Získavanie príjmu pri pobyte v zahraničí: Podmienky a aspekty

Otvorený trh práce umožňuje občanom Európskej únie (EÚ) a osobám bez štátnej príslušnosti pracovať na Slovensku. Zamestnávatelia musia rozlišovať medzi zamestnávaním občanov EÚ a občanov tretích krajín pri uzatváraní pracovnoprávnych vzťahov a platení poistného na sociálne a zdravotné poistenie. Tento článok sa zameriava na podmienky zamestnávania a povinnosti platenia poistného pre občanov EÚ a cudzincov, ktorí sa zdržiavajú na Slovensku za účelom zamestnania.

Právny rámec zamestnávania cudzincov na Slovensku

Zamestnávanie osôb na Slovensku sa riadi zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti (ZSZ), ktorý je základnou právnou normou. Ďalšie relevantné právne predpisy zahŕňajú:

• Zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov.
• Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ZP).
• Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.
• Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Pri zamestnávaní občanov tretích krajín je potrebné brať do úvahy aj medzinárodné zmluvy.

Európsky hospodársky priestor a sociálne zabezpečenie

Za členský štát EÚ sa pre oblasť sociálneho zabezpečenia považujú európske štáty, ktoré pristúpili k aplikácii európskeho práva sociálneho zabezpečenia, vrátane všetkých štátov, ktoré boli členmi EÚ do 30. apríla 2004 a nových členských štátov EÚ od 1. mája 2004, ako aj Švajčiarsko. Tieto štáty sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP), ktorý zahŕňa štáty EÚ, Švajčiarsku konfederáciu a krajiny Európskeho združenia voľného obchodu.

Koordinačné nariadenia EHS sa nevzťahujú na dávky sociálnej a zdravotnej pomoci, dávky založené na dohodách medzi zamestnávateľmi a odbormi, a dávky pre obete vojny. Vzťahujú sa na osoby zamestnané alebo samostatne zárobkovo činné, študentov, štátnych úradníkov, obslužný personál Európskych spoločenstiev a občanov tretích krajín za určitých podmienok.

Prečítajte si tiež: Všetko o invalidnom dôchodku na Slovensku

Formuláre typu „E“ pre komunikáciu medzi inštitúciami EÚ

Pre vzájomnú komunikáciu medzi inštitúciami v jednotlivých členských štátoch EÚ sa využívajú príslušné formuláre typu „E“, ktoré sú zoradené do siedmich sérií: E 001 všeobecný formulár a séria E 100 - E 600 podľa druhu dávok: dávky v chorobe a dávky v materstve, dávky v invalidite, dávky v starobe, pozostalostné dávky, dávky v súvislosti s pracovnými úrazmi a chorobami z povolania, podpory pri úmrtí, dávky v nezamestnanosti, rodinné dávky atď.

Definícia cudzinca a podmienky pobytu na Slovensku

Zákonník práce nedefinuje pojem cudzinec alebo cudzina. Tieto pojmy sú definované v Zákone o pobyte cudzincov (ZPC) a ZSZ. Podľa ZPC je cudzincom každý, kto nie je štátnym občanom SR. Podmienky pobytu cudzincov na území SR upravuje ZPC.

Typy pobytu pre cudzincov

Cudzinec môže požiadať o povolenie na jeden z troch typov pobytu:

• Prechodný pobyt: Udeľuje sa na jeden zo zákonom stanovených účelov, napríklad zamestnanie, štúdium, zlúčenie rodiny.
• Trvalý pobyt: Udeľuje sa za účelom zlúčenia rodiny alebo po splnení podmienky určitej doby nepretržitého pobytu v SR.
• Tolerovaný pobyt: Udeľuje sa výnimočne na kratšie časové obdobie za účelom riešenia špecifickej situácie, v ktorej sa cudzinec ocitne počas jeho pobytu na území SR.

