
Na Slovensku sa v posledných rokoch pozoruje znepokojivý nárast počtu ľudí ohrozených chudobou, vrátane seniorov. Údaje Národnej banky Slovenska a Štatistického úradu SR poukazujú na to, že situácia sa zhoršuje a vyžaduje si pozornosť. Hoci v spoločnosti pretrváva mýtus, že najohrozenejšou skupinou sú dôchodcovia, štatistiky ukazujú zložitejší obraz.
Podľa údajov Národnej banky Slovenska miera ohrozenia chudobou na Slovensku od roku 2020 každoročne rastie. V roku 2024 už ohrozovala takmer každého piateho obyvateľa (18,3 %). V roku 2015 bolo ohrozených chudobou 17,3 % obyvateľstva, pričom v roku 2020 klesla na 13,8 %. Odvtedy však krivka opäť rastie. Regionálne rozdiely sa prehlbujú, pričom najviac zasiahnuté sú regióny na východe krajiny, kde je vyššia nezamestnanosť a nižšia životná úroveň. V Prešovskom kraji dosiahol nárast až 28 %, zatiaľ čo v Bratislavskom kraji je to 8,6 %.
V roku 2021 bol príjmovou chudobou ohrozený každý ôsmy obyvateľ Slovenska, čo predstavovalo približne 660-tisíc ľudí. Prvýkrát sa miera rizika chudoby medziročne zvýšila vo všetkých krajoch Slovenska, najvýraznejšie v Prešovskom kraji. Celkovo bolo v roku 2021 na Slovensku 12,3 % obyvateľov ohrozených príjmovou chudobou, čo znamená, že ich príjmy boli nižšie ako vypočítaná národná hranica chudoby.
Výsledky EU SILC 2021, ktoré zohľadňujú príjmy za rok 2020, ukázali, že prvý rok pandémie rôznorodo zasiahol do príjmovej chudoby. Hoci sa situácia mierne zlepšila u viacdetných úplných rodín a neúplných domácností osamelých rodičov, v oboch týchto typoch domácností je chudobou ohrozených viac ako tretina osôb.
V domácnostiach bez detí je chudoba najčastejšia v kategórii osamelých seniorov vo veku 65 a viac rokov. Pod hranicou chudoby žila viac ako štvrtina z nich (28,5 %) a ich podiel medziročne mierne vzrástol. Sociologička Zuzana Kusá upozorňuje, že téza o dôchodcoch ako najohrozenejšej skupine je mýtus, ktorý pretrváva z minulého režimu. Výnimkou sú osamelo žijúce ženy a muži vo vyššom seniorskom veku.
Prečítajte si tiež: Prehľad invalidných dôchodkov
Z hľadiska vekových skupín sú najohrozenejšími deti mladšie ako 18 rokov, keď takmer každé šieste dieťa žije v domácnosti s príjmom pod hranicou chudoby. Pandémia podiel detí ohrozených chudobou medziročne zvýšila zo 17,0 % na 17,6 %. Najvýraznejšie zhoršenie nastalo vo vekovej skupine mladých ľudí od 18 do 24 rokov. Aktuálne výsledky potvrdili, že príjmová chudoba na Slovensku najviac ohrozuje nezamestnaných (52,6 % osôb). V príjmovej chudobe bolo aj 6,7 % ľudí, ktorí pracovali, čo je nárast oproti predchádzajúcemu roku.
Situácia s príjmovou chudobou sa v rámci regiónov Slovenska zásadne líši, čo odzrkadľuje príjmové nerovnosti. Najvyššia miera rizika chudoby bola v roku 2021 v Prešovskom, Banskobystrickom a Košickom kraji. Najviac sa situácia medziročne zhoršila v Prešovskom kraji, kde podiel ľudí pod hranicou chudoby vzrástol zo 17,2 % na 19,2 %. Najmenej ohrozené bolo obyvateľstvo v Bratislavskom kraji (4,0 %).
Štatistický úrad Eurostat sa v prieskume Eurobarometer pravidelne pýta obyvateľov na to, ako hodnotia svoju finančnú situáciu. Až 35 % slovenských domácností hodnotilo na jar tohto roku prežívanú situáciu ako zhoršenie oproti roku 2019. Viac ako štvrtina očakáva do piatich rokov ďalšie zhoršenie životnej úrovne, čo sa dá pripísať rastúcim cenám energií a inflácii.
V pandémii množstvo ľudí nemohlo pracovať alebo pracovalo na skrátený úväzok, čo narástlo riziko príjmovej chudoby aj sociálna a ekonomická deprivácia. Opäť rastie podiel tých, ktorí sú vo finančnom strese a nevedia zvládať nečakané mesačné výdavky. V tejto situácii je viac ako štvrtina domácností, celkovo 29,3 percenta. Riziko príjmovej chudoby sa v roku 2023 týkalo 14,3 percenta obyvateľov Slovenska, no nečakané výdavky nezvládalo až 29,3 percenta.
Zásadnú rolu, pokiaľ ide o životnú úroveň rodín s deťmi, hrá rodinná politika. Rozdiel v podieloch chudobou ohrozených domácností bez detí a s deťmi je u nás najvyšší v Európe. V roku 2023 sa riziko chudoby v Dánsku týkalo 7,9 percenta domácností s deťmi a 14,9 percenta domácností bez detí. U nás je to naopak. Riziko chudoby domácností s deťmi je 18,3 percenta, domácností bez detí 9,3 percenta.
Prečítajte si tiež: Vlastníctvo áut u slovenských dôchodcov
Podľa Zuzany Kusej by štát mal viac finančne podporovať rodiny s deťmi. Vyššie detské prídavky prispejú k tomu, že deti nebudú hladovať. Je potrebné uľahčiť mobilitu za prácou a zároveň zabezpečiť starostlivosť o deti. Rôzne daňovo zvýhodnené drobné výroby či služby na mieru danému regiónu môžu rozvíjať predovšetkým miestni ľudia.
Problém je v tom, že životné minimum má byť nastavené tak, aby ľuďom zabezpečilo minimálny štandard, ktorý sa v konkrétnej spoločnosti považuje za dôstojný život. To dnes na Slovensku neplatí. Veľmi záleží na tom, ako sa životné minimum vypočítava. Veľmi veľa dávok by sa muselo reformovať. Najzákladnejšia dávka, teda dávka v hmotnej núdzi, je však viac ako dve desaťročia od životného minima odpojená.
Zámer ustanoviť príspevok na bývanie ako štátnu sociálnu dávku sa už objavil v programových vyhláseniach troch vlád. Môže to byť cesta, na druhej strane práve takýto systém podporuje adresnosť sociálneho systému.
Pre jednotlivca, ktorý žije sám a má nízke výdavky spojené s bývaním, môže minimálna mzda byť dostačujúca na krytie životných nákladov. Ak je ale domácnosť s troma deťmi, pričom jeden rodič pracuje za minimálnu mzdu a druhý je s deťmi doma, tak to, samozrejme, nestačí a tá rodina trpí.
Očakáva sa, že údaje EU SILC za rok 2024 ukážu mierny pokles domácností s deťmi v príjmovej chudobe, vďaka rodinnému balíku Igora Matoviča. Inflácia sa zrejme odrazí na ďalšom raste neuspokojených základných potrieb, teda na raste materiálnej a sociálnej deprivácie.
Prečítajte si tiež: Dôchodkové sporenie a zákon
tags: #počet #chudobných #seniorov #Slovensko #štatistiky