
Článok sa zameriava na problematiku bezodplatnej odmeny za vymáhanie pohľadávok, pričom objasňuje povinnosti konateľov, možnosti riešenia úpadku spoločnosti, trestnoprávnu zodpovednosť a dôležitosť odborného prístupu pri vymáhaní pohľadávok. Cieľom je poskytnúť čitateľovi ucelený pohľad na túto komplexnú tému a upozorniť na potenciálne riziká a možnosti riešenia.
Konateľ ako štatutár v užšom zmysle slova má zásadnú povinnosť podať včas a kvalifikovaný návrh na vyhlásenie konkurzu, ak zistí úpadok obchodnej spoločnosti. Táto povinnosť platí pre každého, bez ohľadu na to, či je podnikateľom alebo nie. Porušenie tejto povinnosti má vážne následky, vrátane objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú veriteľom.
Podnikateľ, ktorý prevádzkuje kovoobrábanie a kovovýrobu, si prenajal kovoobrábacie stroje od lízingovej spoločnosti. V dôsledku dopravnej nehody a zhoršenej hospodárskej situácie sa spoločnosť dostala do finančných problémov, čo viedlo k rastu splatných a neuhradených pohľadávok a neschopnosti uhrádzať mzdy zamestnancom.
V prvom rade je dôležité prijať vhodné a primerané opatrenia na predchádzanie alebo prehlbovanie úpadku. Medzi tieto opatrenia patrí:
Dlžník je povinný predchádzať úpadku a prijať bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii ukladá túto povinnosť každému dlžníkovi bez výnimky. Definícia vhodných a primeraných opatrení nie je v zákone presne stanovená, záleží na odbornej starostlivosti dlžníka.
Prečítajte si tiež: Obmedzenie spôsobilosti a opatrovník
Ak sa nepodarí revitalizovať majetkovú situáciu, je dôležité si uvedomiť, že dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Platobnú neschopnosť definuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 643/2005 Z. z. Predlženie nastáva, ak má podnikateľ viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho splatných záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku.
Dlžníci, ktorí sú povinní viesť účtovníctvo, sú povinní sústavne sledovať vývoj svojej finančnej situácie a stav svojho majetku a záväzkov. Riadne plnenie tejto povinnosti umožňuje včasné zistenie hrozby úpadku a prijatie opatrení na jeho odvrátenie.
Základnou podmienkou pre podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je, že dlžník je v úpadku, či už vo forme platobnej neschopnosti alebo predlženia. Dlžník je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní odo dňa, kedy sa dozvedel alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku.
S oneskoreným podaním alebo nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu sa spája zodpovednosť konateľa za škodu. Zákon stanovuje, že výška škody je suma pohľadávok neuspokojených po zrušení konkurzu alebo po zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku. Konateľ sa môže vyviniť, ak preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. Premlčacia doba na uplatnenie zodpovednosti za škodu je jeden rok od zrušenia konkurzu alebo zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku.
Konanie alebo nečinnosť konateľa, ktoré Trestný zákon kvalifikuje ako spáchanie trestného činu, má omnoho vážnejšie dôsledky ako zodpovednosť za náhradu škody.
Prečítajte si tiež: Integrácia a ľudské práva
Podľa § 240 Trestného zákona je trestné konanie každého, kto ako dlžník, ktorý nie je schopný plniť svoje splatné záväzky, zmarí, hoci aj len čiastočne, uspokojenie svojho veriteľa tým, že zvýhodní iného veriteľa. Zvýhodňovanie niektorých veriteľov je teda neprípustné. Pojmovým znakom tohto trestného činu je skutočná neschopnosť dlžníka plniť svoje splatné záväzky, pričom sa zisťuje jeho platobná neschopnosť alebo predlženie.
Medzi ďalšie trestné činy patrí podvodný úpadok a marenie konkurzného konania. Dlžník je povinný poskytovať súčinnosť pri riešení úpadku a vyhýbať sa právnym úkonom so spriaznenými osobami.
Ďalšou podmienkou na vyhlásenie konkurzu je, že dlžník musí vlastniť majetok, ktorý postačuje aspoň na úhradu nákladov konkurzu. Súd zastaví konkurzné konanie pre nedostatok majetku, ak zistí, že majetok dlžníka nemá dostatočnú hodnotu. Dlžník je povinný zaplatiť preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu.
V prípade oneskorenej alebo nezaplatenej faktúry je dôležité zveriť vymáhanie pohľadávok do rúk odborníkov. Profesionálne vymáhanie pohľadávok môže zabezpečiť nielen 100 % fakturovanej sumy, ale aj úroky z omeškania.
Notárska zápisnica je verejnou listinou, ktorá môže slúžiť ako exekučný titul. Obsahuje označenie dlžníka a veriteľa, vymedzenie právneho dôvodu, právny záväzok, predmet a čas plnenia so súhlasom k vykonateľnosti. Súhlas dlžníka k vykonateľnosti je nevyhnutný, aby sa notárska zápisnica mohla stať plnohodnotným exekučným titulom.
Prečítajte si tiež: Aspekty Pracovnej Zmluvy a Bežnej Zmluvy
Provízia za vymáhanie pohľadávky je odplata za činnosť spojenú s vymáhaním pohľadávky. Uznanie provízie ako daňového výdavku je obmedzené na 50 % vymoženej pohľadávky. Podmienkou je reálne zaplatenie pohľadávky dlžníkom.
Ručenie je spôsob zabezpečenia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi. Ručiteľ sa zaväzuje veriteľovi, že uhradí záväzok dlžníka, ak ho dlžník nesplní. Ručenie je v praxi bánk zriedkavejšie ako v minulosti.
Ručiteľ, ktorý splní záväzok dlžníka, nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa a je oprávnený požadovať náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi. Na záväzok ručiteľa voči veriteľovi nemá v zásade žiadny vplyv smrť dlžníka.
Podpisom ručiteľského záväzku jedným z manželov vzniká tento záväzok iba tomuto jedinému manželovi. Prevzatie ručiteľského záväzku jedným z manželov nie je právnym úkonom, ktorý by bolo možné charakterizovať ako dispozíciu so spoločnou vecou.
tags: #bezna #odmena #za #vymahanie #pohladavok