Zmeny v zákone o pobyte cudzincov

Zákonom č. 594/2009 Z. z. sa s účinnosťou od 15. januára 2010 mení a dopĺňa ZPC. Upravuje okruh cudzincov, ktorým sa udeľuje prechodný pobyt na účel podnikania alebo osobám konajúcim v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva. Povolenie na prechodný pobyt na účel podnikania je možné udeliť okrem živnostníka iba cudzincovi, ktorý koná v mene spoločnosti alebo družstva, napríklad členom štatutárnych orgánov alebo prokuristom, ktorí nie sú s danou právnickou osobou v pracovnoprávnom vzťahu, ale vykonávajú svoju činnosť pre spoločnosť na základe mandátnej zmluvy.

Výnimky z povinnosti žiadať o povolenie na pobyt

Pri prechodnom pobyte na účel zamestnania určité skupiny cudzincov nemusia do 90 dní pobytu žiadať o povolenie na pobyt. Ide o cudzincov, ktorí sú vyslaní na územie SR svojím zamestnávateľom na prevažne krátky čas, pričom rovnakú možnosť má aj pracovník významného zahraničného investora v záujme zabezpečovania plynulosti výroby. Títo cudzinci môžu začať pracovať hneď po vstupe na naše územie s podmienkou, že majú vydané povolenie na zamestnanie, ak sa vyžaduje podľa ZSZ. Obdobný postup - nevyžadovanie povolenia na pobyt do 90 dní od vstupu, je aj pri študentoch a pri cudzincoch vykonávajúcich osobitnú činnosť, ktorou je liečenie a dobrovoľnícka činnosť.

Prečítajte si tiež: Všetko o kombinácii invalidného a starobného dôchodku

Cudzinci, ktorí nepotrebujú povolenie na zamestnanie

Zákon č. 594/2009 Z. z. dopĺňa aj § 22 ods. 7 ZSZ. S účinnosťou od 15. januára 2010 nepotrebujú povolenie na zamestnanie:

• ktorý má trvalý pobyt v SR,
• ktorý je rodinným príslušníkom občana SR alebo cudzinca s trvalým pobytom v SR,
• ktorému bol udelený azyl,
• ktorý je zahraničný Slovák podľa § 2 zákona č. 70/1997 Z. z.,
• ktorý je žiadateľom o azyl a vstup na trh práce mu umožňuje § 23 ods. 6 zákona č. 480/2002 Z. z.,
• ktorý je príslušník ozbrojených síl alebo civilnej zložky ozbrojených síl vysielajúceho štátu,
• ktorý je spoločník obchodnej spoločnosti, štatutárny orgán obchodnej spoločnosti alebo člen štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti, ktorý plní úlohy pre obchodnú spoločnosť, ktorej bola poskytnutá investičná pomoc podľa zákona č. 561/2007 Z. z.,
• ktorý pre obchodnú spoločnosť, ktorej bola poskytnutá investičná pomoc podľa zákona č. 561/2007 Z. z.

Pracovnoprávne vzťahy cudzincov na Slovensku

Osoba, ktorá nie je občanom SR, má právo uzatvoriť pracovnú zmluvu, ako aj dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov so zamestnávateľom, ktorý má sídlo v SR. Podľa § 6 ZP podmienky, za ktorých môže byť prijatý do pracovnoprávneho vzťahu cudzinec alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ustanovuje ZSZ.

Občania EÚ a ich rodinní príslušníci

Podľa § 2 ZSZ občan štátu, ktorý je zmluvnou stranou EHP a občan Švajčiarskej konfederácie a ich rodinní príslušníci majú rovnaké právne postavenie v právnych vzťahoch vznikajúcich podľa ZSZ ako občan SR, ak ZSZ neustanovuje inak. Voči štátu, ktorý je zmluvnou stranou EHP a voči Švajčiarskej konfederácii sa na účely ZSZ postupuje rovnako ako voči členskému štátu EÚ. Občania EÚ a ich rodinní príslušníci majú rovnaké postavenie ako občania SR, ak ZSZ neustanovuje inak. Pojem cudzinec sa na nich podľa ZSZ nevzťahuje.

