechal závet?
• Kto je to neopomenuteľný dedič?
• Čo je to dedičská nespôsobilosť?
• Aký je rozdiel medzi odmietnutím a "zrieknutím sa" dedičstva?
• Čo je to odúmrť?
• Ako mám postupovať, ak som dedičom a nebol som účastníkom dedičského konania?
• Kto je to dedič na neznámom mieste a ako bude súdny komisár postupovať v takomto prípade?

Príslušnosť súdu v dedičskom konaní

V dedičských konaniach, ktoré začali po 1. mal poručiteľ v čase smrti adresu trvalého pobytu,sa nachádza majetok poručiteľa, ak nie je daná príslušnosť podľa písmena a),poručiteľ zomrel, ak nie je daná príslušnosť podľa písmena a) alebo písmena b).

Kto je oprávneným dedičom?

Podľa platnej právnej úpravy sa dedí zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto právnych titulov dedenia súčasne. Dedičské právo upravuje zákon č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ"). Závet má prednosť pred zákonom, preto ak poručiteľ spísal závet, ktorý obsahuje zákonné náležitosti, dedí sa podľa neho.

Ak poručiteľ nezanechal závet alebo ak závet nie je platný, nastupuje dedenie zo zákona. Dedenie zo zákona je možné v štyroch dedičských skupinách. Okruh osôb, ktoré do spomenutých skupín patria, presne definuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 473 až 475a OZ. Zákon do dedičských skupín rozdelil prípadných dedičov tak, aby rozdelenie zodpovedalo najmä rodinným a spoločenským vzťahom poručiteľa. Platí premisa, že ak poručiteľove deti nededia, nadobudnú ich dedičské podiely rovnakým dielom ich deti - vnuci/čky poručiteľa. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom potomkovia vnukov a vnučiek poručiteľa.

Dedičské skupiny zo zákona

V rámci dedenia zo zákona môžu dediť len fyzické osoby, ktoré v čase smrti poručiteľa s ním boli v príbuzenskom pomere alebo v obdobnom pomere, ktorý sa svojím obsahom blíži kvalite príbuzenského pomeru. Stupeň príbuzenského pomeru je faktorom, ktorý určuje vytvorenie štyroch skupín vyplývajúcich zo zákona. Základom pre usporiadanie je rodičovský systém, na ktorý nadväzuje tzv. princíp reprezentácie. Princíp reprezentácie znamená, že na miesto, ktoré sa uvoľní po niektorom zo zákonných dedičov, bližšom potomkovi poručiteľa, nastupujú jeho dedičia. Dedenie v jednej skupine, vylučuje možnosť dediť v ktorejkoľvek inej skupine z nižšie uvedených štyroch skupín.

Prečítajte si tiež: Sprievodca pre pozostalých: Dôchodok

I. dedičská skupina

Túto dedičskú skupinu tvoria potomkovia a manžel poručiteľa, pričom všetci dedia rovnakým dielom. V prvej dedičskej skupine platí pravidlo: poručiteľove deti môžu byť samostatnými dedičmi. Poručiteľov manžel však nemôže dediť samostatne v prvej skupine. Platí teda, že ak nededia poručiteľovi potomkovia, v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

Ak teda poručiteľ zanechal napríklad 2 synov a manželku, každý z nich má zo zákona nárok na 1/3 dedičstva po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“). Prvým krokom pri manželstve, ktoré zaniklo smrťou je určenie rozsahu BSM a následne až keď sa určí, čo tvorí majetok poručiteľa, je následne predmetom dedenia. Ak niektoré z detí poručiteľa z nejakého dôvodu nededí, na jeho dedičský podiel nastupujú jeho potomkovia. V prípade dedenia detí je potrebné upozorniť na fakt, že náš právny poriadok nerobí rozdiel medzi deťmi manželskými, nemanželskými či osvojenými. Z uvedeného dôvodu dedia všetky tieto deti. Príbuzenský vzťah sa tu však chápe v právnom zmysle (nie v biologickom). Dedičom tak môže byť i osoba osvojená či osoba narodená na základe umelého oplodnenia a pod. Ak nededí napr. syn poručiteľa, nastupujú na jeho miesto jeho potomkovia, t. j. poručiteľovi vnuci. Dedičia zaradení do jednej skupiny sú povolaní dediť spoločne. Niektorí dedičia sú však zaradení do dvoch skupín (manžel poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti pred jeho smrťou), keďže v jednej by nemohli byť dedičmi samostatne.

