Poberanie čiastočného invalidného dôchodku a podpora v nezamestnanosti: Podmienky a aspekty

Nepriaznivý zdravotný stav môže človeka v pracovnom živote znevýhodňovať. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o podmienkach poberania čiastočného invalidného dôchodku v kombinácii s podporou v nezamestnanosti, ako aj ďalšie relevantné informácie týkajúce sa zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím.

Invalidný dôchodok a zamestnávanie

V pracovnom práve sa za občana so zdravotným postihnutím považuje osoba, ktorá bola uznaná za invalidnú rozhodnutím Sociálnej poisťovne, teda jej ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Je dôležité rozlišovať medzi občanom so zdravotným postihnutím a osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP), ktorá má preukaz osoby s ŤZP podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Aj osoba s ŤZP môže byť zároveň uznaná za invalidnú, ale nemusí to tak byť vždy.

Poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní alebo podnikať bez akéhokoľvek obmedzenia. Neprídu o invalidný dôchodok, ani im nebude krátený. Pri hľadaní a udržaní zamestnania majú zdravotne postihnutým pomáhať aj špeciálne agentúry podporovaného zamestnávania.

Povinnosti zamestnávateľov a podpora zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím

Občan so zdravotným postihnutím patrí medzi znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať zdravotne postihnutých, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%), sa počíta za troch. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí, za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia „limitu“. Zamestnávať zdravotne postihnutých je pre zamestnávateľa aj výhodné.

Odvody do zdravotnej poisťovne

Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Prečítajte si tiež: Všetko o invalidnom dôchodku na Slovensku

Od 1. januára 2025 sa mení minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov:

• 107,25 eur pre osoby bez zdravotného postihnutia,
• 53,62 eur pre osoby so zdravotným postihnutím.

Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025. Ak ste SZČO a máte vykonané ročné zúčtovanie za rok 2023, informáciu o novej výške ste už obdržali v jeho výsledku.

Chránená dielňa a chránené pracovisko

Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.

Chránené pracovisko je pracovné miesto pre jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky.

Prečítajte si tiež: Všetko o kombinácii invalidného a starobného dôchodku

Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste.

Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím. Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.

Pomoc v práci

Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.

Dávka v nezamestnanosti a jej poberanie

Dávka v nezamestnanosti má za úlohu pomôcť ľuďom bez práce preklenúť až 6 mesiacov bez príjmu. Obvykle jej výška predstavuje približne polovicu hrubej mzdy (počíta sa z denného vymeriavacieho základu), maximálne však 1 553,30 eur v mesiaci s 31 dňami. To však nie je jediný spôsob, ako si nechať dávku v nezamestnanosti vyplatiť. Peniaze môžete dostať aj vopred a dokonca aj po tom, čo ste nastúpili do práce, a to až tri roky spätne.

Jednorazová výplata dávky v nezamestnanosti

Ak poberáte dávku v nezamestnanosti aspoň 3 mesiace a potom nastúpite do práce alebo začnete podnikať, máte nárok na vyplatenie zostávajúcej sumy za 3 zvyšné mesiace, a to vo výške 50 % z nej. To v praxi znamená, že ak vaša dávka v nezamestnanosti bola 1 000 eur mesačne, po troch mesiacoch si môžete nechať vyplatiť polovicu zo zostávajúcich 3 000 eur, teda 1 500 eur.

Prečítajte si tiež: Poberanie dôchodku: Podmienky pozastavenia

Poistenec, ktorý si chce požiadať o jednorazovú výplatu 50 % z dávky za zostávajúce obdobie, musí spĺňať až tri zásadné kritériá. V prvom rade musí dávku poberať aspoň tri mesiace, následne podať žiadosť na predpísanom formulári a nesmie byť zároveň poberateľom starobného, predčasného ani invalidného dôchodku, konkrétne pri poklese schopnosti pracovať nad 70 %. Ak niektorá z týchto podmienok nie je splnená, Sociálna poisťovňa takúto žiadosť neuzná.

V prípade, že si poistenec vôbec neuplatní nárok na dávku, platí, že nárok zaniká po troch rokoch od obdobia, na ktoré sa dávka vzťahovala. Táto lehota sa môže predĺžiť, napríklad ak prebieha konanie o dávke alebo ak poistenec nemá ustanoveného opatrovníka.