Povolenie na zamestnanie a prechodný pobyt

Zamestnávateľ môže prijať do zamestnania cudzinca vtedy, ak mu bol na území SR povolený prechodný pobyt na účel zamestnania. Od 1. mája 2004, od vstupu SR do EÚ, majú občania SR možnosť pracovať v jednotlivých členských štátoch EÚ a opačne, občania EÚ majú možnosť pracovať na našom území. SR ako členský štát EÚ neprijal voči ostatným členským štátom žiadne prechodné opatrenia v oblasti voľného pohybu pracovnej sily. Zamestnávanie občanov EÚ na území SR sa od 1. mája 2004 realizuje podľa ustanovení práva Spoločenstva.

Princípy zamestnávania občanov EÚ

Podľa nariadenia Rady (EHS) č. 1612/68 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Spoločenstva v znení neskorších predpisov sa zaručuje sloboda pohybu občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov. Zamestnávanie občanov EÚ sa realizuje podľa rovnakých princípov ako zamestnávanie občanov SR s výnimkou toho, že podľa práva Spoločenstva - nariadenia Rady (EHS) č. 311/76 o zostavovaní štatistík zahraničných pracovníkov - vyplýva povinnosť sledovať pohyb občanov EÚ za prácou na území SR. Toto sa realizuje na základe informačných kariet na účely štatistickej evidencie, ktoré vypĺňa zamestnávateľ.

Prečítajte si tiež: Poberanie dôchodku: Podmienky pozastavenia

Informačná povinnosť zamestnávateľa

Zamestnávateľ so sídlom na území SR, ktorý prijme do zamestnania občana EÚ alebo zamestnávateľ, ktorý je etablovaný na území iného členského štátu a vysiela na výkon práce svojho pracovníka na územie SR, je povinný podľa § 23 ods. 8 ZSZ informovať príslušný ÚPSVR o vzniku pracovnoprávneho vzťahu alebo vyslaní na výkon práce v dvoch vyhotoveniach na formulári „Informačná karta“, ktorý predloží ÚPSVR osobne alebo poštou najneskôr do 7 pracovných dní od nástupu takéhoto pracovníka do zamestnania.

Ak ide o občana EÚ vyslaného na výkon práce na území SR, príslušné informačné karty s označeným vyslaním alebo skončením vyslania na výkon práce predloží ÚPSVR v mieste výkonu práce vyslaného občana EÚ tá tuzemská právnická osoba alebo tuzemská fyzická osoba, s ktorou zahraničný zamestnávateľ uzavrel zmluvu (informujúca organizácia), z ktorej vyplýva vyslanie pracovníkov na výkon práce na územie SR. Úradom potvrdené formuláre si zamestnávateľ eviduje ako doklad pre kontrolné účely úradu alebo inšpekcie práce. Rozhodujúce je miesto výkonu zamestnania, teda výkonu práce, nie sídlo zamestnávateľa.

Povinnosti zamestnávateľa a rodinní príslušníci občana EÚ

Zamestnávateľ je povinný overiť doklad potvrdzujúci, že ide o rodinného príslušníka občana EÚ, pred zamestnaním takéhoto občana. V prípade zamestnanca, ktorý nie je občanom EÚ a je zamestnaný u zamestnávateľa, ktorý má sídlo na území členského štátu EÚ a tento zamestnávateľ ho vysiela vykonávať prácu na území SR, vzťahuje sa na tohto zamestnanca postup a podmienky na zamestnávanie cudzinca na území SR v zmysle platných právnych predpisov.

Rozdiely medzi zamestnávaním občanov EÚ a cudzincov

Rozdiel medzi zamestnávaním občanov členských štátov EÚ, ako aj ich rodinných príslušníkov oproti zamestnávaniu cudzincov (s výnimkou cudzincov uvedených v § 22 ods. 7 ZSZ) je ten, že občania členských štátov EÚ potrebujú na vstup na územie SR len platný cestovný doklad. Občania EÚ a ich rodinní príslušníci (rovnako ako aj cudzinci uvedení v § 22 ods. 7 ZSZ) môžu byť zamestnaní na území SR bez povolenia na zamestnanie.