Predpokladom dedenia v tejto skupina je, aby poručiteľ mal aspoň jedného potomka. Ak nededí po ňom žiaden potomok, manžel dedí v druhej skupine. Za dieťa sa považuje aj počaté dieťa, a to za predpokladu, že sa narodí živé (§ 7 ods. 1 OZ). Deťmi poručiteľky sú deti, ktoré poručiteľka porodila (§ 82 ZR). Predpokladom dedenia pozostalého manžela je existencia platného manželstva v čase smrti poručiteľa. Podmienkou však nie je, aby manželia spolu žili. Manželstvo zaniká právoplatnosťou rozvodového rozsudku. Pozostalý manžel dedí, ak manžel zomrie počas konania o rozvode manželstva.

Ak nededí dieťa poručiteľa, k dedeniu sú povolané jeho deti v rozsahu jeho podielu. Ak nededia ani tieto deti (t. j. vnuci poručiteľa), sú k dedeniu ich podielov povolaní ďalší potomkovia. (napr. Ak nededí manžel alebo niektoré z detí poručiteľa, dochádza k prirastaniu podielu tohto dediča v prospech podielu zostávajúcich zákonných dedičov prvej skupiny. Táto zásada je však modifikovaná tak, že ak nenadobudne dedičský podiel dieťa poručiteľa, dochádza ku zväčšeniu podielu ostatných dedičov z tohto prírastku len vtedy, ak nedediaci dedič nemá potomkov, ktorí by inak nastúpili na jeho miesto. Ak však dieťa zomrelo až po poručiteľovi, stalo sa dedičom podielu, ktorý naň pripadá. Tento podiel sa stáva časťou dedičstva po tomto dieťati.

II. dedičská skupina

Túto dedičskú skupinu tvoria manžel poručiteľa spolu s poručiteľovými rodičmi a tzv. spolužijúcimi osobami, teda tými, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedičia v druhej dedičskej skupine dedia rovnakým dielom, manžel poručiteľa však vždy najmenej jednu polovicu dedičstva. Ak teda poručiteľ zanechal manželku a rodičov, manželka má nárok na 1/2 dedičstva a každý z rodičov poručiteľa na 1/4 dedičstva.

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o dedení dôchodku

K dedeniu v druhej skupine dochádza vtedy, ak poručiteľ nezanechal žiadneho potomka, alebo ak potomkovia nededia. Ak dedí manžel sám, zdedí celý poručiteľov majetok. Pozostalý manžel môže byť teda v druhej skupine aj samostatným dedičom. Matkou poručiteľa je žena, ktorá poručiteľa porodila (§ 82 ZR). Podobne ako manžel poručiteľa v prvej dedičskej skupine, spolužijúca osoba nemôže dediť v druhej dedičskej skupine sama, preto ak poručiteľ nezanechal ani manžela ani žiadneho z rodičov, nastupuje tretia dedičská skupina. Pojem „spoločná domácnosť“ vyplýva z ustanovenia § 115 OZ. Predpokladá sa skutočné a trvalé spolužitie dvoch alebo viacerých ľudí tak, ako by boli členmi rodiny, teda ľudí, ktorí nemajú inú domácnosť. Hoci sa spoločné bývanie predpokladá, nemusí to byť vždy splnené. Na druhej strane iba samo spolužitie osoby v domácnosti poručiteľa, t. j. bývanie v spoločnom bytom, nezakladá dedičský nárok takejto osoby.

