
Riadenie disciplíny v triede je komplexná oblasť, ktorá presahuje len udržiavanie poriadku. Ide o výchovu k sebakontrole, zodpovednosti a vytváraniu bezpečného a podporujúceho prostredia pre všetkých žiakov. V dnešnom svete, ktorý je plný výziev, je schopnosť starať sa o seba a o druhých neoceniteľnou zručnosťou, ktorú by sme mali žiakom vštepovať.
Problémy s disciplínou v triede môžu mať vážne dôsledky nielen pre žiakov, ale aj pre učiteľov. Štúdie ukazujú, že nedisciplinovaní žiaci a náročný manažment správania sú významným zdrojom stresu pre učiteľov, čo vedie k ich odchodu z profesie. Preto je dôležité venovať pozornosť vývoju triedneho manažmentu a hľadať efektívne stratégie, ktoré pomôžu učiteľom zvládať správanie žiakov a budovať prostredie pre výchovu k sebadisciplíne.
Riadenie disciplíny, ponímané ako výchova k sebakontrole a sebaovládaniu, uľahčuje deťom odkrývanie spôsobov poznávania a ovládania vlastných emócií a správania. Pre žiaka predstavuje spôsob nadobúdania sebadisciplíny. Vhodne aplikovaná disciplína zvonka mu pomáha nadobúdať vzory správania, ktoré sa mu postupne stanú návykom. Dáva žiakom pocit istoty a bezpečnosti na základe primerane vymedzených hraníc a pravidiel. Primerané karhanie, vyslovené vhodným spôsobom je súčasťou výchovnej disciplíny a naznačuje deťom, že učiteľovi záleží na ich osobnej bezpečnosti a morálnom vývoji.
Dôležité je rozlišovať medzi reaktívnym napomínaním a výchovou k sebadisciplíne. Výchova k sebadisciplíne sa zameriava na dieťa, jeho potreby a pomoc pri riadení vlastného rozhodovania, konania a preberaní zodpovednosti za svoje činy. Zdôrazňuje to, čo dieťa má robiť, namiesto toho, čo nesmie robiť. Dôraz sa kladie na spoločné vymedzenie a rešpektovanie pravidiel, dohôd a pozitívne stimuly. Tento proces rozvíja kritické myslenie žiaka, nabáda k interakcii a angažovanosti.
Na druhej strane, reaktívne pôsobenie znamená reagovať až na nevhodné konanie dieťaťa, bez snahy o rozvíjanie jeho schopnosti rozhodovať sa a zvažovať následky svojho konania. Ukazuje sa, že manažment správania, ktorý je založený na slobode rozhodovania sa, u mnohých detí nefunguje. Hlavne vtedy, ak sa deťom predkladá možnosť voľby správania sa bez toho, aby si najskôr pre takúto voľbu vytvorili základy. Správny výber a voľba je vždy spojená s uvažovaním, na základe ktorého treba dávať do vzťahu rozhodnutie o konaní a výsledky konania.
Prečítajte si tiež: Ochrana LGBT osôb na Slovensku
Pravidlá zohrávajú kľúčovú úlohu pri vytváraní bezpečného a podnetného prostredia v triede. Je dôležité, aby si žiaci uvedomovali význam rešpektovania a dodržiavania stanovených pravidiel, noriem a disciplíny. Učiteľ musí do procesu zabezpečovania prostredia bezpodmienečne zapojiť žiakov a ich rodičov.
Nedodržiavanie pravidiel je mimoriadne rozšírené, čo zapríčiňuje výskyt sociálno-patologických prejavov správania. Podmienkou dodržiavania pravidiel a disciplíny je presvedčenie žiakov o ich dôležitosti a potrebe. Bendl (2011) definuje disciplínu ako vedomé dodržiavanie stanovených noriem. Funkcie disciplíny v spoločnosti a v škole sa prekrývajú. Potreba disciplíny stúpa s počtom ľudí v skupine, preto je disciplína na školách nutná.
Prejavy disciplíny v školskom prostredí sa viažu k dodržiavaniu pravidiel v škole a v triede, ku kvalitným medziľudským vzťahom, bezpečnému zaobchádzaniu so školským majetkom, dôslednou a zodpovednou prípravou na vyučovanie, primeraným správaním a konaním počas prestávok a v neposlednom rade sa viažu k prejavom správania sa v čase mimo vyučovania. Bendl (2011) vymedzuje disciplínu ako ochranný prostriedok dieťaťa v škole. Zmyslom školy je pripraviť dieťa na vstup do života.
Didaktická a metodická práca učiteľa s pravidlami v triede prebieha viacerými etapami. Žiaci sa najskôr musia naučiť, čo pravidlá sú, ako sa nimi majú riadiť, potom musia byť ochotní sa nimi riadiť (Cangelosi, 1993). Pravidlá existujú preto, aby uľahčovali dosahovanie pedagogických cieľov (Langová - Vacínová, 1994).
Eichhorn (2014) je toho názoru, že triedne pravidlá by sa mali zhodovať s pravidlami, ktoré platia pre celú školu. Na to, aby sa pokryli všetky dôležité aspekty, stačí 4 - 5 triednych pravidiel. Neexistuje jednoznačná odpoveď na otázku, či má učiteľ pravidlá stanoviť, alebo si ich má vypracovať s celou triedou.
Prečítajte si tiež: Všetko o vrátení erotických pomôcok
Najviac sa osvedčilo participatívne zavádzanie pravidiel. Všetky skupiny, spoločenstvá, potrebujú pre spoločný život a spoločnú prácu dohody, pravidlá o spoločnom fungovaní. Bez pravidiel (písaných či nepísaných) spoločenstvo, skupina nemôže fungovať. Pravidlá si sociálne skupiny vytvárajú spontánne aj cielene a majú rôzny stupeň formalizácie. Zámerné vytváranie pravidiel školy vychádza z hodnôt, ktoré škola deklaruje a chce žiť v dennom živote.
Pri tvorbe pravidiel s žiakmi je dôležité klásť im otázky, ktoré ich vedú k zamysleniu sa nad významom pravidiel a ich vplyvom na prostredie v triede. Napríklad:
Bendl (2011) nazerá na zásady s akcentom na disciplínu a disciplinovanosť v prostredí školy. Medzi dôležité zásady patrí:
Susan Kovaliková uvádza pravidlá spolužitia, ktoré sú súčasťou modelu Vysoko efektívneho učenia. Vzájomnosť by mala byť charakteristická pre pravidlá, ktoré sú určené deťom aj pedagógom (až na niektoré výnimky).
Nedocenenie, alebo prehliadanie nerešpektovania pravidiel vytvára priestor pre vznik sociálno-patologických javov, podvádzania, agresivity, znižuje úroveň charakterových vlastností, zhoršuje sa kvalita interakcií. V procese prijatia a dodržiavania pravidiel na úrovni triedy, školy a širšieho žiackeho prostredia je dôležité venovať pozornosť sebaoceňovaniu žiakov, ako aj induktívnej a uvedomelej disciplíne.
Prečítajte si tiež: Pracovné vyučovanie a didaktické pomôcky
V prípade výskytu negatívnych prejavov správania, ktoré súvisia s nerešpektovaním pravidiel, treba pokojné reagovanie učiteľa na dané prejavy správania. Odborná terminológia dané reakcie označuje pojmom induktívna disciplína, tzn. na negatívne javy reagujme pokojným poukázaním na ich dôsledky.