
Dôchodkový systém je komplexná oblasť, ktorá sa dotýka každého pracujúceho človeka. Jedným z kľúčových faktorov ovplyvňujúcich výšku dôchodku je počet odpracovaných rokov. Tento článok sa zameriava na to, ako sa počítajú odpracované roky, ako vplýva prvá pracovná kategória na podmienky odchodu do dôchodku, a aký význam má doba štúdia.
Pri posudzovaní nároku na dôchodok a výške jeho výpočtu zohráva kľúčovú úlohu doba dôchodkového poistenia, často označovaná ako odpracované roky. Doba poistenia v zmluvných štátoch od roku 2004 je taktiež relevantná.
Dôležitou otázkou je, či sa do doby dôchodkového poistenia započítava aj doba štúdia. Do 31. decembra 2003 sa doba štúdia započítavala ako tzv. náhradná doba podľa vtedy platných predpisov (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ďalšie predpisy). To znamenalo, že aj za dobu štúdia bol občanovi priznaný a vypočítaný dôchodok.
Od 1. januára 2004 platí zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Napríklad, podľa § 66 ods. obdobie, za ktoré za občana platil poistné na dôchodkové poistenie štát (štát platí napríklad za osoby, ktoré vychovávajú deti vo veku do 6 rokov alebo poberajú opatrovateľský príspevok. Od roku 2004 doba štúdia nie je obdobím povinného dôchodkového poistenia. Študent strednej alebo vysokej školy nie je v postavení zamestnanca ani SZČO.
Pani Alica sa narodila v roku 1983. V rokoch 2002 až 2007 študovala na vysokej škole - z tejto doby sa jej započíta len doba štúdia na vysokej škole v rokoch 2002 a 2003. So započítaním doby štúdia na vysokej škole v zásade nie je problém.
Prečítajte si tiež: Prehľad invalidných dôchodkov
So štúdiom na strednej škole je situácia zložitejšia. Závisí to od toho, ako sa v čase, kedy bol občan žiakom základnej školy a kedy študoval na strednej škole, posudzovala povinná školská dochádzka. Tá bola v minulosti 8-ročná, 9-ročná alebo 10-ročná (dnes je 10-ročná).
Pracovné kategórie, ktoré boli zavedené v minulosti, zohľadňovali náročnosť a rizikovosť vykonávanej práce. Zaradenie do prvej pracovnej kategórie znamenalo prácu v obzvlášť ťažkých a zdraviu škodlivých podmienkach. Hoci sa systém pracovných kategórií už nepoužíva v pôvodnej podobe, obdobie odpracované v prvej pracovnej kategórii sa stále zohľadňuje pri posudzovaní nároku na skorší odchod do dôchodku.
Ľudia, ktorí pracovali v prvej pracovnej kategórii, majú často nárok na zníženie veku potrebného na odchod do starobného dôchodku. Presné podmienky sa líšia v závislosti od konkrétnych predpisov a obdobia, v ktorom bola práca vykonávaná. Je dôležité si uvedomiť, že preukázanie práce v prvej pracovnej kategórii si vyžaduje doloženie relevantných dokumentov od zamestnávateľa alebo archívov.
Odchodné predstavuje určitú formu odmeny zo strany zamestnávateľa za celú profesijnú kariéru zamestnanca pri jeho odchode do dôchodku. V zmysle Zákonníka práce ide o zákonný nárok zamestnanca, ktorý mu však patrí len v prípade prvého skončenia pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok. Zákonník práce výslovne zakotvuje, že tento nárok na odchodné prislúcha zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa.
Zákonník práce v súvislosti s výškou odchodného ustanovuje len minimálnu výšku odchodného v sume najmenej priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Priaznivejšia výška odchodného pre zamestnanca môže byť predmetom kolektívnej zmluvy, avšak tiež len za predpokladu, že ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na niektorý z dôchodkov.
Prečítajte si tiež: Vlastníctvo áut u slovenských dôchodcov
Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné v prípade, ak so zamestnancom okamžite skončí pracovný pomer podľa § 6á ods. 1 Zákonníka práce, teda z dôvodu, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin ako aj z dôvodu, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.
Prečítajte si tiež: Dôchodkové sporenie a zákon