Ďalším znakom spoločnej domácnosti je jej trvalosť. Spolužitie uvedených osôb s poručiteľom v spoločnej domácnosti musí existovať v čase smrti poručiteľa. Zákon vyžaduje minimálne jednoročnú trvácnosť domácnosti, pričom jeden rok musel uplynúť už v čase smrti poručiteľa. Doba jedného roka starostlivosti o spoločnú domácnosť sa počíta spätne odo dňa smrti poručiteľa a je potrebné, aby v čase poručiteľovej smrti uvedené spolužitie trvalo. Pre naplnenie obsahu pojmu spolužijúca osoba sú dôležité faktické spolužitie v spoločnej domácnosti alebo starostlivosť o túto domácnosť, alebo odkázanosť výživou na poručiteľa. Osobou odkázanou na výživu poručiteľa je aj osoba, ktorá nemala vlastný zdroj príjmov na úhradu svojich osobných potrieb a nemala voči nikomu nárok na ich úhradu. Avšak poručiteľ jej dobrovoľne a bezplatne toto plnenie poskytoval. Týmito osobami sú väčšinou príbuzní v pobočnej línii, ale aj známi, či priatelia. Patria sem aj osoby zverené poručiteľovi do pestúnskej starostlivosti, prípadne pestún, o ktorého sa poručiteľ staral.

III. dedičská skupina

Túto dedičskú skupinu tvoria spolužijúce osoby a súrodenci poručiteľa, pričom všetci dedia rovnakým dielom. Pri súrodencoch pritom nezáleží na tom, či mali s poručiteľom spoločných oboch rodičov alebo len jedného rodiča. K dedeniu v tretej skupine dochádza vtedy, ak nededia potomkovia, manžel ani rodičia poručiteľa. Dedičia tretej skupiny zákonných dedičov dedia rovnakým dielom, každý z nich môže dediť aj samostatne. Aj medzi dedičmi tretej skupiny platí zásada akrescencie, t. j. prirastania podielu. V prípade ak nededí niektorí z týchto dedičov, prirastá jeho uvoľnený podiel ostatným dedičom tretej skupiny. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobudnú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti (t. j. synovci a netere poručiteľa). S ďalším stupňom dedičskej príbuznosti, teda s potomkami synovcov a neterí však už zákon nepočíta.

Súrodenci majú aspoň jedného spoločného bezprostredného predka. Preto dedí po poručiteľovi nielen ten, ktorý mal s ním spoločných oboch rodičov, ale aj ten, kto mal s ním spoločného iba jedného rodiča.

IV. dedičská skupina

Túto dedičskú skupinu tvoria starí rodičia poručiteľa a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, teda ujovia a tety poručiteľa. K dedeniu vo štvrtej skupine dochádza vtedy, ak nededia dedičia z tretej dedičskej skupiny, teda súrodenci, ich deti ani spolužijúce osoby. Podobne ako v III. dedičskej skupine ani tu zákon nepočíta s ďalším stupňom dedičskej príbuznosti, teda s potomkami ujov a tiet, t.j. bratrancami a sesternicami poručiteľa. Preto ak nededí žiaden zo starých rodičov ani ich ujov a tiet poručiteľa, nadobúda dedičstvo štát z titulu odúmrte.

Vo štvrtej dedičskej skupine môže byť každá osoba samostatným dedičom. V tejto skupine platí, že je vylúčené, aby dedičstvo nadobudlo dieťa prarodiča, ak je tu aspoň jeden prarodič z akejkoľvek strany, ktorý dedí. Pod pojmom „prarodičia“ v zmysle § 475a OZ sa myslí vždy príslušný pár prarodičov poručiteľa, teda na jednej strane rodičov otca a na druhej strane rodičov matky. Každý pár má nárok na polovicu dedičstva. Ak nededí žiadny z príslušného páru prarodičov, nadobúdajú ich polovicu dedičstva rovnakým dielom deti týchto nedediacich prarodičov. Ak nededí niektorý pár prarodičov a nededia ani ich deti, uplatní sa prirastanie podielu. Prarodičia poručiteľa sú vlastne rodičia jeho rodičov (dedo a babka).