Neoprávnené vyplatenie dávky

V niektorých prípadoch sa však môže stať, že dávka bola vyplatená neoprávnene alebo v nesprávnej výške. V takýchto situáciách budete povinní dávku vrátiť, najmä ak ste nesplnili zákonné povinnosti, nepredložili potrebné doklady, vedeli, že dávka vám nepatrí, alebo ste dokonca vedome spôsobili jej nesprávnu výplatu. Sociálna poisťovňa si nárok na vrátenie môže uplatniť do troch rokov od zistenia pochybenia, pričom absolútna lehota je desať rokov od samotného vyplatenia. Ak má poistenec problém uhradiť celú sumu naraz, môže požiadať o splátkový kalendár, ktorý však nesmie presiahnuť 24 mesiacov.

Situácia sa komplikuje aj v prípade úmrtia poberateľa. Nevyplatené sumy dávky nezostávajú štátu, prechádzajú na blízke osoby, a to v poradí: manžel alebo manželka, deti a napokon rodičia. Zaujímavosťou je, že tieto nároky nie sú predmetom dedičstva, ak však nikto z uvedených osôb neexistuje, stávajú sa súčasťou dedičského konania.

Zmeny vo vyplácaní dávky v nezamestnanosti

Minister financií predstavil opatrenia zamerané na ozdravenie verejných financií. Jedným z konkrétnych krokov je aj zmena systému vyplácania dávky v nezamestnanosti, ktorá sa po novom začne postupne znižovať už od štvrtého mesiaca evidencie uchádzača o zamestnanie. Cieľom tohto opatrenia je podľa ministra nielen obmedziť rast verejného dlhu, ale zároveň motivovať ľudí, aby sa čo najskôr vrátili na pracovný trh, pričom štát si od tejto úpravy sľubuje konkrétnu úsporu približne 24 miliónov eur.

Doteraz nezamestnaní dostávali dávku vo výške 50 % svojho vymeriavacieho základu počas celého obdobia čerpania, ktoré je maximálne šesť mesiacov. Po novom zostane táto výška zachovaná len počas prvých troch mesiacov. Od štvrtého mesiaca dávka klesne na 40 %, v piatom na 30 % a v poslednom, šiestom mesiaci už len na 20 %.

Za týchto okolností sa výplata 50 % zostávajúcej dávky oplatí menej, no ak máte vyššiu hrubú mzdu, môže to byť stále veľmi zaujímavá suma v stovkách eur.

Výpočet výšky dávky v nezamestnanosti

Podstata výpočtu dávky zostáva aj v roku 2026 rovnaká, odvíja sa od hrubej mzdy, z ktorej sa platili odvody na poistenie v nezamestnanosti. Nárok majú len zamestnanci, pričom živnostníci sa môžu do tohto systému zapojiť dobrovoľne. Dávka má zároveň svoj strop, ktorý je určený na základe dvojnásobku priemernej mzdy. Aktuálne sa vychádza z údajov za rok 2024. Pre druhú polovicu tohto roka a prvú polovicu budúceho platí maximálny denný vymeriavací základ vo výške 100,2083 eura, čo znamená, že pri 31-dňovom mesiaci môže maximálna dávka dosiahnuť až 1 553,30 eura a pri 30 dňoch najviac 1 503,20 eura. Tieto sumy sa týkajú najmä tých, ktorých mesačný príjem bol minimálne 3 048 eur.

Samotná výška dávky sa určuje podľa jednoduchého vzorca: denný vymeriavací základ sa vynásobí koeficientom a počtom dní v danom mesiaci. Doteraz bol tento koeficient po celý čas na úrovni 0,5, no po novom sa bude znižovať. V štvrtom mesiaci na 0,4, v piatom na 0,3 a v šiestom až na 0,2. To znamená, že ak niekto pred stratou zamestnania zarábal napríklad 1 500 eur mesačne, v 31-dňovom mesiaci mu doteraz patrila dávka vo výške približne 764 eur a pri 30-dňovom mesiaci okolo 740 eur.