Podmienky pre udelenie povolenia na zamestnanie

Rovnaké právne postavenie ako občan SR má aj cudzinec, ktorý je účastníkom právnych vzťahov vznikajúcich podľa ZSZ, ak mu bolo udelené povolenie na zamestnanie a na prechodný pobyt na účel zamestnania alebo ide o žiadateľa o azyl, ktorému vstup na trh práce umožňuje zákon o azyle. Na udelenie povolenia nemá cudzinec právny nárok, ak to neustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je SR viazaná, ak nejde o vzdelávaciu a vedeckú činnosť, ak sa cudzincovi neposkytuje ochrana podľa zákona. Prednosť majú uchádzači o zamestnanie, občania SR, EÚ, EHP a Švajčiarska (vedení v sieti EÚ nazývanej EURES). Súčasťou žiadosti o udelenie povolenia na zamestnanie je prísľub zamestnávateľa na prijatie zamestnanca do zamestnania.

Povinnosti cudzinca a zamestnávateľa

Cudzinci môžu na území SR uzatvoriť pracovnú zmluvu, ako aj dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov, ak splnia podmienky ustanovené ZSZ. Cudzinec, ktorý sa chce v SR zamestnať, musí pred príchodom na územie SR písomne požiadať príslušný ÚPSVR o povolenie na zamestnanie buď sám, alebo prostredníctvom zamestnávateľa, alebo prostredníctvom fyzickej alebo právnickej osoby, ku ktorej bude vyslaný vykonávať prácu. Zamestnávateľ je podľa § 23 ods. 9 ZSZ povinný písomne informovať ÚPSVR, ak cudzinec, ktorému bolo udelené povolenie na zamestnanie, nenastúpil do zamestnania alebo jeho zamestnanie sa skončilo pred uplynutím obdobia určeného v povolení na zamestnanie, najneskôr do 7 pracovných dní.

Doba platnosti povolenia na zamestnanie

Povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania môže policajný útvar podľa § 20 ZPC udeliť cudzincovi na základe povolenia na zamestnanie podľa ZSZ. Povolenie na zamestnanie udelí príslušný ÚPSVR najviac na obdobie trvania pracovnoprávneho vzťahu a najviac na obdobie 2 rokov; pri sezónnom zamestnávaní najviac na obdobie 6 mesiacov v kalendárnom roku tak, aby medzi jednotlivými zamestnaniami na území SR uplynulo obdobie najmenej 6 mesiacov. Povolenie na zamestnanie môže úrad s prihliadnutím na situáciu na trhu práce na žiadosť cudzinca predĺžiť, a to i opakovane, najviac na obdobie 2 rokov. Podmienkou predĺženia povolenia na zamestnanie je, že zamestnanie sa bude vykonávať u toho istého zamestnávateľa.

Sociálne poistenie pre cudzincov na Slovensku

Systém sociálneho poistenia zabezpečuje poistencom náhradu príjmu v čase, kedy nastane situácia predpokladaná zákonom o sociálnom poistení. Systém sociálneho poistenia zahŕňa nemocenské, dôchodkové, úrazové, garančné poistenie a poistenie v nezamestnanosti, z ktorého sú po splnení zákonných podmienok vyplácané jednotlivé dávky.

Druhy sociálneho poistenia a životné situácie

• Nemocenské poistenie: Poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Dávky: Nemocenské, materské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka.
• Dôchodkové poistenie - starobné poistenie: Poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia, z ktorého sa vyplácajú nasledovné dávky. Dávky: Starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok.
• Dôchodkové poistenie - invalidné poistenie: Poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia. Dávky: Invalidný, vdovský a vdovecký dôchodok, sirotské.
• Úrazové poistenie: Pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Dávky: Úrazový príplatok, úrazová renta, jednorazové vyrovnanie, pozostalostná úrazová renta, jednorazové odškodnenie, pracovná rehabilitácia a rehabilitačné, rekvalifikácia a rekvalifikačné, náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada nákladov spojených s liečením, náhrada nákladov spojených s pohrebom.
• Garančné poistenie: Pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca, na úhradu odmeny a výdavkov predbežného Správcu a na úhradu povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Dávka: Dávka garančného poistenia.
• Poistenie v nezamestnanosti: Poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti. Dávka: Dávka v nezamestnanosti.