Závet a jeho formy

OZ ponúka tri formy, v ktorých môže poručiteľ platne prejaviť svoju poslednú vôľu, a to:

• závet napísaný vlastnou rukou (holografný závet),
• závet vyhotovený v inej písomnej forme (alografný závet),
• závet spísaný vo forme notárskej zápisnice.

Správne napísaný testament musí mať písomnú formu. Najideálnejšie bude, ak spíšete závet priamo u notára. Predídete tak strate alebo úmyselnému zničeniu dokumentu, a notár, ktorý vedie dedičské konanie, pri lustrácii v zozname závetov zistí, že závet existuje a vyžiada si jeho odovzdanú kópiu od spisujúceho notára. Ďalšou podmienkou je, aby obsahoval presný opis toho, čo ktorý dedič dostane.

Platnosť závetu

Závet môže byť neplatný z viacerých dôvodov:

• poručiteľ v závete opomenie neopomenuteľných dedičov (deti, resp. maloleté deti musia dostať aspoň toľko, koľko by dostali zo zákona, plnoleté deti aspoň polovicu ich zákonného podielu). V tomto prípade však závet nie je automaticky celý neplatný, ale len relatívne neplatný - teda v rozsahu, v akom porušuje práva neopomenuteľných dedičov.
• holografný závet - musí byť napísaný a vlastnoručne podpísaný poručiteľom. Ak chýba vlastnoručný podpis alebo ho spísala iná osoba, závet je neplatný.
• alografný závet - poručiteľ ho nenapíše vlastnou rukou, ale napríklad ho nadiktuje alebo napíše niekto iný. V takom prípade ho musí vlastnoručne podpísať a pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne vyhlásiť, že ide o jeho poslednú vôľu.
• závet spísala osoba, ktorá nebola spôsobilá na právne úkony (napr. maloletá osoba).
• Spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný. Vlastnoručne vytvorený závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný. Závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu.

Ak poručiteľ zanechal platný závet, podiely závetných dedičov sú určené priamo v závete, ak nie, platí že sú rovnaké. Ak závet neobsiahol celé dedičstvo po poručiteľovi, tak ostatná časť dedičstva sa delí medzi zákonných dedičov, kde veľkosť dedičských podielov je daná zákonom. Ak zákonnými dedičmi sú potomkovia poručiteľa - neopomenuteľní dedičia, títo majú právo požadovať svoj zákonný podiel, teda namietnuť relatívnu neplatnosť závetu v časti, kde neboli rešpektované ich práva.

Ako možno v závete rozdeliť dedičstvo?

So svojím majetkom môže poručiteľ naložiť tak, ako uzná za vhodné, a ostatní musia rešpektovať jeho vôľu. Vynechať zo závetu ale podľa zákona nemôže potomkov (pokiaľ ich nevydedil). Napríklad ak zomrel poručiteľ a zanechal po sebe finančnú hotovosť v hodnote 150-tisíc eur. Po poručiteľovi zostala manželka, jedno maloleté a jedno plnoleté dieťa. Ak by sa dedilo zo zákona, každý z nich by zdedil jednu tretinu z uvedenej sumy, pretože všetci traja dedičia patria do prvej dedičskej skupiny, v ktorej každý z nich dedí rovným dielom. Ak by ale poručiteľ nechal závet, tak môže so sumou naložiť inak. Zo závetu musí neplnoleté dieťa dostať 50-tisíc eur, teda podiel, ktorý by dostalo aj zo zákona. Plnoletý súrodenec musí dostať sumu minimálne 25-tisíc eur, teda polovicu svojho zákonného podielu. Aby sa poručiteľ vyhol čiastočnej neplatnosti závetu, musí ale obom potomkom odkázať spo…