Pracovné podmienky a práva invalidných dôchodcov

Ako čiastočný invalidný dôchodca máte rovnaké základné pracovnoprávne postavenie ako ostatní zamestnanci, pokiaľ ide o povinnosť pracovať nadčasy. Zákonník práce rozlišuje medzi bežnými zamestnancami a zamestnancami so zníženou pracovnou schopnosťou len v určitých prípadoch, najmä ak ide o prácu nadčas, no nie automaticky pre všetkých invalidných dôchodcov.

Práca nadčas je podľa § 97 Zákonníka práce možná len na základe príkazu zamestnávateľa alebo so súhlasom zamestnanca. Zamestnávateľ môže nariadiť prácu nadčas len v prípadoch, keď to vyžaduje vážny záujem zamestnávateľa, a to najviac v rozsahu 8 hodín týždenne a 150 hodín ročne. Celkový rozsah práce nadčas (nariadenej aj dohodnutej) nesmie presiahnuť 400 hodín ročne.

Ak ste uznaná za osobu so zdravotným postihnutím (napr. ste držiteľkou preukazu ZŤP alebo máte zníženú pracovnú schopnosť podľa posudku sociálneho zabezpečenia), zamestnávateľ by mal prihliadať na Vaše zdravotné obmedzenia. V takom prípade odporúčam predložiť zamestnávateľovi potvrdenie o zdravotnom stave a požiadať o individuálne posúdenie možnosti práce nadčas. Ak by nadčasy mohli ohroziť Vaše zdravie, zamestnávateľ je povinný zohľadniť tieto skutočnosti a môže Vám prácu nadčas nariadiť len s Vaším súhlasom.

Čo sa týka práce cez víkendy, v nepretržitej prevádzke je bežné, že pracovné zmeny pripadajú aj na víkendy. Zákonník práce to umožňuje, avšak aj tu platí, že zamestnávateľ musí prihliadať na zdravotný stav zamestnanca, ak je o ňom informovaný.

Ochrana pred výpoveďou počas PN

Počas PN ste chránený/á pred výpoveďou, aj keď PN trvá dlhšie ako jeden rok. Podľa § 64 ods. 1 písm. Podľa § 66 ods. Podľa § 66 ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm.

Skončenie pracovného pomeru

Výpoveď s okamžitou platnosťou neexistuje. Výpoveď a okamžité skončenie sú dva rozdielne spôsoby skončenia pracovného pomeru. Výpoveď je spojená s plynutím výpovednej doby a okamžite skončiť pracovný pomer je možné len z troch dôvodov, uvedených nižšie v ust. § 69 ods. Podľa § 69 ods. Najprijateľnejšou možnosťou je skončenie dohodou. Dohoda nie je viazaná na žiadny dôvod skončenia. Skúste sa dohodnúť so zamestnávateľavom na Vašom skončení dohodou. Ak by zamestnávateľ súhlasil, aby ste skončili Váš pracovný pomer na dohodu, tak by ste sa s ním dohodli na konkrétnom dni skončenia. Podľa § 60 Zákonníka práce, "Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f).

Vplyv zamestnania na invalidný dôchodok

Ak už raz máte schválený invalidný dôchodok, nie je rozhodujúce, kedy nastúpite do zamestnania po skončení PN. Dôchodok Vám z dôvodu mzdy nezoberú ani nebudú krátiť. Môžete poberať aj dôchodok aj príjem zo zamestnania. Prácu môžete vykonávať v akomkoľvek rozsahu, pokiaľ Vám to Váš zdravotný stav dovoľuje. Zároveň, ani forma pracovného pomeru nie je obmedzená.

Pracovný limit a povinnosti zamestnávateľa

Ak podľa lekárskeho posudku je Váš pracovný limit na 8 hodín denne, tak sa Váš zamestnávateľ bude musieť uspokojiť s týmto rozsahom Vašej práce. S každou jednou zmenou pracovných podmienok musí zamestnanec súhlasiť. Podľa § 54 Zákonníka práce," Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Uvedené, teda nie je dôvod na výpoveď zo strany zamestnávateľa.

tags: #poberanie #ciastocne #invalidneho #dochodku #a #podpory