Systém je založený na zásluhovosti, čo znamená, že dávky, ktoré sú vyplácané zo systému sociálneho poistenia sú oprávnené čerpať len osoby, ktoré sa na systéme podieľali alebo odvodzujú svoje právo od takýchto osôb. Výška dávok priamo závisí od výšky príspevkov do systému. Sociálne poistenie je v kompetencii Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré ho zabezpečuje prostredníctvom Sociálnej poisťovne, jej ústredia a jednotlivých pobočiek.

Právo na vstup do systému sociálneho zabezpečenia

V prípade sociálneho poistenia je pri cudzincoch potrebné rozlišovať medzi právom na vstup do systému sociálneho zabezpečenia a právom na jednotlivé dávky. Na vstup do sociálneho systému majú právo v zásade všetci cudzinci bez ohľadu na druh pobytu (všetky osoby s trvalým a prechodným pobytom na území SR staršie ako 16 rokov, bez ohľadu na štátnu príslušnosť). Je potrebné rozlišovať medzi povinným a dobrovoľným poistením. Zamestnaným a podnikajúcim cudzincom vzniká povinnosť platiť odvody do sociálneho systému rovnako ako občanom SR (povinné nemocenské a povinné dôchodkové sociálne poistenie, poistenie v nezamestnanosti je pre SZČO dobrovoľné). V prípade nemocenského a dôchodkového sociálneho poistenia a poistenia v nezamestnanosti zákon okrem povinného poistenia umožňuje aj dobrovoľné poistenie. Úrazové a garančné poistenie sa týka len zamestnávateľov a je povinné.

Platitelia poistného na sociálne poistenie

Poistné na sociálne poistenie (v závislosti od druhu poistenia) spravidla platí zamestnanec, zamestnávateľ, samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne nemocensky poistená osoba. V presne zákonom stanovených prípadoch je platiteľom poistného štát.

Povinné dôchodkové poistenie platené štátom za cudzincov

V niektorých prípadoch povinné dôchodkové poistenie platí štát aj za osoby, ktoré nie sú zárobkovo činné. Vo väčšine týchto prípadov sa však vyžaduje trvalý pobyt, to znamená, že s cudzincami s prechodným pobytom sa v týchto prípadoch nepočíta, majú však právo na dobrovoľné dôchodkové poistenie. Ak ide o zamestnanca alebo SZČO, ktorá poberá materskú dávku (bez ohľadu na druh a účel pobytu), dôchodkové poistenie platí štát.

Vplyv zákona o pobyte cudzincov na sociálne poistenie

Cudzinci sa rovnako ako občania SR môžu ocitnúť v rôznych životných situáciách, ktoré pokrýva a rieši systém sociálneho poistenia. Pri vzniku určitej životnej situácie je u cudzincov vždy nevyhnutné brať do úvahy aj ustanovenia zákona o pobyte cudzincov. Môže sa totiž stať, že sa cudzinec ocitne v nejakej situácii (napríklad stratí prácu), nespĺňa podmienky svojho povolenia na pobyt a pobyt mu môžu zrušiť. V takých prípadoch môže cudzinec požiadať o zmenu pobytu alebo jeho účelu, pokiaľ je jeho aktuálny pobyt ešte platný. Najzraniteľnejší sú štátni príslušníci tretích krajín s prechodným pobytom na území SR, ktorých pobyt je vždy viazaný na určitý účel.

Spravidla však to, či cudzinec pri vzniku určitej životnej situácie spĺňa aj naďalej podmienky zákona o pobyte cudzincov, nemá vplyv na priznanie a vyplácanie dávky zo sociálneho poistenia, ak spĺňa podmienky zákona o sociálnom poistení.

Problematické a bezproblémové situácie

S ohľadom na oprávnenosť pobytu by nemali byť problematické situácie napr. dočasnej práceneschopnosti, osobného a celodenného ošetrovania chorého dieťaťa, materstvo, ak účel pobytu cudzinca naďalej trvá (napr. u cudzincov s prechodným pobytom za účelom zamestnania naďalej trvá pracovný pomer, cudzinec je zamestnaný).