Dedičské konanie a úloha notára

Dedičské konanie je súdnym konaním. V prípade úmrtia človeka je to práve notár, ktorý na základe poverenie príslušného súdu vedie v postavení súdneho komisára konanie o dedičstve. V prípade úmrtia poručiteľa matrika oznámi úmrtie vo svojom matričnom obvode súdu príslušnému na prerokovanie dedičstva (doručením úmrtného listu). Súd začne konanie aj bez návrhu, keď sa dozvie, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho. Súd poverí notára ako súdneho komisára vedením konania o dedičstve, ktorého výsledkom je spravidla vydanie osvedčenia o dedičstve samotným notárom, alebo predloženie návrhu uznesenia na súd. Proti rozhodnutiu notára v dedičskom konaní, t.j. Notár poverený súdom vydá osvedčenie o dedičstve v prípade bezproblémového priebehu, teda ak je dedičom jediná osoba, dedičstvo pripadlo štátu, dedičia sa medzi sebou dohodli alebo uzavreli s veriteľmi poručiteľa dohodu o prenechaní predĺženého dedičstva na úhradu dlhov. Opravným prostriedkom proti Osvedčeniu o dedičstve je žiadosť o pokračovanie v konaní o dedičstve, ktorú môže účastník podať do 15 dní od prevzatia osvedčenia o dedičstve príslušnému súdu. Ak to nestihne do tejto zákonom stanovenej lehoty, Osvedčenie o dedičstve nadobudne právoplatnosť a účinok právoplatného uznesenia súdu. Dedičstvo možno odmietnuť ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením zaslaným na súd. Možno tak urobiť do 30 dní odo dňa, keď prišiel dedičovi oznam o práve dedičstvo odmietnuť.

Postup pri správe majetku a energií

V prípade, že zosnulý vlastnil nehnuteľnosť, tá je predmetom dedičského konania. V prípade bytu je však potrebné túto skutočnosť oznámiť správcovskej spoločnosti, ktorá následne upraví počet osôb bývajúcich v byte a v prípade, že poplatky za správu bytu boli hradené priamo zosnulým, dohodne s oznamovateľom ďalší postup. Následne je ku pôvodnej zmluve vyúčtovaná faktúra spotreby z dôvodu úmrtia. Faktúra bude zaslaná osobe, ktorá úmrtie oznámila. Ak je vyúčtovaný preplatok, podlieha dedičskému konaniu, nedoplatok je v dedičskom konaní pohľadávkou voči podstate dedičstva. Ukončením zmluvy však dodávateľ ukončí dodávku elektrickej energie, takže je potrebné ustanoviť nového platiteľa elektrickej energie, aby nedošlo k znehodnoteniu nehnuteľnosti. Ak bol zosnulý priamo klientom spoločnosti, ktorá dodávala plyn, informáciu o úmrtí je potrebné podložiť úradným dokumentom a nahlásiť ju na Zákaznícke centrum SPP. S každým prípadom sa pokračuje individuálne, nakoľko je možnosť úplného odpojenia od dodávky plynu alebo len dočasného pozastavenia.

Zrušenie zmlúv s telekomunikačnými operátormi

• Slovak Telekom: Ak zmluvy boli viazané na určité obdobie a to nebolo dočerpané, zánik zmluvy nie je nijako sankcionovaný.
• O2: Ukončenie zmluvy končí dňom úmrtia, nakoľko v O2 sú zmluvy bez viazanosti.
• Orange: Zmluva sa zruší bez sankcie, predložením úmrtného listu. Ak zosnulý mal telefón na splátky, môžu si ho ponechať jeho pozostalí.

Informovanie banky a riešenie úverov

V prípade, ak mal zosnulý založený účet v banke alebo si sporil, je potrebné informovať banku predložením úmrtného listu. Jeho účty sa tak zablokujú. V prípade, ak banku neinformujú pozostalí, účet je zablokovaný hneď, ako jej túto informáciu poskytne iný hodnoverný zdroj (notár, sociálna poisťovňa). Vedenie účtu je odo dňa zablokovania po dedičské konanie bezplatné. Banka však od zablokovania účtu musí zachovať mlčanlivosť a nesmie podať žiadnu informáciu o účtoch zomretého ani jeho príbuzným. Pokiaľ mal zosnulý hypotéku alebo iný úver, je vhodné riešiť toto s bankou individuálne.

