
Práceneschopnosť (PN) je situácia, kedy občan nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Počas PN vznikajú rôzne otázky ohľadom platenia odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tejto problematike, s dôrazom na živnostníkov (SZČO), zamestnancov a samoplatiteľov.
Živnostníci majú nárok na poberanie nemocenskej dávky, ak platia sociálne odvody. Na rozdiel od zamestnancov, u živnostníkov sa nesleduje, či počas PN dosahujú príjem. Dôležité je však dodržiavať liečebný režim.
Počas PN živnostníci nemusia platiť sociálne odvody. Problém môže nastať, ak sú práceneschopní len časť mesiaca. V takom prípade majú dve možnosti:
Ak živnostník napriek PN zaplatí celú sumu odvodov, vznikne mu preplatok. Sociálna poisťovňa ho vráti do 60 dní, ak ho zistí pri kontrole. Živnostník môže o vrátenie preplatku aj požiadať, vtedy ho poisťovňa vráti do 30 dní. Po desiatich rokoch môže byť preplatok premlčaný.
Zdravotné odvody musí živnostník platiť v plnej výške aj počas PN. V ich prípade sa totiž robí ročné zúčtovanie poistného. Poisťovňa porovná skutočné príjmy živnostníka s jeho vymeriavacím základom, z ktorého platil odvody na zdravotné poistenie.
Prečítajte si tiež: Odvody pri práci na invalidnom dôchodku: Kompletný sprievodca
Povedzme, že živnostník bežne platí odvody z vymeriavacieho základu 1 000 € mesačne. V mesiaci, ktorý má 31 dní, bol práceneschopný 12 dní.
Živnostník teda za daný mesiac zaplatí na sociálnych odvodoch 203,19 €.
Ak sa zamestnanec stane práceneschopným z dôvodu choroby alebo úrazu, časť jeho príjmu mu nahradí zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa.
Denný vymeriavací základ sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie je spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN, ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto roka.
Je ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ, ktorý sa vypočíta z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.
Prečítajte si tiež: Povinnosti pri nemocenskom poistení
Zamestnávateľ má voči zdravotnej poisťovni oznamovaciu povinnosť. Začiatok poberania náhrady príjmu počas PN/ePN sa oznamuje kódom 1O Z s dátumom začiatku poberania náhrady príjmu. Ukončenie poberania náhrady príjmu sa oznamuje kódom 1O K, ale iba v prípade, ak PN trvá maximálne 10 dní.
Začiatok PN/ePN do Sociálnej poisťovne zamestnávateľ neoznamuje. Zamestnancovi sa prerušuje sociálne poistenie odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania PN až do jej skončenia.
Samoplatiteľ, t.j. dobrovoľne nezamestnaná osoba, si platí preddavky na zdravotné poistenie sám. Samoplatiteľom ste v týchto prípadoch:
Počas PN je SZČO (živnostník), ktorý je dočasne PN alebo je na OČR-ke nemusí počas tejto doby platiť odvody do Sociálnej, ani do zdravotnej poisťovne. V prípade, ak však SZČO (živnostník) počas doby ošetrovania alebo počas doby uznania za dočasne PN nepoberá dávku, t. j. nemocenskú dávku alebo ošetrovné (nemá na ňu nárok), musí si naďalej platiť preddavky do zdravotnej poisťovne.
V roku 2026 nastávajú zmeny v platení odvodov pre živnostníkov. Ruší sa hranica príjmu, od ktorej sa odvodová povinnosť odvíjala, a zavádza sa nový spôsob určenia vymeriavacieho základu. Povinnosť platiť sociálne odvody tak vznikne každej SZČO, ktorá aktívne podniká, bez ohľadu na výšku jej príjmu.
Prečítajte si tiež: Poistenie pre seniorov
Od roku 2026 sa bude výška vymeriavacieho základu určovať podľa toho, či SZČO dosiahla základ dane vyšší alebo nižší než 50 % všeobecného vymeriavacieho základu. Ak SZČO túto hranicu presiahne, vymeriavací základ sa určí podľa doterajšieho spôsobu z údajov v daňovom priznaní. Ak SZČO hranicu 50 % nepresiahne, určí sa jej osobitný vymeriavací základ v paušálnej výške.
Pre bežné SZČO platí minimálny vymeriavací základ 914,40 €, z ktorého mesačný odvod predstavuje 303,11 €. Maximálny vymeriavací základ je 16 764 €, čo zodpovedá maximálnym odvodom 5 557,26 € mesačne.
Od roku 2026 sa mení aj systém tzv. odvodových prázdnin. Novovzniknuté SZČO už nebudú čakať do júla nasledujúceho roka po podaní daňového priznania, ale povinnosť platiť sociálne odvody im vznikne od 1. dňa šiesteho kalendárneho mesiaca po mesiaci, v ktorom začali podnikať.
Od 1. 1. 2026 je minimálny vymeriavací základ pre zdravotné poistenie SZČO a dobrovoľne nezamestnanej osoby stanovený ako 50 % z priemernej mesačnej mzdy za rok 2024, teda 762 €. Minimálny mesačný preddavok SZČO na zdravotné poistenie v roku 2026 je 121,92 € (16 % z 762 €) a minimálny preddavok SZČO so zdravotným postihnutím je 60,96 € (8 % z 762 €).
tags: #platenie #zdravotného #poistenia #počas #PN