Obzvlášť problematické pre oprávnenosť pobytu môžu byť situácie napr. týkajúce sa straty zamestnania, vážne poškodenie zdravia s trvalými následkami kedy napr. v prípade prechodného pobytu za účelom zamestnania dochádza k zániku účelu pobytu. Ak si v takomto prípade štátny príslušník tretej krajiny nenájde novú prácu, resp. pre svoj zdravotný stav už pracovať ďalej nemôže a nezmení si druh pobytu alebo účel pobytu (ak má takú možnosť), jeho pobyt na Slovensku bude zrušený.

Zdravotné poistenie pre cudzincov na Slovensku

Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení upravuje verejné zdravotné poistenie na Slovensku. Verejné zdravotné poistenie vzniká narodením, ak ide o fyzickú osobu s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo o nezaopatreného rodinného príslušníka. Verejné zdravotné poistenie zaniká smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.

Povinnosti poistenca a zdravotnej poisťovne

Poistenec má právo podať prihlášku v zdravotnej poisťovni, ktorú si vybral. Ak poistenec podal prihlášku do 30. septembra kalendárneho roka, zdravotná poisťovňa, ktorá prihlášku potvrdila, je jeho príslušnou zdravotnou poisťovňou od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka. Poistenec môže zmeniť príslušnú zdravotnú poisťovňu vždy len k 1. januáru kalendárneho roka. Prihlášku možno podať najneskôr do 30. septembra.

Práva a povinnosti poistenca vo vzťahu k zdravotnej starostlivosti

Poistenec má právo na čerpanie zdravotnej starostlivosti v plnom rozsahu. Zdravotná poisťovňa uhradí zdravotnú starostlivosť poskytnutú v cudzine okrem členských štátov, ak spĺňa kritériá podľa § 9b ods. 1. Poistenec môže požiadať aj o dodatočné vydanie súhlasu podľa § 9b ods. 10.

Nárokový preukaz a preukaz poistenca

Zdravotná poisťovňa vydáva poistencovi preukaz poistenca a európsky preukaz zdravotného poistenia. Na základe žiadosti cudzinca a oznámenia podľa odseku 8 poisťovňa vydáva nárokový preukaz, ktorý je na obdobie poskytnutia doplnkovej ochrany alebo na obdobie zaradenia do programu ochrany obetí.

Platiteľ poistného a vymeriavací základ

Štát je platiteľom poistného za osoby definované v § 11 ods. 7 zákona o zdravotnom poistení. Zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, poistenec podľa § 11 ods. 2 a poistenec štátu podľa § 11 ods. 7 platia poistné z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení.

Preddavky na poistné

Zamestnávateľ, samostatne zárobkovo činná osoba a poistenec štátu platia preddavky na poistné. Preddavok na poistné sa platí na účet zdravotnej poisťovne do 20. dňa kalendárneho mesiaca.

Praktické rady pred odchodom do zahraničia za prácou

1. Znalosť jazyka: Osvojte si cudzí jazyk, aby ste sa mohli úspešne komunikovať a porozumieť v práci aj v bežnom živote.
2. Doklady a povolenia: Skontrolujte si platnosť cestovného pasu alebo občianskeho preukazu a zistite si, či potrebujete povolenie na prácu v danej krajine.
3. Ubytovanie: Ak zamestnávateľ ponúka ubytovanie, zistite si podmienky. Ak nie, hľadajte si ubytovanie vopred a pripravte sa na zaplatenie zálohy.
4. Doprava a náklady: Naplánujte si cestu a ubezpečte sa, že máte dostatok finančných prostriedkov na prvé tri mesiace pobytu.
5. Práca: Overte si zamestnávateľa a dohodnite si pracovné podmienky vopred.
6. Sociálna poisťovňa: Ak vykonávate zárobkovú činnosť v inom štáte EÚ, požiadajte Sociálnu poisťovňu o určenie uplatniteľnej legislatívy a o vydanie prenosného dokumentu A1.
7. Zdravotná poisťovňa: Odhláste sa zo zdravotnej poisťovne a požiadajte o vydanie EHIC (Európsky preukaz zdravotného poistenia).
8. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny: Ak ste evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, oznámte úradu, že ste si našli prácu v zahraničí.
9. Daňový úrad: Zistite si, či ste daňovým rezidentom SR a či je nutné podať daňové priznanie na Slovensku.

tags: #poberanie #dochodku #pri #pobyte #v #cudzine