Predmet dedenia a čo sa za dedičstvo nepovažuje?

Predmetom dedenia sú majetok zomrelého, nehmotné statky, pohľadávky a iné oceniteľné hodnoty. Ide najmä o osobné veci, hotovosť, dopravné prostriedky, zariadenie domácnosti. Súčasťou sú najmä pozemky, byty, stavby. Príkladom sú autorské práva, kryptomeny, alebo obchodné podiely. Dedičstvo v časti dlhov je neoddeliteľnou súčasťou dedičstva. Všetky dlhy, ktoré vznikli do smrti zomrelého, sú pasívum dedičstva. Náklady na pohreb nie sú dlhom zomrelého, ale vznikli už priamo dedičom. Tieto sú priamym záväzkom dedičov a nadobúda dedičstvo ku dňu smrti zomrelého.

Do dedičstva nevstupujú práva a povinnosti, ktoré boli viazané výlučne na osobu zomrelého. Taktiež, do dedičstva nevstupujú ani záväzky, ktoré neprechádzajú na inú osobu inak ako z titulu dedenia.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) automaticky zaniká smrťou jedného z manželov. Do dedičstva nevstupujú ani vzťahu k tomuto majetku, ale pozostalého manžela. O vyporiadaní BSM sa musia dohodnúť pozostalým manželom a dedičmi alebo o vyporiadaní BSM rozhodne súd. Následne bude zostávajúci podiel zomrelého predmetom dedičstva.

Niektoré práva a povinnosti smrťou zanikajú, a teda prestávajú existovať. Preto nemôžu byť ani predmetom dedičstva. Ide napríklad o právo na bolestné alebo náhradu za sťaženie spoločného uplatnenia. Rovnako sem patria niektoré povinnosti poručiteľa, ktoré boli viazané výlučne na jeho osobu. Ak mal napríklad umelec záväzok odspievať koncert, táto povinnosť nemôže prejsť na dediča. Ak však išlo o peňažný záväzok, prechádza na dedičov. Do dedičstva nevstupuje ani vyživovacia povinnosť alebo právo na výživné v prospech zomrelého. Tieto práva a povinnosti smrťou zanikajú, preto nemôžu byť predmetom dedičstva.

Práva, ktoré smrťou nezanikajú, no nie sú ani predmetom dedenia

Existuje ale skupina práv, ktoré smrťou nezanikajú, no nie sú ani predmetom dedenia. Sú teda celkove vylúčené z dedičského konania a na inú osobu po zomrelom prechádzajú na základe iného právneho titulu. Ide najmä o:

• právo na ochranu osobnosti zomrelej osoby, kedy majú deti a manžel zomrelého (v určitých prípadoch aj jeho rodičia) právo domáhať sa súdnej ochrany osobnosti zomrelého. To bez ohľadu, či k zásahu došlo za života alebo po smrti zomrelého;
• právo vyplývajúce zo životnej poistky, kedy je poistné plnenie vyplatené osobe určenej v poistnej zmluve;
• nároky voči zamestnávateľovi v rozsahu štvornásobku priemerného mesačného zárobku prislúchajú manželovi, deťom a rodičom, ak žili so zomrelým v čase smrti v spoločnej domácnosti. Ak by týchto osôb nebolo alebo by nároky voči zamestnávateľovi prevyšovali stanovenú hranicu, stali by sa predmetom dedenia;
• plnenie zo sociálneho poistenia, ak určité nároky boli uplatnené a priznané, a teda boli v čase smrti splatné, tieto nároky predchádzajú postupne na manžela, deti a rodičov. Ak takéto osoby neexistujú stanú sa predmetom dedenia;
• právo vyplývajúce z nájomnej zmluvy, kedy po smrti sa stáva jediným nájomcom pozostalý manžel. Ak zomrelý nebol zosobášený, spoločnými nájomcami sa stanú deti, vnuci, súrodenci zať a nevesta, ak so zomrelým žili v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt.

tags: #po #smrti #pozostalého #dedič #povinnosti #domácnosť